Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 226/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. júna 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátskou kanceláriou ADVOKÁT JUDr. Peter Timko spol. s r. o., Štefánikova trieda 6,

Nitra, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Peter Timko, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 13. marca 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ),

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na verejné prerokovanie veci podľa

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 13. marca 2018 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Nitra (ďalej len „okresný

súd“) rozsudkom č. k. -294 z 9. novembra 2016 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu“) zamietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti

dobrovoľnej dražby z dôvodu, že sťažovateľ neuplatnil právo podaním žaloby proti všetkým

zo zákona nerozlučným procesným spoločníkom na strane žalovaných a krajský súd

napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu, stotožniac sa so závermi

okresného súdu.

3. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie ním označených základných a iných

práv rozsudkom krajského súdu tým, že krajský súd sa podľa neho nevysporiadal dostatočne

a správne s jeho odvolacou námietkou, podľa ktorej postupom okresného súdu došlo

k odňatiu reálnej možnosti sťažovateľa konať pred súdom, keďže žaloba bola prerokovaná

na ústnom pojednávaní 9. novembra 2016 bez jeho prítomnosti. Okresný súd neakceptoval

jeho ospravedlnenie sa z tohto pojednávania, hoci v účasti na tomto pojednávaní mu bránili

vážne zdravotné problémy a jeho ospravedlnenie nebolo účelové, pretože je v pokročilom

veku a užíval medikamenty, ktoré môžu ovplyvniť bdelosť, orientáciu a pozornosť. Taktiež

sťažovateľ v odvolaní dôvodil, že ak by okresný súd prerokoval žalobu v jeho prítomnosti,

mal by možnosť upraviť procesný okruh strán sporu, čo bolo hlavným dôvodom zamietnutia

žaloby.

4. V podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie sťažovateľ uviedol:

«Odvolací súd podľa názoru sťažovateľa rozhodol v rozpore s právnymi zásadami

a súdnou praxou, ktoré sám cituje (najmä) v bode 17. odvolacieho rozsudku...

Odvolací súd sa spôsobom odôvodnenia odvolacieho rozsudku prikláňa k názorovej

tendencii, že jediným dôvodom na odročenie pojednávania kvôli zdravotnému stavu strany

je písomné vyjadrenie lekára. Súdna prax registruje názor Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“), že zdravotný stav strany je dôvodom na odročenie

pojednávania len ak je súdu preukázaný vyjadrením ošetrujúceho lekára, že strana nie je

schopná bez ohrozenia svojho života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu

zúčastniť sa pojednávania. Názory a závery súdnej praxe však nemožno absolutizovať, lebo

žiadna právna myšlienka vyslovená v okolnostiach určitej súdnej veci nie je spôsobilá

detailne pokryť okolnosti inej súdnej veci...

V okolnostiach posudzovanej veci sťažovateľ včas a riadne oznámil prvoinštančnému

súdu nespôsobilosť osobne prísť na pojednávanie (vytýčené na termín 9.11.2016). Pojem

včas a riadne treba interpretovať s prihliadnutím na povahu zdravotnej prekážky

u sťažovateľa. Užívanie medikamentóznej liečby, akú mal predpísanú sťažovateľ, so sebou

prináša určitú mieru diskomfortu a spôsobuje zníženie schopnosti strany dôkladne

vybavovať úradné záležitosti...

Je veľmi prísne znejúcou a na podmienky posudzovanej právnej veci mimoriadne

tvrdou požiadavka, aby sťažovateľ ako (právny a medicínsky) laik za pomoci exaktných

vyjadrovacích prostriedkov vyjadril podstatu a vážnosť panujúcej zdravotnej prekážky

a navyše aj bezodkladne predložil písomnú lekársku správu s explicitným vyjadrením

ošetrujúcich lekárov...

Súdy ani len v zmienke neposkytli objasnenie, akými úvahami boli vedené pri závere,

že prijímanie (dokladmi doloženej) medikamentóznej liečby nespôsobuje sťažovateľovi

objektívnu prekážku osobne prísť na pojednávanie a hájiť svoje práva. V tomto smere

považujeme argumentačnú odmlku za zlyhanie súdov, ktoré dosiahlo (resp. prekročilo)

hranicu svojvôle...

a dohovorom garantované právo strany na verejné prejednanie veci

v osobnej prítomnosti strany patrí k elementárnym pilierom spravodlivého súdnictva.

Súhlasíme s odvolacím súdom, že aj toto právo má určité ústavné limity, ale odvolací súd

spolu s prvoinštančným súdom posunuli tieto limity do neprípustné reštriktívnej roviny...»

5. Sťažovateľ na preukázanie namietanej nesprávnosti záverov krajského súdu

pripojil k sťažnosti znalecký posudok č. 5/2018 od súdneho znalca

, MBA, ktorý podľa neho „nad všetky pochybnosti dospel najmä k týmto

záverom: a) Sťažovateľ mal v čase pojednávania (vytýčeného na termín 9.11.2016) akútny

zápal hrtana a priedušnice, predpísané užívanie antibiotík a nariadený domáci liečebný

režim b) Nedodržanie domáceho liečebného režimu bolo spojené s reálnym rizikom ujmy na

zdraví sťažovateľa. c) Domáce liečenie znamená v medicínskej terminológii to, že pacient

má byť v pokojovom režime a minimalizovať fyzickú aktivitu...“.

6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„I. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 13.3.2018 č. k. -499

bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa

a právo sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd na verejné prejednanie súdnej záležitosti.

II. Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 13.3.2018 č. k. -499 sa

zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

III. Krajský súd v Nitre je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania

v sume 325,42 € do rúk právneho zástupcu sťažovateľa.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

10. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

11. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

12. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo v samotných

rozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, mutatis mutandis , , ,

) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého

procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

13. Ústavný súd zvýrazňuje, že súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (m. m.

, ). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj

Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na

spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať

podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil

III/1997). Európsky súd pre ľudské práva zároveň tiež pripomína, že právo na spravodlivý

súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument (argumenty),

ktorý je z hľadiska výsledku súdneho konania považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr.

rozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B). Aj podľa

judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto

aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. ,

).

14. Vo vzťahu k záverom v napadnutom rozsudku krajského súdu ústavný súd

argumentáciu sťažovateľa v podstatnej časti zhodnú s jeho odvolacou argumentáciou

nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ich ústavnú udržateľnosť a nezistil, že by

posudzované rozhodnutie bolo svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené

v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou či nedostatočne odôvodnené,

a tým mohlo zakladať dôvod na zásah ústavného súdu v súlade s jeho právomocami

ustanovenými v .

15. Ústavný súd v celom rozsahu odkazuje na veľmi podrobné a vyčerpávajúce

odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorý uviedol:

„Súd prvej inštancie vo veci rozhodol na uvedenom pojednávaní už za účinnosti

postupujúc v súlade s ustanovením , podľa

ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na

návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov

nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na

pojednávaní nechali zastúpiť. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie ,

podľa ktorého ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je

dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla; strana, ktorá

navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú

adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie

pojednávania. Ustanovenie súdu ukladá povinnosť, aby vec rozhodol

rýchlo a hospodárne, spravidla na jednom pojednávaní. Podľa SR má

každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho

prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. To však

neznamená, že súd za žiadnych okolností nemôže konať bez prítomnosti účastníka,

prípadne, že je povinnosťou súdu vyhovieť každej žiadosti o odročenie pojednávania. Podľa

po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie

predvolané; ak sa tieto osoby nedostavili, hoci boli riadne predvolané a absentuje žiadosť o

odročenie pojednávania alebo súd uvádzané dôvody odročenia nepovažuje za dôležité, súd

rozhodne, že sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. Pre

legitímne pojednávanie v neprítomnosti účastníka teda musia byť splnené súčasne dve

podmienky - účastník bol riadne predvolaný a absentuje žiadosť účastníka o odročenie

pojednávania z dôležitého dôvodu. Posledná podmienka je splnená nielen vtedy, ak účastník

nepožiada o odročenie pojednávanie, ale aj vtedy, ak požiada, ale existenciu dôležitého

dôvodu na odročenie pojednávania nepreukáže. Opodstatnenosť takéhoto dôvodu posudzuje

príslušný súd...

Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie pojednávania posudzuje súd podľa

konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe

v čase posudzovania predmetnej žiadosti o odročenie termínu pojednávania (obdobne aj

Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. ). Ak je dôvodom na odročenie

pojednávania zdravotný stav strany sporu alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie

pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jeho zdravotný stav

neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie

ošetrujúceho lekára na lekárskom potvrdení, že daná osoba trpí nepriaznivým zdravotným

stavom. Ak však návrh na odročenie pojednávania neobsahuje takéto vyjadrenie

ošetrujúceho lekára, nemôže súd žiadosti vyhovieť a môže pojednávať v neprítomnosti

strany sporu. Za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu ak bol dôvodom

na odročenia pojednávania zdravotný stav účastníka konania alebo jeho právneho

zástupcu, predmetný návrh musel obsahovať vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný

stav osoby neumožňuje účasť na pojednávaní a že nie je schopný bez ohrozenia života alebo

závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť predmetného súdneho pojednávania

vytýčeného konajúcim súdom na určitý termín. Vo všeobecnosti skúma súd dôležitosť

dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť o odročenie pojednávania, z hľadiska okolnosti,

ktorú uviedol žiadateľ, a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase

posudzovania tejto žiadosti. Dôležitý dôvod mohol byť vyvodzovaný len zo skutočnosti,

ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so

zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každej strane sporu za

rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne

prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná),

neodvrátiteľná (neumožňujúca strane sporu prijať opatrenie prekonávajúce príčinu

neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca uskutočniť

kroky vedúce k účasti na pojednávaní). V rozhodovacej praxi súdov sa choroba preukázaná

lekársky uznanou práceneschopnosťou považuje za dôležitý dôvod (obdobne judikát R

31/95). Zdravotný stav strany sporu (fyzickej osoby) je dôvodom na odročenie

pojednávania, ak je súdu včas preukázaný vyjadrením lekára, že konkrétna osoba nie je

schopná bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa

pojednávania (obdobne judikát R 132/2014)...

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd urobil záver, že súd prvej inštancie

z procesného hľadiska postupoval v súlade s ustanoveniami ,

keď dôvody prezentované žalobcom na odročenie pojednávania neuznal za také, ktoré by

boli právne významné pre to, aby pojednávanie (stanovené dopredu s časovým odstupom

mesiac a pol) muselo byť odročené. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej

inštancie, že lekárske predpisy a výmenný poukaz na kožné vyšetrenie nemohli byť

dostačujúcimi dôvodmi na ospravedlnenie neúčasti žalobcu na pojednávaní, pretože

neosvedčovali také závažné zdravotné dôvody, pre ktoré by sa žalobca nemohol

pojednávania zúčastniť. Neskôr podaná námietka žalobcu, že je dôchodca, a preto mu lekár

nevystavil potvrdenie o práceneschopnosti, neobstojí, lebo na preukázanie zlyhania

zdravotného stavu znemožňujúceho osobnú účasť na súdnom pojednávaní nemusí byť

vystavený doklad o práceneschopnosti, ale postačuje akékoľvek dôveryhodné lekárske

potvrdenie, preukazujúce takú závažnosť zdravotného stavu, pre ktorú sa konkrétna fyzická

osoba skutočne nemôže dostaviť na súd a pojednávanie absolvovať. K tomu odvolací súd

považuje za potrebné uviesť, že v danej veci išlo o prvé uskutočnené pojednávanie, pričom

žaloba - ako je vyššie uvedené - bola podaná ešte v roku 2011 a žalobca neustále

niekoľkokrát žiadal o odročenie pojednávaní z dôvodu návrhov na prikázanie veci inému

súdu ako aj zo zdravotných dôvodov, čo v dobe niekoľkých rokov súd aj akceptoval.

Vzhľadom na to, že po 5 rokoch od podania žaloby sa malo uskutočniť prvé pojednávanie

(neberúc do úvahy nariadenie pojednávania na deň 21.05.2013, ktoré sa nekonalo pre

vznesenú námietku žalobcu o zaujatosti sudcov Okresného súdu Nitra), súd prvej inštancie

pre nedostatočne podloženú žiadosť o odročenie pojednávania podľa správne

rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu.“

16. Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľom označených práv

rozsudkom krajského súdu, odmietol jeho sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti

podľa .

17. Vzhľadom na to, že sťažnosť ako celok bola odmietnutá, bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa formulovanými v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2018