Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 253/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Mudrákom, advokátska kancelária,

Vajnorská 100/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca

2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej

aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu

v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti predovšetkým vyplynulo:

„... Sťažovateľ podal dňa 15.03.2011 na Okresnom súde Bratislava III žalobu

o zaplatenie 660 € s príslušenstvom. Po vydaní platobného rozkazu (21.07.2011) a doručení

odporu odporcu (24.08.2011) bolo nariadené pojednávanie. V roku 2012 sa konali tri

pojednávania (12.01.2012, 06.02.2012, 27.09.2012), v roku 2013 sa konalo jedno

pojednávanie dňa 03.06.2013 a v roku 2014 sa konali dve pojednávania dňa 23.01.2014

a 29.10.2014. Na pojednávaní dňa 29.10.2014 bol vyhlásený rozsudok vo veci. Odporca sa

odvolal a sťažovateľ sa k odvolaniu vyjadril podaním datovaným dňa 25.02.2015. Následne

bola vec postúpená porušovateľovi 2/. Po uplynutí približne 1 roka od odvolania odporcu

sťažovateľ podal predsedovi porušovateľa 2/ sťažnosť pre zbytočné prieťahy. Túto sťažnosť

predseda porušovateľa 2/ vybavil listom č. Spr. 2015/16 zo dňa 11.02.2016, ktorým

konštatoval, že sťažnosť je dôvodná. V tomto liste predseda porušovateľa 2/ uviedol, že vec

bude prejednaná do konca roka 2016. Keďže vec v tomto termíne rozhodnutá nebola, dňa

20.01.2017 sťažovateľ podal predsedovi porušovateľa 2/ novú sťažnosť pre zbytočné

prieťahy, túto sťažnosť predseda porušovateľa 2/ vybavil listom č. Spr. 2015/16 zo dňa

13.02.2017, ktorým konštatoval, že sťažnosť je dôvodná. V tomto liste predseda

porušovateľa 2/ uviedol, že vec bude rozhodnutá do konca roka 2017 resp. na začiatku roka

2018.

Od podania žaloby uplynulo už približne 6 rokov a zatiaľ nebolo vo veci právoplatne

rozhodnuté. Súdny spor nie je komplikovaný ani právne ani vecne. Ide o štandardný spor

o zaplatenie 660 €. Rozhodnutie porušovateľa v tejto veci nezávisí od posúdenia odborných

skutočností. Skutkový stav je veľmi jednoduchý - sťažovateľ zaplatil odporcovi 660 € ako

zálohu za zhotovenie znaleckého posudku. Odporca posudok nevyhotovil a taktiež prestal

byť znalcom, teda stal sa nespôsobilým na vyhotovenie posudku. Následne sťažovateľ

od zmluvy odstúpil a požiadal o vrátenie zaplatenej zálohy. Skutkový stav bol spoľahlivo

zistený a ustálený už v roku 2012. Napriek tomu porušovateľ 1/ rozhodol (zatiaľ

neprávoplatne) až v októbri 2014.

Máme za to, že postup porušovateľa 1/ je príliš pomalý. Porušovateľ 1/ odvtedy

vykonal len 5 pojednávaní, pričom sa meritu veci venoval na prvom, druhom a potom až na

poslednom pojednávaní dňa 29.10.2014, kedy vyhlásil rozsudok. Sťažovateľ vnímal postup

porušovateľa 1/ len ako formalistický, bez reálnej snahy vec rozhodnúť v čo najkratšom

čase.

Pojednávanie dňa 23.01.2014 prebehlo bez reálneho prejednania veci, nakoľko

porušovateľ 1/ vyjadril potrebu zastúpenia odporcu podľa . Pritom už na

pojednávaní v septembri 2012 porušovateľ vyjadril tú istú potrebu. Vzhľadom na priebeh

pojednávania sťažovateľ výslovne požiadal o ustanovenie opatrovníka odporcovi listom

datovaným dňa 24.01.2014 a následne aj sťažnosťou na prieťahy v tomto súdnom konaní

datovanou dňa 20.03.2014. Porušovateľ 1/ ustanovil odporcovi opatrovníka až uznesením

zo dňa 28.04.2014, doručeným právnemu zástupcovi sťažovateľa dňa 05.05.2014.

Následne porušovateľ 1/ nariadil pojednávanie na deň 25.09.2014. Približne 2

týždne pred konaním tohto pojednávania porušovateľ 1/ telefonicky prostredníctvom

asistentky senátu oznámil sťažovateľovi zrušenie tohto pojednávania z dôvodu zdravotného

stavu sudkyne. Písomné oznámenie o tejto skutočnosti sťažovateľovi doručené nebolo. Z

dôvodu ďalšieho zdržania v súdnom konaní sťažovateľ podal novú sťažnosť na prieťahy.

Po vydaní rozsudku dňa 29.10.2014, odvolaní odporcu a vyjadrení sťažovateľa

vo februári 2015, bola vec postúpená porušovateľovi 2/. V priebehu takmer 2 rokov

porušovateľ 2/ nevykonal žiaden úkon, a to aj napriek dvom sťažnostiam sťažovateľa na

prieťahy. Navyše z listu porušovateľa 2/ č. Spr. 2015/16 zo dňa 13.02.2017 je zrejmé, že

prieťahy budú pokračovať ešte približne rok. Pritom musíme zdôrazniť, že porušovateľ 2/ už

svojím listom č. Spr. 2015/16 zo dňa 11.02.2016 uviedol, že vec prejedná do konca roka

2016, čo sa však nestalo.

Účastníci postup porušovateľa 1/ nijako nezdržujú, nakoľko sťažovateľ resp. jeho

právny zástupca sa zúčastňujú všetkých pojednávaní. Len jediné pojednávanie bolo

odročené z dôvodu ospravedlnenia odporcu (20.02.2012). Nie sú preto dané žiadne

skutočnosti, ktoré by ospravedlňovali takto dlhé rozhodovanie súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené sťažovateľ má za to, že porušovateľ sa v predmetnom

konaní dopustil porušenia jeho práva na konanie bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ si uplatňuje primerané zadosťučinenie v sume 3.000 €. Dôvodom

uplatnenia primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, že došlo k porušeniu jej práva

na konanie bez zbytočných prieťahov. Porušovatelia vo veci sťažovateľa ku dňu spísania

tejto sťažnosti (ne-) konali vo veci približne 6 bez právoplatného rozhodnutia. Porušovateľ

2/ dokonca vyjadril, že konanie bude trvať ešte aspoň rok. Podľa názoru sťažovateľa trvali

zbytočné prieťahy v nasledovných obdobiach:

- od 21.02.2012 (odročenie pojednávania) do 14.08.2012 (nariadenie pojednávania),

- od 28.09.2012 (odročenie pojednávania) do 14.04.2013 (nariadenie pojednávania),

- od 04.06.2013 (odročenie pojednávania) do 23.01.2014 (konanie pojednávania),

- od 24.01.2014 (odročenie pojednávania) do 27.04.2014 (ustanovenie opatrovníka

odporcovi),

- od 28.04.2014 do 06.10.2014 (nariadenie pojednávania),

- od 28.02.2015 (vyjadrenie sťažovateľa k odvolaniu) do 26.05.2015 (doručenie spisu

porušovateľovi 2/),

- od 27.05.2015 doteraz - celé konanie u porušovateľa 2/,

- prieťahy budú pokračovať najmenej do konca tohto roka.

Spolu 31 mesiacov u porušovateľa 1/ a viac ako 21 mesiacov u porušovateľa 2/ s

tým, že prieťahy budú podľa vyhlásenia porušovateľa 2/ pokračovať ešte najmenej ďalších 9

mesiacov. Spolu trvajú zbytočné prieťahy v konaní oboch porušovateľov 61 mesiacov, t.j. 5

rokov. Uplatnené finančné zadosťučinenie považuje sťažovateľ za primerané.

Takýto postup porušovateľov nemôže požívať žiadnu dôveryhodnosť. Sťažovateľ

podal svoju žalobu v nádeji, že súdne konanie mu zabezpečí ochranu jeho zákonných práv.

Naproti tomu porušovatelia nielenže zatiaľ ochranu neposkytli, ale ešte sa dopustili

porušenia základného práva sťažovateľa. Následkom (ne)konania porušovateľov sa

sťažovateľ cíti vo svojej veci bezradným a stratil akúkoľvek dôveru v spravodlivé

rozhodnutie súdu (Neskorá spravodlivosť, žiadna spravodlivosť). Primerané zadosťučinenie

bude aspoň symbolickým vyjadrením nápravy.

Sťažovateľ si uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslené za prevzatie,

prípravu a spísanie sťažnosti vo výške 375,24 € (2 x 147,50 € + 2 x 8,85 € + 20 % DPH).

... V tomto prípade bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Voči prieťahom oboch porušovateľov využil sťažovateľ zákonný prostriedok sťažnosti

predsedovi súdu podľa , avšak k náprave nielenže nedošlo, ale

porušovateľ 2/ sám vyhlásil, že prieťahy budú pokračovať ešte najmenej jeden rok.

... Sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,

oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Zbytočné prieťahy v konaní stále

pokračujú.

... Na základe vyššie uvedených skutočností žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky rozhodol nasledovne:

Konaním Okresného súdu Bratislava III v konaní a Krajského súdu

v Bratislave v konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa

- právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - práva na

spravodlivé a verejné prejednanie veci v primeranej lehote nezávislým a nestranným

súdom.

Prikazuje sa Okresnému súdu Bratislava III v konaní a Krajského súdu

v Bratislave v konaní konať ďalej bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané zadosťučinenie 3.000 €.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

375,24 € k rukám jej právneho zástupcu.“

II.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

6. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského

súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. .

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

8. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, a iné). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už

nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne

ako zjavne neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých

dôvodov skončilo toto porušovanie ().

Zo samotnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie bolo na okresnom súde

skončené 29. októbra 2014 rozsudkom č. k. -202, ktorý bol podľa zistenia

ústavného súdu sťažovateľovi doručený 9. januára 2015. Sťažovateľ sa napriek tomu

na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou až podaním z 21. marca 2017, t. j. v čase, keď

porušenie označeného základného práva na okresnom súde, ktorý sťažovateľ tiež označil

za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo

spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (mutatis

mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo,

a teda bola odstránená jeho právna neistota, jeho sťažnosť bolo treba v tejto časti odmietnuť

podľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

9. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Vychádzajúc zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo súvisiaceho spisu krajského súdu,

ktorý si ústavný súd zapožičal, ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie sa začalo

predložením spisu krajskému súdu 27. mája 2015, aby rozhodol o odvolaní odporcu proti

rozsudku okresného súdu č. k. -202, pričom napadnuté konanie krajského súdu

bolo 16. júna 2017 vydaním uznesenia č. k. -299 (ktorým bolo odvolanie

odporcu odmietnuté) skončené.

Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. ,

, ), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v . Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v

ods. 2 je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým

materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí

vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ). Ústavný súd už

vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj

v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr.

).

10. Napadnuté konanie pred krajským súdom trvalo približne 2 roky, pričom

z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu využil možnosť postupu podľa a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“) a opakovane podal sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi

krajského súdu.

Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal

sťažovateľ právo podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona o súdoch,

sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal

sťažovateľ k dispozícii a úspešne ho aj využil ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Po prešetrení vybavenia sťažnosti podpredsedom Krajského súdu v Bratislave z 13. februára

2017, ktorý uznal dôvodnosť sťažnosti, krajský súd po štyroch mesiacoch po podaní

opakovanej sťažnosti o odvolaní odporcu 16. júna 2017 rozhodol, a tým sa odstránila

v napadnutom konaní aj právna neistota sťažovateľa.

Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú,

nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127

na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej

judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie

opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (, ).

Postup krajského súdu v napadnutom konaní nebol bez prieťahov (čomu nasvedčuje

aj odpoveď podpredsedu krajského súdu sp. zn. Spr. 2015/16 z 13. februára 2017), avšak

po využití účinných prostriedkov nápravy sa postup krajského súdu nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle a podľa dohovoru.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup krajského súdu

v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako

porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2018