Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 175/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej advokátkou

Mgr. Soňou Grošaftovou, Hodžova 13, Žilina, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva podľa postupom a konaním

Krajského súdu v Žiline a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátkou Mgr. Soňou Grošaftovou, Hodžova 13, Žilina, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) postupom a konaním Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“).

2. Zo sťažnosti vyplýva:

«Predmetom konania vo veci samej bolo zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletej

... Vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy upravená

Rozsudkom OS Žilina sp. zn. -69 zo dňa 23.5.2011, ktorým bolo stanovené

výživné v sume 55,- Eur mesačne.

OS Žilina Rozsudkom sp. zn. -112 zo dňa 3.4.2017 rozhodol tak, že

určil otcovi povinnosť prispievať na výživ u maloletej sumou vo výške

120,- Eur mesačne odo dňa 1.10.2016, a to do 15. dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné

poskytuje, k rukám matky. Nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.10.2016 do

30.4.2017 v sume 455,- Eur súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach

po 35,- Eur mesačne spolu s bežným výživným tak, že omeškanie jednej splátky má za

následok zročnosť celého nedoplatku...

Proti... Rozsudku OS Žilina... podal otec... odvolanie... Krajsky súd... Rozsudkom

sp. zn. -188 zo dňa 31.1.2018... zmenil Rozsudok Okresného súdu... tak, že

„otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 85 eur

mesačne počnúc 1.10.2016 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky“ a súčasne

určil, že „nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.10.2016 do 30.4.2017 v celkovej sume

210 eur povoľuje otcovi splácať v splátkach po 35 eur mesačne spolu s bežným výživným

k rukám matky s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky stratí výhodu splátok.“...

Rozsudok KS v Žiline sp. zn. -188 vykazuje zjavný rozpor

v skutkových a právnych tvrdeniach...

Vo veci sťažovateľkou namietanej KS v Žiline rozhodol prekvapivo, nakoľko

nedoplnil dokazovanie, ale vychádzal zo skutkového stavu, zisteného prvostupňovým súdom,

vo výroku rozsudok prvostupňového súdu zmenil, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá

má za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Pokiaľ už v rámci prvostupňového

konania pred OS Žilina absentovali podstatné skutkové zistenia, pričom táto absencia bola

zavinená procesnou nečinnosťou otca maloletého dieťaťa, nič nebránilo odvolaciemu súdu

doplniť dokazovanie, pokiaľ on sám rozsudok prvého stupňa zmenil. Súčasne uvádzame, že

otcom podané odvolanie v konečnom dôsledku KS v Žiline nevy hodnotil ako dôvodné, čo

vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku, preto je potom výrok takéhoto rozsudku

nepriaznivo „prekvapivý“.

Sťažovateľka vidí nesprávny procesný postup KS v Žiline v tom, že činnosťou súdu jej

bola znemožnená realizácia takých procesných práv, ktoré majú slúžiť na jej ochranu.

V kontexte práva na spravodlivý proces je potom takýmto nesprávnym procesným postupom

situácia, kedy KS v

Žiline na podklade vykonaného dokazovania a zistených skutkových okolnosti

vyslovil taký právny záver, ktorý je prekvapivý a v odôvodnení rozsudku zakladá rozpor,

ktorý odporuje základným zásadám racionálneho uváženia...

Máme za to, že Rozsudok KS v Žiline je založený na zásade totožných právnych

záveroch, ako prvostupňový rozsudok OS Žilina, čo však v porovnaní s výrokovou časťou

tohto rozsudku zakladá značný vnútorný rozpor a tým aj prekvapivosť takéhoto rozhodnutia.

Z odôvodnenia KS v Žiline síce vyplýva, že tento neakceptoval odvolacie dôvody

otca, avšak na strane druhej zmenil rozhodnutie OS Žilina tak, že vyživovaciu povinnosť

znížil, čím na skutkovú a právne argumentáciu otca ale i sťažovateľky nereagoval ústavne

konformným spôsobom. Postup KS v Žiline je tak postupom v rozpore so zásadou

spravodlivého konania a je zaťažené takými procesnými vadami abstraktného charakteru,

ktoré majú vo výsledku za následok porušenie práva na spravodlivý proces.»

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa

, garantované

Slovenskej republiky bolo postupom a konaním Krajského súdu v Žiline porušené.

2. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľovi ... trovy

konania...“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

6. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľky podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

8. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

9. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania.

10. Ústavný súd má v ústave a v presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde).

11. V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa

viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť

ústavného súdu návrhom sa vzťahuje najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa

sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti (m. m. , ), keď navyše znenie

petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľov nemá ústavný

súd dôvod spochybňovať.

12. Týmito pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti, čo znamená, že ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť iba v rozsahu

korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci samej (petitom).

13. Sťažovateľka v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vyslovil : „Základné

právo sťažovateľa... garantované bolo postupom

a konaním Krajského súdu v Žiline porušené.“ Z takto formulovaného petitu sťažnosti

vyplýva, že sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej základného práva

podľa postupom a konaním krajského súdu, avšak bez toho, aby

uvedením spisovej značky presne špecifikovala konanie, v ktorom malo byť postupom

a konaním krajského súdu jej základné právo porušené.

14. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že odôvodnenie sťažnosti považuje iba za

súčasť argumentácie, pretože pre rozhodnutie ústavného súdu je relevantný iba samotný

petit sťažnosti.

15. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (napr. , , ,

, , , , ,

, ). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení

sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto

povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen

začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva

v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,

ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

16. Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje také

nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2018