Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 228/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti PRIMACHOV, s. r. o., Horná 41,

Banská Bystrica, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Kašuba spol. s r. o., Horná 41,

Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím

Krajského súdu v Trnave č. k. -943 z 23. januára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti PRIMACHOV, s. r. o., o d m i e t a ako

neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája

2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti PRIMACHOV, s. r. o., Horná 41, Banská

Bystrica (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej

len „krajský súd“) č. k. -943 z 23. januára 2018 (ďalej len „napadnutý

rozsudok“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom súdneho

konania vedeného Okresným súdom Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) pod č. k.

-843 ako žalobca v konaní o zaplatenie sumy 597 490,54 € s príslušenstvom

proti žalovanej obchodnej spoločnosti

3. Okresný súd rozsudkom č. k. -843 z 18. januára 2016 žalobu

sťažovateľa zamietol. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu rozsudkom č. k.

-943 z 23. januára 2018 potvrdil.

4. Sťažovateľ v podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie uviedol:

„Sťažovateľ ako žalobca podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Dunajská

Streda zo dňa 18.01.2016 č. k. - 843 v celom rozsahu zo všetkých dôvodov

uvedených v až f) s návrhom, aby odvolací súd odvolaním

napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom jej rozsahu vyhovel, resp. aby žalobe vyhovel

v rozsahu sumy 517.702,87 EUR s prísl. a žalobu zamietol v rozsahu sumy 79.787,66 EUR

s prísl., prípadne, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie v prípade, že odvolací súd dospeje k záveru, že podmienky

na zmenu rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.01.2016 č. k.

- 843 nie sú splnené.

Súdny spis bol za účelom rozhodnutia o vyššie uvedenom odvolaní doručený

na Krajský súd v Trnave dňa 05.08.2016 a zaevidovaný pod spisovou značkou

.

Napriek tomu, že právnemu zástupcovi žalobcu ako odvolateľovi bola dňa

04.01.2018 doručená výzva Krajského súdu v Trnave na vyjadrenie (podanie odvolacej

repliky) v lehote 10 dní, ktorá uplynie resp. uplynula až dňa 15.01.2018, Krajský súd

v Trnave už dňa 04.1.2018 oznámil, že dňa 23.01.2018 o 09.20 hod. bude bez nariadenia

pojednávania vy hlásené rozhodnutie.

Napriek tomu, že sťažovateľ ako žalobca podal dňa 15.01.2018 odvolaciu repliku

so žiadosťou aby ju odvolací súd zaslal žalovanému na podanie odvolacej dupliky v súlade

s a o jej následné zaslanie sťažovateľovi ako žalobcovi a aby odvolací súd zrušil

verejné vyhlásenie rozhodnutia oznámené na deň 23.01.2018 o 9.20 hod. ako predčasné,

a súčasne napriek tomu, že sťažovateľ ako žalobca podal dňa 23.01.2018 e-mailom o 06.59

hod. a osobne do podateľne o 8.45 hod. uplatnenie námietky zaujatosti proti konajúcej

predsedníčke odvolacieho senátu , odvolací súd vykonal dňa

23.01.2018 o 09.20 hod. verejné vyhlásenie rozsudku vo veci samej, ktorým rozsudok súdu

prvej inštancie potvrdil, pričom v zápisnici o verejnom vyhlásení rozsudku sa nijako

nezmienil o tom, že bolo podané uplatnenie námietky zaujatosti a ani že na ňu neprihliada,

ako keby k jej podaniu nedošlo resp. ako keby ojej podaní odvolací senát napriek

jej podaniu nevedel.

Následne bol dňa 12.03.2018 žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu

doručený rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.01.2018 č. k. - 943,

ktorým Krajský súdu v Trnave ako odvolací súdu potvrdil rozsudok Okresného súdu

Dunajská Streda zo dňa 18.01.2016 č. k. - 843, ktorým Okresný súd

Dunajská Streda ako súd prvej inštancie žalobu zamietol.

Krajský súd v Trnave vo svojom rozsudku zo dňa 23.01.2018 č. k.

943 síce uviedol, že na námietku zaujatosti sťažovateľa neprihliadol, avšak sme toho

názoru, že na ňu bol povinný prihliadnuť, nakoľko podľa nášho názoru mala všetky

zákonom predpísané náležitosti a bola podaná včas, avšak vzhľadom na nereflektovanie

podania námietky zaujatosti už v zápisnici o verejnom vyhlásení rozsudku sa domnievame,

že dôvody na neprihliadnutie na predmetnú námietku zaujatosti uvedené v predmetnom

rozsudku boli v rozpore so zákonom konštruované až dodatočne, t.j. po vyhlásení

predmetného rozsudku, a to tak aby sa odôvodnilo, prečo na ňu odvolací súd neprihliadol.“

5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jeho základného práva

na spravodlivý proces podľa a podľa dohovoru rozsudkom

krajského súdu z 23. januára 2018, predmetný rozsudok zruší a vráti vec krajskému súdu

na ďalšie konanie.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku krajského súdu 15. mája 2018

dovolanie, pričom ku dňu rozhodovania o sťažnosti nebolo o podanom dovolaní

rozhodnuté.

9. Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci

ústavného súdu podľa vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom

nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých

prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv

alebo slobôd sťažovateľa (m. m. ).

10. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov,

neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným

orgánom ().

11. Zistená skutočnosť podania dovolania proti napadnutému rozsudku krajského

súdu sťažovateľom vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z

vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených

námietkach porušenia označených práv zaručených a dohovorom, ak je zrejmé,

že sťažovateľ podal dovolanie, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu nie je dovolacie

konanie skončené. Sťažnosť musela byť preto odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože

o ochrane označených práv, ktorých porušenie sa namieta, bude vo vzťahu ku krajskému

súdu rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd

dovolací.

12. Súbežné podanie dovolania a sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu,

keď uvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase

do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1

, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal

opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje.

13. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú

až po rozhodnutí o dovolaní.

14. Za daných okolností sa však ústavný súd musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky

bude mať pre sťažovateľa prípadné posúdenie dovolania najvyšším súdom ako dovolania

neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd majúc na zreteli účel základného práva

na súdnu ochranu zaručeného konštatuje, že v prípade procesného

rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti

ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu

pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika,

sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).

15. A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším

súdom o dovolaní bude mať sťažovateľ k dispozícii už iba podanie sťažnosti ústavnému

súdu týkajúcej sa tohto rozhodnutia za obvyklých podmienok.

16. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

17. S prihliadnutím na uvedené bolo po odmietnutí sťažnosti ako celku

už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2018