Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 347/2018
PDF · 134.99 KB
No categories available
IV. ÚS 347/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca
spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,
, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 92/2014
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2018
doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava ( ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 92/2014 (ďalej len „napadnuté
konanie“).
2. Sťažovateľka na základe žaloby podanej okresnému súdu v roku 2014
v napadnutom konaní na okresnom súde vystupuje v procesnom postavení žalobkyne.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v napadnutom konaní
zastúpená advokátom, avšak vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov bola nútená
plnú moc udelenú advokátovi na zastupovanie jej osoby v napadnutom konaní odvolať.
Sťažovateľka v tejto súvislosti uviedla: „... Oznámila som to aj súdu. Žiadala som písomne
súd, aby zrušil termín pojednávania z dôvodu, že som musela svojmu advokátovi zrušiť plnú
moc a odôvodnila som to... Okresný súd vo veci konal, napriek mojej dôvodnej žiadosti, aby
nekonal, a aby stanovil vo veci nový termín konania, kým si nenájdem vo veci iného
advokáta, ktorý ma bude riadne zastupovať. Okresný súd ma nechal v právnej neistote, keď
nerozhodol o zrušení pojednávania a spôsobil prieťahy vo veci... Poukazujem na prieťahy
v konaní. Judikatúra ústavného súdu vo veciach týkajúcich sa práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 odsek 2 ústavy /II. US 48/96/, žiadny súdny spor nemá
trvať ani v prípade obtiažnosti viac ako 4 roky.“
3. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že okresný súd
v napadnutom konaní porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 84 000 €.
4. S poukazom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu sťažovateľka v sťažnosti
zároveň žiada ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu z Košíc pre účely vypracovania
sťažnosti, resp. jej doplnenia a následného zastupovania jej osoby pred ústavným súdom.
II.
5. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
2
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť
ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti
petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127
ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha
(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred
ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom
na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite
svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv
(m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Text uvedený mimo
petitu pokladá za súčasť odôvodnenia sťažnosti, ktorý nemôže doplniť petit (I. ÚS 316/09,
I. ÚS 98/2011, II. ÚS 103/08, II. ÚS 154/09, III. ÚS 235/05, IV. ÚS 174/2011,
IV. ÚS 481/2011), môže však v určitých prípadoch slúžiť ako interpretačná pomôcka
na zistenie obsahu inak úplného petitu, ktorý nejednoznačným slovným vyjadrením
pripúšťa viac významov.
8. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia
porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým postupom okresného
súdu. Pozornosti ústavného súdu neušlo, že sťažovateľka v texte svojej sťažnosti poukazuje
aj na porušovanie iných jej základných práv, dodržiavanie ktorých je zaručené ústavou,
okresným súdom v napadnutom konaní, keď uvádza: „okresný súd vo veci porušil svojím
konaním moje základné práva, porušil moje právo na rovnosť zbraní, právo na spravodlivé
konanie, porušil moje základné právo - nikoho nemožno pre jeho zlý zdravotný stav
diskriminovať“, avšak vzhľadom na to, že v podanej sťažnosti sa sťažovateľka výslovne
nedomáha toho, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že napadnutým postupom okresného
súdu došlo k porušeniu už označených práv sťažovateľky, ústavný súd posúdil obsah
sťažnosti v časti poukazujúcej na porušenie týchto označených práv sťažovateľky
napadnutým postupom okresného súdu len ako podporný argument sťažovateľky, a teda ako
súčasť odôvodnenia sťažnosti.
9. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
10. V danom prípade sťažovateľka spolu so sťažnosťou nepredložila ústavnému súdu
splnomocnenie udelené advokátovi na zastupovanie jej osoby pred ústavným súdom,
v dôsledku čoho sťažnosť sťažovateľky zjavne nezodpovedá požiadavkám uvedeným v § 20
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
11. Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka si je vedomá povinnosti predložiť
ústavnému súdu spolu s návrhom na začatie konania aj splnomocnenie udelené advokátovi
na zastupovanie pred ústavným súdom, keďže v sťažnosti vzhľadom na svoju nepriaznivú
finančnú situáciu okrem iného žiada ústavný súd aj o ustanovenie právneho zástupcu pre
účely vypracovania sťažnosti, resp. jej doplnenia a následného zastupovania jej osoby pred
ústavným súdom.
12. V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že keďže zo strany
sťažovateľky nebolo spolu s podaným návrhom na začatie konania predložené aj
splnomocnenie na zastupovanie jej osoby advokátom pred ústavným súdom a zároveň
4
zo strany ústavného súdu nebolo možné vyhovieť návrhu sťažovateľky na ustanovenie
právneho zástupcu, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných
náležitostí.
13. Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol, bolo bez právneho významu
zaoberať sa jej ďalšími požiadavkami obsiahnutými v petite sťažnosti.
14. Ústavný súd nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia dodáva, že toto
rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona
o ústavnom súde, a preto nič nebráni tomu, aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom
období v napadnutom konaní bol nečinný, nepostupoval plynulo, resp. efektívne,
sťažovateľka, zastúpená advokátom, zvážila možnosť opätovného podania sťažnosti, ktorou
bude namietať porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
15. Ústavný súd zdôrazňuje, že prijatím zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní
právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení
neskorších predpisov vytvorila Slovenská republika inštitucionálny systém slúžiaci na
sprístupnenie právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi prostredníctvom Centra právnej
pomoci.
15.1 Centrum právnej pomoci poskytuje právnu pomoc v občianskoprávnych,
obchodnoprávnych, pracovnoprávnych, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom
v správnom súdnictve, ako aj v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení,
v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny a v konaní o zaistení žiadateľa
o udelenie azylu a vo všetkých týchto veciach aj v konaní pred ústavným súdom. Fyzická
osoba môže požiadať Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci, resp.
o predbežnú konzultáciu aj v čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
15.2 V právnych veciach, na ktoré sa systém poskytovania právnej pomoci Centrom
právnej pomoci nevzťahuje (trestné konanie), čo však nie je prípad sťažovateľky, môže
ústavný súd sťažovateľovi ustanoviť právneho zástupcu za predpokladu, že to odôvodňujú
jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery a ak zo strany sťažovateľa nejde o svojvoľné
alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. mája 2018
6