Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/135/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: PRIMACHOV s.r.o., Horná 41, Banská Bystrica, IČO: 36 055 115, zastúpený: AK Kašuba spol. s.r.o., Horná 41, Banská Bystrica, proti žalovanému: JK Gabčíkovo s.r.o., Patašská 586, Gabčíkovo, IČO: 35 844 761, zastúpený advokátom: JUDr. Ernestom Csongom, Jesenského 5026/13A, Dunajská Streda, o zaplatenie 597.490,54 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 11Cb/230/2007-843 zo dňa 18.01.2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť 597.490,84 eur (18.000 000,- Sk) s prísl. zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods.3 O.s.p.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorý žalobca odôvodňoval tým, že dňa 26.03.2003 uzatvoril ako predávajúci so žalovaným v postavení kupujúceho podľa § 595 Obč. zák. kúpnu zmluvu, ktorou predával žalovanému všetky neisté budúce úžitky - úrodu vyťaženú zo všetkých poľnohospodárskych pozemkov uvedených s Prílohe č. 1 k tejto kúpnej zmluve v čase od 26.03.2003 do 30.09.2003. Predmetné pozemky mal žalobca v nájme od 01.10.2002 do 30.09.2003 na základe Nájomnej zmluvy č. P4-5232-02 zo dňa 11.10.2002 v znení Dodatku č.1 zo dňa 26.03.2002 uzatvorenej so Slovenským pozemkovým fondom (ďalej ako SPF). Dňa 26.03.2003 uzatvorili strany sporu Zmluvu o zabezpečení poľnohospodárskeho využitia pozemkov uvedených v Prílohe č. 1. Na predmetných pozemkoch bola zasiata kukurica, ktorá bola pozberaná žalovaným až v období 03.10.2003 do 24.10.2003 a po vysušení bola uskladnená v skladoch vo vlastníctve žalobcu. V decembri 2003 ale žalovaný bez súhlasu žalobcu kukuricu v množstve 4000 t predal a získanú kúpnu cenu si ponechal, na základe čoho, podľa tvrdenia žalobcu, mu vznikla škoda vo výške žalovanej istiny, ktorú si uplatňuje v tomto konaní, pretože odpredajom kukurice, ktorá nebola vlastníctvom žalovaného, došlo k zníženiu majetku žalobcu.

3. Žalovaný označil žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť pre nedostatok aktívnej legitimácie žalujúcej strany s poukazom na to, že Kúpna zmluva, ktorou žalovaný kupoval budúcu úrody - úžitky , ako aj Zmluva o zabezpečení poľnohospodárskeho využitia pozemkov, boli limitované trvaním do 30.09.2003, pretože do tohto dňa bol žalobca na základe Nájomnej zmluvy uzatvorenej so SPF nájomcom týchto pozemkov. Po uplynutí doby nájmu so žalobcom ale SPF dňa 01.10.2003 uzatvoril

novú nájomnú zmluvu so žalovaným, teda od 01.10.2003, keď došlo i k zberu úrody, bol už žalovaný nájomcom predmetných pozemkov, preto zo strany žalobcu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by u neho existovala aktívna legitimácia na podanie žaloby ako i titul súvisiaci s uplatneným nárokom na náhradu škody. Okrem toho žalovaný zdôraznil, že s výsevom a zberom úžitkov - kukurice mal náklady, ktoré znamenajú i neopodstatnenosť výšky žalovanej istiny, na čo poukazoval v prípade, ak by súd dospel k záveru, že by mal byť žalobca pre podanie žaloby aktívne legitimovaný.

4. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 11Cb/230/2007-390 zo dňa 17.01.2012 žalobcu zamietol. Odvolací súd z dôvodu žalobcom podaného odvolania rozhodnutie prvoinštančného súdu uznesením č.k. 21Cob/226/2007-455 zo dňa 31.01.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom vytkol súdu prvej inštancie, že nedostatky odôvodnenia rozhodnutia, čo má za následok jeho nepresvedčivosť, nepreskúmateľnosť, nerešpektovanie právnej úpravy uvedenej v ust. 157 ods. 2 O.s.p., ktorý uvádza, aké skutočnosti má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia. Zároveň odvolací súd poukázal na to, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, z akých skutkových zistení prvoinštančný súd vychádzal, ako ich právne posúdil, čo založilo dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p..

5. Súd prvej inštancie následne doplnil dokazovanie a vo veci rozhodol v poradí druhým rozsudkom, v ktorom vyhodnotil zistené skutočnosti a skonštatoval, že dňa 11.10.2002 uzavrel žalobca so SPF Zmluvu č. P 4-5232-02 (čl. 124 spisu) s dodatkom zo dňa 26.03.2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov v okrese Dunajská Streda na dobu určitú od 01.10.2002 do 30.09.2003 a po nej uzatvoril SPF obdobnú zmluvu č. P 4-5358-03 (čl. 115) dňa 14.11.2003 s účinnosťou od 01.10.2003 so žalovaný.

6.Dňa 26.03.2003 uzavreli strany sporu i Zmluvu o zabezpečení poľnohospodárskeho využitia pozemkov (čl.136), ktorou sa žalovaný zaviazal zabezpečiť poľnohospodárske využitie pozemkov pestovaním bežných poľnohospodárskych plodín na voľnej pôde od výsevu po zber a žalobca sa zaviazal zaplatiť mu za toto plnenie cenu 1.000.000,- Sk bez DPH. Podľa znenia čl. IV./5 vlastnícke právo ku všetkým neistým budúcim úžitkom - úrode z pozemkov v čase od 26.03.2003 do 30.09.2003 patrí žalobcovi. Medzi stranami bola uzatvorená i Kúpna zmluva zo dňa 26.03.2003 (čl. 9), ktorou žalobca ako predávajúci predáva žalovanému ako kupujúcemu všetky neisté budúce úžitky - úrodu zo všetkých pozemkov uvedených v Prílohe č. 1 riadne vyťažené v čase od 26.03.2003 do 30.09.2003 za kúpnu cenu vo výške určenej súčtom sumy 1.585.927,- Sk a dani z pozemkov vyrubenej predávajúcemu obcami Gabčíkovo, Vrakúň, Baka, Jurová za kalendárny rok 2003, ku ktorej sa pripočíta príslušná DPH a takto určená kúpna cena bude splatná dňa 30.09.2003 bez ohľadu na skutočné množstvo a kvalitu neistých budúcich úžitkov - úrody s tým, že kupujúci znáša všetku stratu, ak bude jeho očakávanie zmarené (čl. II/1 Kúpnej zmluvy). Podľa článku / 2. Kúpnej zmluvy k odovzdaniu jednotlivých častí predmetu kúpy predávajúcim kupujúcemu dôjde v momente ich vyťaženia z pozemkov uvedených v Prílohe č. 1 tejto zmluvy kupujúcim. Momentom odovzdania jednotlivých častí predmetu kúpy podľa predchádzajúcej vety dôjde zároveň k prevodu vlastníckeho práva k týmto častiam predmetu kúpy z predávajúceho na kupujúceho.

7. V mesiaci máj 2003 vykonal žalovaný výsev kukurice, ktorú pozberal až v čase od 03.10.2003 do 24.10.2003, ktorú predal tretej osobe bez súhlasu žalobcu.

8. Žalobca tvrdil, že úžitky - úroda kukurice, ktorú zozbieral žalovaný v dňoch od 03.10.2003 do 24.10.2003, teda po uplynutí doby určenej v Kúpnej zmluve sa úroda kukurice stala jeho majetkom a žalovaný nebol oprávnený ňou disponovať. Jej predajom spôsobil žalobcovi škodu, keď si neoprávnene úrodu privlastnil, predal a získané finančné prostriedky si ponechal.

9. Prvoinštančný súd v dokazovaní mal preukázané, že žalovaný poľnohospodárske využitie pozemkov, ku ktorému sa zaviazal samostatnou Zmluvou o zabezpečení poľnohospodárskeho využitia pozemkov uzatvorenou so žalobcom dňa 26.03.2003 dodržal a poľnohospodárske využitie pozemkov v čase od 26.03.2003 do 30.09.2003 zabezpečil, hoci v lehote do 30.09.2003 zber úrody nevykonal a túto pozberal až v čase od 03.10.2003 do 24.10.2003. Vzhľadom na charakter Kúpnej zmluvy o nádeji žalovanému aj tak vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu uvedenú v Kúpnej zmluve vo výške 1.585.927 Sk, k tomu sumu rovnajúcu sa dani z pozemkov vyrubenú žalobcovi ako predávajúcemu obcami Gabčíkovo, Vrakúň, Baka a Jurová za kalendárny rok 2003 a DPH. Uvedenú kúpnu cenu mal žalovaný zaplatiť dňa 31.10.2003 vo výške 900.000 Sk a 509.000 Sk prevodom na účet žalobcu,

zvyšok prostredníctvom spoločnosti Hospoda Invest a.s. Žalovaný však zaplatil iba sumu 430.452 Sk. Faktúrou č. 2003/0085 zo dňa 30.09.2003 vystavenej na sumu 2.409.698,40 Sk si žalobca vyúčtoval voči žalovanému „kúpnu cenu za budúce úžitky“, z ktorej zostalo neuhradených 1.979.246,40 Sk. Túto pohľadávku postúpil žalobca dňa 04.05.2004 na postupníka spoločnosť Progress Real, s.r.o., ktorá ju voči žalovanému uplatnila v konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 5Cb/116/2006, čo preukazuje pripojený súdny spis a rozsudkom zo dňa 04.12.2007, právoplatným dňa 26.01.2008 bolo žalobe vyhovené. Následne uvedenú čiastku žalovaný v exekučnom konaní zaplatil a tak povinnosť zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu z Kúpnej zmluvy z 26.03.2003 splnil a toto plnenie už nie je predmetom tohto súdneho konania, preto prvoinštančný súd označil za irelevantné tvrdenie žalovaného o simulácii podnájomnej zmluvy medzi účastníkmi konania, k čomu dal prvoinštančný súd do pozornosti zásadu „nemo turpitudinem suam allegans auditur“ v spojení s nálezom ÚS ČR z 22.02.1995, sp. zn. II. ÚS 42/94..

10. Predmetom tohto konania je žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody, resp. bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť tým, že žalovaný pozberal a predal kukuricu, ktorá podľa Kúpnej zmluvy a Zmluvy o poľnohospodárskom využití pozemkov, obe zo dňa 26.03.2003, mala byť vlastníctvom žalobcu.

11. Z hľadiska posúdenia samotného nároku súd prvej inštancie s poukazom na judikatúru, a to R 59/77, R 23/92, uznesenie NS SR 6Cdo 18/2011, 6Cdo 147/2010 zhodnotil vlastníctvo porastov na príslušných pozemkoch a zaoberal sa tvrdením žalobcu, podľa ktorého pozberaná úroda kukurica je jeho vlastníctvom a uviedol, že „rastliny rastúce na pozemku sú súčasťou pozemku, keďže sú s ním pevne spojené a nemožno ich oddeliť bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Ako také teda patria vlastníkovi pozemku, pokiaľ rastú na ňom. Zároveň sú porasty, ktoré na pozemku pravidelne vzchádzajú (napr. tráva, technické plodiny) aj prírastkami (plodmi) veci - pozemku, ktoré taktiež patria vlastníkovi pozemku, a to aj po oddelení. Z citovaných ustanovení je teda zrejmé, že vo všeobecnosti porasty, pokiaľ rastú na pozemku, nemôžu byť vôbec predmetom vlastníckeho práva, pretože sú súčasťou pozemku a nie samostatnou vecou. Aj po oddelení (ako plody - prírastky) naďalej patria vlastníkovi, ledaže by boli platne prevedené alebo inou právnou skutočnosťou prešli na inú osobu“.

12. Dokazovanie preukázalo, že žalobca bol len nájomcom pozemkov, na ktorých sa táto kukurica pestovala a pozemky boli vo vlastníctve štátu - Slovenskej republiky. Nájomná zmluva medzi žalobcom a SPF č. P 4-5232-02 bola uzatvorená na obdobie od 01.10.2002 do 30.09.2003, teda po tomto dátume už žalobca nájomcom pozemkov nebol. Právny režim nájmu poľnohospodárskych pozemkov sa spravoval všeobecnou úpravou nájomnej zmluvy - § 663 až 684 Obč. zák. a v určitom rozsahu i právnou úpravou uvedenou v ust. § 22 ods. 2 , 6, 8, 9 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ktoré ale nebolo možné aplikovať na súdený prípad, pretože pretože sa nejedná o nájom vzniknutý ex lege z pôvodných zaniknutých užívacích vzťahov. Odkaz na primeranú platnosť všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich nájomné vzťahy je v zák. č. 229/1991 Zb. zmienený v ust. § 22 ods. 8. Na základe § 22 ods. 9 zák. č. 229/1991 Zb. a § 879a Obč. zák. bolo vydané nariadenie vlády č. 208/1994 Z.z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku v znení nariadenia vlády č. 262/2001 Z.z., ktoré sa v určitom obmedzenom rozsahu (úprava výpovedných dôvodov) týkalo aj nájmov nepodliehajúcich režimu § 22 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde. Zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, ktorý osobitne upravuje nájom pozemkov nadobudol účinnosť až od 01.01.2004, preto ho súd na predmetný stav neaplikoval.

13. Prvoinštančný súd v ďalšom zdôraznil, že žalobca bol v období do 30.09.2003 nájomcom pozemkov, ktoré mal poskytnuté do nájmu od prenajímateľa SFP a teda bol zmluvným užívateľom pozemkov podľa § 229/1991 Zb., ktoré žalovaný titulom uzatvorenia nájomnej zmluvy podľa § 663 Obč. zák. užíval ako nájomca. Žalobca tak bol zmluvným užívateľom prenajatých pozemkov v súlade s ust. § 2 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb., titulom čoho žalobca v danom období bol ako užívateľ pozemkov vlastníkov porastov, kým mal pozemok v užívaní a teda počas doby trvania jeho užívania a existencie nájomného vzťahu, čo bolo vzhľadom na podmienku uvedenú v Kúpnej zmluve do 30.09.2003. V súlade so znením § 2 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. sa žalobca ako užívateľ stáva vlastníkom iných než trvalých porastov na ňom existujúcich a zánikom jeho užívacieho práva vlastníctvo k iným než trvalým porastov stráca, vlastníkom pozemku sa opäť stáva pôvodný vlastník, teda prenajímateľ a zánikom užívania nastupujú jeho vlastnícke práva. Vyhodnotením z konania vzídených skutočností a aplikovaním právnej úpravy

uvedenej v § 2 ods. 1,2 zák. č. 229/1991 Zb. súd vyslovil, že žalobca ako nájomca bol vlastníkom iných než trvalých porastov na poľnohospodárskom pozemku po dobu trvania užívania, ale ak sa zverí pozemok do užívania inému užívateľovi, vlastnícke právo k týmto porastom prechádza na nového užívateľa, ktorý sa stáva jeho nájomcom, z čoho je nesporné, že žalobca mohol nakladať s pozemkami len do 30.09.2003 a iba v tomto období mohol dôjsť ku vzniku škody či k prospechu, ktorý získa tretia osoba na úkor žalobcu. Ukončením nájomného vzťahu k 30.09.2003 ale žalobca už prestal byť nájomcom predmetných pozemkov, a tak ak žalovaný vysiatu kukuricu ako úžitky nepozberal v lehote, ako sa so žalobcom dohodol v Kúpnej zmluve, nemožno dospieť k záveru, že by žalovaný pozberal a predal úžitky - úrodu, ktorá bola vo vlastníctve žalobcu. Žalobcovi ako nájomcovi s prenajímateľom SPF skončilo právo nájmu a SPF ako vlastník pozemkov tieto poskytol do nájmu žalovanému. Ak úroda na týchto pozemkoch nebola pozberaná do 30.09.2003, ale až po skončení nájomného vzťahu a vzťahu k pozemkom zo strany žalobcu, nemohol už dôjsť k úbytku na majetku žalobcu resp. žalovaný nemohol získať majetkový prospech na úkor žalobcu, pretože sa majetok žalobcu žiadnym spôsobom nezmenil a neznížil. Okrem toho vzal súd prvej inštancie do úvahy i skutočnosť, že po ukončení nájomného vzťahu medzi SPF ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom sa novým zmluvným nájomcom dňom nasledujúcim po ukončení predchádzajúceho nájomného vzťahu stal žalovaný, ktorý následne kukuricu pozberal a predal. Vyhodnotením zistených skutočností a právnom posúdení veci tak prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný pre uplatnenie si nároku na náhradu škody resp. bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, pretože žalobcovi konaním žalovaného žiadna škoda nevznikla, resp. nebol ukrátený o majetkový prospech a škoda mohla konaním žalovaného vzniknúť nanajvýš štátu. Rovnako súd nemal za preukázaný ani vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného voči žalobcovi v dôsledku zániku užívacieho práva a tým prechodu porastov z vlastníctva žalobcu ako užívateľa do vlastníctva štátu. Nárok žalobcu by nebol opodstatnený ani v tom prípade, ak by žalovaný porušil záväzok z Kúpnej zmluvy alebo zo Zmluvy o zabezpečení poľnohospodárskeho využitia pozemkov, obe zo dňa 26.03.2003 spočívajúci v zbere úrody v lehote do 30.09.2003, pretože v žiadnej z týchto zmlúv nie je takýto záväzok uvedený, keď Kúpna zmluva určuje len predmet kúpy a podobne je formulovaná i Zmluva o zabezpečení hospodárenia. Okrem toho súd zdôraznil, že ak by žalovaný prípadne do určeného trvania účinkov oboch zmlúv kukuricu pozbieral, výnos z nej by nezískal žalobca, ale žalovaný, pretože na základe Kúpnej zmluvy by žalovaný ako kupujúci automaticky nadobúdal vlastnícke právo k zozbieranej kukurici, ktorú si od žalobcu Kúpnou zmluvou kúpil a tak ako s predmetom kúpy mohol voľne disponovať a tak i výnos z jej predaja patril žalovanému a nie žalobcovi. Žalobca tak nemohol byť poškodený.

14. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu tak nemôže byť ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia resp. náhradu škody práve opodstatnený a to z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie takejto žaloby. Nakoľko súd žalobu zamietol pre vyššie uvedené dôvody, nepovažoval už za potrebné zaoberať sa žalovaným v konaní uplatnenou kompenzačnou námietkou a vykonať v tomto smere žalobcom navrhované dokazovanie. Z hľadiska právneho posúdenia veci prvoinštančný súd poukázal na ust. § 575 a nasl. , § 420, § 451, §120, § 132 ods.1 a § 135 Obč. zák., na § 261 ods.1 a § 373 Obchod. zák. a právnu úpravu uvedenú v zák. č. 229/1991 Zb., ktoré aplikoval.

15. Dňa 16.03.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené odvolanie žalobcu predložené faxom, ktoré bolo dňa 18.03.2016 doručené prvoinštančnému súdu aj listinnej písomnej podobe, ktorým ale bez bližšie uvedených dôvodov odvolateľ žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel príp. aby rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolacie dôvody obmedzil odvolateľ iba na citovanie ust. § 205 ods. 2 O.s.p., bez bližšie uvedených skutočností.

16. Uvedené odvolanie bolo doručené na vyjadrenie žalovanému, ktorý v stanovisku zo dňa 14.06.2016 žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť s tým, že sa so závermi, ku ktorým prvoinštančný súd dospel v celom rozsahu stotožňuje. Absenciu aktívnej legitimácie, na ktorej založil prvoinštančný súd svoje rozhodnutie nepovažoval síce v rámci svojej obrany za ťažiskovú a tak vo vyjadrení k odvolaniu poukázal i na ďalšie dôvody, ktoré mali neopodstatnenosť žalobcom podaného návrhu preukázať. Za ďalší možný skutkový základ pre neúspech žalobcu označil simuláciu právnych úkonov, ktorým sa síce prvoinštančný súd nezaoberal, hoci simuláciu právnych úkonov mal súd riešiť ex offo, pretože táto poskytuje odpovede na všetky sporné otázky prípadu i správanie sa zmluvných strán, pričom zároveň ponúka spravodlivé a správne riešenie danej situácie. Okrem toho súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu absencie vlastníckeho práva, preto sa otázkou premlčania logicky už nezaoberal, ale v prípade, ak by súd považoval predmetné zmluvy za platné a nie simulované a kukuricu

za majetok žalobcu, musí sa touto námietkou zaoberať odvolací súd. Z pohľadu posudzovaného prípadu podľa jednej zo zmlúv mal žalovaný za odplatu obhospodarovať pozemky, ktoré mal žalobca v nájme do 30.09.2003. Žalovaný skutočne pozemok obhospodaroval, ale žalovaný nemal povinnosť kukuricu zožať a odovzdať žalobcovi, on pozemok iba obhospodaroval s možnosťou kúpy úrody v nádeji. Pritom podľa zmluvy platilo, že kukurica sa stane majetkom žalovaného ak ju ešte v posledný deň ich obchodnoprávneho vzťahu pozberá. V tejto súvislosti poukázal na to, že kukuricu kúpil iba v prípade, že ju zožne do 30.09.2003, ale kúpnu cenu v nádeji sa zaviazal zaplatiť bez ohľadu na výsledok. Dňa 30.09.2003 skončila Zmluva o obhospodarovaní a tak žalovaný stratil aj šancu na kúpi nádeje, ale zároveň skončil i nájomný vzťah medzi žalobcom a SPF, preto žiadne iné povinnosti obchodnoprávneho charakteru žalovaný voči žalobcovi na základe príslušných zmlúv vo vzťahu k úrode už nemal. Žiadne iné povinnosti žalovaný vo vzťahu k žalobcovi z uvedených zmlúv nemal a tak je zcestné tvrdenie žalobcu, podľa ktorého by mal žalovaný pozemok i s kukuricou odovzdať žalobcovi, dokonca kukuricu zožať, uskladniť, usušiť, predať, pretože takáto podmienka dohodnutá nebola. Ak žalovaný údajne neoprávnene tak po skončení obchodnoprávneho vzťahu, ktorý vznikol medzi stranami sporu zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu mohlo ísť nanajvýš o vzťah občianskoprávny, kedy je námietka premlčania opodstatnená. Žalovaný sa ale v dôsledku existencie príslušných zmlúv podľa ich znenia nemohol ani obohatiť na úkor žalobcu, ani spôsobiť škodu na jeho majetku práve z toho, že pozemky museli byť odovzdané k 01.10.2003 SPF a žiaden ďalší postup zmluvy neupravovali. Treba zdôrazniť, že žalobca od počiatku uzavretia zmlúv počítal iba s príjmom za kúpu nádeje bez ohľadu na to, čo sa s úrodou stane a teda, ak by sa kúpa nádeje aj úspešne zrealizovala, vzídená plodina by patrila žalovanému a peniaze žalobcovi a pre prípad neúspechu kúpy nádeje žalobca mohol počítať iba s tým, že obdrží za tejto situácie kúpnu cenu za nádej. Medzi konaním žalovaného a škodou, ktorá mala vzniknúť žalobcovi neexistuje žiadna príčinná súvislosť. Ak by súd dospel k záveru, že by malo ísť o škodu spôsobenú žalobcovi je potrebné preukázať v akej výške škoda vlastne mala žalobcovi vzniknúť, či skutočná alebo ušlý zisk, alebo či došlo k bezdôvodnému obohateniu a zistiť i ich rozsah.

17. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu súd prvej inštancie zaslal právnemu zástupcovi žalobcu na vyjadrenie. Právny zástupca žalobcu uvedené vyjadrenie žalovaného prevzal dňa 13.05.20156 a dňa 26.05.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené mailom podanie označené ako „Doplnenie odôvodnenia odvolania, ktoré v písomnej sa podpísanej forme doručil súdu dňa 02.06.2016 a v ktorom žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 517.702,87 eur so 14,75% úrokom z omeškania od 12.05.2007 do zaplatenia a žalobu v časti o zaplatenie 79.787,66 eur s príslušným úrokom z omeškania zamietne. V rámci uvedeného vyjadrenia zotrval na odvolaní zo dňa 16.03.2016 (č.l.859), ktoré podal proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré týmto vyjadrením dopĺňa o skutočnosti, pre ktoré považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne a zmätočné. V podaní odvolateľ zdôraznil, že v poradí prvým rozhodnutím súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že vlastníkom kukurice je žalovaný z dôvodu zániku zmlúv medzi žalobcom a žalovaným pre nemožnosť plnenia. Uvedený rozsudok bol zrušený a vec bola vrátená z dôvodu podaného odvolania prvoinštančnému súdu, v ktorom odvolací súd uviedol, že zmluvy nie je možné posudzovať a vykladať podľa § 266 Obchod. zák., ktorým názorom je súd prvej inštancie viazaný a to v spojení s uznesením ÚS SR zo dňa 23.01.2014 vydanom pod sp.zn. II.ÚS 43/2014-25 v tomto konaní s tým, že súd prvej inštancie sa snažil najmä nájsť spôsob, aby pri rešpektovaní právnych názorov odvolacieho súdu mohol žalobu opäť zamietnuť a to v poradí druhým rozhodnutí, k čomu skonštatoval, že kukurica nepatrila žalobcovi ale štátu, čím vlastne prvoinštančný súd akceptoval jednu z troch námietok žalovaného proti žalobe a to námietku nedostatku aktívnej legitimácie z dôvodu nevlastnenia predmetu kukurice žalobcom, čím sa ale dostal súd do rozporu s právnou úpravou uvedenou v § 2 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. v znení účinnom do 31.12.2003 a nevyporiadal sa s argumentáciou žalobcu voči námietke, podľa ktorej prenajaté pozemky ale SPF nevrátil ani do 30.10.2003, SPF nepodal návrh na vypratanie hnuteľností v zmysle § 676 ods. 2 Obč. zák. teda stav akceptoval, čo je preukázané i výzvou SPF adresovanej žalobcovi na vrátenie pozemkov, ktorá je súčasťou súdneho spisu, ktorý dôkaz prvoinštančný súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil, čo znamená, že konanie zaťažil vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Odvolateľ uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a jeho posúdením podnájomnej zmluvy o simulácii ako otázky irelevantnej pre rozhodnutie, a nedôvodnej, a tak tvrdenia žalovaného, podľa ktorých sú Kúpna zmluva ako aj Zmluva o poľnohospodárskom využití pozemkov neplatnými z dôvodu simulácie odmieta, preto dovolávanie sa ich neplatnosti pred odvolacím súdom je neopodstatnené a takýto názor žalovaného už bol odmietnutý odvolacím súdom, keď potrebné zmluvy

vykladať s použitím § 266 Obchod. zák. Simuláciu odvolateľ v celom rozsahu popiera a návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania k tejto skutočnosti sú z dôvodu premlčania nedôvodné. Ak sa i súd prvej inštancie námietkou premlčania vznesenou žalovaným nezaoberal, táto je vyriešená práve názorom odvolacieho súdu o obchodnom charaktere vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako vyplýva i z už vyššie označeného uznesenia ÚS SR zo dňa 23.01.2014 sp.zn. II.Ú S43/2014-25 vydanom v tomto konaní, ktorým Ústavný súd práve odmietol ústavnú sťažnosť žalovaného podanú v tomto konaní ako zjavne neopodstatnenú. Námietka premlčania vznesená zo strany žalovaným je tak bez opory v právnej úprave a v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu vydanom v tomto konaní pod č.k. 21Cob/226/2012-455 zo dňa 31.01.2013 ako i uznesením Ústavného súdu SR práve preukazuje, že nárok žalobcu je opodstatnený a jediné, čo je potrebné doplniť v ďalšom konaní pred prvoinštančným súdom je ustálenie výšky pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vo vzťahu k nákladom, ktoré mal žalovaný vynaložiť v súvislosti so zberom a spracovaním kukurice. K tomuto je potrebné vykonať dokazovanie, ale dôvodnosť o tejto časti nákladov je dôkazným bremenom žalovaného. Žalobca považuje za dôvodné náklady vo výške 79.787,66 eur, ako uplatnenou kompenzačnou námietkou, ale vo zvyšnej časti jej opodstatnenosť žalovaný nepreukázal, teda k tejto kompenzačnej námietke nad žalobcom uznanú sumu neuniesol dôkazné bremeno. V konaní je preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 26.03.2003 Kúpnu zmluvu podľa § 595 Obč. zák., ktorou je presne a jednoznačne vyjadrená vôľa zmluvných strán, preto nie je potrebné jej obsah vykladať s použitím § 266 Obchod. zák., všetky pozemky, ktoré sú súčasťou Prílohy č.1 k tejto Kúpnej zmluve mal žalobca v nájme od SPF, úžitky z týchto pozemkov boli vyťažené v čase od 03.10.2003 do 24.10.2003, tieto boli bez súhlasu žalobcu predané tretej osobe a kúpnu cenu si žalovaný ponechal. Strany sporu a to žalujúca strana ako objednávateľ a žalovaná strana ako zabezpečovateľ uzatvorili i Zmluvu o zabezpečení poľnohospodárskeho využitia pozemkov zo dňa 26.03.2003 podľa § 269 ods. 2 Obchod. zák., podľa ktorej sa žalovaný zaviazal zabezpečiť v čase od 26.03.2003 do 30.09.2003 poľnohospodárske využitie všetkých pozemkov, ktoré sú uvedené v Prílohe č.1, tvoriacej súčasť Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.03.2003. za účelom pestovania poľnohospodárskych plodín na ornej pôde za odplatu, ktorú sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému. Žalovaný tak zabezpečil pre žalobcu za odplatu poľnohospodárske využitie pozemkov, pričom vlastníkom úrody kukurice sa stal žalobca a túto úrodu žalovaný odkúpil od žalobcu ako neisté budúce úžitky v čase od 26.03.2003 do 30.09.2003. K zberu úrody došlo ale až dňom 03.10.2003 a tak sa nádej žalovaného celkom nenaplnila, vlastníkom kukurice vyťaženej po 30.09.2003 sa stal žalobca a nie žalovaný, ktorý napriek tomu s kukuricou disponoval a nakoniec ju predal tretej osobe. Získanú kúpnu cenu si ponechal, teda konal v rozpore s obsahom záväzkov, čím spôsobil žalobcovi majetkovú ujmu vo výške takto získanej kúpnej ceny, minimálne získal majetkový prospech na úkor žalobcu, čím sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Uvedené vzťahy sú vzťahmi, ktoré majú obchodnoprávny charakter, preto sa na ne musí vzťahovať ustanovenie o premlčaní. Žalovaný sa v súlade s podmienkami uvedenými v zmluvách nesprával, svoju povinnosť porušil, splnil ju až v omeškaní, keď sa mylne domnieval, že mu úroda patrí a predal ju vo vlastnom mene, čo znamená, že konal protiprávne a spôsobil žalobcovi majetkovú ujmu týmto protiprávnym konaním, čo založilo u žalobcu nárok na náhradu škody, prípadne vydanie bezdôvodného obohatenia, keď sa konaním žalovaného znížil majetok žalobcu o sumu kúpnej ceny kukurice, ktorú si žalovaný nedôvodne ponechal.

19. Vyjadrenie odvolateľa bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného na vyjadrenie, ktorý ho dňa 22.06.2016 prevzal a dňa 04.07.2016 podal k podaniu odvolateľa vyjadrenie, v ktorom zotrval na svojom stanovisku zo dňa 14.04.2016, ktoré zaslal k odvolaniu žalobcu. Zdôraznil, že odvolateľom podané doplňujúce odôvodnenie odvolania neobsahuje žiadne nové skutočnosti okrem tých, ktoré už boli uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie a boli predmetom vyjadrenia sa zmluvných strán i predmetom podaných stanovísk. Zdôraznil, že pred rozhodnutím Krajského súdu v Trnave nikto simuláciu úkonov nespomínal, ale v súvislosti s požadovanou právnou kvalifikáciou zo strany žalujúcej strany je logické, že sa súd snažil nájsť variantu pre spravodlivé rozhodnutie tak, aby sa nedostal do konfliktu so stanoviskom odvolacieho súdu. Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia považoval za potrebné zdôrazniť, že v rozhodnom čase právni zástupcovia žalovaného a právny zástupca žalobcu, ktorí sa na tvorbe zmlúv podieľali, vytvorili právnu konštrukciu, ktorá „na oko“ umožní žalovanému obhospodarovať pôdu a brať z nej úžitky, pretože SPF v nájomnej zmluve priamo zakazoval so sankciou porušenia tejto povinnosti uzatvoriť podnájomnú zmluvu a žalovaný uhradí žalobcovi cenu nájmu, ktorú musí žalobca zaplatiť SPF. Žiadna zo strán sporu sa neriadila akousi kúpou nádeje, čo účastníci zmlúv ani nespochybňovali do času, keď žalovaný neodkúpil od žalobcu a oko neodkúpil od žalobcu nehnuteľnosti uvedené v zmluve o budúcej zmluve v rozsahu cca 60.000,- eur, čo bolo spúšťacím mechanizmom k tomu, aby začal žalobca účelovo poukazovať na formálno-právnu stránku zmluvného vzťahu, pričom

si už nevšímal simulácie. Zmarením kúpi nehnuteľností nastalo zhoršenie vzájomných vzťahov medzi stranami sporu a došlo medzi nimi k rozporom. Právny zástupca žalobcu sa zrejme bránil vykonaniu dokazovania výsluchom svedkov a to JUDr. O., ktorý bol právnym zástupcom žalovaného a priamym účastníkom rokovania o vzniku a cieli uzatvorených zmlúv, a Ing. W., ktorá vie potvrdiť, že žalobca sa ani zberu kukurice ani jej predaju vykonanom žalovaným nebránil. Žalovaný je presvedčený, že prezentácia alternatívy simulácie nie je v rozpore ani s právnym názorom odvolacieho súdu ani s názorom Ústavného súdu SR. Pri simulácii je potrebné zamerať dokazovanie k iným skutočnostiam a to zisťovaniu potreby dotvárania vôle zmluvných strán pri aplikovaní ust.§ 266 Obchod. zák., kedy ale v súlade s názorom odvolacieho súdu je potrebné považovať zmluvy za platné, vyjadrujúce vôľu zmluvných strán, ale zaoberať sa mal tým, či napriek perfektnej, jasnej a určitej formulácii strany zámerne nezaťažili iný skutočný právny vzťah, ktorý mal vzniknúť. K premlčaniu námietky simulácie ešte žalovaný zdôraznil, že nenamieta neplatnosť zmlúv, ale poukazuje na okolnosti nasvedčujúce simulácii a ponúka k tomu dôkazy. Odvolateľ sa síce snaží dať námietku premlčania do rozporu s vysloveným právnym záverom odvolacieho súdu vydaným v tomto konaní, ale táto námietka je v rozpore so všeobecne akceptovateľnou judikatúrou, podľa ktorej, ak sa zmluvy vzťahujú a spravujú Obchodným zákonníkom posudzuje sa podľa nich aj otázka premlčania a to i vtedy, ak ide o vzťahy z ich porušenia. Žalovaný má za to, že sa mu v konaní podarilo vyvrátiť argument odvolateľa, podľa ktorého by z inkriminovaných zmlúv vyplývala povinnosť žalovaného po skončení Zmluvy o obhospodarovaní pozemkov žalobcovi čokoľvek odovzdávať, a to tak titulom odvolateľom žiadanej náhrady škody ako bezdôvodného obohatenia. Platná judikatúra vyžaduje preukázanie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a spôsobenou škodou, čo ale žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom i formulácia zmlúv neumožňovala žiadne využitie plodiny žalobcom bez ohľadu na to, kto sa stal ich vlastníkom. V závere zdôraznil, že žalobca svoj nesúhlas s dispozíciou žalovaného s kukuricou začal prezentovať až v prvej polovici decembra 2003, čo podľa názoru žalovaného bolo len reakciou na zrušenie kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť spustila i následné udalosti a spôsobila nepriateľské vzťahy medzi stranami sporu.

20. Po doručení uvedeného stanoviska žalovaného bol spis predložený odvolaciemu súdu, ktorý považoval za potrebné v rámci platného procesného predpisu umožniť odvolateľovi sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 29.06.2016 / č.l. 900) vyjadriť.

21. Vyjadrenie žalovaného bolo odvolacím súdom odoslané dňa 19.12.2017 elektronicky ako zásielka do vlastných rúk s uplatnením fikcie doručenia do elektronickej schránky právneho zástupcu odvolateľa, ktorý je právnickou osobou. K doručeniu došlo dňa 04.01.2018.

22. Dňa 17.01.2018 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie odvolateľa zo dňa 15.01.2018 označené ako „ Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k doplneniu odôvodnenia odvolania žalobcu....“, ktorú označil odvolateľ za odvolaciu repliku, ktorou opäť žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie zmenil a zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu istinu výške 517.702,87 eur s požadovaným úrokom z omeškania, žalobu v časti o zaplatenie 79.781,66 eur zamietol, prípadne, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň odvolateľ žiadal odvolací súd, aby uvedené vyjadrenie doručil na podanie odvolacej dupliky žalovanému a následne jeho odvolaciu dupliku opäť zaslal žalobcovi. Zároveň súčasne požiadal odvolací súd, aby zrušil verejné vyhlásenie rozhodnutia, ktoré bolo určené na deň 23.01.2018 .

23. Uvedené podanie odvolací súd zaslal vzhľadom na krátkosť času do verejného vyhlásenia rozhodnutia priamo na mailovú adresu právneho zástupcu žalovaného, ktorý sa k nemu nevyjadril.

24. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorým bol nahradený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. uvedených v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné

úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie.

25. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd poukazuje na znenie článku 2 ods. 1, 2 a článku 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., podľa ktorých je potrebné podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.

26. Podľa § 470 C.s.p.

(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

27. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok), podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke dňa 04.01.2018, čo je v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali.

28. Podľa § 387 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Základné princípy Civilného sporového poriadku Čl.8 Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

29. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh zamietnutý je správne, preto ho je potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť.

30. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§387 ods.2 C.s.p.)

31. Odvolací súd považuje v prvom rade za podstatné poukázať na to, že rozhodnutie verejne vyhlásil napriek tomu, že v deň verejného vyhlásenia rozhodnutia t.j. 23.01.2018 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie odvolateľa označené ako „ Uplatnenie námietky zaujatosti“ mailom a o 8.45 hod. bolo osobne doručené v listinnej podobe i do podateľne odvolacieho súdu. Odvolateľ poukazoval na to, že odvolací súd napriek jeho podaniam oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku určenom na deň 23.01.2018 nezrušil, a tak tento postup odvolacieho súdu označil odvolateľ za nezákonný a očividne zaujatý, preto začal zisťovať príčiny takéhoto voči nemu zaujatého konania odvolacieho senátu a zistil, že „konajúca predsedníčka odvolacieho senátu JUDr. Božena Husárová sa od určitého času veľmi dobre pozná s právnym zástupcom žalovaného JUDr. Ernestom Csongom, z čoho vyplýva pomer tejto sudkyne k právnemu zástupcovi strany sporu, pre ktorý možno mať odôvodnené pochybnosti o jej nezaujatosti. O tejto skutočnosti sme sa dozvedeli dnes t.j. 22.01.2018 a na jej preukázanie navrhujeme vykonať dokazovanie, predovšetkým vyjadrením - výsluchom predmetnej svedkyne a právneho zástupcu žalovaného“.

32. Podľa § 52 C.s.p.

(1) Strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti. (2) V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

Podľa § 53

(1) Námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

(2) Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

(3) Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

33. Odvolací súd námietku zaujatosti vznesenú voči predsedníčke konajúceho senátu vyhodnotil podľa § 52 C.s.p. a dospel k záveru, že na ňu nie je potrebné prihliadať a to z dôvodu absencie osobitných náležitostí, ktoré musí podanie námietky zaujatosti obsahovať a od tohto nedostatku sa odvíjajúce nedodržania lehoty pre jej podanie, pričom ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa pri nekvalifikovanej námietke zaujatosti nepoužijú.

34. Odvolací súd vzal do úvahy, že dňa 04.01.2018 bol na úradnej tabuli a na internetovej stránke súdu oznámený dátum verejného vyhlásenia rozhodnutia, od ktorého mal odvolateľ dostatočný časový priestor k tomu, aby mohol zistiť a uviesť relevantné skutočnosti pre podanie opodstatnenej námietky zaujatosti. Z obsahu podania označeného ako námietka zaujatosti ale nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré zákon pre jej kvalifikované podanie vyžaduje. Odvolateľ v námietke poukazuje a namieta procesný postup odvolacieho súdu, keď súd nevyhovel jeho žiadostiam o zrušenie oznámenia o verejnom vyhlásení rozsudku podávaným v rámci jeho vyjadrení, namieta, že po doručení podania zo dňa 15.01.2018 mu odvolací súd nezaslal vyjadrenie žalovaného k jeho podaniu. K uvedenému odvolací súd uvádza, že žalovaný ale žiadne podanie k predmetnému podaniu súdu nezaslal, tak nebolo aké podanie odvolateľovi doručovať, čo ale označuje odvolateľ za voči nemu zaujatý postup súdu, ktorý vyvoláva u neho dojem o možnom pomere predsedníčky senátu k právnemu zástupcovi žalovaného.

35. Právna úprava okrem v § 52 C.s.p. vyžadovaných náležitosti námietky v ust. § 53 ods.1 C.s.p. stanovuje tiež lehotu, v ktorej je možné konkrétnu námietku uplatniť, čo je najneskôr do siedmich dní, odkedy sa o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený strana dozvedela. Odvolateľ v snahe splniť túto podmienku a vyhnúť sa tak jej možnému zmeškaniu uviedol, že sa o dôvode dozvedel deň pred verejným vyhlásením rozhodnutia, teda dňa 22.01.2018. Podmienka dodržania lehoty by ale podľa odvolacieho súdu mohla byť splnená, ak by bol bližšie konkretizoval okolnosti, za ktorých v uvedený deň túto vedomosť nadobudol, prípadne od koho konkrétne a pri akej príležitosti ju získal a pod., aby bolo možné údaj o začiatku plynutia lehoty na uplatnenie námietky bez akýchkoľvek pochybností ustáliť a podľa neho včasnosť námietky vyhodnotiť. Nakoľko ale odvolateľom vykonané podanie zo dňa 22.01.2018, i keď označené ako námietka zaujatosti, neobsahuje žiadne konkrétne údaje, z ktorých by bolo možné včasnosť námietky vyhodnotiť, a tak takéto podanie bez uvedenia osobitných náležitostí vyžadovaných podľa § 52 C.s.p. a od nich sa odvíjajúceho dodržania lehoty podľa § 53 ods.1 C.s.p. nemožno považovať za kvalifikovanú a včas podanú námietku zaujatosti, preto ju odvolací súd od verejného vyhlásenia rozhodnutia neupustil, rozsudok vyhlásil a nadriadenému súdu vec nepredkladal. Odvolací súd považuje v tejto súvislosti za vhodné uviesť, že takýmto, zo strany účastníka len všeobecným podaním založeným na neurčitej domnienke by odvolateľ mohol dosiahnuť sledovaný cieľ, ktorým bolo ako vyplýva z jeho podaní, mal záujem predovšetkým oddialiť možnú právoplatnosť rozhodnutia a takouto obštrukciou si zabezpečiť nedôvodné predĺženie konania.

36. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie zo dňa 16.03.2016 (č.l.859), ktoré proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca ako odvolateľ bolo iba citovaním právnej úpravy uvedenej v § 205 ods. 2 O.s.p. bez toho, aby v ňom odvolateľ bližšie uviedol skutočnosti, ktoré pre odvolanie vyžaduje právna úprava uvedená v § 205 O.s.p. Súd prvej inštancie bez toho, aby na odstránenie tohto nedostatku odvolateľa vyzval, doručil odvolanie žalovanému, ktorý naň reagoval vyjadrením zo dňa 14.04.2016 (č.l. 871), ktorým poukázal na nedostatky podaného odvolania v zmysle § 205 ods.1 O.s.p. s tým, že súd prvej inštancie mal tieto nedostatky podľa § 209 Os.p,. prípadne odvolací súd podľa § 211 O.s.p. odstrániť. Napriek tomu uviedol, že výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje za správny a na doplnenie ešte vyjadril svoje stanovisko k odôvodneniu rozsudku súdom prvej inštancie, ku ktorému zopakoval svoju argumentáciu uvádzanú v konaní a pre ktorú nemohol súd žalobe vyhovieť.

37. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu prvoinštančný súd zaslal odvolateľovi na vyjadrenie. Odvolateľ reagoval podaním zo dňa 20.05.2016, v ktorom už podrobne jednotlivé odvolacie dôvody rozpísal i s poukazom na súvisiace skutočnosti.

38. Odvolací súd z dôvodu, aby nedošlo k porušeniu práv účastníka konania v tom, že nebol súdom prvej inštancie osobitne vyzvaný na doplnenie dôvodov odvolania podanie odvolateľa zo dňa 20.05.2016 označené ako Doplnenie odôvodnenia odvolania (č.l. 880) akceptoval a tak vykonal následné procesné úkony súvisiace s dodržaním procesného postupu a práva strán sporu na podanie reakcie k jednotlivým vyjadreniam a v súlade s obsahom odvolania preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie.

39. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudku prvoinštančného súdu ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd sa vyporiadava odvolaním v rozsahu odvolacích dôvodov, ktorými vlastne odvolateľ iba argumentoval a reagoval na vyjadrenie žalovaného k jeho podaniu označeného ako odvolanie.

40. Odvolateľ dôvodnosť odvolania založil na existencii všetkých v zákone taxatívne vymedzených dôvodov zakladajúcich opodstatnenie odvolania, keď citoval ust. § 205 ods.2 O.s.p., čo znamená, že podľa odvolania je rozhodnutie postihnuté tak vadami konania ako i vadami rozhodnutia.

41. Za vadu konania, ktorá by znamenala dôvod pre zrušenie rozhodnutia resp. jeho zmenu sa považuje nesplnenie podmienok konania uvedených v § 221 ods.1 písm. a/ až e/ O.s.p., odňatie možnosti strane sporu konať pred súdom alebo ak prvoinštančné rozhodnutie vyniesol vylúčený sudca, ak súd nebol správne obsadený, alebo existencia inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľ ale žiadnu konkrétnu vadu, ktorá by založila dôvodnosť podaného odvolania z tohto hľadiska posudzovania opodstatnenosti odvolania neuviedol, odvolací súd nezistil existenciu žiadnej vada konania čo znamená, že tento odvolací dôvod nie je opodstatnený.

42. Odvolací súd sa zaoberal odvolacou námietkou žalobcu, ktorú podradil pod odvolací dôvod v zmysle § 205 ods.2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p. , podľa ktorej je rozsudok nepresvedčivý, rozporný a nie je odôvodnený v zmysle zákona. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že rozhodnutia má vychádzať z ust. § 157 ods.2 O.s.p. (§ 220 ods.2 C.s.p.) a má byť jasné, výstižné a presvedčivé. Prvoinštančný súd síce , zbytočne doslovne opísal značnú časť odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu, ktoré bolo stranám sporu doručené a teda známe, čo ako nedostatok odvolací súd už vytkol prvoinštančnému súdu v uznesení, ktorým zrušoval v poradí prvý rozsudok, ktoré pochybenie súd prvej inštancie opäť zopakoval aj vo svojom v poradí druhom rozsudku a nadbytočne doslovne takmer celé odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu opisoval, čo znamená, že sa nedôsledne koncentroval na výstižné odôvodnenie rozsudku, ale skutočnosť, že rozsudok je nadbytočne rozsiahly opodstatnenosť odvolacieho dôvodu nezakladá. Súd prvej inštancie sa vyporiadal v rozhodnutí so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, svoj myšlienkový postup v odôvodnení dostatočne zrozumiteľne vysvetlil, k akým skutkovým zisteniam vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie žalovanej istiny , akú právnu normu aplikoval a aj ako ju interpretoval. Podľa názoru odvolacieho súdu dal prvoinštančný súd uspokojivú odpoveď na všetky pre vec rozhodujúce argumenty , pričom nie je úlohou súdu sa zaoberať všetkými námietkami, ktoré v priebehu konania strany sporu uplatnia a dávať na všetky v odôvodnení rozhodnutia odpoveď, pretože súd sa má zaoberať len tými skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie veci podstatné a kľúčové, čo určuje súd a nie strana sporu (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II.ÚS 410/2006, rozhodnutie ESĽP Kraska/Švajčiarsko zo dňa 29.04.1993 ) .

43. Pri posúdení odvolacej námietka neúplného, nesprávneho zistenia a vyhodnotenia skutkového stavu odvolací súd vychádzal z ust. § 205 ods.2 písm. c/ a d/ O.s.p.

44. Dôvodnosť odvolania podľa § 205 ods.2 písm. c/ O.s.p. je daná v prípade, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolateľ za nesprávne skutkové zistenie považuje tvrdenie o novom skutkovom základe, podľa neho zrejme s cieľom vytvoriť podmienky pre zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie odvolateľa, ku ktorej sa nedostatočne vyporiadal s argumentáciou žalobcu, ktorý k otázke posudzovania vlastníctva dosiahnutej úrody kukurice zdôraznil, že žalobca ani po uplynutí v zmluve uvedenej doby nájmu prenajaté pozemky prenajímateľovi SPF nevrátil a SPF návrh na vypratanie podľa § 676 ods.2 Obč. zák. nepodal. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že základom pre rozhodnutie je existencia vzťahu založeného medzi stranami sporu a to Zmluvou o zabezpečení poľnohospodárskeho využitia pozemkov zo dňa 26.03.2003 a Kúpnou zmluvou uzatvorenou podľa § 595 Obč. zák. dňa 26.03.2003.Obe zmluvy mali obmedzenú účinnosť určenú dňom 30.09.2003, do ktorého času boli nimi viazané a nie je podstatné, z akého základu vychádzali, hoci i Zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktorú uzatvoril žalobca so SPF č. P 4-5232-02 v znení dodatku hodnotenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie podporuje. Súd prvej inštancie sa vyjadril k záverom, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, vysvetlil, na ktoré zistenia neprihliadol a z akých dôvodov, preto ani tento odvolací dôvod neobstojí.

45. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom čo znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, lebo nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval súd iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie vtedy nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a to vzhľadom k tomu, že buď vzal súd do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, ktoré vyšli najavo z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 - 135 O.s.p.

46. V kontexte s týmto odvolacím dôvodom odvolací súd konštatuje, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie má oporu v dostatočne vykonanom dokazovaní, súd vzal do úvahy všetky

skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli, skutkové závery založil na logickom vyhodnotení dôkazov a uviedol dôvody, pre ktoré pre rozhodnutie o veci nebolo podstatné zaoberať sa správaním a konaním SPF po tom, ako právny vzťah založený zmluvami uzatvorenými medzi stranami sporu bol z dôvodu určenej doby jeho trvania skončený.

47. Odvolací súd pri vyhodnotení odvolacích námietok uvádza, že úspech žalobcu z dôvodu podaného odvolania voči v poradí prvému rozhodnutia súdu prvej inštancie automaticky neznamená, že po doplnení dokazovania, odstránení nedostatkov vytknutých odvolacím súdom, po zistení pre rozhodnutie potrebných skutočností a právnom posúdení veci neznamená, že žalobca musí byť bezpodmienečne opäť úspešný a ak tomu tak nie, ide o existenciu odvolacieho dôvodu.

48. Odvolací súd nepovažoval za potrebné sa zaoberať reakciou odvolateľa na argumenty žalovaného v súvislosti s námietkou simulácie podnájomnej zmluvy ako i námietkou premlčania, kompenzačnou námietkou k výške náhrady škody, pretože z nich nevychádzalo rozhodnutie prvoinštančného súdu a na ktorých argumentoch by bolo zamietajúce rozhodnutie založené, ktorými sa ani z hľadiska právneho posúdenia veci súd prvej inštancie nezaoberal a ich nehodnotil. Uvedený odvolací dôvod preto z tohto pohľadu je neopodstatnený. Týmito námietkami vlastne žalujúci odvolateľ iba vyvracal tvrdenia žalovaného, ktoré ale neboli pre rozhodnutie podstatné a neboli hodnotené ani v v neprospech odvolateľa.

49. Pre odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinností majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav a nesprávna aplikácia znamená, že súd nepoužil správny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

50. Odvolací súd konštatuje, že predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody, resp. bezdôvodného obohatenia. V konaní nebolo spochybnené, že žalobca ako nájomca pozemkov, ktoré mal v nájme od SPF k predmetným pozemkom uzatvoril Zmluvu o zabezpečení ich poľnohospodárskeho využitia so žalovaným a Kúpnu zmluva, ktorou ako predávajúci predal žalovanému budúcu úrodu dosiahnutú na týchto pozemkoch z vysiatej kukurice za dohodnutú kúpnu cenu uvedenú v čl. II./1 Kúpnej zmluvy. Prevod vlastníctva k predmetu kúpy zo žalobcu ako predávajúceho na žalovaného ako kupujúceho bol stranami dohodnutý momentom zberu úrody kukurice. Podľa čl. II/1 Kúpnej zmluvy žalobca ako predávajúci jednoznačne predal žalovanému ako kupujúcemu úrodu kukurice vyťaženej v čase od 26.03.2003 do 30.09.2003. Do uvedeného dátumu úroda nebola vyťažená, ako uvádza Kúpna zmluva s prihliadnutím na vyššie spomenutú doby jej trvania, jej účinky skončili, preto nie je opodstatnené tvrdenie žalujúceho odvolateľa podľa ktorého, ak došlo k disponovaniu s úrodou po tomto dátume, bola mu spôsobená škoda, resp. došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor. Po skončení zmluvami určenej a dohodnutej doby už zanikli ich účinky a z nich plynúce úkony, a tak ako správne uviedol prvoinštančný súd, žalobcovi žiadna škoda ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nevznikli.

51. Odvolací súd tak dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, že žaloba o zaplatenie žalovanej istiny nie je dôvodná, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a odvolacie dôvody, na ktoré poukázal žalobca nie sú opodstatnené, na základe čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešný žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením(§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).