Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 222/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. júna 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, advokátska kancelária, Na priekope 174/13, Žilina,

pre namietané porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. apríla

2018 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), pre namietané porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ako žalobca 26. novembra 2009 podal žalobu

na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) o zaplatenie sumy 181 175,46 €

z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Okresný súd v označenom konaní rozhodol uznesením

sp. zn. z 28. novembra 2012, ktorým konanie zastavil z dôvodu nezaplatenia

súdneho poplatku. Sťažovateľ proti označenému uzneseniu podal odvolanie a 22. apríla

2013 osobne do podateľne krajského súdu predložil podanie, súčasťou ktorého bolo aj

zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Je presvedčený o tom, že v napadnutom konaní

krajského súdu dochádza k porušovaniu jeho označených práv, pretože krajský súd o jeho

odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania od 20. novembra 2015

nerozhodol. Podľa jeho názoru je krajský súd nečinný viac ako 2 a pol roka v konaní, ktoré

trvá takmer 8 a pol roka.

3. S poukazom na uvedené sťažovateľ tvrdí, že postupom krajského súdu

v napadnutom konaní dochádza k porušovaniu jeho označených práv, preto žiada, aby

ústavný súd v náleze vyslovil, že krajský súd v napadnutom konaní porušil jeho základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, aby ústavný súd

krajskému súdu prikázal v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a aby

priznal finančné zadosťučinenie sťažovateľovi v sume 3 000 €, ako aj náhradu trov

právneho zastúpenia.

II.

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru výlučne len postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

12. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

13. Ústavný súd je podľa viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa

sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha

v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich

práv.

14. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa konštatuje, že táto smeruje

výslovne len proti postupu krajského súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd dospel

k záveru, že sťažnosť je potrebné odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, , ,

). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , ).

15. Ústavný súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého konania s ohľadom

na špecifický predmet konania v právnej veci sťažovateľa, ako aj z toho vyplývajúcich

prekážok sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľa, preto jeho

sťažnosť odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú

(podobne napr. , , ).

16. Hoci v okolnostiach veci ústavný súd nepovažoval predmet odvolacieho konania

za zložitý, poukazuje na skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na samotnú dĺžku napadnutého

konania. Tieto skutočnosti však nie je možné pričítať na vrub konajúcemu súdu.

V okolnostiach posudzovanej veci ide o špecifický predmet konania – náhradu

nemajetkovej ujmy z dôvodov uvedených v žalobe, pričom ďalšou podstatnou skutočnosťou

je to, že sťažovateľ, ako aj ostatní žalobcovia v napadnutom konaní sú sudcami.

Vychádzajúc z uvedeného, v postupe krajského súdu (k takejto situácii mohlo dôjsť aj

v konaní pred súdom prvej inštancie, pozn.) došlo k situácii, že sudcovia krajského súdu

mali rozhodovať o odvolaní sťažovateľa – sudcu, pričom vzhľadom na početnosť sudcov,

ktorí si uplatnili obdobný nárok z obdobných dôvodov (podľa medializovaných informácií

ich počet presiahol 800), boli zákonní sudcovia v napadnutom konaní vzhľadom

na objektívne pochybnosti o ich nezaujatosti vo vzťahu k predmetu konania, resp. ich

účastníkov vylúčení z rozhodovania o uplatnenom opravnom prostriedku v napadnutom

konaní. V sťažovateľovej veci tak došlo k situácii, keď nemal kto rozhodnúť o podanom

odvolaní, čo možno považovať za prekážku, ktorú krajský súd nezavinil, a preto

za predĺženie napadnutého konania nenesie zodpovednosť. Skutočnosť, že v posudzovanej

veci nedošlo k nariadeniu pojednávania, resp. k iným úkonom viditeľným z pohľadu

sťažovateľa, ešte samo osebe neznamená, že odvolací súd bol vo veci úplne nečinný, tak

ako tvrdil sťažovateľ v sťažnosti.

17. Ústavný súd, vychádzajúc z uvedeného, v okolnostiach posudzovanej veci

nepovažoval namietanú dĺžku odvolacieho konania dva a pol roka za nesúladnú

s označenými právami sťažovateľa. K takémuto záveru dospel aj s prihliadnutím

na rozhodovaciu prax a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach,

podľa ktorej dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky v závislosti

od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

19. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi

obrátiť sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní

na krajskom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2018