Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 27 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (34)IV. ÚS 115/2020
PDF · 191.93 KB
No categories available
IV. ÚS 115/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava
Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti
PRIMACHOV, s. r. o., Horná 65A, Banská Bystrica, IČO 36 055 115, zastúpenej
Advokátskou kanceláriou Kašuba spol. s r. o., Horná 41, Banská Bystrica, v mene ktorej
koná konateľ a advokát JUDr. Roman Kašuba, vo veci namietaného porušenia základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Dunajská Streda
sp. zn. 11 Cb 230/2007 z 3. septembra 2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti PRIMACHOV, s. r. o., o d m i e t a
ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
28. novembra 2019 elektronicky doručená a 9. decembra 2019 písomne dodatočne doručená
ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti PRIMACHOV, s. r. o., Horná 65A, Banská
Bystrica, IČO 36 055 115 (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný
súd“) sp. zn. 11 Cb 230/2007 z 3. septembra 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ si žalobou doručenou
okresnému súdu uplatnil nárok na zaplatenie sumy 597 490,54 € s príslušenstvom
proti obchodnej spoločnosti FirstFarms Gabčíkovo, s. r. o. Sťažovateľ požiadal
o oslobodenie od súdnych poplatkov a okresný súd uznesením z 12. júla 2019 rozhodol tak,
že mu nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.
3. Proti uzneseniu okresného súdu z 12. júla 2019 podal sťažovateľ sťažnosť, „ktorú
odoslal e-mailom dňa 22. 08. 2019 o 23:59 hod. z adresy kasuba@kasuba.sk na adresu
podatelnaOSDS@justice.sk a na adresu kasuba@kasuba.sk (ktorý bol žalobcovi doručený
na adresu kasuba@kasuba.sk dňa 22.08.2019 o 23.59 hod.), a súčasne aj faxom
dňa 22. 08. 2019 o 23:56 hod. z čísla 048/4153175 na číslo 031/8822191. Následne žalobca
Okresnému súdu Dunajská Streda doručil dňa 30. 08. 2019 listinnú podobu sťažnosti proti
uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 12. 07. 2019...“.
4. Okresný súd napadnutým uznesením č. k. 11 Cb 230/2007-1400 z 3. septembra
2019 sťažnosť sťažovateľa odmietol ako oneskorene podanú z dôvodu, že bola okresnému
súdu doručená elektronicky bez autorizácie 23. augusta 2019 o 00.00 h, t. j. po zákonom
ustanovenej lehote, a pokiaľ ide o faxové podanie, toto bolo možné uskutočniť len
podľa § 42 Občianskeho súdneho poriadku.
5. Sťažovateľ nesúhlasí s právnym záverom okresného súdu, že sťažnosť podal
až 23. augusta 2019, keďže ju podal už 22. augusta 2019 o 23.59 h e-mailom a taktiež
faxom 22. augusta 2019 o 23.56 h, teda sťažnosť podal „elektronicky dvomi spôsobmi
už dňa 22. 08. 2019, t. j. v lehote na podanie sťažnosti, resp. včas a nie oneskorene.“.
Podanie sťažnosti v uvedenej lehote a uvedeným spôsobom sťažovateľ preukazuje takto:
„1. e-mailom o odoslaní sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda
zo dňa 12.07.2019 č. k. 11 Cb/230/2007-1300 dňa 22.08.2019 o 23:59 hod. z adresy
kasuba@kasuba.sk na adresu podatelnaOSDS@justice.sk a na adresu kasuba@kasuba.sk;
2. zoznamom doručených e-mailov na adresu kasuba@kasuba.sk dňa 22. 08. 2019;
3. protokolom o odoslaní dokumentu - sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 12. 07. 2019 č. k. 11 Cb/230/2007-1300 - faxom dňa 22. 08. 2019
o 23:56 hod. z čísla 048/4153175 na číslo 031 /8822191;
4. doručenkami o dodatočnom doručení listinnej podoby sťažnosti proti uzneseniu
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 12. 07. 2019 č. k. 11 Cb/230/2007-1300 zo dňa
30. 08. 2019 zaslanej Okresnému súdu Dunajská Streda e-mailom a faxom
dňa 22. 08. 2019.“
6. Podľa sťažovateľa okresný súd napadnutým uznesením porušil jeho označené
práva podľa ústavy a dohovoru a odňal mu ním právo na súdnu ochranu.
7. Na základe tejto argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu garantované
v článku 46 ods. 1 Ústavy... a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie garantované
v článku 6 ods. 1 Dohovoru... uznesením Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
3. septembra 2019 sp. zn. 11 Cb/230/2007-1400 porušené bolo.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda
zo dňa 3. septembra 2019 sp. zn. 11 Cb/230/2007-1400 zrušuje a vec vracia Okresnému
súdu Dunajská Streda na ďalšie konanie.“
II.
Právomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská
v judikatúre ústavného súdu
8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.
11. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú ústavnú
sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného
orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré
označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom
alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný
súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr.
I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, III. ÚS 263/03, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06,
III. ÚS 198/07, III. ÚS 79/2012).
13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
15. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta právny záver okresného
súdu, podľa ktorého posúdil jeho sťažnosť podanú elektronicky e-mailom ako oneskorene
podanú, a zároveň právny záver, že sťažnosť podanú telefaxom nemožno účinne urobiť
podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „CSP“).
16. Okresný súd v napadnutom uznesení z 3. septembra 2019 uviedol:
«4. Sťažnosť sa podľa § 242 CSP podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia
na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Ako je zrejmé z doručenky (č. l. 1304),
napadnuté uznesenie bolo doručené žalobcovi 07. 08. 2019. V dôsledku toho potom zákonná
15-dňová lehota uplynula 22. 08. 2019 a uznesenie sa stalo v tento deň právoplatným.
Sťažnosť podaná elektronicky bez autorizácie, to je bez zaručeného elektronického podpisu
(č. l. 1308), bola na súd doručená dňa 23. 08. 2019 o 00:00 hod. (porov. výpis z doručenej
pošty podateľňa OSDS na č. 1. 1397 s presným časom prijatia podania), čiže bola podaná
zjavne po zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ ide o okamih doručenia elektronického
podania súdu, tak... „pre zachovanie lehoty na podanie odvolania nie je rozhodujúci
okamih odoslania e-mailu, ale okamih doručenia e-mailovej správy súdu...“ (viď uznesenie
NS SR z 28. 05. 2013, sp. zn. 6 Cdo 147/2013).
5. Sťažnosť bola podaná tiež formou telefaxu (č. l. 1305) - takéto písomné podanie
však bolo možné uskutočniť len podľa § 42 OSP. Od 01. 07. 2016 platí, že podľa § 125
ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe... Ide o taxatívny výpočet možností podôb podania strany. Týmito podobami
podania sa zjednocuje terminológia procesného predpisu a hmotnoprávna terminológia
o písomnej podobe právneho úkonu. Písomné podanie už nie je možné, ako to bolo podľa
§ 42 OSP, uskutočniť telefaxom.“ (viď (ŠTEVČEK. M. a spol.: Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 447).»
17. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu dospel
k záveru, že právne závery okresného súdu – vo vzťahu k včasnosti podania sťažnosti
a vo vzťahu k prípustnosti faxového podania – sú logické, rešpektujú účel vo veci
aplikovaných právnych noriem – predovšetkým príslušných ustanovení Civilného
sporového poriadku. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je dostatočným podkladom
pre výrok, ktorým okresný súd sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú, preto právne
závery okresného súdu nie sú zjavne neodôvodnené a sú tak ústavne akceptovateľné.
18. Ústavný súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že forma
elektronickej komunikácie, ktorú zvolil sťažovateľ (resp. jeho právny zástupca, pozn.)
pri podaní sťažnosti, nespadá do pôsobnosti zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej
podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-
Governmente“). Z uvedeného preto zároveň vyplýva, že na sťažovateľom zvolenú formu
elektronickej komunikácie nemožno aplikovať pravidlo, podľa ktorého elektronické podanie
je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci (§ 25 ods. 1 tretia
veta zákona o e-Governmente).
19. Tento záver podporuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý pravidlo vymedzené v § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente aplikoval
na neautorizované elektronické podanie podané prostredníctvom portálu eŽaloby (v spojení
s povinnosťou doručiť podanie v desaťdňovej lehote podľa § 125 ods. 2 CSP, pozn.),
keď pri vyplnení správneho súdu považoval pre zachovanie lehoty na podanie odvolania
za rozhodný moment odoslania elektronického podania bez potreby ďalšieho preukazovania
momentu skutočného doručenia podania z tohto systému určenému súdu (porovnaj
napr. uznesenie sp. zn. 3 Cdo 105/2019 z 10. októbra 2019 a judikatúru uvedenú
v tomto rozhodnutí – sp. zn. 5 Cdo 12/2018, 8 Cdo 14/2019, 5 Cdo 75/2019). Vo vzťahu
k bežnej e-mailovej komunikácii však v inej veci uviedol, že pre zachovanie
lehoty na podanie odvolania nie je rozhodujúci okamih odoslania e-mailu, ale okamih
doručenia e-mailovej správy súdu, pritom za doručené sa považuje odvolanie v deň
doručenia e-mailu súdu, i keď sa tak stalo po úradných hodinách súdu (uznesenie
sp. zn. 2 Obdo 12/2016 z 31. januára 2017). V tomto kontexte je vhodné zdôrazniť,
že v prerokúvanom prípade sťažovateľ nevyužil portál eŽaloby, ale klasickú e-mailovú
službu na podanie elektronickej neautorizovanej sťažnosti.
20. Určenie rozhodného momentu pre záver o zachovaní lehoty – pri forme
elektronickej komunikácie, ktorú zvolil sťažovateľ, vychádza z § 121 ods. 5 CSP,
podľa ktorého lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Z tohto hľadiska je pre právny
záver o zachovaní lehoty rozhodujúce posúdenie toho, či osoba, ktorá odosiela podanie
prostredníctvom e-mailovej služby, odovzdala podanie orgánu, ktorý má povinnosť ho
doručiť. Ústavný súd v tomto kontexte dospel k záveru, že pri využívaní bežnej e-mailovej
služby ide o priame a bezprostredné využitie technického prostriedku, prostredníctvom
ktorého sa uskutočňuje prenos dátovej (elektronickej) správy od odosielateľa k príjemcovi.
V tejto forme elektronickej komunikácie nemožno uvažovať o konkrétnej e-mailovej
aplikácii (službe) ako o orgáne, ktorý má povinnosť doručiť podanie v zmysle § 121 ods. 5
CSP. Z tohto pohľadu je rozhodným moment, keď bola e-mailová správa doručená
príslušnému súdu, a nie moment odoslania tejto e-mailovej správy.
21. Ústavný súd podporne poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Českej
republiky, ktorá vychádza z právneho záveru, že elektronická komunikácia prostredníctvom
e-mailu (alebo aj telefaxu) nie je komunikáciou prostredníctvom orgánu, ktorý je povinný
doručiť podanie, preto rozhodujúcim je moment doručenia podania súdu (porovnaj napr.
I. ÚS 250/05, III. ÚS 2361/08 a IV. ÚS 2492/08).
22. Nad rámec veci ústavný súd tiež poukazuje na § 82l ods. 3 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), podľa ktorého orgán verejnej moci, advokát, súdny
exekútor, notár a správca sú povinní v konaní pred súdom doručovať podania
do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom
elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom; to neplatí, ak súd
požiada o predloženie určitej listiny a pre predkladanie administratívneho spisu alebo iného
spisu. Ak je pre podanie určený elektronický formulár, sú osoby podľa predchádzajúcej vety
povinné podanie urobiť prostredníctvom takého formulára. Trovy vzniknuté porušením
povinnosti podľa prvej vety nie sú predmetom náhrady trov konania.
23. Uvedené ustanovenie zákona o súdoch sankcionuje nevyužitie príslušnej formy
elektronickej komunikácie so súdom znášaním trov konania, ktoré zvolenou formou
doručenia podania vznikli, a nemožnosťou ich náhrady. Obdobne možno nazerať
na využitie bežnej e-mailovej komunikácie v tom zmysle, že ak advokát nevyužije formu
elektronickej komunikácie podľa zákona o e-Governmente, ktorý je založený aj na systéme
elektronických potvrdení o doručení, resp. odoslaní, je v zásade povinný znášať riziko
komplikácií, ktoré pri tejto forme elektronickej komunikácie môžu vzniknúť. Je to dané
aj povahou e-mailovej komunikácie, keďže súd môže zistiť, že osoba podala určité podanie,
až keď mu je toto podanie doručené, vzhľadom na to, že na odosielajúcej strane vystupuje
výlučne uvedená osoba, ňou zvolené hardvérové zariadenie a ňou zvolená e-mailová
aplikácia. Okrem uvedeného je potrebné prihliadnuť aj na to, že preukázanie momentu
odoslania e-mailu bežnými prostriedkami, napr. prostredníctvom tzv. screenshotu,
t. j. fotografie obrazovky (ktorý zvolil aj sťažovateľ, pozn.), alebo pokročilejšími
prostriedkami, napr. prostredníctvom exportu dát zo serverového logu vo formáte textového
súboru, je pre zručnú osobu pomerne ľahko pozmeniteľným dôkazom. Nespochybniteľné
preukázanie momentu odoslania e-mailu by vo svojej podstate bolo v sporných prípadoch
potrebné realizovať takmer na úrovni znaleckého dokazovania certifikovaným subjektom na
základe priameho vstupu do systému odosielateľa e-mailu. Aj tieto praktické hľadiská
podporujú právny záver, že pri elektronickej komunikácii vo forme bežného e-mailu je
rozhodujúci okamih doručenia e-mailovej správy, a nie okamih jeho odoslania.
24. K nemožnosti podať podanie telefaxom od účinnosti Civilného sporového
poriadku ústavný súd poukazuje napr. na svoje skoršie uznesenie sp. zn. II. ÚS 349/2019,
v ktorom uviedol zhodnú argumentáciu ako okresný súd v napadnutom uznesení
z 3. septembra 2019.
25. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť už pri jej predbežnom
prerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. apríla 2020
Miroslav DURIŠ predseda senátu