Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 125/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

o sťažnosti , zastúpeného advokátkou JUDr. Libušou

Dočkalovou, Lachova 32, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní

vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Pezinok j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania

v sume 488,13 € (slovom štyristoosemdesiatosem eur a trinásť centov) na účet jeho právnej

zástupkyne JUDr. Libuše Dočkalovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané

konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že namietané konanie okresného súdu

bolo iniciované na základe sťažovateľovho žalobného návrhu na zaplatenie sumy 6 638,78 €

s príslušenstvom, ktorý bol doručený okresnému súdu 16. marca 2009. Sťažovateľ podal

31. marca 2011 návrh na rozšírenie predmetu konania. Okresný súd uznesením č. k.

-104 zo 7. júna 2011 pripustil zmenu návrhu na začatie konanie a uznesením

č. k. -77 zo 14. apríla 2011 sťažovateľovi priznal oslobodenie od súdneho

poplatku.

Zároveň bolo na okresnom súde pod sp. zn. vedené konanie

o zaplatenie sumy 13 921,53 € s príslušenstvom, ktoré inicioval sťažovateľ proti tým istým

odporcom návrhom zo 7. júla 2011. Okresný súd uznesením č. k. -97

z 1. augusta 2013 spojil obe konania do spoločného konania vedeného pod sp. zn.

(namietané konanie okresného súdu), ktorého predmetom je uplatňovaný nárok

na zaplatenie sumy 51 430,66 € s prísl.

3. V namietanom konaní bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. -556

z 19. októbra 2017, pričom okresný súd žalobu sťažovateľa zamietol a žalovaným priznal

nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Proti rozsudku okresného súdu podal

sťažovateľ 6. novembra 2017 odvolanie, o ktorom nebolo do dňa podania sťažnosti

ústavnému súdu meritórne rozhodnuté.

4. Sťažovateľ v sťažnosti namieta celkovú dĺžku konania okresného súdu, ako aj

časové rozpätie medzi podaním odvolania a predložením súdneho spisu Krajskému súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) ako odvolaciemu súdu. Podľa názoru sťažovateľa

okresný súd nepostupuje v konaní plynulo a efektívne v zmysle zásady zakotvenej v čl. 17

.

5. Sťažovateľ zároveň poukázal na skutočnosť, že 8. januára 2018 podal predsedovi

okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Na túto sťažnosť písomne odpovedala

podpredsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku z 2. februára 2018, v ktorom

uviedla, že sťažnosť na prieťahy v konaní považuje za čiastočne dôvodnú. Za vzniknuté

prieťahy sa sťažovateľovi ospravedlnila, ďalej sťažovateľa oboznámila so skutočnosťou, že

sa v súčasnosti vykonávajú procesné úkony potrebné na predloženie spisu krajskému súdu

(t. j. výzvy na vyjadrenie účastníkom konania), a ubezpečila ho, že súdny spis bude

krajskému súdu predložený, „ako náhle bude spis pripravený“.

6. Sťažovateľ dal ústavnému súdu do pozornosti, že v priebehu namietaného konania

bolo nariadených 8 pojednávaní, pričom v danej súvislosti zhodnotil, že „za dobu 6 rokov

od začatia konania v roku 2009 Okresný súd Pezinok vytýčil za účelom vykonania

dokazovania viac pojednávaní, avšak z toho dve boli zrušené, dve sa uskutočnili bez

prejednania veci a na ôsmom vyhlásil rozsudok. Dokazovanie sa teda vykonalo na piatich

pojednávaniach a na šiestom sa vyhlásil len rozsudok. Štatisticky vychádza priemerne jedno

pojednávanie za rok!“. Sťažovateľ zároveň poukázal na skutočnosť, že „od pojednávania

v roku 2012 do prvého pojednávania v roku 201 6 sa štyri roky vôbec nepojednávalo“.

7. Sťažovateľ je toho názoru, že „nebyť zbytočných prieťahov v konaní a spojenia

dvoch konaní (bez môjho návrhu), existoval by reálny predpoklad, že rozhodnutie vo veci

samej mohlo byť vydané aj skôr ako rozhodnutie vo veci č.k. , a potom by

existoval reálny predpoklad, že súd moju žalobu nezamietne v celom rozsahu z vyššie

uvedeného dôvodu“.

8. Sťažovateľ taktiež namietal neúčelnosť a neefektívnosť namietaného konania

v súvislosti s vykonaným dokazovaním, keďže okresný súd nevypočul viacero

sťažovateľom navrhnutých svedkov. Tých svedkov, ktorí boli vypočutí, okresný súd

vypočul až po niekoľkých rokoch.

9. V súvislosti s kritériami, ktoré ústavný súd skúma pri namietanom porušení

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, sťažovateľ konštatoval, že „po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí

k štandardnej agende všeobecných súdov, a preto doterajší priebeh ani po spojení dvoch

konaní nemožno pripísať na ťarchu faktickej zložitosti prejednávanej veci. Svojím

správaním som sa žiadnym spôsobom nepričinil o prieťahy v konaní, a vyvinul som všetko

úsilie na to, aby súd mohol konať účelne, efektívne a bez prieťahov.

Postup Okresného súdu Pezinok nesvedčí o tom, že by v danej veci svoju činnosť

organizoval tak (najmä pokiaľ ide o samotný priebeh konania, spojenie dvoch konaní,

konanie spojené s predložením veci odvolaciemu súdu a opakované preskúmavanie mojich

osobných a majetkových pomerov), aby bola predmetná vec čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, a riadne a včas predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu.“.

10. V nadväznosti na už uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej takto rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod č.k. porušené boli.

2. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje, aby v konaní č.k. konal bez

zbytočných prieťahov.

3. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc euro), ktoré je mu Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 325,42

€..., ktoré je Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne

JUDr. Libuše Dočkalovej... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

11. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sú splnené všetky

ústavné a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie, a preto

ju uznesením č. k. -14 z 12. apríla 2018 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1

a 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“)].

12. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 13. apríla 2018

predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,

a zároveň ho vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti.

13. Na výzvu ústavného súdu reagovala podpredsedníčka okresného súdu, ktorá

vo svojom stanovisku sp. zn. Spr. 73/2018 doručenom ústavnému súdu 30. apríla 2018

uviedla tieto relevantné skutočnosti:

„Žaloba bola tunajšiemu súdu doručená dňa 13.03.2009. Súd rozhodol rozsudkom

dňa 19.10.2017, č.k. -556 , proti ktorému bolo podané odvolanie. V súčasnosti

sa spis nachádza na Krajskom súde v Bratislave, kde bol predložený dňa 18.03.2018...

Predmet konania je vec patriaca do štandardnej agendy všeobecných súdov. Vec je

skutkovo a právne pomerne zložitá, nakoľko bolo vypočutých viacero svedkov, ktorí mali

potvrdiť vadné alebo riadne vykonanie diela...

Súd vo veci konal, vykonával dokazovanie na základe návrhov sporových strán,

lehoty medzi jednotlivými pojednávaniami boli dlhé, čo bolo spôsobené zaťaženosťou súdu.

Je zrejmé, že dĺžka konania je neprimeraná. Žiaľ, k predĺženiu konania prispeli také

skutočnosti, ako opakovaná práceneschopnosť zákonnej sudkyne ,

v dôsledku ktorej bolo jej súdne oddelenie prerozdelené iným sudcom a po návrate do

práce, jej bol spis opäť vrátený. Súdne oddelenie malo tiež problém s obsadením pozície

asistentky. Okresnému súdu Pezinok je známa judikatúra Ústavného súdu SR, ktorý

v takýchto prípadoch opakovane uviedol, že strane v súdnom spore nemôže byť na ťarchu

fakt, že súd má personálne, alebo administratívne problémy...“

14. Podpredsedníčka okresného súdu zároveň súhlasila s upustením od ústneho

pojednávania v predmetnej veci a k svojmu vyjadreniu pripojila aj vyjadrenie zákonnej

sudkyne z 11. januára 2018, v ktorom sa vyjadrila k sťažnosti na prieťahy v namietanom

súdnom konaní, ktorú sťažovateľ doručil 8. januára 2018 predsedovi okresného súdu.

15. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu

podpredsedníčky okresného súdu doručenému ústavnému súdu 11. mája 2018 uviedla:

„Na základe výzvy zo dňa 30.4.2018 Vám oznamujeme, že súhlasíme s tým, aby...

Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od súdneho pojednávania o prijatom návrhu,

nakoľko od ústneho pojednávania nemožno podľa nášho názoru očakávať ďalšie objasnenie

veci.

K vyjadreniu Okresného súdu Pezinok číslo Spr. 73/2018 zo dňa 25.4.2018

uvádzame, že v bode 4/ a 5/ ho berieme na vedomie, nakoľko sa ním potvrdzuje fakt, že

dĺžka konania bola neprimeraná a že neboli zistené žiadne prieťahy spôsobené

sťažovateľom, čo je právne významné pre posúdenie návrhu. Nestotožňujeme sa však

s konštatovaním v bode 1/, v ktorom sa pani podpredsedníčka Okresného súdu Pezinok

vyjadruje k skutkovej a právnej zložitosti sporu, že vec je skutkovo a právne zložitá.

K spojeniu vecí došlo rozhodnutím súdu na návrh žalovaných, k čomu vyjadrila svoj

odmietavý názor aj zákonná sudkyňa, o čom informovala účastníkov konania na

pojednávaní dňa 28.4.2016, avšak nič nesvedčí o právnej zložitosti veci. Ide o právne

vzťahy zo zmluvy o pôžičke. Konštatovanie v bode 1/ treba však uviesť na pravú mieru. V

konaní neboli vypočutí všetci navrhnutí svedkovia. Svedkovia nemali potvrdiť vadné alebo

riadne vykonanie diela, ale sa mali vyjadriť k poskytnutým pôžičkám, a teda k okolnostiam

vzniku záväzkového právneho vzťahu medzi právnymi predchodcami účastníkov konania.

Taktiež namietame tvrdenie v bode 2/. Súd nevykonal dokazovanie rozhodujúcich

skutočností výsluchom navrhnutých svedkov (pána a pána pôvodných

veriteľov zo zmluvy o pôžičke), na čo sťažovateľ poukázal v sťažnosti zo dňa 8.1.2018. K

bodu 3/ uvádzame, že ide o nesprávne označenie a nasl. , správne má byť uvedené:

a nasl. .

Pokiaľ ide o vyjadrenie zákonného sudcu zo dňa 11.1.2018 k ďalšej sťažnosti

žalobcu zo dňa 8.1.2018, pripojené k stanovisku Okresného súdu Pezinok číslo Spr. 73/2018

zo dňa 25.4.2018, tak ho namietame z viacerých dôvodov. Z hľadiska jeho obsahu ide o

zúžené vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľa zo dňa 8.1.2018 fakticky zamerané len na činnosť

súdu súvisiacu s predložením veci odvolaciemu súdu a na preverovanie podmienok na

oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 8.1.2018

sa týkala konania ako celku.

Vyjadrenie zákonnej sudkyne, že koná vo veci dostatočne plynulo, nezodpovedá

faktickému stavu, keď za dobu 6 rokov súd vytýčil za účelom vykonania dokazovania 6

pojednávaní a na siedmom vyhlásil rozsudok. Nezodpovedá ani vyjadreniu podpredsedníčky

Okresného súdu Pezinok v bode 5/ vyjadrenia zo dňa 25.4.2018, v ktorom poukázala na

prerozdeľovanie spisov zákonnej sudkyne z dôvodu jej opakovanej práceneschopnosti

a personálneho obsadenia, čo však nemôže byť na ťarchu účastníka.

K vyjadreniu zákonnej sudkyne ohľadom preverovania majetkových pomerov

sťažovateľa, že sťažnosť nie je prípustná, sťažovateľ uvádza, že namietal opakované

preverovanie majetkových pomerov ako nadbytočné z dôvodu, že takýmto spôsobom

dochádza k zbytočným prieťahom v konaní, keďže jeho oslobodenie od súdnych poplatkov

vyplýva z osobitného predpisu ( ). Jej konštatovanie, že

z listinných dôkazov predložených súdu dňa 8.1.2018 dospela k záveru, že podmienky pre

trvanie oslobodenia od súdnych poplatkov za odvolanie sú nezmenené, je duplicitné

z hľadiska vydaného rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 9.3.2016 sp. zn.

, ktoré pravidelne skúma a vyhodnocuje existenciu podmienok pre

priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci, a k žiadnej zmene v tomto smere

nedošlo.

Na základe vyššie uvedeného sťažovateľ má za to, že jeho návrh je dôvodný, a preto

navrhuje, aby mu Ústavný súd SR vyhovel.“

16. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

17. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

18. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v a práva upraveného v dohovoru

postupom okresného súdu v jeho právnej veci.

19. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

20. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , ).

21. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

22. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva

z v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1

, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo

a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania

(obdobne predtým a účinného

do 30. júna 2016).

23. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna, faktická, prípadne procesná zložitosť

veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného

súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m.

, , ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľa.

24. Preskúmaním doterajšieho priebehu namietaného konania pred okresným súdom

ústavný súd zistil, že toto konanie nemožno hodnotiť ako právne zložité a je súčasťou

štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Faktická zložitosť veci však bola

spôsobená potrebou vykonania znaleckého dokazovania súdnym znalcom z odboru

grafológie a písmoznalectva, ako aj skutočnosťou, že okresný súd v čase ustanovenia

súdneho znalca nedisponoval originálom zmluvy, ktorej podpis bolo potrebné skúmať.

Plynulosť bola ovplyvnená aj skutočnosťou, že okresný súd musel pre účely výsluchu

odporkyne v treťom rade opakovane dožiadať Okresný súd Liptovský Mikuláš.

25. Správanie sťažovateľa je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní

o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru.

Ústavný súd konštatuje, že k prieťahom v danom súdnom konaní prispeli aj sťažovateľom

podané procesné návrhy (najmä doplnenia podania a návrhy na vykonanie dôkazov).

Ústavný súd zohľadňuje, že sťažovateľ ako účastník konania má nesporne právo na

procesné úkony, ktoré urobil, na druhej strane však poukazuje na to, že za prieťahy

vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania nemožno pripísať

zodpovednosť na vrub súdu konajúcemu vo veci. Poukazujúc na doterajšiu judikatúru, čas,

ktorý bol nevyhnutný na rozhodnutie o procesných návrhoch sťažovateľa, ústavný súd

nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu (m. m. ,

).

26. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd si pre účely

posúdenia opodstatnenosti uplatňovaného nároku v sťažnosti sťažovateľa zapožičal súdny

spis okresného súdu od krajského súdu.

27. Po dôkladnej analýze zapožičaného súdneho spisu okresného súdu ústavný súd

konštatuje, že konanie bolo vo svojom priebehu poznačené nielen nečinnosťou zo strany

okresného súdu, ale aj jeho neefektívnym a neúčelným prístupom. Prieťahy, ktoré vznikli

v dôsledku nečinnosti okresného súdu, boli spôsobené už na začiatku napadnutého konania,

t. j. v období od 26. júna 2009, keď okresný súd doručil sťažovateľovi uznesenie, ktorým ho

oslobodil od súdnych poplatkov, do 29. decembra 2009, keď okresný súd uznesením č. k.

-18 uložil odporcom v 1. a 2. rade, aby sa vyjadrili k návrhu, a zároveň nariadil

pojednávanie. Ústavný súd taktiež zaznamenal prieťahy v namietanom konaní spôsobené

nečinnosťou okresného súdu v záverečnej fáze namietaného konania, keď súdny spis

okresného súdu bol krajskému súdu predložený až po štyroch mesiacoch od podania

odvolania.

28. Poukazujúc na celkovú dĺžku namietaného konania okresného súdu ústavný súd

konštatuje, že postup okresného súdu sa vyznačoval aj výraznou neefektívnosťou.

Neefektívnosť v postupe okresného súdu je deklarovaná nielen dĺžkou konania, ale aj tým,

že okresný súd ustanovil na vypracovanie znaleckého posudku osobu, ktorá bola v čase

ustanovenia vyčiarknutá zo zoznamu súdnych znalcov. Ústavný súd v tejto súvislosti

poukazuje na svoju rozsiahlu konštantnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že nielen nečinnosť,

ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej

sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol

(m. m. , , , ).

29. V súvislosti s vyjadrením podpredsedníčky okresného súdu, v ktorom poukázala

na opakovanú práceneschopnosť zákonnej sudkyne, ako aj na problém pri obsadení miesta

asistentky, ústavný súd, poukazujúc na svoju konštantnú judikatúru (napr. ,

), pripomína, že skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže

v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,

ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť

dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

30. Ústavný súd po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu

z hľadiska predmetu konania, správania sťažovateľa a postupu okresného súdu, zohľadňujúc

celkovú dĺžku konania, dospel k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným

prieťahom v napadnutom konaní, a preto rozhodol, že bolo porušené základné právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd

preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.

III.

31. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd v tomto prípade neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal, keďže okresný

súd v čase rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa už v namietanom konaní

meritórne rozhodol a, navyše, spis sa už nenachádzal v dispozičnej sfére okresného súdu,

keďže okresný súd ho predložil krajskému súdu na rozhodnutie o opravnom prostriedku.

32. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

33. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

34. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti požadoval finančné zadosťučinenie v sume

2 000 €, ktoré odôvodňoval právnou neistotou, ako aj skutočnosťou, že doterajší priebeh

konania vykazuje znaky zbytočných prieťahov.

35. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä

charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľa, jeho správanie počas

predmetného konania, celkovú dĺžku namietaného konania, a aj skutočnosť, že vo veci zistil

namietané porušenie označených práv. Berúc do úvahy aj všetky uvedené okolnosti,

ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľovi podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde primerané finančné zadosťučinenie v požadovanej výške (bod 2 výrokovej

časti nálezu).

36. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov právneho

zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

37. Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za

tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie ústavnej sťažnosti,

spísanie vyjadrenia z 9. mája 2018) uskutočnené v roku 2018. Základná sadzba odmeny za

jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2018 je 153,50 € a hodnota režijného

paušálu je 9,21 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou v celkovej sume

488,13 €.

38. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na

účet právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení

s ) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

39. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2018