Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 228/2018
PDF · 143.58 KB
No categories available
III. ÚS 228/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 228/2018 -16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2018
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti PRIMACHOV, s. r. o., Horná 41,
Banská Bystrica, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Kašuba spol. s r. o., Horná 41,
Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím
Krajského súdu v Trnave č. k. 21 Cob 135/2016-943 z 23. januára 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti PRIMACHOV, s. r. o., o d m i e t a ako
neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája
2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti PRIMACHOV, s. r. o., Horná 41, Banská
Bystrica (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej
len „krajský súd“) č. k. 21 Cob 135/2016-943 z 23. januára 2018 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom súdneho
konania vedeného Okresným súdom Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) pod č. k.
11 Cb 230/2007-843 ako žalobca v konaní o zaplatenie sumy 597 490,54 € s príslušenstvom
proti žalovanej obchodnej spoločnosti
3. Okresný súd rozsudkom č. k. 11 Cb 230/2007-843 z 18. januára 2016 žalobu
sťažovateľa zamietol. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu rozsudkom č. k.
21 Cob 135/2016-943 z 23. januára 2018 potvrdil.
4. Sťažovateľ v podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie uviedol:
„Sťažovateľ ako žalobca podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 18.01.2016 č. k. 11 Cb/230/2007 - 843 v celom rozsahu zo všetkých dôvodov
uvedených v § 205 ods. 2 písm. a) až f) O.s.p. s návrhom, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom jej rozsahu vyhovel, resp. aby žalobe vyhovel
v rozsahu sumy 517.702,87 EUR s prísl. a žalobu zamietol v rozsahu sumy 79.787,66 EUR
s prísl., prípadne, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie v prípade, že odvolací súd dospeje k záveru, že podmienky
na zmenu rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.01.2016 č. k.
11 Cb/230/2007- 843 nie sú splnené.
Súdny spis bol za účelom rozhodnutia o vyššie uvedenom odvolaní doručený
na Krajský súd v Trnave dňa 05.08.2016 a zaevidovaný pod spisovou značkou
Napriek tomu, že právnemu zástupcovi žalobcu ako odvolateľovi bola dňa
04.01.2018 doručená výzva Krajského súdu v Trnave na vyjadrenie (podanie odvolacej
repliky) v lehote 10 dní, ktorá uplynie resp. uplynula až dňa 15.01.2018, Krajský súd
v Trnave už dňa 04.1.2018 oznámil, že dňa 23.01.2018 o 09.20 hod. bude bez nariadenia
pojednávania vy hlásené rozhodnutie.
Napriek tomu, že sťažovateľ ako žalobca podal dňa 15.01.2018 odvolaciu repliku
so žiadosťou aby ju odvolací súd zaslal žalovanému na podanie odvolacej dupliky v súlade
s § 374 CSP a o jej následné zaslanie sťažovateľovi ako žalobcovi a aby odvolací súd zrušil
verejné vyhlásenie rozhodnutia oznámené na deň 23.01.2018 o 9.20 hod. ako predčasné,
a súčasne napriek tomu, že sťažovateľ ako žalobca podal dňa 23.01.2018 e-mailom o 06.59
hod. a osobne do podateľne o 8.45 hod. uplatnenie námietky zaujatosti proti konajúcej
predsedníčke odvolacieho senátu , odvolací súd vykonal dňa
23.01.2018 o 09.20 hod. verejné vyhlásenie rozsudku vo veci samej, ktorým rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil, pričom v zápisnici o verejnom vyhlásení rozsudku sa nijako
nezmienil o tom, že bolo podané uplatnenie námietky zaujatosti a ani že na ňu neprihliada,
ako keby k jej podaniu nedošlo resp. ako keby ojej podaní odvolací senát napriek
jej podaniu nevedel.
Následne bol dňa 12.03.2018 žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu
doručený rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.01.2018 č. k. 21Cob/135/2016 - 943,
ktorým Krajský súdu v Trnave ako odvolací súdu potvrdil rozsudok Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 18.01.2016 č. k. 11 Cb/230/2007 - 843, ktorým Okresný súd
Dunajská Streda ako súd prvej inštancie žalobu zamietol.
Krajský súd v Trnave vo svojom rozsudku zo dňa 23.01.2018 č. k. 21Cob/135/2016 -
943 síce uviedol, že na námietku zaujatosti sťažovateľa neprihliadol, avšak sme toho
názoru, že na ňu bol povinný prihliadnuť, nakoľko podľa nášho názoru mala všetky
zákonom predpísané náležitosti a bola podaná včas, avšak vzhľadom na nereflektovanie
podania námietky zaujatosti už v zápisnici o verejnom vyhlásení rozsudku sa domnievame,
že dôvody na neprihliadnutie na predmetnú námietku zaujatosti uvedené v predmetnom
rozsudku boli v rozpore so zákonom konštruované až dodatočne, t.j. po vyhlásení
predmetného rozsudku, a to tak aby sa odôvodnilo, prečo na ňu odvolací súd neprihliadol.“
5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho
sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jeho základného práva
na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom
krajského súdu z 23. januára 2018, predmetný rozsudok zruší a vráti vec krajskému súdu
na ďalšie konanie.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku krajského súdu 15. mája 2018
dovolanie, pričom ku dňu rozhodovania o sťažnosti nebolo o podanom dovolaní
rozhodnuté.
9. Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci
ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom
nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ
k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých
prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv
alebo slobôd sťažovateľa (m. m. IV. ÚS 21/02).
10. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého
vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,
ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje
a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov,
neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným
orgánom (IV. ÚS 177/05).
11. Zistená skutočnosť podania dovolania proti napadnutému rozsudku krajského
súdu sťažovateľom vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy
vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených
námietkach porušenia označených práv zaručených ústavou a dohovorom, ak je zrejmé,
že sťažovateľ podal dovolanie, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu nie je dovolacie
konanie skončené. Sťažnosť musela byť preto odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože
o ochrane označených práv, ktorých porušenie sa namieta, bude vo vzťahu ku krajskému
súdu rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd
dovolací.
12. Súbežné podanie dovolania a sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu,
keď uvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase
do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal
opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje.
13. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 237/09,
I. ÚS 358/09), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)
a súbežne podanej sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú
až po rozhodnutí o dovolaní.
14. Za daných okolností sa však ústavný súd musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky
bude mať pre sťažovateľa prípadné posúdenie dovolania najvyšším súdom ako dovolania
neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd majúc na zreteli účel základného práva
na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy konštatuje, že v prípade procesného
rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti
ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu
právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu
pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika,
sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).
15. A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším
súdom o dovolaní bude mať sťažovateľ k dispozícii už iba podanie sťažnosti ústavnému
súdu týkajúcej sa tohto rozhodnutia za obvyklých podmienok.
16. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne
nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť
podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
17. S prihliadnutím na uvedené bolo po odmietnutí sťažnosti ako celku
už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. júna 2018