Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cb/230/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci žalobcu: PRIMACHOV s.r.o., Horná 41, Banská Bystrica, IČO: 36 055 115, zastúpený AK Kašuba spol. s.r.o., Horná 41, Banská Bystrica proti žalovanému: JK Gabčíkovo s.r.o., Patašská 586, Gabčíkovo, IČO: 35 844 761, zastúpený advokátom JUDr. Ernestom Csongom, Jesenského 5026/13A, Dunajská Streda, o zaplatenie 597.490,54 eur (18.000.000,- Sk) s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 06.08.2007 domáha súdnou cestou voči žalovanému zaplatenia 18.000 000 Sk s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že účastníci konania uzavreli dňa 26.03.2003 kúpnu zmluvu podľa § 595 Občianskeho zákonníka, na jej základe žalobca predal žalovanému všetky neisté budúce úžitky (úrodu) riadne vyťažené z pozemkov uvedených v prílohe č. 1 Zmluvy v čase od 26.03.2003 do 30.09.2003. Pozemky mal žalobca v nájme od Slovenského pozemkového fondu (ďalej SPF). K vyťaženiu úžitkov, t. j k zberu úrody (išlo o plodinu kukurice) došlo v čase od 03.10.2003 do 24.10.2003. Z tohto dôvodu sa vlastníkom úrody stal žalobca. Po vysušení bola kukurica uskladnená v skladoch v tom čase vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný v decembri 2003 kukuricu v množstve 4.000 ton predal, získanú kúpnu cenu si ponechal. Žalobcovi tak vznikla škoda vo výške 18.000 000 Sk. Prebehlo trestné konanie so záverom, že sa nejedná o trestný čin, jedná sa o obchodno-právny spor, trestné stíhanie bolo dňa 28.04.2006 zastavené. Dňa 03.05.2007 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie náhrady škody vo výške 18.000 000 Sk v lehote 7 dní, žalovaný nezaplatil nič, dňom 12.05.2007 sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 29.07.2008 škodu vo výške 18.000 000 Sk špecifikoval ako majetkovú ujmu, teda odcudzením kukurice došlo k zníženiu majetku žalobcu.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.11.2007 uviedol, že nárok žalobcu je bezpredmetný, v ďalšom sa zaoberal aplikáciou ust. § 101 ods. 3 O. s. p. Dňa 14.11.2007 predložil žalovaný súdu „Procesnú obranu“, v ktorej uplatnil na započítanie vynaložené náklady súvisiace zo zberom a skladovaním úrody kukurice v roku 2003 v celkovej sume 2.874 001 Sk s tým, že celkové náklady spojené s pestovaním kukurice výrazne prekračujú uplatnených 18.000.000 Sk. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 29.07.2008 namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, kedy obe zmluvy uzavreté účastníkmi konania kúpna zmluva aj zmluva o zabezpečení poľnohospodárskeho využitia pozemkov - boli časovo limitované do 30.09.2003 z dôvodu, že do tohto času (od 01.10.2002 do 30.09.2003) mal žalobca so SPF uzatvorenú zmluvu o nájme (i) dotknutých poľnohospodárskych pozemkov. Odo dňa 01.10.2003 uzavrel SPF novú nájomnú zmluvu so žalovaným. V čase zberu úrody kukurice tak podľa neho bol nájomcom aj

dotknutých pozemkov už žalovaný. Žalobca tak právny titul uplatnený žalobou nepreukázal. Následne podaním zo dňa 17.05.2010 opätovne právny zástupca žalovaného súdu predložil špecifikáciu a sumár vynaložených nákladov na započítanie, kedy ich spresnil tak, že vyfakturované poľnohospodárske úkony spoločnosti Dan-Slovakia Agrar a. s. boli 506.108,39 eur, vyfakturovaná suma za odber zemného plynu bola 28.496,49 eur, vyfakturované sumy za dodávku elektrickej energie boli 7.165,67 eur, vyfakturovaná suma za zber kukurice bola 36.327,42 eur, vyfakturovaná suma za zvoz kukurice bola 6.201,82 eur, vyfakturované sumy za ostatné výdavky boli 1.596,26 eur, spolu 585.896,05 eur. Právny zástupca uviedol, že v prípade, ak by súd dospel k záveru, že žalobcove tvrdenia o jeho právach k úrode kukurice sú relevantné (čo žalovaný striktne odmieta) bolo by zrejmé, že uvedené náklady súvisiace so zberom a skladovaním úrody boli vynaložené žalovaným za žalobcu, čo by znamenalo žalobcovo bezdôvodné obohatenie sa na úkor žalovaného podľa § 454 Občianskeho zákonníka, a teda aj záväzok žalobcu toto bezdôvodné obohatenie žalovanému vydať.

Rozsudok č.k. -390 zo dňa 17.01.2012, ktorým súd žalobu zamietol, napadol žalobca odvolaním.

Odvolací súd uznesením č.k. -455 zo dňa 31.01.2013 odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec súdu vrátil na ďalšie konanie nasledovne:

Súd prvého stupňa s poukazom na to, že nárok žalobcu uplatnený žalobou nemá oporu v zákone, zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 597.490,54 eur (18.000.000,- Sk) ako nároku na náhradu majetkovej ujmy ktorá mu vznikla tým, že žalovaný odpredal úrodu kukurice, ktorá bola vo vlastníctve žalobcu a kúpnu cenu si ponechal.

Žalobca nárok odôvodňoval kúpnou zmluvou, ktorú uzatvoril ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim dňa 26.3.2003 a ktorou odpredal žalovanému všetky neisté budúce úžitky (úrodu) na pozemkoch, uvedených v prílohe č. 1 kúpnej zmluvy, vyťažené od 26.3.2003 do 30.9.2003. Žalovaný na týchto pozemkoch zasial kukuricu, ktorú ale do termínu uvedeného v zmluve nepozberal, zobral ju až v dňoch od 3.10.2003 do 24.10.2003, napriek tomu, že v tom čase už nebol vlastníkom tejto kukurice, pretože podľa zmluvy kúpou nadobudol iba úrodu, ktorú vyťaží do 30.9.2003. Žalovaný ale kukurica pozberal a bez vedomia vlastníka, ktorým bol už žalobca ju odviezol v celkovom množstve 4000t, predal tretej osobe a získanú kúpnu cenu si ponechal, čím spôsobil žalobcovi škodu vo výške žalovanej istiny.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil, označil ho za nedôvodný a poukazoval na to, že náklady spojené s pestovaním kukurice výrazne prekračujú čiastku 18.000.000,- Sk a vzniesol i námietku nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu s poukazom na to, že predmetné pozemky, na ktorých bola kukurica zasiata mal žalobca v nájme od Slovenského pozemkového fondu, ale od 1.10.2003 mal už tieto pozemky prenajaté žalovaný, takže v čase zberu kukurice bol už nájomcom pozemkov, na ktorých bola kukurica zasiata žalovaný a tak žalobca nemal právny titul, na základe ktorého sa žalovaného plnenia domáha.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu účastníkmi konania označených dôkazov, vypočul navrhnutých svedkov, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi najmä Kúpnou zmluvou, ktorú uzatvorili účastníci dňa 26.3.2003, Zmluvou o zabezpečení poľnohospodárskeho využitia pozemkov zo dňa 26.3.2003 ako aj Nájomnou zmluvou č. L. -XXXX-XX zo dňa 11.10.2002 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 26.3.2003, na základe ktorej bol nájomcom pozemkov žalobca a Nájomnou zmluvou č. L.-XXXX- XX zo dňa 14.11.2003, kedy sa nájomcom stal žalovaný.

Vzhľadom na to, že obaja účastníci konania sú podnikateľské subjekty, prvostupňový súd pri posudzovaní prejavu ich vôle a správania sa po dni 30.9.2003, keďže zmluvy boli uzatvorené len do tohto dátumu, vychádzal z ust. § 266 ods. 1,3 Obchodného zákonníka, k čomu uviedol, že výklad vôle založil na komplexnom pohľade a okolnosti prípadu a preto vzal do úvahy nielen zber kukurice, ale aj jej uskladnenie, sušenie a stráženie, o ktorých činnostiach žalobca vedel, čo potvrdzuje, že sa nejednalo o svojvoľné konanie žalovaného a ak žalobca s takýmto konaním nesúhlasil, mohol v ňom žalovanému zabrániť tým, že by znemožnil žalovanému vstup na pozemky, prípadne neusušiť a neuskladniť predmetnú kukuricu, za ktoré úkony pritom prijal od žalovaného platbu. Predmetné zistenia a správanie sa účastníkov súd pri rozhodovaní vzal do úvahy, z nich vychádzal a poukázal i na ust. § 575

ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého zrejme posudzoval možnosť plnenia vyplývajúceho z kúpnej zmluvy, ktorú účastníci uzatvorili podľa právnej úpravy uvedenej v ust. § 595 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Súd v súvislosti s náhradou škody, ktorej sa žalobca domáhal uviedol, že rozlišuje právne dôvody zániku záväzku a dôvody vzniku nároku na náhradu škody, pričom v prípade, ak sa plnenie stane nemožným, nevylučuje sa povinnosť dlžníka škodu nahradiť. Právna úprava, ktorá založila záväzok medzi účastníkmi vyplýva z ust. § 575 a nasl. Občianskeho zákonníka, modifikácia ktorej je uvedená v ust. § 352 - § 354 Obchodného zákonníka.

Prvostupňový súd na základe zisteného skutkového stavu ustálil, že ide o hospodársku alebo časovú nemožnosť plnenia, ktorá vyplýva z ust. § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože možné plnenie nastalo až po dni 30.9.2003, záväzok z kúpnej zmluvy tak zanikol plnením a žalovanému z toho dôvodu patria všetky vyťažené úžitky (úroda) a žalovaný tak svojim konaním žiadnu škodu, či majetkovú ujmu odpredaním kukurice žalobcovi nespôsobil, ani nedošlo k zníženiu jeho majetku, pretože predmetná úroda kukurice žalobcovi nepatrila.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, v ktorom namietal nesprávnosť rozhodnutia prvostupňového súdu a žiadal, aby odvolací súd uvedený rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania žalobca namietal, že prvostupňový súd vo veci rozhodol nezákonne a nesprávne, preto je potrebné takéto rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 O.s.p. zrušiť. Odvolateľ odvolanie doručené súdu v odvolacej lehote ešte doplnil podaním zo dňa 15.11.2012 a poukázal na právny názor vyslovený prvostupňovým súdom z ktorého vyplýva, že nárok uplatnený žalobcom považoval súd prvého stupňa spočiatku za dôvodný, keď mienil voči nemu započítať pohľadávku žalovaného na náhradu nákladov, vzniknutých v súvislosti so zberom a spracovaním kukurice do 1.10.2003, keď prvostupňový súd na pojednávaní konanom dňa 30.4.2010 pri postupe podľa ust. § 118 ods. 1 O.s.p. uviedol, že v súvislosti so vznesenou kompenzačnou námietkou mieni aplikovať ust. § 358 a § 388 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, čo znamená započítať pohľadávku žalovaného voči pohľadávke žalobcu po zániku zmlúv.

S takýto procesným postup sa stotožnil i žalobca, považoval ho za správny, iba voči špecifikácii niektorých nákladov, ktoré si uplatňoval žalovaný vzniesol námietky. Žalovaný voči žalovanému nároku vzniesol započítaciu námietku, ktorú v priebehu konania pred prvostupňovým súdom špecifikoval, jeho podanie však vykazovalo známky zmätočnosti a nepresnosti, na čo žalobca upozornil konajúci súd a hoci na ďalších dvoch pojednávaniach konaných v dňoch 22.11.2011 a 17.1.2012 nedošlo k vykonaniu žiadnych dôkazov, na základe ktorých by mohol prvostupňovým súdom súd vec správne posúdiť a rozhodnúť, na pojednávaní dňa 30.4.2010 žalobu prekvapivo zamietol.

Takýto spôsob konania a rozhodnutia označil odvolateľ za neprijateľný spôsob rozhodnutia, pretože z postupu a vyjadrenia súdu prvého stupňa ktorý uviedol, že mieni pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu započítavať žalobca predpokladal, že výsledkom takéhoto právneho názoru bude i rozhodnutie vo veci samej. Napriek tomu súdu bez ďalšieho návrh zamietol. Po oboznámení sa s odôvodnením rozhodnutia odvolateľ tvrdil, že takéto rozhodnutie nie je po skutkovej ani právnej stránke dostatočne odôvodnené, hoci rozsudok má 31 strán, väčšina je iba popísaním priebehu konania a doslovným prepisovaním vyjadrení účastníkov konania z ich písomných podaní a zo zápisníc z pojednávaní, pričom skutkové a právne závery, na ktorých založil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie sú nesprávne, zmätočné, vzájomne si odporujúce a možno ich označiť až za nezrozumiteľné. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na skutkových záveroch odborného charakteru, k čomu ale nevykonal žiadne dokazovanie, či už posudkom znalca alebo jeho výsluchom, jednotlivé skutkové a právne závery si navzájom protirečia. Súd nezobral do úvahy, že účastníci uzatvorili zmluvu podľa ust. § 595 Obč. zák., jedná o tzv. kúpu nádeje, preto nie je možné súčasne aplikovať právnu úpravu uvedenú v ust. § 575 ods. 2 Obč. zák., na ktorú tiež súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal.

Na základe odôvodnenia vykonaného súdom prvého stupňa tak nie je jasné a zrozumiteľné, ktoré plnenie sa stalo nemožným a ktoré bolo možným a teda aká povinnosť vlastne zanikla resp. nezanikla. Zo strany súdu prvého stupňa išlo o aplikáciu nesprávnej právnej normy, pričom pri aplikácii ust. § 595 Obč. zák., ktorú právnu normu mal súd prvého stupňa pri posúdení žalobou uplatneného nároku použiť, by dospel k úplne opačnému záveru, než aký vyplýva z výroku rozhodnutia.

Pri správnom aplikovaní predmetného právneho ustanovenia by súd musel dospieť k názoru, že vlastníkom kukurice vyťaženej na pozemkoch v čase od 3.10.2003 do 24.10.2003 sa stal žalobca a nie žalovaný, pretože očakávania žalovaného boli zmluvou práve limitované na obdobie v termínoch od 26.3.2003 do 30.9.2003 a ktorého očakávania sa v takto stanovenej lehote nenaplnili. Je nesporné, že zmluva, ktorú účastníci uzatvorili spĺňala vyžadované náležitosti, bola uzatvorená podľa § 595 Obč. zák., a na jej základe si žalovaný kúpil od žalobcu všetky neisté budúce úžitky (úrodu) na všetkých pozemkoch, ktoré sú uvedené v Prílohe č. 1 ku Kúpnej zmluve.

K vyťaženiu úžitkov preukázateľne ale došlo až po uplynutí lehoty, ktorá z kúpnej zmluvy vyplývala, preto žalovaný nebol oprávnený odviesť kukuricu zo skladov, ktoré patrili žalobcovi v množstve cca 4.000 ton , z ktorej 3.842 ton odpredal tretej osobe za cenu 709.156,21 eur a ktorú si celú ponechal ako kúpnu cenu za odpredanú kukuricu. Konaním bolo preukázané, že vôľa žalobcu a žalovaného vyplývajúca z uzatvorených zmlúv zodpovedala ich prejavom a žalovaný uzatvorením zmlúv zabezpečil pre žalobcu poľnohospodárske využitie pozemkov na pestovanie poľnohospodárskych plodín na ornej pôde a zakúpil si tak od žalobcu všetky neisté budúce úžitky (úrodu) na týchto pozemkoch, ale s podmienkou, že budú pozberané - vyťažené do 30.9.2003.

Dokazovanie preukázalo, že očakávania (nádej) žalovaného sa do uplynutia času, ktorý vyplýval zo zmluvy nenaplnili, takže sa po uplynutí v zmluve uvedeného termínu nemohol už stať vlastníkom kukurice a nebolo dôvodné, aby ju po uplynutí tohto zmluvne stanoveného dňa a to od 3.10.2003 do 24.10.2003 pozberal. Žalovaný svojim konaním porušil a nerešpektoval zmluvný vzťah, ku ktorému sa práve predmetnou kúpnou zmluvou zaviazal.

K obrane žalovaného, ktorý si uplatnil na započítanie náklady vynaložené v súvislosti so zberom a spracovaním kukurice vo výške 79.787,66 eur odvolateľ uviedol, že tieto nie sú preukázané čo do opodstatnenosti výšky, nie sú ani dostatočne špecifikované, pričom žalobca za dôvodné považuje náklady vo výške 69.360,09 eur, ktoré priamo súvisia so zberom a spracovaním kukurice od 1.10.2003 a ktoré považuje za spôsobilé na započítanie prípadne až do výšky 79.787,66 eur, ktorú vyčíslil žalovaný. Náklady, ktoré vznikli žalovanému do 30.9.2003 však odvolateľ nepovažuje za dôvodné a v tejto súvislosti je ešte potrebné doplniť dokazovanie za účelom preukázania skutočne vynaložených nákladov žalovaným s možnosťou ich prípadného započítania voči nároku uplatneného žalobcom.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a odvolanie doručené súdu prvého stupňa v rámci lehoty na podanie odvolania dňa 28.3.2012 považuje iba za účelové, keď odvolateľ v ňom neuviedol konkrétne vymedzenie, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia prvostupňového súdu.

Odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že predmetom žaloby je uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť čiastku 18.000.000,- Sk (597.490,54 eur) so 14,75 % úrokom z omeškania od 12.5.2007 do zaplatenia, ktorého sa žalobca domáhal titulom nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla ako majetková ujma v súvislosti s tým, že žalovaný odpredal kukuricu, ktorá mu nepatrila, ale bola vo vlastníctve žalobcu, čím došlo k zníženiu majetku žalobcu, keď si žalovaný kúpnu cenu, za ktorú uvedenú kukuricu odpredal ponechal.

Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu prisvedčil odvolateľovi a konštatoval, že napriek rozsahom obšírnemu rozhodnutiu súd prvého stupňa nedostatočne dbal na to, aby jeho rozhodnutie bolo riadne odôvodnené a presvedčivé, ktorá povinnosť vyplýva z právnej úpravy uvedenej v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v ktorej je uvedené, čo má byť obsiahnuté v odôvodnení rozsudku.

Odvolací súd dal do pozornosti prvostupňovému súdu, že obsahom odôvodnenia rozsudku okrem jeho výchovnej funkcie, ktorá sa v súdnom rozhodnutí musí prejaviť vyžaduje sa od neho i presvedčivosť a logické vyhodnotenie z konania vzídených skutočností. Predovšetkým sa od odôvodnenia rozhodnutia vyžaduje, aby súd jasne, stručne a výstižne bez potreby „doslovnej citácie“ účastníkmi konania uvádzaných skutočností zhrnul, čo je predmetom konania, stručne označil dôvody, o ktoré žalovaný nárok opiera, výstižne a jasne formuloval zhrnutie procesnej obrany žalovaného v konaní a pri ujasnení skutkového stavu, ktorý v rámci súdneho konania zistil, vec správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vychádzať i dôkazná situácia, ktorou sa súd riadil, a ktorú pri vyhodnotení

dôkazov právne posúdil. Odôvodnenie by predovšetkým malo vyznieť logicky a konzistentne, kedy súd presvedčivo vyargumentuje dôkazmi zistený skutkový stav, na ktorý aplikuje príslušnú právnu normu.

Súd prvého stupňa sa však vyššie uvedenými procesnými postupmi neriadil, keď bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov, ktoré súd prvého stupňa k takémuto postupu viedli, doslovne opisoval resp. kopíroval písomné vyjadrenia a výpovede jednotlivých účastníkov, ktoré dokonca vyznačoval ako citácie. Odôvodnenie rozhodnutia takýmto spôsobom stráca konzistentnosť, logickosť a vzájomnú súvislosť, je zaťažené mnohými, pre rozhodnutie nepodstatnými skutočnosťami, ktoré pritom prvostupňový súd ani žiadnym spôsobom nevyhodnotil, ani sa k nim nevyjadril. Odvolací súd preto dáva do pozornosti prvostupňovému súdu, že nie je potrebné kopírovanie výpovedí a písomných vyjadrení účastníkov do odôvodnenia rozhodnutia, pretože sú už súčasťou spisu, s ktorým sa v rámci preskúmavacej činnosti odvolací súd musí oboznámiť. Pre odôvodnenie rozhodnutia je významné, aby súd prvého stupňa uviedol podstatu skutkového základu sporu pri akceptovaní zásady jeho stručnosti, výstižnosti a zrozumiteľnosti, čo v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia ale výrazne absentuje. Odvolací súd nepovažuje za účelné prepisovať bez akéhokoľvek zostručnenia, či vyabstrahovania samotnej skutkovej podstaty z jednotlivé výpovede, celé stanoviská právnych zástupcov účastníkov konania, ktoré dokonca prvostupňový súd označil za „dlhé prejavy“, pretože takýmto spôsobom sa stráca samotný účel odôvodnenia rozhodnutia a spôsobuje, že rozhodnutie je nezrozumiteľné.

Na základe uvedeného je potrebné, aby prvostupňový súd rešpektoval ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a podľa tejto procesnej úpravy rozhodnutia vyhotovoval.

V súvislosti s vecou samou, keď súd prvého stupňa nárok zamietol s odôvodnením, že žalovaný žalobcovi škodu nespôsobil odvolací súd uviedol, že nie je zrejmé, na základe akého skutkového zistenia a právneho posúdenia súd k takémuto záveru dospel.

Účastníci potvrdili, že na základe vzájomnej dohody uzatvorili dňa 26.3.2003 Kúpnu zmluvu podľa § 595 Obč. zák., ktorá síce ako zmluvný typ nie je upravená Obchodným zákonníkom, ktorého právna úprava sa na účastníkov, ako správne uviedol súd prvého stupňa vzťahuje, pretože i reálne sa jedná o vzťah obchodný, ale je upravená v Občianskom zákonníku, ktorý sa však bude aplikovať iba na samotnú zmluvu, ale v ostatnom sa bude aplikovať (§ 261 ods. 6 Obchod. zák.).

Plnenie z kúpnej zmluvy súd prvého stupňa stanovil pri aplikovaní ust. § 575 ods. 2 Obč. zák., s tým, že sa nestalo nemožným a bolo ho možné splniť, ale až po dojednanom čase.

S takýmto konštatovaním sa nemožno stotožniť, pretože právna úprava uvedená v ust. § 575 Obč. zák. , ktorá sa týka zániku záväzku by negovala obsah kúpnej zmluvy, v ktorej si zmluvné strany na základe vzájomnej dohody striktne stanovili jej predmet, ktorý ako budúce úžitky - úrodu jednoznačne identifikovali lehotou od 26.3.2003 do 30.9.2003, do ukončenia ktorej mali byť úžitky vyťažené, t.j. kukurica pozberaná.

Z uvedeného dôvodu vyznieva potom prekvapivo úvaha súdu prvého stupňa o tom, že úmyslom žalovaného bol výlučne zber zrelej kukurice, ktorá ale do určeného termínu nedozrela, preto bolo dôvodné, že jej zber vykonal až po dozretí, k čomu odvolací súd uvádza, že to trvalo tri týždne po uplynutí zmluvne dohodnutého termínu, ktorú skutočnosť súd prvého stupňa vyhodnotil ako hospodársku alebo časovú nemožnosť v spojení s § 37 ods. 2 Obč. zák.. Takýto právny názor ale neobstojí práve z dôvodov, že plnenie bolo možné a žalovaný mal možnosť kukuricu pozberať i pred jej úplnou zrelosťou, len by nebola na také využitie, než aké zrejme sledoval svojim konaním žalovaný. Je potrebné vziať tiež do úvahy, že v predmete činnosti podľa výpisu z obchodného registra má žalovaný i pestovanie kukurice, z čoho možno predpokladať, že dĺžka vegetačného obdobia kukurice mu v čase uzatvorenia zmluvy bola známa, a ak predmet kúpy dohodol ako úrodu, ktorú vyťaží do 30.9.2003, musel vedieť, že v tom čase ešte nemusí byť táto plodina úplne dozretá, pričom už podľa znenia právnej úpravy, podľa ktorej bola kúpna zmluva uzatvorená musel žalovaný vedieť, že mu môže vzniknúť i strata.

Okrem toho nie je dôvodné, aby prvostupňový súd vec posudzoval i z pohľadu ust. § 266 ods. 1 a 3 Obchod. zák., vzhľadom na skutočnosť, že neboli dosiahnuté predmetnou kúpnou zmluvou také dôsledky, aké predpokladal žalovaný a nie je ani dôvodné výkladom cez použitie ust. § 266 Obchod. zák. interpretovať obsah zmluvy. Znenie kúpnej zmluvy, konkrétne čl. II. bod 1. je presné, jednoznačne

vyjadrujúce vôľu zmluvných strán, je to prejav autonómny, ktorý zmluvné strany mali vôľu vo svojej právnej sfére vykonať.

S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom prvostupňovému súdu uložil vykonať dokazovanie za účelom dostatočného zistenia skutkového stavu a v potrebnom rozsahu, tento správne právne posúdiť a o veci znova rozhodnúť, pričom musí vychádzať z obsahu kúpnej zmluvy, ktorej čl. II. nie je dôvodné vykladať s použitím ust. § 266 Obchod. zák..

Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu vyzval súd účastníkov konania na predloženie návrhov na vykonanie dokazovania. Žalobca dňa 11.04.2013 (čl. 464 spisu) uviedol, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.03.2003 predal žalobca žalovanému všetky neisté budúce úžitky riadne vyťažené z pozemkov, ktoré mal žalobca v nájme od Slovenského pozemkového fondu (SPF), a to v čase od 26.03.2003 do 30.09.2003. Napriek tomuto zmluvnému dojednaniu (článok II kúpnej zmluvy) žalovaný úrodu vyťažil až od 03.10.2003 do 24.10.2003, spracoval ju a predal za kúpnu cenu 21.364.040,- Sk. Tým žalobcovi spôsobil majetkovú ujmu vo výške 21.364.040,- Sk a na úkor žalobcu sa touto sumou bezdôvodne obohatil. Úroda kukurice bola vo vlastníctve žalobcu, žalovaný ju napriek tomu odpredal. Preto je predmetom žaloby nárok žalobcu na náhradu tejto majetkovej ujmy. Žalobca ďalej uviedol, že odvolací súd jasne, stručne a výstižne zhrnul čo je predmetom konania a uviedol podstatu skutkového základu sporu. Žalobca návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania nepredložil. Pokiaľ ide o tvrdené vlastníctvo úrody kukurice, poukázal žalobca na účastníkmi konania uzavretú zmluvu o zabezpečení poľnohospodárskeho využitia pozemkov zo dňa 26.03.2003, ktoré využitie spočívalo v pestovaní bežných poľnohospodárskych plodín za odplatu, teda žalovaný dostal zaplatené za pestovanie v tomto prípade kukurice, vrátane jej zberu do 30.09.2003. Vlastníkom porastu kukurice bol do 30.09.2003 žalobca. Vlastníctvo kukurice malo byť v zmysle kúpnej zmluvy do 30.09.2003 prevedené na žalovaného za odplatu. Takéto očakávanie (nádej) žalovaného sa však (do 30.09.2003) nenaplnilo, a tak vlastníkom kukurice, ktorú žalovaný vyťažil až od 03.10.2003 do 24.10.2003, sa stal žalobca. Pokiaľ ide o náklady vynaložené žalovaným na zber a spracovanie kukurice od 01.10.2003, je podľa žalobcu dôvodná započítacia námietka vo výške 69.360,09 eur, prípadne bez ďalšieho dokazovania až vo výške 79.787,66 eur. Na výzvu súdu sa žalobca vyjadril (čl. 637 spisu), že doterajšia obrana žalovaného, spočívajúca v námietke premlčania, v námietke nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu (v dôsledku nevlastnenia kukurice), v námietke započítania nákladov žalovaného vzniknutých do 30.09.2003, je skutkovo a právne nedôvodná.

Vzhľadom k tomu, že žalobca opakovane počas tohto konania poukazoval na právny názor konajúceho súdu, ktorý v zmysle § 100 ods. 1 O.s.p. súd zaujal dňa 30.04.2010 (čl. 274 spisu), dáva súd do pozornosti výklad Krajského súdu Žilina v rozhodnutí zo dňa 10.01.2013, sp.zn. , podľa ktorého vyslovením predbežného právneho názoru (ide o odstup 4-och rokov) nie je súd viazaný, nijakým spôsobom neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej. Nie je vylúčené, aby na ďalších pojednávaniach súd vyslovil inú právnu kvalifikáciu veci, prípadne aby v meritórnom rozhodnutí na základe zameraných dôkazných návrhov a skutkových a právnych prednesov strán rozhodol inak, ako v predbežnom právnom názore vyslovil. Ide pritom o právny názor vyslovený časovo pred uznesením odvolacieho súdu ( to je z 31.01.2013 a v ňom uvedeným právnym názorom je súd viazaný ).

Vzájomné zmluvné vzťahy účastníkov konania zosumarizoval žalovaný (čl. 673 spisu) tak, že dňa 28.02.2003 uzatvorili zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, v nej dohodli aj povinnosť žalobcu zabezpečiť užívanie poľnohospodárskych pozemkov (ktoré mal žalobca v nájme od SPF). Túto povinnosť si mal žalobca splniť alebo zmluvou o podnájme alebo zmluvami o obhospodarovaní a kúpe nádeje alebo nájomnou zmluvou medzi SPF a žalovaným. Zmluva o zabezpečení poľnohospodárskeho využitia pozemkov (1) a zmluva o kúpe nádeje (2) stále počítali počas ich platnosti a účinnosti s možnosťou vzniku nájmu a podnájmu. Ak by vznikli, tá prvá by stratila svoju platnosť od samého počiatku, v tej druhej by sa cena kúpy nádeje zmenila na 1 Sk. Žalovaný súdu vytkol, že k tomuto nezaujal žiadny postoj. Cena za obhospodarovanie a cena kúpy nádeje totiž svedčia o simulácii zakrytého právneho úkonu podnájmu. Ďalej sa súd nevysporiadal, hoci na to bol upozornený a vedel o tom, s otázkou či bola vôľa žalovaného vážna pre prípad, ak by riziko pri neúspechu kúpy nádeje spočívala vo vloženej investícii (orba, hnojenie, osivo, osev, starostlivosť), pričom v prípade úspechu by bol benefitom iba minimálny rozdiel medzi vloženou investíciou (orba, hnojenie, osivo, osev, starostlivosť + zber, zvoz, uskladnenie, sušenie, náklady predaja) a tržbou za predaj. Tiež sa súd nevysporiadal, nevysvetlil, hoci o tom vedel

a nezaujal žiadny postoj, možnú kalkuláciu žalobcu s predajom úrody, ktorá ostáva jeho vlastníctvom pre prípad, že žalovaný nestihne úrodu, ak vôbec nejaká bude, zožať do dohodnutého termínu. Žalobca sa štylizuje do postavenia, že takýto záujem na úrode mohol a môže mať. Akoby tvrdil, že minimálne hypoteticky počítal s tým, že na úrode môže bez vloženia investície zarobiť jej plnú predajnú hodnotu, čomu zamedzil žalovaný údajne neoprávneným zásahom do jeho vlastníckych práv. V globále takáto iracionálnosť sa nedá vysvetliť inak ako simuláciou podnájomnej zmluvy. Žalobca pri uzatváraní zmluvy o kúpe nádeje nemal žiadne materiálne ani ľudské predpoklady na to, aby úrodu zožal, zvozil, uskladnil, vysušil, zabezpečil predaj, napokon po dátume 30.09.2003 už žalobca (ako nájomca) musel predmet nájmu (pozemky) odovzdať SPF, teda aj s úrodou. Ďalej sa súd nevysporiadal so skutočným správaním zmluvných strán, ktoré viedli k simulácii podnájomnej zmluvy, keďže v čase zberu a predaja kukurice ani jedna zo zmluvných strán nespochybňovala, že v skutočnosti kukurica patrí žalovanému, napriek nesplnenej kúpe nádeje, napriek zmluvne deklarovanému vlastníctvu svedčiacemu žalobcovi. Žalovaný sa odvoláva na obsah ústavnej sťažnosti, teda, že záväzok kúpiť a predať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa zhmotnili v dvoch kúpnych zmluvách, ktoré dňa 01.10.2003 uzatvoril žalobca ako predávajúci, žalovaný ako kupujúci, teda v čase, keď skončil nájomný vzťah medzi SPF a žalobcom. Simuláciu žalobca využil zámerne, keďže sa jeho očakávania nenaplnili.

V súvislosti s opakovane vytýkaným nezaujatím postoja súdu treba v kontexte s vyššie uvedenou obranou poukázať na pre prvostupňový súd záväzný právny názor odvolacieho súdu, ktorý zmluvu o kúpe nádeje a tým aj zmluvu o zabezpečení poľnohospodárskeho využitia pozemkov, ktorá so zmluvou o kúpe nádeje súvisí, má za platné právne úkony.

K okolnostiam uzatvárania a obsahu zmluvy o zabezpečení poľnohospodárskeho využitia pozemkov a zmluvy o kúpe nádeje súd z vykonaného dokazovania zistil takýto skutkový stav:

Dňa 11.10.2002 uzavrel žalobca so SPF zmluvu č. L. X-XXXX-XX (čl. 124 spisu) s dodatkom zo dňa 26.03.2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov v okrese Dunajská Streda na dobu určitú od 01.10.2002 do 30.09.2003. Následne po zániku tejto zmluvy obdobnú zmluvu č. L. X-XXXX-XX (čl. 115 spisu) uzavrel dňa 14.11.2003 s účinnosťou od 01.10.2003 so SPF žalovaný.

Dňa 26.03.2003 uzavreli účastníci konania zmluvu o zabezpečení poľnohospodárskeho využitia pozemkov (čl. 136 spisu), predmetom ktorej bol záväzok žalovaného zabezpečiť poľnohospodárske využitie pozemkov na pestovanie bežných poľnohospodárskych plodín na voľnej pôde, od výsevu po zber, a záväzok žalobcu zaplatiť mu za to sumu 1.000.000,- Sk bez DPH. Vlastnícke právo ku všetkým neistým budúcim úžitkom (úrode) z pozemkov, ktoré vzniknú v čase od 26.03.2003 do 30.09.2003, patrí žalobcovi (viď čl. IV bod 5 tejto zmluvy). Žalobca sa kúpnou zmluvou z toho istého dňa 26.03.2003 (čl. 9 spisu) ako predávajúci zaviazal (viď čl. II bod 1 tejto kúpnej zmluvy) predať žalovanému ako kupujúcemu všetky tieto neisté budúce úžitky (úrodu) všetkých pozemkov uvedených v prílohe č. 1 riadne vyťažené v čase od 26.03.2003 do 30.09.2003 za kúpnu cenu vo výške určenej súčtom sumy 1.585.927,- Sk plus sumy rovnajúcej sa dani z pozemkov vyrubenej predávajúcemu obcami Gabčíkovo, Vrakúň, Baka, Jurová za kalendárny rok 2003 + DPH. Takto určená celková kúpna cena bude splatná dňa 30.09.2003 bez ohľadu na skutočné množstvo a kvalitu týchto neistých budúcich úžitkov (úrody) s tým, že kupujúci znáša všetku stratu, ak bude jeho očakávanie zmarené. Podľa článku II. 2. Kúpnej zmluvy k odovzdaniu jednotlivých častí predmetu kúpy predávajúcim kupujúcemu dôjde v momente ich vyťaženia z pozemkov uvedených v prílohe č. 1 tejto zmluvy kupujúcim. Momentom odovzdania jednotlivých častí predmetu kúpy podľa predchádzajúcej vety dôjde zároveň k prevodu vlastníckeho práva k týmto častiam predmetu kúpy z predávajúceho na kupujúceho.

Žalovaný v máji 2003 vykonal výsev kukurice. Zber kukurice na zrno vykonal žalovaný v čase od 03.10.2003 do 24.10.2003 a takto zozbieranú kukuricu (po jej prechodnom uskladnení v sklade žalobcu) predal tretej osobe bez výslovného súhlasu žalobcu.

Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné, sporné bolo ich právne posúdenie. K tomu súd uvádza:

Predmetom uvedenej kúpnej zmluvy sú úžitky, ktoré v čase uzatvorenia tejto zmluvy 26.03.2003 ešte neexistovali a boli len očakávané. Ide o tzv. kúpu nádeje v zmysle § 595 Obč. zák., ktorú možno uzatvoriť alebo na budúce úžitky nejakej veci, ktoré sú určené úhrnom, bez stanovenia počtu, váhy a

akosti (ako stoja a ležia) alebo s nádejou na neisté budúce úžitky. Žalobca má postavenie scudziteľa (predávajúceho) budúcich úžitkov, žalovaný má postavenie ich nadobúdateľa (kupujúceho), pričom sa zaväzuje zaplatiť dohodnutú cenu za predmet kúpy, ktorý je neistý i z hľadiska množstva a kvality i samého vzniku úžitkov. Z povahy takejto kúpnej zmluvy vyplýva, že kupujúcemu patria všetky úžitky, ktoré sú označené v zmluve. Kupujúci zároveň znáša stratu, ak sa jeho očakávania nesplnia a je zaviazaný zaplatiť kúpnu cenu, aj keď by úžitky nevznikli. Ide o tzv. odvážnu zmluvu, ktorou sa kupujú neisté budúce úžitky z nejakej veci. Takisto ide o vzájomnú zmluvu, pri ktorej jedno plnenie je podmienené a druhé nepodmienené.

Pritom v zmysle ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy - zmluvy o kúpe nádeje dňa 26.03.2003 ide o tzv. „absolútne neobchodný záväzkový vzťah“, na ktorý nemožno aplikovať režim Obchodného zákonníka, teda ani jeho všeobecné ustanovenia o záväzkových vzťahoch. Pritom v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v prípade zmluvy o zabezpečení poľnohospodárskeho využitia pozemkov zo dňa 26.03.2003 ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah.

V konaní nie je sporné, že žalovaný poľnohospodárske využitie pozemkov v čase od 26.03.2003 do 30.09.2003 zabezpečoval, avšak v lehote do 30.09.2003 zber plodiny nevykonal. Zber vykonal žalovaný v čase od 03.10.2003 do 24.10.2003. Ako už bolo uvedené, vzhľadom na charakter kúpy nádeje žalovanému aj tak vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu vo výške 1.585.927 Sk plus suma rovnajúca sa dani z pozemkov vyrubenej predávajúcemu ( žalobcovi ) obcami Gabčíkovo, Vrakúň, Baka a Jurová za kalendárny rok 2003, s pripočítaním DPH. Túto cenu mal žalovaný zaplatiť dňa 31.10.2003 vo výške 900.000 Sk a 509.000 Sk prevodom na účet žalobcu, zvyšok cestou spoločnosti Hospoda Invest a.s.. Žalovaný však zaplatil iba sumu 430.452 Sk. Z faktúry č. 2003/0085 zo dňa 30.09.2003 na sumu 2.409.698,40 Sk, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému „kúpnu cenu za budúce úžitky“, ostalo neuhradených 1.979.246,40 Sk. Túto pohľadávku postúpil žalobca dňa 04.05.2004 na postupníka spoločnosť Progress Real, s.r.o., ktorý ju voči žalovanému uplatnil v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. ( spis pripojený ). Rozsudkom zo dňa 04.12.2007, právoplatným dňa 26.01.2008, bolo tejto žalobe v celom rozsahu vyhovené ( 1.978.548 Sk ) , a žalovaný ju v exekučnom konaní v konečnom dôsledku aj zaplatil. Žalovaný tak svoju povinnosť zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu z kúpnej zmluvy z 26.03.2003 v konečnom dôsledku splnil a tento vzťah už nie je predmetom tohto konania. V tomto kontexte je preto irelevantné tvrdenie žalovaného o simulácii podnájomnej zmluvy účastníkmi konania. Tu platí zásada súkromného práva, podľa ktorej sa nikto nesmie dovolávať (aj) vlastnej nepoctivosti ( nemo turpitudinem suam allegans auditur - nález ÚS ČR z 22.02.1995, sp. zn. ).

Žalobca sa v tomto konaní domáha náhrady škody, eventuálne bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť žalovanému tým, že tento pozberal a predal kukuricu, ktorá podľa oboch zmlúv z 26.03.2003 mala byť (údajne) vo vlastníctve žalobcu.

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Obe normy tak predpokladajú pre vznik nároku na náhradu škody protiprávny úkon, vznik škody (ujmu na majetku, resp. nerozmnoženie majetku, aké bolo možné očakávať) a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V tejto časti sú predpoklady nároku na náhradu škody podľa oboch týchto predpisov zhodné.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podobne aj predpokladom bezdôvodného obohatenia je vznik obohatenia na úkor iného, teda získanie majetkového prospechu, ktorý by inak mal patriť niekomu inému.

Žalobca, aj keď to neuvádza takto jasne, v podstate tvrdí, že kukurica zozbieraná žalovaným v období 03.10.2003 až 24.10.2003 bola vlastníctvom žalobcu, žalovaný nebol oprávnený s ňou disponovať, a ak disponoval, disponoval protiprávne, čím žalobcu ochudobnil o výnos z predaja tejto kukurice, resp. si neoprávnene privlastnil tento výnos. Predovšetkým je teda potrebné sa zaoberať otázkou, či kukurica skutočne vlastnícky patrila žalobcovi.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 135a Občianskeho zákonníka, vlastníkovi veci patria aj prírastky veci, aj keď boli oddelené od hlavnej veci.

Z judikatúry (R 59/77, R 23/92, uznesenie NS SR , ) vyplýva, že rastliny rastúce na pozemku sú súčasťou pozemku, keďže sú s ním pevne spojené a nemožno ich oddeliť bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Ako také teda patria vlastníkovi pozemku, pokiaľ rastú na ňom. Zároveň sú porasty, ktoré na pozemku pravidelne vzchádzajú (napr. tráva, technické plodiny) aj prírastkami (plodmi) veci - pozemku, ktoré taktiež patria vlastníkovi pozemku, a to aj po oddelení. Z citovaných ustanovení je teda zrejmé, že vo všeobecnosti porasty, pokiaľ rastú na pozemku, nemôžu byť vôbec predmetom vlastníckeho práva, pretože sú súčasťou pozemku a nie samostatnou vecou. Aj po oddelení (ako plody - prírastky) naďalej patria vlastníkovi, ledaže by boli platne prevedené alebo inou právnou skutočnosťou prešli na inú osobu.

V prerokúvanej veci bol však žalobca nájomcom pozemkov, na ktorých sa táto kukurica pestovala, tieto pozemky boli vo vlastníctve štátu - Slovenskej republiky, mali charakter poľnohospodárskych pozemkov a nájomná zmluva medzi žalobcom a SPF č. -02 bola uzatvorená na obdobie od 01.10.2002 do 30.09.2003. Právny režim nájmu poľnohospodárskych pozemkov sa v tomto čase sa spravoval všeobecnou úpravou nájomnej zmluvy - § 663 až 684 Občianskeho zákonníka a v určitom rozsahu ustanoveniami § 22 ods. 2 až 6, 8, 9 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ktoré sa však neaplikovali v tomto prípade, pretože nejde o nájom vzniknutý ex lege z pôvodných zaniknutých užívacích vzťahov). Odkaz na primeranú platnosť všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich nájomné vzťahy je v Zákone o pôde zmienený v ust. § 22 ods. 8. Na základe § 22 ods. 9 zákona č. 229/1991 Zb. a § 879a Občianskeho zákonníka bolo vydané nariadenie vlády č. 208/1994 Z.z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku v znení nariadenia vlády č. 262/2001 Z.z., ktoré sa v určitom obmedzenom rozsahu (úprava výpovedných dôvodov) týkalo aj nájmov nepodliehajúcich režimu § 22 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde. Osobitnú úpravu nájmu pozemkov obsahuje až zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, ktorý však nadobudol účinnosť až od 01.01.2004, preto ho v prejednanom prípade pre zákaz retroaktivity nemožno aplikovať.

Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb. v znení platnom k dátumu uzatvorenia nájomnej zmluvy účinnej dňom 01.10.2002 ako i k dátumu uzatvorenia zmluvy o poľnohospodárskom využití pozemkov účinnej dňom 26.03.2003, platilo, že okrem vlastníka majú právo užívať pôdu iné osoby len na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom alebo na základe zmluvy uzavretej s pozemkovým fondom alebo, pri náhradných pozemkoch pridelených fyzickej osobe do bezplatného náhradného užívania do vykonania pozemkových úprav2a) na základe zmluvy s touto osobou. Vlastník pozemkov je vlastníkom porastov, ktoré na ňom vzišli; tým nie je dotknuté vlastnícke právo poľnohospodárskych družstiev k porastom na pozemkoch ich členov podľa predpisov o poľnohospodárskom družstevníctve3). Pri pozemkoch

daných zmluvne do užívania je vlastníkom iných než trvalých porastov užívateľ, pokiaľ sa s vlastníkom nedohodne inak, ak nie je zákonom ustanovené inak.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Žalobca bol v prerokúvanej veci nájomcom pozemkov, na ktorých sporná kukurica vzišla, na základe nájomnej zmluvy uzavretej so SPF na obdobie do 30.09.2003. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka sa nájomnou zmluvou dáva pozemok do užívania nájomcovi. Žalobca teda bol zmluvným užívateľom týchto pozemkov a v zmysle citovaného § 2 ods. 2 vety tretej zákona č. 229/1991 Zb. bol tak vlastníkom iných než trvalých porastov. Kukurica pritom nesporne nie je trvalý porast (ide o technickú plodinu, ktorá sa pravidelne - každoročne vysieva a žne - zberá). Žalobca tak bol nesporne vlastníkom porastu kukurice vzídenej na týchto pozemkoch.

Z citovaného ustanovenia § 2 ods. 2 tretej vety zákona č. 229/1991 Zb. o pôde však nemožno vyvodiť nič viac než to, že užívateľ je vlastníkom porastov len dovtedy, dokiaľ má pozemok v užívaní. Toto ustanovenia totiž nehovorí, že užívateľ zostáva vlastníkom porastov aj po zániku jeho užívacieho práva. Rovnako nehovorí nič v tom zmysle, že užívateľ je vlastníkom porastov vzídených alebo zasiatych na pozemku v dobe trvania užívania. Táto veta naopak výslovne hovorí len o vlastníctve užívateľa „pri pozemkoch daných zmluvne do užívania“. Z toho vyplýva, že užívateľ sa okamihom dania mu pozemku do užívania stáva vlastníkom iných než trvalých porastov na ňom existujúcich, a naopak, okamihom zániku jeho užívacieho práva stráca vlastnícke právo k iným než trvalým porastom existujúcim na poľnohospodárskom pozemku a ich vlastníkom sa znova stáva vlastník pozemku (podľa vety druhej § 2 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.). Dochádza tu teda k prechodu vlastníckeho práva súčasne so vznikom/ zánikom užívania, teda v dôsledku osobitnej právnej skutočnosti uvedenej v zákone (viď § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V prospech tohto výkladu svedčí najmä to, že tretia veta § 2 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. je výnimkou zo všeobecného pravidla, že porasty ako súčasť pozemku (nesamostatné veci) patria vlastníkovi pozemku (§ 120 Občianskeho zákonníka). Podľa všeobecných interpretačných pravidiel pritom výnimky treba vo všeobecnosti vykladať úzko, nie široko. Okrem toho však jedine takýto výklad umožňuje, aby sa na každého zmluvného užívateľa poľnohospodárskeho pozemku mohlo toto ustanovenie uplatniť v plnej miere. Opačný výklad - že užívateľ aj po zániku jeho užívacieho práva zostáva vlastníkom porastov vzídených na poľnohospodárskom pozemku v dobe užívania - by znamenal, že ak by bolo (platne) ukončené užívanie pozemku s jedným užívateľom a tento by bol (s existujúcimi porastmi) daný do užívania ďalšiemu užívateľovi, tento ďalší užívateľ by nebol vlastníkom týchto porastov, lebo ich vlastníkom by zostával predošlý užívateľ. To by ale znamenalo, že pre nového (ďalšieho) užívateľa by tretia veta § 2 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. fakticky neplatila (nebol by vlastníkom porastov na pozemku, ktoré má v užívaní, hoci táto veta jasne hovorí, že každý užívateľ je vlastníkom porastov na pozemku, ktorý má v zmluvnom užívaní). Takýto výklad by založil faktickú nerovnosť (diskrimináciu) neskoršieho užívateľa, pre ktorú však už viackrát citovaný § 2 ods. 2 veta tretia zákona č. 229/1991 Zb. nedáva žiaden právny základ.

Na základe uvedeného treba uzavrieť, že užívateľ (nájomca) je vlastníkom iných než trvalých porastov na poľnohospodárskom pozemku, ktorý užíva, len po dobu trvania tohto užívania. Okamihom skončenia užívania prechádza jeho vlastnícke právo k týmto porastom na vlastníka pozemku (veta druhá § 2 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. a § 120 a § 135a Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ten zasa zverí pozemok do užívania inému užívateľa, prechádza potom vlastnícke právo k týmto porastom na tohto iného užívateľa.

V prerokúvanej veci tak platí, že žalobca bol vlastníkom kukurice vzídenej na pozemkoch najatých od SPF len počas trvania jeho nájomného vzťahu, teda len do 30.09.2003. Do tejto doby s ňou mohol nakladať ako vlastník a do tejto doby bola jeho majetkom, teda jej úbytok/poškodenie/zničenie/ nakladanie s ňou mohlo byť považované za jeho škodu, resp. prospech z toho získaný treťou osobou mohol byť považovaný za prospech získaný na jeho (žalobcov) úkor. K 30.09.2003 došlo k zániku nájmu a podľa už uvedeného týmto okamihom došlo k prechodu porastu (kukurice) rastúceho na najatých pozemkoch do vlastníctva vlastníka pozemkov, teda Slovenskej republiky. Ak teda žalovaný túto kukuricu pozberal v období od 03.10.2003 do 24.10.2003, nezberal kukuricu patriacu žalobcovi, ale kukuricu patriacu štátu. Nemohol teda spôsobiť úbytok na majetku žalobcu, resp. nemohol získať

majetkový prospech na úkor žalobcu, keďže predmet úbytku/majetkového prospechu (kukurica) v tom čase žalobcovi vôbec nepatril. V dôsledku toho nie je vôbec potrebné skúmať ďalšie predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, teda či žalovaný konal protiprávne, resp. či si získaný prospech ponechal bezdôvodne. Avšak vzhľadom na to, že žalovaný sa od 01.10.2003 (teda bezprostredne po skončení nájmu zo strany žalobcu) stal novým nájomcom, teda zmluvným užívateľom, ktorého vlastníctvom sa existujúci porast kukurice stal podľa § 2 ods. 2 vety tretej zákona č. 229/1991 Zb., je podľa názoru súdu vylúčená protiprávnosť jeho konania, resp. bezdôvodnosť ponechania si zozbieranej úrody.

V prerokúvanej veci tak žalobca nie je aktívne legitimovaný na vymáhanie náhrady škody, resp. bezdôvodného obohatenia od žalovaného, pretože žalobcovi konaním žalovaného žiadna škoda nevznikla, resp. nebol ukrátený o majetkový prospech. Ak vôbec, tak škoda mohla konaním žalovaného vzniknúť štátu, resp. SPF. Taktiež, pokiaľ by vôbec bolo možné uvažovať o vzniku bezdôvodného obohatenia v dôsledku zániku užívacieho práva a tým prechodu porastov z vlastníctva užívateľa (žalobcu) do vlastníctva vlastníka (štátu), ako to riešil napr. český Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. , bol by to štát (SPF), kto by sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil (nadobudnutím pozemkov v hodnotnejšom stave než bol pri začatí nájmu), keďže porasty prešli do vlastníctva štátu. Na žalovaného potom vlastnícke právo k týmto porastom prešlo z vlastníka (štátu), ktorý mu pozemky dal zmluvne do užívania, nie priamo zo žalobcu - bývalého užívateľa.

Konečne, nárok žalobcu by nebol opodstatnený ani v tom prípade, ak by bolo možné tvrdiť, že žalovaný porušil svoju povinnosť z kúpnej zmluvy a zmluvy o zabezpečení hospodárenia (obidve z 26.03.2003) zozbierať úrodu do 30.09.2003. V oboch zmluvách jednak v tomto smere absentuje jasný záväzok žalovaného takýto zber vykonať (v kúpnej zmluva sa uvádza len toľko, že predmetom kúpy sú úžitky, ktoré budú riadne vyťažené, podobné sa uvádza aj v zmluve o zabezpečení hospodárenia). Zároveň však platí, že ak by žalovaný takýto záväzok mal a dodržal by ho, výnos z kukurice by nezískal žalobca, ale žalovaný. Na základe kúpnej zmluvy by totiž žalovaný ako kupujúci automaticky nadobúdal vlastnícke právo k zozbieranej kukurici, ktorú mu žalobca touto zmluvou predal. S takto nadobudnutou kukuricou by potom žalovaný mohol voľne disponovať (ako vlastník) a výnos z nej utŕžený by patril jemu, nie žalobcovi.

Vykonaným dokazovaním a na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd uzatvára, že žalobca nemá právo na vydanie bezdôvodného obohatenia/náhradu škody, nie je vo veci aktívne legitimovaný. Voči žalovanému by mohol byť aktívne legitimovaný štát na podanie žaloby o náhradu škody, ak by sa mal za poškodeného. Žalovaný nemohol žalobcovi po 30.09.2003 ako nevlastníkovi úrody kukurice spôsobiť škodu tým, že si ju privlastnil v čase od 03.10.2003 do 24.10.2003, ani sa nemohol bezdôvodne obohatiť, nakoľko po 30.09.2003 mu žiadnu majetkovú ujmu neoprávneným zberom, spracovaním a predajom kukurice spôsobiť nemohol. Keďže súd žalobu zamietol z vyššie uvedených dôvodov, bolo bezpredmetné zaoberať sa žalovaným uplatnenou kompenzačnou námietkou a teda bolo bezpredmetné vykonať v tomto smere žalobcom navrhované dokazovanie.

Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ust. § 151 ods. 3 O.s.p., súd teda o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.