Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 24 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (29)I. ÚS 25/2018
PDF · 192.29 KB
No categories available
I. ÚS 25/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. mája 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana
Ľalíka (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpeného advokátkou JUDr. Mariannou
Lechmanovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 225/2009 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 225/2009
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 225/2009
p r i k a z u j e ďalej konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom
dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov), ktoré j e Okresný súd Piešťany
p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. Marianny Lechmanovej, Štúrova 20, Košice,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 25/2018-12 z 24. januára 2018 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 225/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že napadnuté konanie, v ktorom sa
sťažovateľ domáha voči odporcovi náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a zverejnenia
písomného ospravedlnenia za výroky proti jeho osobe, začalo 5. augusta 2008 podaním
návrhu Okresnému súdu Nitra. Súčasťou návrhu sťažovateľa bola aj žiadosť o oslobodenie
od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu v konaní. Podľa sťažovateľa
v napadnutom konaní, ktoré do podania sťažnosti nebolo právoplatne skončené, dochádza
k prieťahom v dôsledku nečinnosti a neefektívneho postupu okresného súdu.
3. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti bližšie uviedol:
„Súdne konanie sťažovateľa nie je ani k dnešnému dňu právoplatne skončené,
pričom Okresný súd Piešťany od roku 2009 do roku 2017 nezačal konať vo veci samej.
V danom prípade nejde o takú zložitosť (právnu ani skutkovú), ktorá by
odôvodňovala skutočnosť, že za deväť rokov od podania žaloby súd vo veci právoplatne
nerozhodol. Podľa názoru sťažovateľa Okresný súd Piešťany v období od podania žaloby
do roku 2017 konal neefektívne a v určitých obdobiach vôbec nekonal a tak spôsobil to, že
sťažovateľ bol počas dlhého obdobia a ku dňu podania Ústavnej sťažnosti v stave právnej
neistoty.
... V konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod č.k. 8C/225/2009 súd vôbec
nekonal plynulo aj keď vec právne ale ani fakticky zložitá nebola a nebola zložitá ani
povaha prejednávanej veci t. j. nárok na náhradu z titulu nemajetkovej ujmy, a pod.
... zo všetkého uvedeného vyplýva, že Okresný súd je zodpovedný za celkovú
neprimeranú dĺžku namietaného konania v trvaní deväť rokov od podania žalobného
návrhu, počas ktorej nekoná efektívne a bez zbytočných prieťahov takým spôsobom aby
poskytol sťažovateľovi v namietanom konaní relevantnú ochranu jeho práv a oprávnených
nárokov v zmysle návrhu vo veci samej, ako aj namietaných práv v zmysle ním podanej
sťažnosti ústavnému súdu.
... Z uvedených dôvodov ako aj s ohľadom na ustálenú prax a judikatúru Ústavného
súdu, sťažovateľ si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- Eur...
Sťažovateľovi v priamej súvislosti s odopieraním poskytnutia spravodlivosti
a včasného prejednania jeho veci v namietanom konaní vzniká teda nemajetková ujma
spočívajúca najmä v pocitoch úplnej neistoty a bezmocnosti zo stavu v namietanom konaní,
ktoré trvá neprimeranú dobu 9 rokov pričom sa v namietanom konaní nejedná o skutkovo
a ani právne zložitú vec, keď príslušný súd v namietanom konaní o jeho nároku od roku
2009 právoplatne nerozhodol a podľa jeho názoru pokračuje v neefektívnej činnosti
a nečinnosti, čím mu nepriamo bráni reálnemu uplatneniu a vymoženiu ním uplatnených
práv.“
4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom
rozhodol o porušení jeho v záhlaví označených práv postupom okresného súdu
v napadnutom konaní, aby prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať
bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €
a náhradu trov konania v sume 312,34 €.
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou listom sp. zn. Spr 109/18
z 28. februára 2018, a právna zástupkyňa sťažovateľa k vhodnosti ústneho pojednávania
listom z 20. februára 2018.
5.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku k sťažnosti okrem
chronológie úkonov vykonaných okresným súdom v napadnutom konaní k veci uviedla:
„Z obsahu opísaných úkonov je zrejmé, že v predmetnom konaní sa podľa možností
priebežne konalo a rozhodovalo. Pokiaľ boli v konaní dlhšie lehoty medzi úkonmi súdu tieto
boli spôsobené množstvom vecí v senáte vec vybavujúceho sudcu s potrebou v danom čase
konať a rozhodovať v skôr napadnutých, a teda starších veciach.
Na záver si dovoľujem dať do pozornosti lekársku správu na žalobcu (sťažovateľa)
na č.l. 193, z ktorej vyplýva, že žalobca si úmyselne privodil úraz hlavy za účelom vyhnúť sa
pojednávaniu dňa 5.12.2017, pričom takéto správanie žalobcu bolo lekárom vyhodnotené
ako účelové v snahe vyhnúť sa súdnym pojednávaniam, keďže z jeho strany išlo
o opakované správanie. Žalobca pritom v žiadnom konaní nesúhlasí, aby sa pojednávalo
v jeho neprítomnosti.“
Zároveň oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným
súdom.
5.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku doručenom ústavnému
súdu 22. februára 2018 uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom
a súhlasí s jeho upustením.
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 225/2009 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
10. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie
veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej
judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom
a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel možno
dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis II. ÚS 26/95,
12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala
predtým z niektorých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),
a to § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1 OSP, ktorý platil do 30. júna 2016,
a v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157
ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.
13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval
aj v danom prípade.
14. Posúdením napadnutého konania podľa prvého kritéria ústavný súd dospel
k záveru, že preskúmavané konanie nemožno hodnotiť ako skutkovo či právne zložité.
Konanie, predmetom ktorého sú nároky z titulu ochrany osobnosti, je súčasťou štandardnej
rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Napokon na zložitosť veci nepoukázala
ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti.
15. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom konaní,
ústavný súd poukazuje najmä na okolnosť, že priebeh konania pred okresným súdom
bol viackrát charakterizovaný využitím procesných dispozičných oprávnení sťažovateľa
(najmä opravné prostriedky, opakované žiadosti o nahliadnutie do spisu sťažovateľa, ktorý
vykonáva trest odňatia slobody), ktoré na strane okresného súdu vyvolali povinnosť
reagovať predpísaným spôsobom na tieto procesné návrhy. Podľa právneho názoru
ústavného súdu využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi
na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie
priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom
sú zbytočné prieťahy (m. m. I. ÚS 31/01). Zároveň dĺžku konania, ktorá je dôsledkom
úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vyslovenie
zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných návrhoch sťažovateľa konal
a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 41/00). V súvislosti so správaním
sťažovateľa ústavný súd zohľadnil aj okolnosti, na ktoré poukázala predsedníčka okresného
súdu a za ktorých došlo k odročeniu pojednávania nariadeného na 5. december 2017,
z ktorých vyplýva snaha sťažovateľa mariť nariadené pojednávania. Po tom, ako okresný
súd neakceptoval žiadosť sťažovateľa o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie
pojednávaní (podľa okresného súdu nešlo o kolíziu), sťažovateľ si úmyselne privodil úraz
hlavy, aby tak docielil odročenie pojednávania. Uvedené skutočnosti nepochybne mali
dopad na celkovú dĺžku trvania konania, na čo ústavný súd prihliadol pri úvahe o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia.
16. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a pri hodnotení jeho
postupu bol ústavnému súdu podkladom prehľad procesných úkonov v danej veci
spracovaný a predložený okresným súdom. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že napadnuté
konanie začalo 5. augusta 2008 doručením návrhu Okresnému súdu Nitra, 14. októbra 2009
bola vec postúpená okresnému súdu. Okresný súd v období od postúpenia veci do januára
2015 rozhodoval prevažne o procesných návrhoch sťažovateľa týkajúcich sa oslobodenia
od súdnych poplatkov, ustanovenia a zmien osoby právneho zástupcu sťažovateľa, resp.
vyzýval na doplnenie návrhu. Uznesením z 1. februára 2011 okresný súd podanie
sťažovateľa odmietol, odvolací súd však svojím rozhodnutím z 20. marca 2012 toto
rozhodnutie zrušil. Okresný súd sa začal návrhom sťažovateľa vecne zaoberať
až v januári 2015, keď vyzval žalovaného, aby sa k návrhu vyjadril. Prvé pojednávanie
okresný súd nariadil na 25. október 2017. Ďalšie pojednávanie nariadené okresným súdom
na 5. december 2017 bolo odročené z dôvodu na strane sťažovateľa na 19. február 2018.
Pojednávanie uskutočnené 19. februára 2018 bolo odročené na 15. máj 2018 pre účely
doplnenia dokazovania. Pojednávanie nariadené na 15. máj 2018 bolo zrušené z dôvodu
čerpania dovolenky zákonnou sudkyňou, ako aj z dôvodu opakovaných žiadostí sťažovateľa
o nahliadnutie do spisu. Najbližšie pojednávanie vo veci sa má uskutočniť 21. júna 2018.
17. Z prehľadu procesných úkonov v napadnutom konaní ústavný súd zistil
v postupe okresného súdu viaceré obdobia nečinnosti, a to v období od postúpenia veci
okresnému súdu (14. októbra 2009) do 12. novembra 2010 (takmer 13 mesiacov), v období
od 4. apríla 2012 do 1. februára 2013 (10 mesiacov), v období od 18. februára 2013
do 27. februára 2014 (12 mesiacov) a v období od 9. septembra 2015 do 16. augusta 2016
(11 mesiacov). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných
dôvodov je potrebné považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho
aspektu netolerovateľné.
18. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného
súdu v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené len správaním
sťažovateľa, ale najmä nečinnosťou okresného súdu. V posudzovanej veci nie je primárne
prehliadnuteľné, že predmetné konanie trvá už od augusta 2008 (okresný súd koná vo veci
sťažovateľa od 14. októbra 2009, pozn.), teda viac ako 9 rokov, a doteraz okresný súd
o návrhu meritórne nerozhodol.
19. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutom konaní, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto
rozhodnutia.
20. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať
v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.
21. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľ
žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, poukazujúc na pocity
„úplnej neistoty a bezmocnosti zo stavu v namietanom konaní, ktoré trvá neprimeranú dobu
9 rokov“.
22. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len
konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto
uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na doterajšiu dĺžku napadnutého
konania a čiastočný podiel sťažovateľa na jeho celkovej dĺžke, považuje za primerané
v sume 2 000 € (bod 3 výroku tohto rozhodnutia).
23. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou
JUDr. Mariannou Lechmanovou, a s poukazom na výsledok konania podľa § 36 ods. 2
zákona o ústavnom súde uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť sťažovateľovi trovy
konania v ním uplatnenej sume 312,34 € za dva úkony právnej služby vykonané v roku
2017 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3,
§ 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov. Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť
na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 Civilného sporového poriadku) podľa bodu 4 výroku tohto rozhodnutia.
24. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť
dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. mája 2018