Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 201/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Fatura, advokát,

s. r. o., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Róbert Fatura, Centrum 18/23,

Považská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd v spojení s princípom právnej istoty podľa

Slovenskej republiky rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

z 1. februára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť ., o d m i e t a pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája 2018

doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení

s princípom právnej istoty podľa rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 1. februára 2018 (ďalej len „uznesenie

krajského súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva:

«Okresný súd Partizánske Uznesením č. k. zo dňa 23.05.2017 zamietol

návrh sťažovateľa na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Proti uvedenému rozhodnutiu... podal sťažovateľ odvolanie... Napádaným

Uznesením KSTN odmietol odvolanie...

Sťažovateľ vo svojom odvolaní... namietal porušenie práva konať pred súdom resp.

porušenie práva na spravodlivý súdny proces ako aj porušenie zásady právnej istoty a to

v nadväznosti na skutočnosť, že v konaní došlo k postúpeniu pohľadávky oprávneného voči

povinnému na sťažovateľa, no napriek uvedenému súd nekonal s právnym nástupcom

oprávneného - sťažovateľom. Na skutočnosť postúpenia pohľadávky prihliadol konajúci súd

až po tom, ako mu táto bola zo strany právneho nástupcu oprávneného - sťažovateľa

oznámená, a na základe toho, že oprávnený v exekúcii zanikol prvostupňový súd exekúciu

zastavil, ako subjekt, ktorý podľa názoru konajúceho súdu mohol jediný navrhnúť zmenu

účastníka v konaní. Odvolací súd však odvolanie podané sťažovateľom odmietol z dôvodu,

že nielenže smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon nepripúšťal opravný

prostriedok, ale naviac ho podala neoprávnená osoba. Vzhľadom k tomu, že subjekt, ktorý

bol v exekúcii oprávnený zanikol, nie je zrejmé, kto bol teda v danom konaní oprávnený

podať opravný prostriedok za oprávneného, ak nie jeho právny nástupca, s ktorým súd

v exekúcii naviac vôbec nekonal...

Sťažovateľ má za to, že takýmto postupom a rozhodnutím KSTN došlo k porušeniu

jeho ústavných práv, a to práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotveného v čl. 46

a nasl. SR a jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s princípom právnej istoty podľa

.

Sťažovateľ má za to, že postupom prvostupňového a odvolacieho súdu došlo

k odňatiu jeho práva konať pred súdom ako aj k porušeniu princípu právnej istoty. Samotný

sťažovateľ nielenže sám iniciatívne oznámil súdu, že je právnym nástupcom oprávneného,

ale taktiež mal záujem riadne pokračovať v konaní. V tejto súvislosti je viac ako zarážajúce,

že exekúciu, ktorá bola vedená od roku 2008 a v roku 2010 bol pôvodný oprávnený

vymazaný z Obchodného registra, súd naďalej „viedol“ a to viac ako 7 rokov a až po

oznámení sťažovateľa exekúciu zastavil. Takéto rozhodnutie, či už o zastavení konania, ale

najmä rozhodnutie KSTN, kedy odmietol odvolanie proti rozhodnutiu Okresného súdu

Partizánske v tejto veci je arbitrárne a samotný sťažovateľ, ako právny nástupca

oprávneného na základe takéhoto rozhodnutia nemohol následne uplatňovať všetky svoje

práva, ktoré mu vyplývajú z , ako aj ostatných právnych

predpisov SR. Máme za to, že postupom KSTN kedy tento odmietol opravný prostriedok

proti rozhodnutiu okresného súdu, napriek tomu, že riadne a zákonným spôsobom prešli

práva a povinnosti z pohľadávky v exekučnom konaní na sťažovateľa, porušil jeho právo na

súdnu ochranu. Uvedené je zrejmé aj z toho, že hoci sa sťažovateľ domáhal svojho práva na

súdnu ochranu, podaním riadneho opravného prostriedku, tento konajúci súd v podstate

vylúčil možnosť sťažovateľa, aby uplatňoval svoje práva na ďalšom súde a to aj s poukazom

na skutočnosť, že pred tým ako bolo sťažovateľovi doručené napadnuté Uznesenie KSTN

bolo mu medzičasom doručené aj Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k.

zo dňa 24.01.2018, ktorým súd odmietol dovolanie sťažovateľa síce v inej, ale identickej

veci. Sťažovateľ z tohto dôvodu nevyužíval mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie,

nakoľko bolo zrejmé, ako by v danej veci rozhodol najvyšší súd, ako aj z dôvodu

bezdôvodného zaťažovania súdov SR, ako aj z dôvodu, aby mu nebola uložená pokuta

v zmysle ustanovenia

v aktuálnom znení.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo spoločnosti

na súdnu a inú právnu ochranu upravené

v a nasl. a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s princípom

právnej istoty podľa postupom a rozhodnutím Krajského

súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č. k. z 01.02.2018 sa

zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Spoločnosti

sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume vo výške 1000,00

EUR (slovom jeden tisíc eur), ktoré je Krajský súd Trenčín povinný spoločnosti

vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

4. Spoločnosti

sa priznávajú trovy konania a právneho zastúpenia v sume vo výške 390,50 Eur...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Ústavný súd má v ústave a v presne definované právomoci,

uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí

návrhu na začatie konania ( , a ). Až

na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na

začatie konania ( ).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,

ktorý koncipoval samotný návrh, ústavnému súdu spolu s návrhom doručil splnomocnenie

na zastupovanie sťažovateľa, z ktorého vyplýva, že sťažovateľ splnomocňuje advokáta „...

k zastupovaniu vo veci: jeho sťažnosti na Krajský súd Trenčín, ktorého postupom

a následným rozhodnutím bolo porušené sťažovateľove právo na súdnu a inú právnu

ochranu v konaní “.

Ústavný súd zdôrazňuje, že takto formulované splnomocnenie nespĺňa obligatórne

formálne náležitosti vyžadované , keďže v ňom nie je

výslovne uvedené, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný

odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (napr. , , ,

, , , , ,

, ). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení

sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto

povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen

začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva

v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,

ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Ústavný súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že aj samotný sťažovateľ je

advokátom, a teda vytýkaný nedostatok udeleného splnomocnenia mal možnosť sám

napraviť.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje také nedostatky

náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných

podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri

jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2018