Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 227/2018
PDF · 104.14 KB
No categories available
III. ÚS 227/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 227/2018 -10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
spoločnosťou LEGAL IURIS – advokátska kancelária s. r. o., Tehelná 11, Rožňava, vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
18 Cpr 3/2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája
2018 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
18 Cpr 3/2017 (ďalej len „namietané konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupuje ako účastník
namietaného konania, a to na strane žalobcu, ktorý sa žalobou doručenou okresnému súdu
31. mája 2017 domáha určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.
3. Popisujúc chronologický prehľad procesných úkonov namietaného konania,
sťažovateľ argumentuje, že v ňom postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
ústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1
dohovoru.
4. V rámci svojej argumentácie sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že 31. mája
2017 podal žalobu na okresnom súde, ktorý listom z 3. júla 2017 mal vec postúpiť
Okresnému súdu Bratislava III, avšak telefonickým šetrením 23. januára 2018 mu bolo
oznámené, že spis sa stále nachádza na okresnom súde.
5. Sťažovateľ dodáva, že ochranu svojho základného práva uplatnil prostredníctvom
sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedníčke okresného súdu, ktorá bola
zo strany okresného súdu posúdená ako dôvodná.
6. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol
o jeho sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v namietanom konaní a priznal mu tiež primerané finančné zadosťučinenie vo výške
4 200 €.
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v namietanom konaní.
9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej je účelom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu
(III. ÚS 154/06, I. ÚS 76/03).
11. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy je teda požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu
orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza
z princípu, podľa ktorého sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako
účinný prostriedok slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade,
že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo
(napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05, III. ÚS 355/2012). Ústavný súd preto v rámci svojej
rozhodovacej činnosti (napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 41/07, II. ÚS 46/07,
I. ÚS 96/07, II. ÚS 214/08) prezentuje už ustálený záver, že základnému právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje
ochrana len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase, keď k namietanému
porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo.
12. Je objektívnou skutočnosťou, že v napadnutom konaní okresný súd nepostupoval
v súlade s požiadavkou na postup súdu bez zbytočných prieťahov, čo napokon uznala
aj samotná predsedníčka okresného súdu. Z obsahu upovedomenia o spôsobe vybavenia
sťažnosti na prieťahy v konaní je však zrejmé, že po podaní tejto sťažnosti adresovanej
kompetentnému funkcionárovi okresného súdu boli vo veci sťažovateľa prijaté opatrenia
pre účely zabránenia vzniku ďalších prieťahov. V jeho veci bolo k 16. februáru 2018
realizované postúpenie spisu Okresnému súdu Bratislava III.
13. Na základe už uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť na prieťahy
v konaní pred všeobecným súdom, ktorú sťažovateľ adresoval okresnému súdu, bola
efektívna a splnila požadovaný účel, keďže bezodkladne po uplatnení tejto sťažnosti a ešte
pred podaním sťažnosti na ústavnom súde okresný súd obnovil plynulosť konania
smerujúcu k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.
14. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03,
III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1
dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr.
II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo
ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010,
15. V danej veci je rozhodujúcou skutočnosťou, že v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu už okresný súd v sťažovateľovej veci nekonal v dôsledku jej postúpenia
na konanie Okresnému súdu Bratislava III. Sťažovateľ postup tohto súdu nenamieta.
Už z tohto dôvodu by bolo možné odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.
Bez ohľadu na to však musí ústavný súd konštatovať, že od začatia konania na okresnom
súde do doručenia sťažnosti ústavnému súdu neuplynula ani doba jedného roku.
16. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje aj na rozhodovaciu prax
a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej
v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky
v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok
z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002,
body 64, 65 a 66).
17. Ústavný súd na základe všetkých uvedených skutočností sťažnosť odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Pre úplnosť dodáva,
že v prípade, ak by v predmetnom konaní dochádzalo v budúcnosti k zbytočným prieťahom,
toto rozhodnutie nebude tvoriť prekážku res iudicata.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. júna 2018