Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 115/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava

Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

PRIMACHOV, s. r. o., Horná 65A, Banská Bystrica, IČO 36 055 115, zastúpenej

Advokátskou kanceláriou Kašuba spol. s r. o., Horná 41, Banská Bystrica, v mene ktorej

koná konateľ a advokát JUDr. Roman Kašuba, vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Dunajská Streda

sp. zn. z 3. septembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti PRIMACHOV, s. r. o., o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. novembra 2019 elektronicky doručená a 9. decembra 2019 písomne dodatočne doručená

ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti PRIMACHOV, s. r. o., Horná 65A, Banská

Bystrica, IČO 36 055 115 (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 3. septembra 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ si žalobou doručenou

okresnému súdu uplatnil nárok na zaplatenie sumy 597 490,54 € s príslušenstvom

proti obchodnej spoločnosti FirstFarms Gabčíkovo, s. r. o. Sťažovateľ požiadal

o oslobodenie od súdnych poplatkov a okresný súd uznesením z 12. júla 2019 rozhodol tak,

že mu nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

3. Proti uzneseniu okresného súdu z 12. júla 2019 podal sťažovateľ sťažnosť, „ktorú

odoslal e-mailom dňa 22. 08. 2019 o 23:59 hod. z adresy kasuba@kasuba.sk na adresu

podatelnaOSDS@justice.sk a na adresu kasuba@kasuba.sk (ktorý bol žalobcovi doručený

na adresu kasuba@kasuba.sk dňa 22.08.2019 o 23.59 hod.), a súčasne aj faxom

dňa 22. 08. 2019 o 23:56 hod. z čísla 048/4153175 na číslo 031/8822191. Následne žalobca

Okresnému súdu Dunajská Streda doručil dňa 30. 08. 2019 listinnú podobu sťažnosti proti

uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 12. 07. 2019...“.

4. Okresný súd napadnutým uznesením č. k. -1400 z 3. septembra

2019 sťažnosť sťažovateľa odmietol ako oneskorene podanú z dôvodu, že bola okresnému

súdu doručená elektronicky bez autorizácie 23. augusta 2019 o 00.00 h, t. j. po zákonom

ustanovenej lehote, a pokiaľ ide o faxové podanie, toto bolo možné uskutočniť len

podľa .

5. Sťažovateľ nesúhlasí s právnym záverom okresného súdu, že sťažnosť podal

až 23. augusta 2019, keďže ju podal už 22. augusta 2019 o 23.59 h e-mailom a taktiež

faxom 22. augusta 2019 o 23.56 h, teda sťažnosť podal „elektronicky dvomi spôsobmi

už dňa 22. 08. 2019, t. j. v lehote na podanie sťažnosti, resp. včas a nie oneskorene.“.

Podanie sťažnosti v uvedenej lehote a uvedeným spôsobom sťažovateľ preukazuje takto:

„1. e-mailom o odoslaní sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda

zo dňa 12.07.2019 č. k. -1300 dňa 22.08.2019 o 23:59 hod. z adresy

kasuba@kasuba.sk na adresu podatelnaOSDS@justice.sk a na adresu kasuba@kasuba.sk;

2. zoznamom doručených e-mailov na adresu kasuba@kasuba.sk dňa 22. 08. 2019;

3. protokolom o odoslaní dokumentu - sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu

Dunajská Streda zo dňa 12. 07. 2019 č. k. -1300 - faxom dňa 22. 08. 2019

o 23:56 hod. z čísla 048/4153175 na číslo 031 /8822191;

4. doručenkami o dodatočnom doručení listinnej podoby sťažnosti proti uzneseniu

Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 12. 07. 2019 č. k. -1300 zo dňa

30. 08. 2019 zaslanej Okresnému súdu Dunajská Streda e-mailom a faxom

dňa 22. 08. 2019.“

6. Podľa sťažovateľa okresný súd napadnutým uznesením porušil jeho označené

práva podľa a dohovoru a odňal mu ním právo na súdnu ochranu.

7. Na základe tejto argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu garantované

v článku 46 ods. 1 ... a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie garantované

v článku 6 ods. 1 Dohovoru... uznesením Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa

3. septembra 2019 sp. zn. -1400 porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda

zo dňa 3. septembra 2019 sp. zn. -1400 zrušuje a vec vracia Okresnému

súdu Dunajská Streda na ďalšie konanie.“

II.

Právomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská

v judikatúre ústavného súdu

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

11. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú ústavnú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr.

, , , , , ,

, ).

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta právny záver okresného

súdu, podľa ktorého posúdil jeho sťažnosť podanú elektronicky e-mailom ako oneskorene

podanú, a zároveň právny záver, že sťažnosť podanú telefaxom nemožno účinne urobiť

podľa ustanovení v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „CSP“).

16. Okresný súd v napadnutom uznesení z 3. septembra 2019 uviedol:

«4. Sťažnosť sa podľa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia

na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Ako je zrejmé z doručenky (č. l. 1304),

napadnuté uznesenie bolo doručené žalobcovi 07. 08. 2019. V dôsledku toho potom zákonná

15-dňová lehota uplynula 22. 08. 2019 a uznesenie sa stalo v tento deň právoplatným.

Sťažnosť podaná elektronicky bez autorizácie, to je bez zaručeného elektronického podpisu

(č. l. 1308), bola na súd doručená dňa 23. 08. 2019 o 00:00 hod. (porov. výpis z doručenej

pošty podateľňa OSDS na č. 1. 1397 s presným časom prijatia podania), čiže bola podaná

zjavne po zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ ide o okamih doručenia elektronického

podania súdu, tak... „pre zachovanie lehoty na podanie odvolania nie je rozhodujúci

okamih odoslania e-mailu, ale okamih doručenia e-mailovej správy súdu...“ (viď uznesenie

NS SR z 28. 05. 2013, sp. zn. ).

5. Sťažnosť bola podaná tiež formou telefaxu (č. l. 1305) - takéto písomné podanie

však bolo možné uskutočniť len podľa . Od 01. 07. 2016 platí, že podľa

ods. 1 podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe... Ide o taxatívny výpočet možností podôb podania strany. Týmito podobami

podania sa zjednocuje terminológia procesného predpisu a hmotnoprávna terminológia

o písomnej podobe právneho úkonu. Písomné podanie už nie je možné, ako to bolo podľa

, uskutočniť telefaxom.“ (viď (ŠTEVČEK. M. a spol.: .

Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 447).»

17. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu dospel

k záveru, že právne závery okresného súdu – vo vzťahu k včasnosti podania sťažnosti

a vo vzťahu k prípustnosti faxového podania – sú logické, rešpektujú účel vo veci

aplikovaných právnych noriem – predovšetkým príslušných ustanovení Civilného

sporového poriadku. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je dostatočným podkladom

pre výrok, ktorým okresný súd sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú, preto právne

závery okresného súdu nie sú zjavne neodôvodnené a sú tak ústavne akceptovateľné.

18. Ústavný súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že forma

elektronickej komunikácie, ktorú zvolil sťažovateľ (resp. jeho právny zástupca, pozn.)

pri podaní sťažnosti, nespadá do pôsobnosti o elektronickej

podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-

Governmente“). Z uvedeného preto zároveň vyplýva, že na sťažovateľom zvolenú formu

elektronickej komunikácie nemožno aplikovať pravidlo, podľa ktorého elektronické podanie

je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci (§ 25 ods. 1 tretia

veta zákona o e-Governmente).

19. Tento záver podporuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

ktorý pravidlo vymedzené v § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente aplikoval

na neautorizované elektronické podanie podané prostredníctvom portálu eŽaloby (v spojení

s povinnosťou doručiť podanie v desaťdňovej lehote podľa , pozn.),

keď pri vyplnení správneho súdu považoval pre zachovanie lehoty na podanie odvolania

za rozhodný moment odoslania elektronického podania bez potreby ďalšieho preukazovania

momentu skutočného doručenia podania z tohto systému určenému súdu (porovnaj

napr. uznesenie sp. zn. z 10. októbra 2019 a judikatúru uvedenú

v tomto rozhodnutí – sp. zn. , , ). Vo vzťahu

k bežnej e-mailovej komunikácii však v inej veci uviedol, že pre zachovanie

lehoty na podanie odvolania nie je rozhodujúci okamih odoslania e-mailu, ale okamih

doručenia e-mailovej správy súdu, pritom za doručené sa považuje odvolanie v deň

doručenia e-mailu súdu, i keď sa tak stalo po úradných hodinách súdu (uznesenie

sp. zn. z 31. januára 2017). V tomto kontexte je vhodné zdôrazniť,

že v prerokúvanom prípade sťažovateľ nevyužil portál eŽaloby, ale klasickú e-mailovú

službu na podanie elektronickej neautorizovanej sťažnosti.

20. Určenie rozhodného momentu pre záver o zachovaní lehoty – pri forme

elektronickej komunikácie, ktorú zvolil sťažovateľ, vychádza z ,

podľa ktorého lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa

podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Z tohto hľadiska je pre právny

záver o zachovaní lehoty rozhodujúce posúdenie toho, či osoba, ktorá odosiela podanie

prostredníctvom e-mailovej služby, odovzdala podanie orgánu, ktorý má povinnosť ho

doručiť. Ústavný súd v tomto kontexte dospel k záveru, že pri využívaní bežnej e-mailovej

služby ide o priame a bezprostredné využitie technického prostriedku, prostredníctvom

ktorého sa uskutočňuje prenos dátovej (elektronickej) správy od odosielateľa k príjemcovi.

V tejto forme elektronickej komunikácie nemožno uvažovať o konkrétnej e-mailovej

aplikácii (službe) ako o orgáne, ktorý má povinnosť doručiť podanie v zmysle § 121 ods. 5

. Z tohto pohľadu je rozhodným moment, keď bola e-mailová správa doručená

príslušnému súdu, a nie moment odoslania tejto e-mailovej správy.

21. Ústavný súd podporne poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Českej

republiky, ktorá vychádza z právneho záveru, že elektronická komunikácia prostredníctvom

e-mailu (alebo aj telefaxu) nie je komunikáciou prostredníctvom orgánu, ktorý je povinný

doručiť podanie, preto rozhodujúcim je moment doručenia podania súdu (porovnaj napr.

, a ).

22. Nad rámec veci ústavný súd tiež poukazuje na § 82l ods. 3 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), podľa ktorého orgán verejnej moci, advokát, súdny

exekútor, notár a správca sú povinní v konaní pred súdom doručovať podania

do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom

elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom; to neplatí, ak súd

požiada o predloženie určitej listiny a pre predkladanie administratívneho spisu alebo iného

spisu. Ak je pre podanie určený elektronický formulár, sú osoby podľa predchádzajúcej vety

povinné podanie urobiť prostredníctvom takého formulára. Trovy vzniknuté porušením

povinnosti podľa prvej vety nie sú predmetom náhrady trov konania.

23. Uvedené ustanovenie zákona o súdoch sankcionuje nevyužitie príslušnej formy

elektronickej komunikácie so súdom znášaním trov konania, ktoré zvolenou formou

doručenia podania vznikli, a nemožnosťou ich náhrady. Obdobne možno nazerať

na využitie bežnej e-mailovej komunikácie v tom zmysle, že ak advokát nevyužije formu

elektronickej komunikácie podľa zákona o e-Governmente, ktorý je založený aj na systéme

elektronických potvrdení o doručení, resp. odoslaní, je v zásade povinný znášať riziko

komplikácií, ktoré pri tejto forme elektronickej komunikácie môžu vzniknúť. Je to dané

aj povahou e-mailovej komunikácie, keďže súd môže zistiť, že osoba podala určité podanie,

až keď mu je toto podanie doručené, vzhľadom na to, že na odosielajúcej strane vystupuje

výlučne uvedená osoba, ňou zvolené hardvérové zariadenie a ňou zvolená e-mailová

aplikácia. Okrem uvedeného je potrebné prihliadnuť aj na to, že preukázanie momentu

odoslania e-mailu bežnými prostriedkami, napr. prostredníctvom tzv. screenshotu,

t. j. fotografie obrazovky (ktorý zvolil aj sťažovateľ, pozn.), alebo pokročilejšími

prostriedkami, napr. prostredníctvom exportu dát zo serverového logu vo formáte textového

súboru, je pre zručnú osobu pomerne ľahko pozmeniteľným dôkazom. Nespochybniteľné

preukázanie momentu odoslania e-mailu by vo svojej podstate bolo v sporných prípadoch

potrebné realizovať takmer na úrovni znaleckého dokazovania certifikovaným subjektom na

základe priameho vstupu do systému odosielateľa e-mailu. Aj tieto praktické hľadiská

podporujú právny záver, že pri elektronickej komunikácii vo forme bežného e-mailu je

rozhodujúci okamih doručenia e-mailovej správy, a nie okamih jeho odoslania.

24. K nemožnosti podať podanie telefaxom od účinnosti Civilného sporového

poriadku ústavný súd poukazuje napr. na svoje skoršie uznesenie sp. zn. ,

v ktorom uviedol zhodnú argumentáciu ako okresný súd v napadnutom uznesení

z 3. septembra 2019.

25. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť už pri jej predbežnom

prerokovaní podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu