Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 77/2018
PDF · 243.18 KB
No categories available
I. ÚS 77/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej, zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka
o sťažnosti , zastúpeného
advokátkou JUDr. Adrianou Pukaj Kerestešovou, Štefánikova trieda 30, Nitra, ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 281/2010 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.
7 C 281/2010 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 281/2010 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €
(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý nahradiť trovy
konania v sume 488,13 € (slovom štyristoosemdesiatosem eur a trinásť centov) na účet jeho
právnej zástupkyne JUDr. Adriany Pukaj Kerestešovej do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára
2018 elektronicky doručená a 2. marca 2018 prostredníctvom poštovej prepravy doplnená
sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 281/2010 (ďalej len „napadnuté
konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na okresnom súde je na základe
sťažovateľovej žaloby doručenej okresnému súdu 26. novembra 2010 vedené pod sp. zn.
7 C 281/2010 konanie o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhrady
mzdy. Okresný súd medzitýmnym rozsudkom č. k. 7 C 281/2010-205 z 26. apríla 2012
(ďalej len „medzitýmny rozsudok“) určil, že výpoveď z pracovného pomeru bola neplatná
a od odporcu nemožno spravodlivo požadovať, aby sťažovateľa naďalej zamestnával.
Zároveň rozhodol, že o výške náhrady mzdy a trovách konania rozhodne okresný súd
v konečnom rozhodnutí. Proti medzitýmnemu rozsudku okresného súdu podali v zákonom
ustanovenej lehote odvolanie obaja účastníci konania, pričom Krajský súd v Nitre (ďalej len
„krajský súd“) rozhodol rozsudkom č. k. 9 Co 165/2012-259 zo 6. septembra 2012 tak, že
medzitýmny rozsudok v časti určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru potvrdil.
Vo zvyšnej časti krajský súd medzitýmny rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie. V konaní nebolo do dňa podania sťažnosti ústavnému
súdu meritórne rozhodnuté.
3. Podľa názoru sťažovateľa túto vec nemožno označiť za zložitú. Po právnej stránke
ide o štandardnú pracovnoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného
súdnictva, aj keď si jej prejednanie vyžiadalo vykonanie znaleckého dokazovania pre účely
výpočtu sťažovateľovho priemerného zárobku. Z tohto pohľadu preto sťažovateľovi pripadá
doba trvania napadnutého konania ako zjavne neprimeraná, a to prihliadajúc navyše
na predmet konania, ktorým je náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru,
u ktorého sa právna neistota strany v konaní týka spravidla zásadných otázok
zabezpečovania jej životných potrieb.
4. Poukazujúc na svoje správanie v priebehu konania sťažovateľ uviedol, že nie je si
vedomý toho, že by sa neprimeraným spôsobom podieľal na namietanej dĺžke konania. Na
druhej strane však poukázal na skutočnosť, že bol a aj stále je v konaní aktívny. V tejto
súvislosti si je vedomý toho, že prieťahy v konaní, ktoré boli dôsledkom uplatnenia jeho
procesných práv, nemôžu mať povahu zbytočných prieťahov, aj keď možno istým
spôsobom zapríčinili spomalenie súdneho konania. Sťažovateľ však dôvodil, že jeho
aktivita úzko súvisela s tým, že celé konanie malo a má veľký vplyv na jeho osobu, ako aj
jeho rodinu práve s ohľadom na povahu prerokovávanej veci.
5. Sťažovateľ zhodnotil, že dôvody zbytočných prieťahov v napadnutom konaní
okresného súdu spočívajú najmä v nesústredenosti, neefektívnosti a nesprávnosti postupu
okresného súdu pri znaleckom dokazovaní, ako aj skutočnosti, že v konaní rozhodovalo
viacero zákonných sudcov.
6. Sťažovateľ taktiež poukázal na skutočnosť, že medzitýmny rozsudok okresného
súdu bol zrušený z dôvodu, že okresný súd rozhodol predčasne na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu.
7. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie
vo veci samej takto rozhodol:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.
7C 281/2010 porušené boli.
2. Okresnému súdu Nitra prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7C 281/2010
konal bez zbytočných prieťahov,
3. Priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- €
(slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Nitra povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Nitra je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia v sume 325,42 €
(slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet právneho zástupcu: JUDr.
Adriana Pukaj Kerestešová, advokátka, Štefánikova trieda 30, Nitra, do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.“
8. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sú splnené všetky
ústavné a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie, a preto
ju uznesením č. k. I. ÚS 77/2018-31 zo 7. marca 2018 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1
a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].
9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd 12. marca 2018 predsedníčku
okresného súdu vyzval, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,
a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.
10. Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku sp. zn. Spr 356/2018
doručenom ústavnému súdu 21. mája 2018 zrekapitulovala doterajší priebeh napadnutého
konania a následne uviedla:
«Z rozsiahleho spisového materiálu sp. zn. 7 C 281/2010, ako aj z vypracovanej
chronológie úkonov zo strany súčasnej zákonnej sudkyne, ktorú pripájam ako prílohu,
vyplýva, že súd vo veci nebol nečinný a jednotlivé úkony vykonával v primeraných časových
intervaloch, ktoré zodpovedajú značnej pracovnej zaťaženosti vec prejednávajúcich sudcov.
Dĺžka konania nepochybne bola ovplyvnená aj opakovanou zmenou zákonných sudcov...
Pri každej zmene zákonného sudcu dochádza k narušeniu plynulosti konania, pretože
nový zákonný sudca zväčša preberie väčšie množstvo spisov po odchádzajúcich sudcoch
a pridelené veci musí najskôr naštudovať. I keď tieto okolnosti nemôžu byť na ťarchu strany
konania, treba uviesť, že nie sú spôsobené ani zlou organizáciou práce súdu, pretože na
súde v sídle krajského súdu je odchod sudcov na súd vyššieho stupňa častý a bežný, pričom
za odchádzajúcich sudcov nemáme zabezpečenú okamžitú náhradu, preto sa veci z ich
oddelení prerozdeľujú ostatným sudcom, ktorí sú tak ešte viac zaťažení pridelením väčšieho
množstva ďalších už rozpojednávaných vecí.
Zo spisu sp. zn. 7C/281/2010 je zrejmé, že súd vo veci vytýčil celkom 18 pojednávaní,
vykonával rozsiahle dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania, vypočúval viacerých
svedkov, zabezpečoval listinné doklady, vec bola 4 krát predkladaná odvolaciemu súdu.
Žalobca tiež podával 3 návrhy na vydanie predbežného opatrenia, 6 návrhov na zmenu
petitu, podal i dovolanie, v dôsledku čoho bol spis predkladaný NS SR a podnet na podanie
mimoriadneho dovolania a opakovaný podnet. Z rozsiahleho spisového materiálu /t. č. 1013
strán/, ako aj z chronológie jednotlivých úkonov, medzi ktorými neboli žiadne dlhšie
obdobia zbytočnej nečinnosti, mám zato, že sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Pokiaľ ide
o námietky týkajúce sa nesprávneho postupu súdu pri nariadení znaleckého dokazovania,
resp. predčasné rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom, ktoré bolo odvolacím súdom v časti
zrušené, neprináleží mi vyjadrovať sa k zvolenému postupu sudcov, ani hodnotiť prípadne
posudzovať jeho správnosť.
Rozhodnutie vo veci namietaných prieťahov v konaní ponechávam na úvahe
Ústavného súdu SR a zároveň oznamujem, že v zmysle § 30 ods. 2 Zák. č. 38/1993 Z. z.,
netrvám na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo verejné ústne pojednávanie, nakoľko od
tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»
11. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedníčky
okresného súdu doručenom ústavnému súdu 4. júna 2018 uviedla:
«S vyjadrením predsedníčky Okresného súdu Nitra, že sťažnosť sťažovateľa nie je
dôvodná vzhľadom k rozsiahlemu spisovému materiálu ako aj s poukazom na to, že
z chronológie jednotlivých úkonov nevyplývajú žiadne dlhšie obdobia zbytočnej nečinnosti,
právne naopak, súd nebol vo veci nečinný a jednotlivé úkony vykonával v primeraných
časových intervaloch, ktoré zodpovedajú značnej pracovnej zaťaženosti vec
prejednávajúcich sudcov, sťažovateľ nesúhlasí a naďalej je toho názoru, že okresný súd
v napadnutom konaní nepostupoval v súlade s jeho základným právom na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov...
Sťažovateľ opakovane poukazuje na to, že celkovú dĺžku konania pred okresným
súdom do dňa podania sťažnosti z jeho strany na Ústavný súd Slovenskej republiky, priebeh
konania ani doteraz dosiahnuté výsledky nie je možné považovať za dôsledok vyvolaný
právnou alebo faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ktorú skutočnosť napokon netvrdí
ani predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení okresného súdu zaslanom Ústavnému súdu
Slovenskej republiky k sťažnosti sťažovateľa. Okresný súd podľa mienky sťažovateľa
v dostatočnej miere nezohľadnil, že v tejto veci ide práve o pracovný spor, v ktorom sa pre
sťažovateľa rieši podstatná existenčná otázka, ktorou je trvanie pracovného pomeru,
ktorého jestvovanie je základom pre príjem sťažovateľa zabezpečujúci jeho živobytie
a majúci vplyv na plnenie si vyživovacej povinnosti sťažovateľa voči jeho maloletým deťom
a manželke, ako aj otázka priznania náhrady mzdy ako istej satisfakcie v prípade
neplatného skončenia pracovného pomeru. Ako už sťažovateľ uvádzal v podanej sťažnosti,
je povinnosťou okresného súdu organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,
kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie - a práve
v pracovnoprávnych sporoch by mal súd postupovať čo najrýchlejšie a najefektívnejšie.
Aj s ohľadom na uvedené sa sťažovateľ nestotožňuje s vyjadrením predsedníčky
okresného súdu, že súd vo veci nebol nečinný a jednotlivé úkony vykonával v primeraných
časových intervaloch. Zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou
nečinnosťou súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp. nesústredenou činnosťou, teda
takým konaním, ktoré nevedie k efektívne k odstráneniu právnej neistoty...
Nesústredená, resp. neefektívna činnosť súdu sa neprejavila len pri postupe súdu pri
nariaďovaní znaleckého dokazovania, na čo poukazoval sťažovateľ už v podanej sťažností,
ale napríklad aj pri ďalších procesných úkonoch vykonávaných zo strany okresného súdu...
Pokiaľ okresný súd poukazuje na to, že vo veci vytýčil celkom 18 pojednávaní, treba
súčasne uviesť, že z týchto 18 vytýčených pojednávaní sa 5 pojednávaní vo veci samej
uskutočnilo do vydania medzitýmneho rozsudku dňa 26.04.2012... od vyhlásenia
medzitýmneho rozsudku sa pritom za ďalších 6 nasledujúcich rokov reálne na prejednanie
veci samej zrealizovalo iba 5 pojednávaní...
Vo vzťahu k tej časti vyjadrenia okresného súdu týkajúcej sa toho, že sťažovateľ ako
žalobca podal 3 návrhy na vydanie predbežného opatrenia, 6 návrhov na zmenu petitu,
dovolanie, podnet na podanie mimoriadneho dovolania a opakovaný podnet, sťažovateľ
uvádza, že jeho postup v konaní možno podľa jeho presvedčenia označiť za aktívny
a súčinnostný, aj napriek tomu, že v jednom prípade došlo k odročeniu pojednávania
(17.07.2014) z dôvodov na jeho strane, resp. na strane jeho právneho zástupcu. Podávanie
návrhov na predbežné opatrenia zo strany sťažovateľa boli jeho reakciou na dĺžku konania
a boli uskutočňované v zúfalej snahe domocť sa ochrany jeho práv v súvislostí s tým, že ani
po vyhlásení medzitýmneho rozsudku mu žalovaný nezačal prideľovať prácu ani mu
uhrádzať jeho mzdové nároky, resp. náhradu mzdy a súd v jeho veci nekonal organizovane
a efektívne; naviac bolo preukázané, že žalovaný poskytoval vysoké peňažné pôžičky tretím
subjektom za súčasného jeho tvrdenia, že pre zlú ekonomickú situáciu znižuje stav
zamestnancov, čo len vzbudzovalo u sťažovateľa oprávnené obavy, že ani v prípade
konečného rozhodnutia súdu vo veci samej nemusia byť jeho mzdové nároky, resp. nároky
z neplatného skončenia pracovného pomeru žalovaným uspokojené...»
12. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom vyjadrení zároveň zrekapitulovala
priebeh a dôvody odročenia súdnych pojednávaní, doplnila podanie o vyčíslenie trov
právneho zastúpenia a v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde súhlasila s upustením
od ústneho pojednávania v danej veci.
13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde
upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
14. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
15. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného
práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v jeho právnej veci.
16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
17. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú
odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).
18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.
19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva
z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo
a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania
(obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna
2016).
20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna, faktická, prípadne procesná zložitosť
veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného
súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m.
I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný
súd aj sťažnosť sťažovateľa.
21. Preskúmaním doterajšieho priebehu namietaného konania pred okresným súdom
ústavný súd zistil, že toto konanie nemožno hodnotiť ako právne zložité a je súčasťou
štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Faktická zložitosť danej veci však
bola spôsobená potrebou vykonania znaleckého dokazovania, keďže okresný súd pre účely
výpočtu sťažovateľovej ušlej mzdy ustanovil znalca z odboru ekonómie a manažmentu,
odvetvia personalistiky. V nadväznosti na procesné podania sťažovateľa, v ktorých uviedol
viacero požiadaviek na doplnenie úlohy znalca, ustanovená znalkyňa vypracovala pre účely
napadnutého konania až tri znalecké posudky, z toho dva v roku 2016 a jeden znalecký
posudok v roku 2017.
22. Správanie sťažovateľa je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní
o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd po dôkladnej analýze zapožičaného súdneho spisu konštatuje, že k prieťahom
v danom súdnom konaní značne prispeli aj sťažovateľom podané procesné návrhy (najmä
doplnenia podania, ako aj opravné prostriedky proti uzneseniam okresného súdu a krajského
súdu). Ústavný súd zohľadňuje, že sťažovateľ ako účastník konania má nesporne právo na
procesné úkony, ktoré urobil, na druhej strane však poukazuje na to, že za prieťahy
vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania nemožno pripísať
zodpovednosť na vrub súdu konajúcemu vo veci. Poukazujúc na doterajšiu judikatúru, čas,
ktorý bol nevyhnutný na rozhodnutie o procesných návrhoch sťažovateľa, ústavný súd
nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu (m. m. III. ÚS 242/03,
23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný sud konštatuje,
že v napadnutom konaní okresného súdu nebolo zistené žiadne obdobie vyslovenej
nečinnosti, v dôsledku ktorej by okresný súd porušil sťažovateľom označené práva.
24. Na druhej strane však ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu sa
v napadnutom konaní vyznačoval značnou neefektívnosťou. Ústavný súd v danej súvislosti
nemôže opomenúť fakt, že medzitýmny rozsudok okresného súdu č. k. 7 C 281/2010-205
z 26. apríla 2012 bol v časti krajským súdom zrušený, pričom krajský súd vytkol okresnému
súdu zistené nedostatky vo vykonanom dokazovaní. Ústavný súd v tejto súvislosti
poukazuje na svoju rozsiahlu konštantnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že nielen nečinnosť,
ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže
zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej
sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol
(m. m. IV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).
25. V nadväznosti na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu, v ktorom dôvodila
dĺžku napadnutého konania aj opakovanou zmenou zákonných sudcov z dôvodu odchodu
sudcov na iné súdy a potrebou naštudovania spisového materiálu, ústavný súd, poukazujúc
na svoju ustálenú judikatúru (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), pripomína, že skutočnosť,
že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet
sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie
svojej právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát
zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
26. Ústavný súd po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu
z hľadiska predmetu konania, správania sťažovateľa a postupu okresného súdu, zohľadňujúc
celkovú dĺžku konania a skutočnosť, že vo veci nie je právoplatne rozhodnuté, dospel
k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní,
a preto rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené
v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.
III.
27. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej
osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, prikázal okresnému súdu,
ktorý vo veci aktuálne koná, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výrokovej
časti nálezu).
28. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
29. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
30. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti požadoval finančné odškodnenie v sume 10 000 €,
ktoré odôvodňoval právnou neistotou, ako aj skutočnosťou, že doterajší priebeh konania
vykazuje znaky zbytočných prieťahov.
31. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä
charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľa, jeho správanie počas
predmetného konania, celkovú dĺžku namietaného konania a aj skutočnosť, že vo veci zistil
namietané porušenie označených práv.
Ústavný súd v tejto súvislosti zobral do úvahy aj skutočnosť, že dĺžka konania bola
značne ovplyvnená aj procesnými podaniami sťažovateľa a skutočnosťou, že okresný súd
spôsobil zbytočné prieťahy v napadnutom konaní svojou neefektívnou činnosťou.
Ústavný súd aplikoval zásadu spravodlivosti a zároveň sa riadil úvahou, že cieľom
priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej
z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou
medzinárodnou zmluvou. Berúc do úvahy aj všetky uvedené okolnosti, ústavný súd
považoval za odôvodnené priznať sťažovateľovi sumu 1 000 € ako primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výrokovej časti nálezu).
32. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov právneho
zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
33. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie trov konania za tri úkony právnej
služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie ústavnej sťažnosti,
spísanie vyjadrenie z 28. mája 2018). Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej
služby uskutočnený v roku 2018 je 153,50 € a hodnota režijného paušálu je 9,21 €. Ústavný
súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania
z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou v požadovanej výške, t. j. v celkovej sume
488,13 €.
34. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. júna 2018