Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 278/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júna 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Romanom Juríkom, PhD., Jazerná 19, Nové Zámky, pre namietané

porušenie jeho základných práv podľa a Slovenskej

republiky, čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -36

a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 31. januára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. apríla 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. Romanom Juríkom, PhD., pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a (ďalej len „“), a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -36 a uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. .

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol, že je účastníkom konania o vydanie

bezdôvodného obohatenia vedeného na okresnom súde pod sp. zn. na strane

žalovaného. Žalobcom je obchodná spoločnosť

Okresný súd na návrh žalobcu nariadil uznesením č. k. -36

zabezpečovacie opatrenie zriadením sudcovského záložného práva na nehnuteľnosti

evidované na Okresnom úrade Dolný Kubín, katastrálnom odbore na liste vlastníctva

č. pre obec a katastrálne územie . O odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu

rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. tak, že uznesenie súdu prvej inštancie

potvrdil. Po rozhodnutí krajského súdu sa spis vrátil okresnému súdu, ktorý vo veci ďalej

koná.

Sťažovateľ zastáva názor, že rozhodnutím okresného súdu i krajského súdu boli

porušené ním označené práva.

Sťažovateľ tiež uviedol, že „podal proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín,

č. k. -34 odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením

so sp. zn. . Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu procesne prípustné nie

je. V tomto vychádzame najmä z judikátu R 21/2018, v zmysle ktorého nie je prípustné

dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie

o nariadení neodkladného opatrenia. Tu síce nejde o nariadenie neodkladného opatrenia,

ale svojou povahou o veľmi podobný inštitút, v civilnom procese nový, o zabezpečovacie

opatrenie. Podstatou je však reštriktívny (v poslednom čase, v tomto osobitne pozri

uznesenie ) prístup Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k procesnej

prípustnosti dovolania.

Vo vzťahu ku konaniu Okresného súdu Dolný Kubín opravný prostriedok neexistuje

žiadny. Teda ani riadny, ani mimoriadny.“.

Navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 1 dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na prerokovanie

uznesením Krajského súdu v Žiline so sp. zn. a uznesením Okresného súdu

Dolný Kubín, č. k. -36 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Žiline so sp. zn. a uznesenie Okresného

súdu Dolný Kubín, č. k. -36 sa zrušujú.

3. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 6 ods. 1

Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách postupom Krajského súdu v Žiline

v konaní pod sp. zn. a postupom Okresného súdu Dolný Kubín konaním pod

sp. zn. 5 67/2017porušené bolo.

4. Okresnému súdu Dolný Kubín sa zakazuje v pokračovaní porušovania základného

práva na súdnu ochranu.

5. Okresný súd Dolný Kubín a Krajský súd v Žiline sú povinní spoločne a nerozdielne

zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 eur do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohoto nálezu.

6. Okresný súd Dolný Kubín a Krajský súd v Žiline sú povinný spoločne

a nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy konania do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohoto nálezu.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v petite sťažnosti uviedol, že ním označené práva zaručené v čl. 20 ods. 1

a , a listiny a dohovoru a

dodatkového protokolu okresný súd porušil uznesením č. k. -36 a krajský súd

uznesením sp. zn. , bez toho, aby aj dátumovo špecifikoval namietané

rozhodnutia.

Z príloh, ktoré sťažovateľ doložil k sťažnosti, ústavný súd vyvodil, že sťažovateľ

zrejme namieta porušenie označených práv uznesením sp. zn. zo 17. októbra

2017 a uznesením sp. zn. z 31. januára 2018.

K námietke porušenia práv sťažovateľa napadnutým uznesením okresného

súdu

Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb podľa , ktorými namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný

súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií (, ).

Zásada subsidiarity reflektuje aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané ().

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že na preskúmanie napadnutého

rozhodnutia okresného súdu bol príslušný krajský súd ako súd druhostupňový, ktorého

právomoc predchádzala právomoci ústavného súdu bezprostredne preskúmavať postup (aj

rozhodnutie) súdu prvého stupňa v tejto veci, preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (podobne ,

, , , , a iné).

K námietke porušenia práv sťažovateľa napadnutým uznesením krajského súdu

Úlohou ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa

nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,

ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

, , , , ).

Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol:

«Napadnutým uznesením okresný súd postupom podľa § 343 ods. 1 až 3 zákona

č. (ďalej ) zriadil záložné právo v prospech

žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky vo výške 14.259,04 Eur na nehnuteľnosti

evidované na Okresnom úrade Dolný Kubín, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č.

pre obec...

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na okresný súd dňa

18.09.2017 sa žalobca voči žalovanému domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia

v znení zodpovedajúcom výroku napadnutého uznesenia, ktorý odôvodnil tým, že ako

žalobca podal dňa 18.09.2017 na Okresný súd Dolný Kubín proti žalovanému

... žalobu, ktorej predmetom je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške

14.259,04 Eur spolu s úrokom vo výške 5% ročne zo sumy 14.259,04 Eur od 31.03.2015

do zaplatenia. Uvedená suma predstavuje časť kúpnej ceny nehnuteľností, o ktorú sa

žalovaný bezdôvodne obohatil, nakoľko na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2012

uzatvorenej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim žalobca

žalovanému zaplatil kúpnu cenu za kúpu nehnuteľností vo výške 18.000,00 Eur, avšak

rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -194 zo dňa 08.02.2016 bolo

určené, že vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, je žalovaný

. Ten žalobcovi na základe zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa

08.11.2012 zaplatil sumu 1.650,00 Eur a nakoľko v konaní Okresného súdu Dolný Kubín

sp. zn. bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému trovy právneho

zastúpenia v sume 2.090,96 Eur... Návrh na zabezpečovacie opatrenie žalobca odôvodnil aj

tým, že žalovaného považuje za nedisciplinovaného dlžníka, o čom svedčí aj exekúcia, ktorá

bola medzi časom voči žalovanému vedená, v dôsledku ktorej bolo na predmetných

nehnuteľnostiach zriadené exekučné záložné právo v prospech oprávneného

...

Zo žalobcom predložených listín mal okresný súd osvedčené, že medzi žalobcom ako

kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim bola dňa 08.11.2012 uzavretá kúpna zmluva,

predmetom ktorej boli nehnuteľnosti evidované na Okresnom úrade Dolný Kubín,

katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. pre obec a katastrálne územie ...

Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 18.000,00 Eur. Z dokladu o hotovostnom vklade

zo dňa 12.11.2012 mal súd ďalej nepochybne osvedčené, že žalobca v zmysle podmienok

zaplatenia kúpnej sumy dohodnutej v kúpnej zmluve dňa 12.11.2012 vyplatil žalovanému

sumu 5.000,00 Eur. Žalovaný (resp. jeho matka) z tejto sumy žalobcovi vrátila sumu

1.650,00 Eur a žalobca mal žalovanému zaplatiť trovy súdneho konania Okresného súdu

Dolný Kubín sp. zn. vo výške 2.090,96 Eur, na základe čoho žalobca voči

žalovanému osvedčil existenciu pohľadávky v sume 1.259,04 Eur. Vo vzťahu k sume

13.000,00 Eur predstavujúcej rozdiel medzi žalovanou sumou (14.259,04 Eur) a žalobcom

osvedčenou pohľadávkou (1.259,04 Eur) súd konštatoval, že existenciu tejto pohľadávky

žalobca osvedčil kúpnou zmluvou zo dňa 08.11.2012 uzatvorenou medzi ním a žalovaným,

v ktorej čl. II ods. 2.2 je uvedené, že „kupujúci uhradí predávajúcemu kúpnu cenu vo výške

18.000,- Eur nasledovným spôsobom: a) prvá časť kúpnej ceny vo výške 13.000,- Eur bude

uhradená predávajúcemu (pozn. sudkyne: t.j. žalovanému ) v hotovosti

k jeho rukám v deň podpisu tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami. Predávajúci podpisom

tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie prvej časti kúpnej ceny vo výške 13.000,- Eur, b) druhá

časť kúpnej ceny vo výške 5.000,- Eur bude uhradená na účet predávajúceho číslo účtu...

po povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho.“ Pokiaľ

sa dokazovaním (vykonaným v konaní vo veci samej) nevyvráti pravdivosť tvrdenia

uvedeného v Kúpnej zmluve o tom, že žalovaný od žalobcu prevzal časť kúpnej ceny v sume

13.000,00 Eur už pri podpise zmluvy, treba do tohto času vychádzať z toho, že pohľadávka

žalobcu voči žalovanému je osvedčená aj vo výške 13.000,00 Eur.

V danom štádiu veci ďalej prvoinštančný súd konštatoval, že pohľadávka žalobcu

voči žalovanému na vrátenie časti kúpnej ceny je splatná (rozsudkom Okresného súdu

Dolný Kubín č. k. -194 zo dňa 08.02.2016 bolo právoplatne určené, že žalovaný

je vlastníkom predmetných nehnuteľností po predbežnom posúdení kúpnej zmluvy zo dňa

08.11.2012 ako absolútne neplatnej), na základe čoho žalobca riadne osvedčil existenciu

žalobou uplatneného nároku vo výške 14.259,04 Eur...

Z listu vlastníctva č. pre obec a katastrálne územie aktuálneho

k dátumu 12.01.2017 mal okresný súd osvedčené, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam, kde je

ako vlastník zapísaný žalovaný, bolo dňa 04.07.2016 zapísané exekučné záložné právo

v prospech , ktoré už v čase podania žaloby na liste vlastníctva

zapísané nebolo. Tento fakt súdu osvedčil tvrdenia žalobcu o tom, že platobná disciplína

žalovaného nie je, resp. nebola bezproblémová, čo mal súd preukázané aj zo zoznamu

súdnych konaní voči nemu vedených... na základe čoho súd videl v konaní existenciu obavy,

že prípadná exekúcia v spore prípadne priznanej pohľadávky bude ohrozená...

S prihliadnutím na osvedčené zistenia bol okresný súd toho názoru, že v súdenej veci

existuje obava z toho, že exekúcia prípadne priznanej pohľadávky titulom nároku, ktorého

existenciu a splatnosť žalobca osvedčil, bude ohrozená, na základe čoho na zabezpečenie

tejto pohľadávky zriadil v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach žalovaného záložné právo,

ktorého výkon však bude závisieť až od výsledku sporu.

Proti tomuto uzneseniu podal... odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny

tak, že odvolací súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne a konanie

o zabezpečovacom opatrení zastaví...

Ako zákonný dôvod uviedol, že v konaní neboli splnené procesné podmienky (§ 365

ods. 1 písm. a/ )...

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie okresného

súdu ako vecne správne potvrdiť.

K žalobcom namietanej prekážke veci rozhodnutej uviedol, že žalobou zo dňa

14.10.2014 sa z obavy premlčania svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia na

Okresnom súde Dolný Kubín domáhal ochrany svojich práv, ktoré by mohli byť ohrozené

v prípade, ak by bol žalovaný úspešný v tom čase prebiehajúcom konaní vedenom

Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. . V predmetnej žalobe žalobca

zároveň podal návrh, v ktorom požiadal príslušný súd, aby konanie vedené na vedenom

Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. prerušil až do právoplatného

skončenia konania vedeného na tom istom súde pod sp. zn. . Dňa 12.02.2015

doručil žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Okresný súd Dolný Kubín

vyjadrenie k žalobe, v ktorej (okrem iného) súhlasil s týmto návrhom žalobcu na prerušenie

konania. Okresný súd Dolný Kubín však rozsudkom č. k. -134 zo dňa

23.06.2015, žalobu žalobcu ako predčasne podanú zamietol s odôvodnením, že keďže v

prebiehajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn.

nebolo dovtedy právoplatne rozhodnuté o (ne)platnosti právnych úkonov, a to kúpnej

zmluvy a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,

ktoré boli predmetom oboch zmlúv, nebolo doposiaľ preukázané ani bezdôvodné obohatenie

na strane žalovaného. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku zreteľne vyplýva názor súdu, že

až po rozhodnutí súdu v konaní vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn.

, ktorým bude deklarovaný vznik bezdôvodného obohatenia na strane

žalovaného, sa môže žalobca domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Na základe takto

vysloveného právneho názoru žalobca dňa 12.9.2017 podal na Okresný súd Dolný Kubín

žalobu, ktorou inicioval aktuálne konanie vedené pod sp. zn. . Nakoľko

v konaní vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. bol žalobou

uplatnený nárok žalobcu posúdený ako predčasný keďže nebolo dovtedy rozhodnuté, či

k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo, v aktuálnom konaní Okresného

súdu Dolný Kubín sp. zn. sa nejedná res iudicata (prekážku veci právoplatnej

rozhodnutej), pretože až rozhodnutím Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod

sp. zn. súd deklaroval vznik bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho sa

žalobca mohol opätovne domáhať svojho nároku na jeho vydanie od žalovaného.

Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na judikáty R 39/1988, R 52/1966 a tiež

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci pod sp. zn. .

Skutočnosti, že v aktuálne prejednávanej veci sa nejedná o prekážku právoplatne

rozhodnutej veci nasvedčuje i fakt, že v konaní Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn.

sa žalobca domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia

vo výške 18.000,00 Eur a súčasnou žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia s návrhom

na vydanie zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca voči žalovanému domáha vydania

bezdôvodného obohatenia vrátenia v sume 14.259,04 Eur. Výška žalovanej istiny v sume

14.259,04 Eur pritom vyplýva z jednostranného zápočtu uskutočneného žalobcom dňa

30.03.2016. Ďalej sa žalobca vyjadril aj k ďalším námietkam odvolateľa ohľadom

nemožnosti použitia judikátu R 52/1966 na súdenú vec, viazanosti súdu len výrokom

predchádzajúceho súdneho rozhodnutia a popieraniu vlastnej platobnej nedisciplinovanosti

žalovaným, ako aj jeho tvrdeniu o možnom označení žalobcu za platobne

nedisciplinovaného. Posledné uvedené tvrdenie žalovaného označil za trúfalé, rozporuplné

a nedostatočne odôvodnené, nakoľko aj Okresný súd Dolný Kubín v rozsudku sp. zn.

zo dňa 08.02.2016, na základe zisteného skutkového stavu v odôvodnení tohto

rozhodnutia konštatoval zlú finančnú situáciu rodičov žalovaného, ktorí dlhovali veľké

sumy viacerým veriteľom, čo malo nepochybne vplyv aj na finančnú situáciu, a teda aj

platobnú nedisciplinovanosť žalovaného. Tak, ako to uviedol žalobca aj v žalobe o vydanie

bezdôvodného obohatenia s návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa

12.09.2017, voči žalovanému prebiehala exekúcia, v dôsledku ktorej bolo na vyššie

uvedených nehnuteľnostiach zriadené exekučné záložné právo v prospech oprávneného

.

Obavy žalobcu, že prípadná exekúcia v prípade priznanej pohľadávky bude ohrozená,

podporujú aj viaceré súdne konania žalovaného na prvoinštančnom súde. Vo vzťahu

k exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Vojtechom Markovičom pod sp. zn.

EX 133/216 voči žalobcovi ako povinnému poukázal na skutočnosť, že na základe

jednostranného zápočtu uskutočneného žalovaným dňa 30.03.2016 v súlade s § 580 a nasl.

došlo k zániku vymáhanej pohľadávky žalovaného v rámci

exekučného konania. A práve z dôvodnej obavy, že by sa mohlo voči žalovanému opäť viesť

exekučné konanie aj zo strany tretích osôb, prípadne inak dôjsť k zníženiu výšky majetku

žalovaného a tým znížiť možnosti vymožiteľnosti pohľadávky, ktorú má žalobca voči

žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia, sa žalobca návrhom zo dňa 12.09.2017

domáhal na súde vydania zabezpečovacieho opatrenia.

Žalovaný k uvedenému vyjadreniu žalobcu, (ktoré mu bolo doručené dňa

15.12.2017), nepodal odvolaciu repliku.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal uznesenie okresného súdu

v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa ust.

ods. 1 a contrario toto rozhodnutie v zmysle potvrdil ako vecne

správne.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci

vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej

inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie

danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236

. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach

naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní

obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2

).

Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo

na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie

peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné

právo vzniká zápisom do príslušného registra ( ).

V zmysle ust. výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako

bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie ( ).

Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd

môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Vo všeobecnosti je potrebné zdôrazniť, že v tretej časti

sú upravené tzv. osobitné procesné postupy. Už zo samotného začlenenia neodkladného

opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia je zrejmé, že nie je vhodné ho považovať

za nástupcu inštitútu predbežného opatrenia, ktorý upravoval .

Jedná sa v danom prípade o osobitný druh konania so špecifickým procesným postupom,

ktorý sám o sebe nie je naviazaný na osobitné konanie vo veci samej. Cieľom inštitútu

zabezpečovacieho opatrenia je dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi alebo zabezpečiť,

aby nedošlo k prípadnému zmareniu vynútiteľnosti rozhodnutia. Cieľom zabezpečovacieho

opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva

na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť

neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo

možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia

zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť

pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom

konaní v súlade s aj napriek existencii skoršieho záložného práva.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladmi na zriadenie

zabezpečovacieho opatrenia sú

a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh,

b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorými môžu byť veci, práva a iné majetkové

hodnoty,

c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude

zabezpečovať peňažnú pohľadávku,

d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa

zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sú kumulatívne splnené

podmienky uvedené v .

Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že z ust. s použitím

vyplýva, že pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie, t. j. ku dňu 17.10.2017.

Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu a skutkového stavu, z ktorého vychádzal

okresný súd pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia, aj odvolací súd dospel k záveru, že

žalobca v tomto štádiu konania dostatočným spôsobom osvedčil existenciu peňažnej

pohľadávky voči žalovanému vyplývajúcu z jeho nároku na vrátenie časti kúpnej ceny,

za kupované nehnuteľnosti. Len vo všeobecnosti odvolací súd dodáva, že záväzkovo právne

vzťahy pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie a dlžníkovi

povinnosť plniť vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj

mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok a teda okrem iného

i z bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie predstavuje teda záväzkovo právny

vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatila dlh

tomu, kto obohatenie získal. Pokiaľ tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nie

je v povinnosti vydať vec, ale v povinnosti platobnej, je nepochybné, že ide o dlh peňažný,

tak ako je tomu i v prejednávanej veci. Žalobca tiež predloženým informatívnym výpisom

listu vlastníctva osvedčil (a súd mal rovnako aj z úradnej činnosti za preukázanú) potrebu

neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Splnená bola aj

podmienka spôsobilého predmetu záložného práva, keď z aktuálneho výpisu listu vlastníctva

č. pre obec a katastrálne územie vyplýva, že žalovaný je vlastníkom

nehnuteľností, na ktoré bolo okresným súdom záložné právo zriadené.

Odvolacie námietky žalovaného ku skúmaniu procesných podmienok a k spôsobu

osvedčovania skutočností zakladajúcich možnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia

krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

jasne a výstižne uviedol, prečo považoval návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho

opatrenia za dôvodný.

K námietke žalovaného týkajúcej sa prekážky právoplatne rozhodnutej veci odvolací

súd uvádza, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Zakladá to prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom

podmienky konania. Ak by sa teda začalo konanie o veci, o ktorej sa už právoplatne

rozhodlo, ktorá sa týka tých istých strán sporu a toho istého predmetu konania, súd takéto

konanie podľa (bez ohľadu na inštanciu, na ktorej sa naplnenie

uvedeného zákonného ustanovenia zistilo) s poukazom na zastaví.

Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa v rámci teórie práva vymedzuje dvoma

kritériami, ktorými sú

a) totožnosť subjektov vystupujúcich v konaní (sporových strán) a

b) totožnosť predmetu konania.

O totožnosť subjektov (osôb) sa jedná vtedy, keď sa v konaní zúčastňujú tie isté

osoby ako v inom konaní, ktoré už bolo ukončené právoplatným rozhodnutím súdu.

Procesné postavenie týchto osôb (žalobná a žalovaná strana sporu) je pritom irelevantné.

Tých istých osôb sa konanie týka aj v prípade, ak v neskoršom konaní vystupujú právni

nástupcovia (z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie osôb), ktoré sú (boli)

účastníkmi/stranami skôr začatého súdneho konania.

Totožnosť predmetu konania v širšom zmysle predstavuje nielen identický žalobný

návrh, ktorý si žalobca v podanej žalobe uplatňuje, ale aj jeho identické skutkové

odôvodnenie. Rovnaký predmet konania je teda daný, ak rovnaký nárok alebo stav

vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, ktorými bol

uplatnený (z rovnakého skutku); nie je pritom rozhodné, ako súd skutok, ktorý bol

predmetom konania, posúdil po právnej stránke.

V konaní Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. sa žalobca podanou

žalobou zo dňa 14.10.2014 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške

18.000,00 Eur (bez akéhokoľvek príslušenstva, pozn. súdu) z dôvodu zaplatenej kúpnej ceny

žalovanému, v ktorom čase však ešte nebolo rozhodnuté o platnosti/neplatnosti predmetnej

kúpnej zmluvy ani o určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.

To bol jediný dôvod, pre ktorý okresný súd predmetnú žalobu ako predčasne podanú

zamietol.

V aktuálne vedenom konaní Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. sa

žalobca voči žalovanému domáha rovnako vydania bezdôvodného obohatenia, no jeho

žalobný petit bol oproti predchádzajúcej žalobe upravený na sumu 14.259,04 Eur spolu

s príslušenstvom.

Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu (vrátane priloženého

spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. ) zistil, že v konaní vedenom

na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. (ktorého štádium tvorí aj

rozhodovanie o tomto zabezpečovacom opatrení) sa právnická osoba ,

so sídlom , (žalobca) podanou žalobou

domáha vydania bezdôvodného obohatenia voči fyzickej osobe ,

, trvale bytom (žalovaný), voči ktorému sa vydania

bezdôvodného obohatenia domáhal v skončenom konaní Okresného súdu Dolný Kubín

sp. zn. , čím je splnená prvá podmienka pre možnosť konštatovania prekážky

právoplatne rozhodnutej veci - konanie vedené medzi identickými subjektmi (stranami

sporu).

Čo sa týka druhej podmienky identického predmetu sporu, ktorá musí byť pre

možnosť konštatovania prekážky právoplatne rozhodnutej veci kumulatívne splnená s vyššie

uvedenou prvou podmienkou, prvoinštančný súd v danom prípade správne ustálil, že

k naplneniu tejto podmienky v prejednávanej veci (sp. zn. ) nedošlo.

Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že žalobca si v žalobe zo dňa 12.09.2017,

na rozdiel od pôvodnej žaloby zo dňa 14.10.2014, neuplatnil sumu bezdôvodného

obohatenia v rovnakej výške, ale reagoval na nové skutočnosti majúce vplyv na uplatnený

nárok v prípade jeho úspechu v konaní vo veci samej. Rovnako v pôvodnej žalobe nežiadal

zaplatenie úrokov z omeškania, ktorých zaplatenie si v žalobe zo dňa 12.09.2017 uplatnil.

Rozhodujúcou však je zmena skutkových okolností, o ktoré žalobca opieral svoj nárok v

čase podania prvej žaloby vo veci sp. zn. a o ktoré opiera svoj nárok v

aktuálne podanej žalobe vo veci sp. zn. . Práve zmena týchto skutkových

okolností mať vplyv na prípadný úspech žalobcu v konaní Okresného súdu Dolný Kubín sp.

zn. (priznanie uplatneného nároku). Rozsudkom Okresného súdu Dolný

Kubín č.k. -194 zo dňa 08.02.2016 právoplatným dňa 30.03.2016 totiž súd určil

vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnostiam, ktoré žalobca nadobudol od žalovaného na

základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2012. Práve v súvislosti s touto „zmenou vlastníctva“

si žalobca v tejto veci (sp.zn. ) uplatňuje voči žalovanému vydanie

bezdôvodného obohatenia, ktorá zodpovedá (o.i.) aj časti kúpnej ceny, ktorú žalobca

zaplatil žalovanému na základe kúpnej zmluvy uzavretej stranami sporu dňa 08.11.2012. V

čase podania prvej žaloby, bol ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný na liste

vlastníctva žalobca, ktorého vlastnícke právo bolo však v konaní vedenom Okresný súd

Dolný Kubín pod sp. zn. spochybnené. Práve v uvedenom spore Okresný súd

Dolný Kubín prejudiciálne vyriešil otázku absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej

medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim dňa 08.11.2012. V tejto

súvislosti odvolací súd uvádza, že prekážka veci právoplatne rozsúdenej nie je daná, ak sa

síce v novom konaní jedná o ten istý právny vzťah medzi stranami sporu, ale ak sa novo

uplatnený nárok opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v čase pôvodného konania a ku

ktorým došlo neskôr. (k tomu pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

151/2015).

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd sa stotožnil so záverom prvoinštančného súdu

o neexistencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci v aktuálne prejednávanej veci (sp. zn.

), ktorý správne poukázal na judikát R 52/1966, v zmysle ktorého rozsudok

zamietajúci žalobu o plnenie z dôvodu, že nenastala zročnosť uplatnenej pohľadávky, nie je

prekážkou veci právoplatne rozsúdenej pre žalobu na to isté plnenie, podanú po tom, čo

bola splnená podmienka, od ktorej závisela zročnosť požadovanej pohľadávky. Ak totiž

medzi stranami sporu bola spornou otázka vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam

a tomu predchádzajúca otázka absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej tieto

nehnuteľnosti nadobudol žalobca, do právoplatného skončenia konania vedeného

na Okresnom súde Dolný Kubín vo veci sp. zn. sa žalobca nemohol úspešne

domáhať vydania bezdôvodného obohatenia proti žalovanému podľa § 457 Občianskeho

zákonníka. Práve z dôvodu takejto predčasnosti podania bola žaloba žalobcu vo veci

Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. zamietnutá. Pokiaľ sa žalobca po zmene

zápisu vlastníka k predmetným nehnuteľnostiam na liste vlastníctva v príslušnom katastri

nehnuteľností, vykonaného na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Dolný

Kubín č. k. -194 zo dňa 08.02.2016 v aktuálnej veci Okresného súdu Dolný

Kubín sp. zn. domáha vydania bezdôvodného obohatenia, nemôže rozsudok

Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -134 zo dňa 23.06.2015 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -249 zo dňa 19.11.2015,

právoplatnými 28.12.2015, tvoriť prekážku právoplatne rozsúdenej veci v zmysle

.

Odvolateľ síce v podanom odvolaní produkoval teoretické východiská a svoje právne

názory týkajúce sa prekážky právoplatne rozhodnutej veci v zmysle , odvolací súd

však zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda

aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (). Do obsahu základného práva

podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1

Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou

navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia

dôkazov (, ), pričom uvedenú judikatúru možno v plnom rozsahu

aplikovať aj na osvedčovanie podmienok v štádiu konania o zabezpečovacom opatrení či

skúmanie procesných podmienok konania.

V súvislosti s námietkou odvolateľa (žalovaného) týkajúcou sa okresným súdom

konštatovanej platobnej nedisciplinovanosti žalovaného odvolací súd primárne poukazuje

na ustanovenie , v zmysle ktorého je pre neodkladné opatrenie (v zmysle

analogicky aj pre zabezpečovacie opatrenie) rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie, v ktorom čase mal súd nielen z informatívneho výpisu listu

vlastníctva, ale aj z vlastnej činnosti dostatok informácii na rozhodnutie, či je splnená

podmienka nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v zmysle . Pokiaľ chcel

žalovaný v odvolacom konaní vyvrátiť „obavu z toho, že exekúcia bude ohrozená“, mal

k dispozícii možnosť v odvolacom konaní preukázať, že takáto obava je v súdenej veci

bezpredmetná.

Tvrdeniami žalovaného, ktorý „len“ poukazoval na platobnú nedisciplinovanosť

žalobcu ako protistrany v spore, opisoval všeobecnú finančnú situáciu osôb z regiónu

Orava, neboli vyvrátené závery okresného súdu o potrebe vydania žalobcom navrhnutého

neodkladného opatrenia, s ktorým záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

Okresný súd vykonal osvedčenie v prejednávanej veci náležitým spôsobom

a v potrebnom rozsahu a spôsobom plne zodpovedajúcim špecifikám konania

o zabezpečovacom opatrení, umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv

v rozsahu, v akom ich inštitút zabezpečovacieho opatrenia pripúšťa a nadväzne zákonným

spôsobom vyhodnotil nárok žalobcu uplatnený návrhom, o ktorom následne aj správne

rozhodol. Ostatná argumentácia žalovaného vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobou

prezentovaná v jeho opravnom prostriedku presahuje rámec osvedčovania súdu v konaní

o vydanie zabezpečovacieho opatrenia a táto bude predmetom dokazovania v základom

konaní. Odvolacie dôvody žalovaného vyhodnotil preto krajský súd ako neopodstatnené,

pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd

prihliada z úradnej povinnosti ( ). Súd prvej inštancie po oboznámení sa

s obsahom spisového materiálu v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie,

ktoré zodpovedajúcim spôsobom aj správne odôvodnil. V dôsledku toho krajský súd

uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.»

Ústavný súd konštatuje, že krajský súd pri svojom rozhodovaní skúmal rozhodujúce

aspekty, ktoré predchádzali rozhodnutiu prvostupňového súdu o zriadení záložného práva

na nehnuteľnosti sťažovateľa. Poukázal na skutkové a právne okolnosti a kritériá,

na základe ktorých dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné potvrdiť.

Podrobne sa vysporiadal so všetkými námietkami sťažovateľa.

Z rozhodnutia krajského súdu možno podľa názoru ústavného súdu vyvodiť, že

v nich dal odpoveď na všetky podstatné otázky, ktoré mali zásadný význam, pričom vzťah

medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi

závermi okresného súdu i krajského súdu je logický.

Ústavný súd zastáva názor, že oba konajúce súdy vo svojich rozhodnutiach

odôvodnili svoje závery týkajúce sa zriadenia záložného práva dostatočne, preto ich

nepovažuje za zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom

okresného súdu a krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti názoru vysloveného v týchto rozhodnutiach

a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu ako súdu

odvolacieho svojím vlastným. Odôvodnenie rozhodnutia predstavuje adekvátny podklad

pre výrok, ktorým krajský súd potvrdil namietané uznesenie okresného súdu. Postup

i rozhodnutie konajúceho súdu v predmetnom konaní boli v súlade s procesnoprávnymi

a hmotnoprávnymi predpismi konania v uvedenej občianskoprávnej veci.

Z týchto záverov ústavného súdu vyplýva, že základné právo sťažovateľa na súdnu

ochranu podľa , listiny a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neboli uznesením krajského súdu sp. zn.

z 31. januára 2018 porušené.

Vzhľadom na to, že ústavný súd konštatoval, že k porušeniu uvedených práv

v predmetnej veci nedošlo, nemohlo dôjsť ani k porušeniu práv sťažovateľa

hmotnoprávneho charakteru, ktoré sťažovateľ podľa obsahu sťažnosti odvíjal od porušenia

napadnutých ústavno-procesných princípov. Zohľadňujúc túto skutočnosť, ústavný súd

uzavrel, že namietaným uznesením krajského súdu nebolo porušené ani základné právo

sťažovateľa na ochranu vlastníckeho práva podľa , listiny

a právo podľa čl. 1 dodatkového protokolu.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd o sťažnosti sťažovateľa

rozhodol podľa tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júna 2018