Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 253/2018
PDF · 204.11 KB
No categories available
II. ÚS 253/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Mudrákom, advokátska kancelária,
Vajnorská 100/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III
v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 65/2011 a postupom Krajského súdu v Bratislave
v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 248/2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca
2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej
aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 65/2011 a Krajského súdu
v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 248/2015.
2. Zo sťažnosti predovšetkým vyplynulo:
„... Sťažovateľ podal dňa 15.03.2011 na Okresnom súde Bratislava III žalobu
o zaplatenie 660 € s príslušenstvom. Po vydaní platobného rozkazu (21.07.2011) a doručení
odporu odporcu (24.08.2011) bolo nariadené pojednávanie. V roku 2012 sa konali tri
pojednávania (12.01.2012, 06.02.2012, 27.09.2012), v roku 2013 sa konalo jedno
pojednávanie dňa 03.06.2013 a v roku 2014 sa konali dve pojednávania dňa 23.01.2014
a 29.10.2014. Na pojednávaní dňa 29.10.2014 bol vyhlásený rozsudok vo veci. Odporca sa
odvolal a sťažovateľ sa k odvolaniu vyjadril podaním datovaným dňa 25.02.2015. Následne
bola vec postúpená porušovateľovi 2/. Po uplynutí približne 1 roka od odvolania odporcu
sťažovateľ podal predsedovi porušovateľa 2/ sťažnosť pre zbytočné prieťahy. Túto sťažnosť
predseda porušovateľa 2/ vybavil listom č. Spr. 2015/16 zo dňa 11.02.2016, ktorým
konštatoval, že sťažnosť je dôvodná. V tomto liste predseda porušovateľa 2/ uviedol, že vec
bude prejednaná do konca roka 2016. Keďže vec v tomto termíne rozhodnutá nebola, dňa
20.01.2017 sťažovateľ podal predsedovi porušovateľa 2/ novú sťažnosť pre zbytočné
prieťahy, túto sťažnosť predseda porušovateľa 2/ vybavil listom č. Spr. 2015/16 zo dňa
13.02.2017, ktorým konštatoval, že sťažnosť je dôvodná. V tomto liste predseda
porušovateľa 2/ uviedol, že vec bude rozhodnutá do konca roka 2017 resp. na začiatku roka
2018.
Od podania žaloby uplynulo už približne 6 rokov a zatiaľ nebolo vo veci právoplatne
rozhodnuté. Súdny spor nie je komplikovaný ani právne ani vecne. Ide o štandardný spor
o zaplatenie 660 €. Rozhodnutie porušovateľa v tejto veci nezávisí od posúdenia odborných
skutočností. Skutkový stav je veľmi jednoduchý - sťažovateľ zaplatil odporcovi 660 € ako
zálohu za zhotovenie znaleckého posudku. Odporca posudok nevyhotovil a taktiež prestal
byť znalcom, teda stal sa nespôsobilým na vyhotovenie posudku. Následne sťažovateľ
od zmluvy odstúpil a požiadal o vrátenie zaplatenej zálohy. Skutkový stav bol spoľahlivo
zistený a ustálený už v roku 2012. Napriek tomu porušovateľ 1/ rozhodol (zatiaľ
neprávoplatne) až v októbri 2014.
Máme za to, že postup porušovateľa 1/ je príliš pomalý. Porušovateľ 1/ odvtedy
vykonal len 5 pojednávaní, pričom sa meritu veci venoval na prvom, druhom a potom až na
poslednom pojednávaní dňa 29.10.2014, kedy vyhlásil rozsudok. Sťažovateľ vnímal postup
porušovateľa 1/ len ako formalistický, bez reálnej snahy vec rozhodnúť v čo najkratšom
čase.
Pojednávanie dňa 23.01.2014 prebehlo bez reálneho prejednania veci, nakoľko
porušovateľ 1/ vyjadril potrebu zastúpenia odporcu podľa § 29 ods. 1 OSP. Pritom už na
pojednávaní v septembri 2012 porušovateľ vyjadril tú istú potrebu. Vzhľadom na priebeh
pojednávania sťažovateľ výslovne požiadal o ustanovenie opatrovníka odporcovi listom
datovaným dňa 24.01.2014 a následne aj sťažnosťou na prieťahy v tomto súdnom konaní
datovanou dňa 20.03.2014. Porušovateľ 1/ ustanovil odporcovi opatrovníka až uznesením
zo dňa 28.04.2014, doručeným právnemu zástupcovi sťažovateľa dňa 05.05.2014.
Následne porušovateľ 1/ nariadil pojednávanie na deň 25.09.2014. Približne 2
týždne pred konaním tohto pojednávania porušovateľ 1/ telefonicky prostredníctvom
asistentky senátu oznámil sťažovateľovi zrušenie tohto pojednávania z dôvodu zdravotného
stavu sudkyne. Písomné oznámenie o tejto skutočnosti sťažovateľovi doručené nebolo. Z
dôvodu ďalšieho zdržania v súdnom konaní sťažovateľ podal novú sťažnosť na prieťahy.
Po vydaní rozsudku dňa 29.10.2014, odvolaní odporcu a vyjadrení sťažovateľa
vo februári 2015, bola vec postúpená porušovateľovi 2/. V priebehu takmer 2 rokov
porušovateľ 2/ nevykonal žiaden úkon, a to aj napriek dvom sťažnostiam sťažovateľa na
prieťahy. Navyše z listu porušovateľa 2/ č. Spr. 2015/16 zo dňa 13.02.2017 je zrejmé, že
prieťahy budú pokračovať ešte približne rok. Pritom musíme zdôrazniť, že porušovateľ 2/ už
svojím listom č. Spr. 2015/16 zo dňa 11.02.2016 uviedol, že vec prejedná do konca roka
2016, čo sa však nestalo.
Účastníci postup porušovateľa 1/ nijako nezdržujú, nakoľko sťažovateľ resp. jeho
právny zástupca sa zúčastňujú všetkých pojednávaní. Len jediné pojednávanie bolo
odročené z dôvodu ospravedlnenia odporcu (20.02.2012). Nie sú preto dané žiadne
skutočnosti, ktoré by ospravedlňovali takto dlhé rozhodovanie súdu.
Vzhľadom na vyššie uvedené sťažovateľ má za to, že porušovateľ sa v predmetnom
konaní dopustil porušenia jeho práva na konanie bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ si uplatňuje primerané zadosťučinenie v sume 3.000 €. Dôvodom
uplatnenia primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, že došlo k porušeniu jej práva
na konanie bez zbytočných prieťahov. Porušovatelia vo veci sťažovateľa ku dňu spísania
tejto sťažnosti (ne-) konali vo veci približne 6 bez právoplatného rozhodnutia. Porušovateľ
2/ dokonca vyjadril, že konanie bude trvať ešte aspoň rok. Podľa názoru sťažovateľa trvali
zbytočné prieťahy v nasledovných obdobiach:
- od 21.02.2012 (odročenie pojednávania) do 14.08.2012 (nariadenie pojednávania),
- od 28.09.2012 (odročenie pojednávania) do 14.04.2013 (nariadenie pojednávania),
- od 04.06.2013 (odročenie pojednávania) do 23.01.2014 (konanie pojednávania),
- od 24.01.2014 (odročenie pojednávania) do 27.04.2014 (ustanovenie opatrovníka
odporcovi),
- od 28.04.2014 do 06.10.2014 (nariadenie pojednávania),
- od 28.02.2015 (vyjadrenie sťažovateľa k odvolaniu) do 26.05.2015 (doručenie spisu
porušovateľovi 2/),
- od 27.05.2015 doteraz - celé konanie u porušovateľa 2/,
- prieťahy budú pokračovať najmenej do konca tohto roka.
Spolu 31 mesiacov u porušovateľa 1/ a viac ako 21 mesiacov u porušovateľa 2/ s
tým, že prieťahy budú podľa vyhlásenia porušovateľa 2/ pokračovať ešte najmenej ďalších 9
mesiacov. Spolu trvajú zbytočné prieťahy v konaní oboch porušovateľov 61 mesiacov, t.j. 5
rokov. Uplatnené finančné zadosťučinenie považuje sťažovateľ za primerané.
Takýto postup porušovateľov nemôže požívať žiadnu dôveryhodnosť. Sťažovateľ
podal svoju žalobu v nádeji, že súdne konanie mu zabezpečí ochranu jeho zákonných práv.
Naproti tomu porušovatelia nielenže zatiaľ ochranu neposkytli, ale ešte sa dopustili
porušenia základného práva sťažovateľa. Následkom (ne)konania porušovateľov sa
sťažovateľ cíti vo svojej veci bezradným a stratil akúkoľvek dôveru v spravodlivé
rozhodnutie súdu (Neskorá spravodlivosť, žiadna spravodlivosť). Primerané zadosťučinenie
bude aspoň symbolickým vyjadrením nápravy.
Sťažovateľ si uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslené za prevzatie,
prípravu a spísanie sťažnosti vo výške 375,24 € (2 x 147,50 € + 2 x 8,85 € + 20 % DPH).
... V tomto prípade bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Voči prieťahom oboch porušovateľov využil sťažovateľ zákonný prostriedok sťažnosti
predsedovi súdu podľa zákona č. 757/2004 Z.z., avšak k náprave nielenže nedošlo, ale
porušovateľ 2/ sám vyhlásil, že prieťahy budú pokračovať ešte najmenej jeden rok.
... Sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,
oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Zbytočné prieťahy v konaní stále
pokračujú.
... Na základe vyššie uvedených skutočností žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej
republiky rozhodol nasledovne:
Konaním Okresného súdu Bratislava III v konaní 43C/65/2011 a Krajského súdu
v Bratislave v konaní 14Co/248/2015 bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky - právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - práva na
spravodlivé a verejné prejednanie veci v primeranej lehote nezávislým a nestranným
súdom.
Prikazuje sa Okresnému súdu Bratislava III v konaní 43C/65/2011 a Krajského súdu
v Bratislave v konaní 14Co/248/2015 konať ďalej bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané zadosťučinenie 3.000 €.
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
375,24 € k rukám jej právneho zástupcu.“
II.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).
6. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 65/2011 a Krajského
súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 248/2015.
7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
8. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 43 C 65/2011
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný
súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde
uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01,
I. ÚS 77/02, II. ÚS 298/2017 a iné). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už
nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne
ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých
dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Zo samotnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie bolo na okresnom súde
skončené 29. októbra 2014 rozsudkom č. k. 43 C 65/2011-202, ktorý bol podľa zistenia
ústavného súdu sťažovateľovi doručený 9. januára 2015. Sťažovateľ sa napriek tomu
na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou až podaním z 21. marca 2017, t. j. v čase, keď
porušenie označeného základného práva na okresnom súde, ktorý sťažovateľ tiež označil
za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo
spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis
mutandis I. ÚS 6/03).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci
domáhal ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo,
a teda bola odstránená jeho právna neistota, jeho sťažnosť bolo treba v tejto časti odmietnuť
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
9. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 Co 248/2015
Vychádzajúc zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo súvisiaceho spisu krajského súdu,
ktorý si ústavný súd zapožičal, ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie sa začalo
predložením spisu krajskému súdu 27. mája 2015, aby rozhodol o odvolaní odporcu proti
rozsudku okresného súdu č. k. 43 C 65/2011-202, pričom napadnuté konanie krajského súdu
bolo 16. júna 2017 vydaním uznesenia č. k. 14 Co 248/2015-299 (ktorým bolo odvolanie
odporcu odmietnuté) skončené.
Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. I. ÚS 46/01,
II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48
ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí
vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už
vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj
v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.
10. Napadnuté konanie pred krajským súdom trvalo približne 2 roky, pričom
z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému
súdu využil možnosť postupu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch“) a opakovane podal sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi
krajského súdu.
Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal
sťažovateľ právo podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona o súdoch,
sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal
sťažovateľ k dispozícii a úspešne ho aj využil ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Po prešetrení vybavenia sťažnosti podpredsedom Krajského súdu v Bratislave z 13. februára
2017, ktorý uznal dôvodnosť sťažnosti, krajský súd po štyroch mesiacoch po podaní
opakovanej sťažnosti o odvolaní odporcu 16. júna 2017 rozhodol, a tým sa odstránila
v napadnutom konaní aj právna neistota sťažovateľa.
Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú,
nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127
ústavy na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej
judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie
opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho
nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08).
Postup krajského súdu v napadnutom konaní nebol bez prieťahov (čomu nasvedčuje
aj odpoveď podpredsedu krajského súdu sp. zn. Spr. 2015/16 z 13. februára 2017), avšak
po využití účinných prostriedkov nápravy sa postup krajského súdu nevyznačoval takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup krajského súdu
v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako
porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. mája 2018