Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 25/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana

Ľalíka (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Mariannou

Lechmanovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov), ktoré j e Okresný súd Piešťany

p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. Marianny Lechmanovej, Štúrova 20, Košice,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 24. januára 2018 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že napadnuté konanie, v ktorom sa

sťažovateľ domáha voči odporcovi náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a zverejnenia

písomného ospravedlnenia za výroky proti jeho osobe, začalo 5. augusta 2008 podaním

návrhu Okresnému súdu Nitra. Súčasťou návrhu sťažovateľa bola aj žiadosť o oslobodenie

od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu v konaní. Podľa sťažovateľa

v napadnutom konaní, ktoré do podania sťažnosti nebolo právoplatne skončené, dochádza

k prieťahom v dôsledku nečinnosti a neefektívneho postupu okresného súdu.

3. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti bližšie uviedol:

„Súdne konanie sťažovateľa nie je ani k dnešnému dňu právoplatne skončené,

pričom Okresný súd Piešťany od roku 2009 do roku 2017 nezačal konať vo veci samej.

V danom prípade nejde o takú zložitosť (právnu ani skutkovú), ktorá by

odôvodňovala skutočnosť, že za deväť rokov od podania žaloby súd vo veci právoplatne

nerozhodol. Podľa názoru sťažovateľa Okresný súd Piešťany v období od podania žaloby

do roku 2017 konal neefektívne a v určitých obdobiach vôbec nekonal a tak spôsobil to, že

sťažovateľ bol počas dlhého obdobia a ku dňu podania Ústavnej sťažnosti v stave právnej

neistoty.

... V konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod č.k. súd vôbec

nekonal plynulo aj keď vec právne ale ani fakticky zložitá nebola a nebola zložitá ani

povaha prejednávanej veci t. j. nárok na náhradu z titulu nemajetkovej ujmy, a pod.

... zo všetkého uvedeného vyplýva, že Okresný súd je zodpovedný za celkovú

neprimeranú dĺžku namietaného konania v trvaní deväť rokov od podania žalobného

návrhu, počas ktorej nekoná efektívne a bez zbytočných prieťahov takým spôsobom aby

poskytol sťažovateľovi v namietanom konaní relevantnú ochranu jeho práv a oprávnených

nárokov v zmysle návrhu vo veci samej, ako aj namietaných práv v zmysle ním podanej

sťažnosti ústavnému súdu.

... Z uvedených dôvodov ako aj s ohľadom na ustálenú prax a judikatúru Ústavného

súdu, sťažovateľ si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- Eur...

Sťažovateľovi v priamej súvislosti s odopieraním poskytnutia spravodlivosti

a včasného prejednania jeho veci v namietanom konaní vzniká teda nemajetková ujma

spočívajúca najmä v pocitoch úplnej neistoty a bezmocnosti zo stavu v namietanom konaní,

ktoré trvá neprimeranú dobu 9 rokov pričom sa v namietanom konaní nejedná o skutkovo

a ani právne zložitú vec, keď príslušný súd v namietanom konaní o jeho nároku od roku

2009 právoplatne nerozhodol a podľa jeho názoru pokračuje v neefektívnej činnosti

a nečinnosti, čím mu nepriamo bráni reálnemu uplatneniu a vymoženiu ním uplatnených

práv.“

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

rozhodol o porušení jeho v záhlaví označených práv postupom okresného súdu

v napadnutom konaní, aby prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať

bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €

a náhradu trov konania v sume 312,34 €.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou listom sp. zn. Spr 109/18

z 28. februára 2018, a právna zástupkyňa sťažovateľa k vhodnosti ústneho pojednávania

listom z 20. februára 2018.

5.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku k sťažnosti okrem

chronológie úkonov vykonaných okresným súdom v napadnutom konaní k veci uviedla:

„Z obsahu opísaných úkonov je zrejmé, že v predmetnom konaní sa podľa možností

priebežne konalo a rozhodovalo. Pokiaľ boli v konaní dlhšie lehoty medzi úkonmi súdu tieto

boli spôsobené množstvom vecí v senáte vec vybavujúceho sudcu s potrebou v danom čase

konať a rozhodovať v skôr napadnutých, a teda starších veciach.

Na záver si dovoľujem dať do pozornosti lekársku správu na žalobcu (sťažovateľa)

na č.l. 193, z ktorej vyplýva, že žalobca si úmyselne privodil úraz hlavy za účelom vyhnúť sa

pojednávaniu dňa 5.12.2017, pričom takéto správanie žalobcu bolo lekárom vyhodnotené

ako účelové v snahe vyhnúť sa súdnym pojednávaniam, keďže z jeho strany išlo

o opakované správanie. Žalobca pritom v žiadnom konaní nesúhlasí, aby sa pojednávalo

v jeho neprítomnosti.“

Zároveň oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným

súdom.

5.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku doručenom ústavnému

súdu 22. februára 2018 uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom

a súhlasí s jeho upustením.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

10. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie

veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a podľa dohovoru vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom

a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel možno

dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis ,

, ).

12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala

predtým z niektorých ustanovení (ďalej len „OSP“),

a to , , a , ktorý platil do 30. júna 2016,

a v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157

ods. 1 „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.

13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval

aj v danom prípade.

14. Posúdením napadnutého konania podľa prvého kritéria ústavný súd dospel

k záveru, že preskúmavané konanie nemožno hodnotiť ako skutkovo či právne zložité.

Konanie, predmetom ktorého sú nároky z titulu ochrany osobnosti, je súčasťou štandardnej

rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Napokon na zložitosť veci nepoukázala

ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti.

15. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom konaní,

ústavný súd poukazuje najmä na okolnosť, že priebeh konania pred okresným súdom

bol viackrát charakterizovaný využitím procesných dispozičných oprávnení sťažovateľa

(najmä opravné prostriedky, opakované žiadosti o nahliadnutie do spisu sťažovateľa, ktorý

vykonáva trest odňatia slobody), ktoré na strane okresného súdu vyvolali povinnosť

reagovať predpísaným spôsobom na tieto procesné návrhy. Podľa právneho názoru

ústavného súdu využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi

na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie

priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom

sú zbytočné prieťahy (m. m. ). Zároveň dĺžku konania, ktorá je dôsledkom

úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vyslovenie

zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných návrhoch sťažovateľa konal

a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. ). V súvislosti so správaním

sťažovateľa ústavný súd zohľadnil aj okolnosti, na ktoré poukázala predsedníčka okresného

súdu a za ktorých došlo k odročeniu pojednávania nariadeného na 5. december 2017,

z ktorých vyplýva snaha sťažovateľa mariť nariadené pojednávania. Po tom, ako okresný

súd neakceptoval žiadosť sťažovateľa o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie

pojednávaní (podľa okresného súdu nešlo o kolíziu), sťažovateľ si úmyselne privodil úraz

hlavy, aby tak docielil odročenie pojednávania. Uvedené skutočnosti nepochybne mali

dopad na celkovú dĺžku trvania konania, na čo ústavný súd prihliadol pri úvahe o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia.

16. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a pri hodnotení jeho

postupu bol ústavnému súdu podkladom prehľad procesných úkonov v danej veci

spracovaný a predložený okresným súdom. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že napadnuté

konanie začalo 5. augusta 2008 doručením návrhu Okresnému súdu Nitra, 14. októbra 2009

bola vec postúpená okresnému súdu. Okresný súd v období od postúpenia veci do januára

2015 rozhodoval prevažne o procesných návrhoch sťažovateľa týkajúcich sa oslobodenia

od súdnych poplatkov, ustanovenia a zmien osoby právneho zástupcu sťažovateľa, resp.

vyzýval na doplnenie návrhu. Uznesením z 1. februára 2011 okresný súd podanie

sťažovateľa odmietol, odvolací súd však svojím rozhodnutím z 20. marca 2012 toto

rozhodnutie zrušil. Okresný súd sa začal návrhom sťažovateľa vecne zaoberať

až v januári 2015, keď vyzval žalovaného, aby sa k návrhu vyjadril. Prvé pojednávanie

okresný súd nariadil na 25. október 2017. Ďalšie pojednávanie nariadené okresným súdom

na 5. december 2017 bolo odročené z dôvodu na strane sťažovateľa na 19. február 2018.

Pojednávanie uskutočnené 19. februára 2018 bolo odročené na 15. máj 2018 pre účely

doplnenia dokazovania. Pojednávanie nariadené na 15. máj 2018 bolo zrušené z dôvodu

čerpania dovolenky zákonnou sudkyňou, ako aj z dôvodu opakovaných žiadostí sťažovateľa

o nahliadnutie do spisu. Najbližšie pojednávanie vo veci sa má uskutočniť 21. júna 2018.

17. Z prehľadu procesných úkonov v napadnutom konaní ústavný súd zistil

v postupe okresného súdu viaceré obdobia nečinnosti, a to v období od postúpenia veci

okresnému súdu (14. októbra 2009) do 12. novembra 2010 (takmer 13 mesiacov), v období

od 4. apríla 2012 do 1. februára 2013 (10 mesiacov), v období od 18. februára 2013

do 27. februára 2014 (12 mesiacov) a v období od 9. septembra 2015 do 16. augusta 2016

(11 mesiacov). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných

dôvodov je potrebné považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho

aspektu netolerovateľné.

18. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného

súdu v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené len správaním

sťažovateľa, ale najmä nečinnosťou okresného súdu. V posudzovanej veci nie je primárne

prehliadnuteľné, že predmetné konanie trvá už od augusta 2008 (okresný súd koná vo veci

sťažovateľa od 14. októbra 2009, pozn.), teda viac ako 9 rokov, a doteraz okresný súd

o návrhu meritórne nerozhodol.

19. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

rozhodnutia.

20. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať

v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.

21. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľ

žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, poukazujúc na pocity

„úplnej neistoty a bezmocnosti zo stavu v namietanom konaní, ktoré trvá neprimeranú dobu

9 rokov“.

22. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto

uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na doterajšiu dĺžku napadnutého

konania a čiastočný podiel sťažovateľa na jeho celkovej dĺžke, považuje za primerané

v sume 2 000 € (bod 3 výroku tohto rozhodnutia).

23. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou

JUDr. Mariannou Lechmanovou, a s poukazom na výsledok konania podľa § 36 ods. 2

uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť sťažovateľovi trovy

konania v ním uplatnenej sume 312,34 € za dva úkony právnej služby vykonané v roku

2017 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3,

§ 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov. Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 ) podľa bodu 4 výroku tohto rozhodnutia.

24. Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť

dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2018