Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 77/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-60

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej, zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

o sťažnosti , zastúpeného

advokátkou JUDr. Adrianou Pukaj Kerestešovou, Štefánikova trieda 30, Nitra, ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý nahradiť trovy

konania v sume 488,13 € (slovom štyristoosemdesiatosem eur a trinásť centov) na účet jeho

právnej zástupkyne JUDr. Adriany Pukaj Kerestešovej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára

2018 elektronicky doručená a 2. marca 2018 prostredníctvom poštovej prepravy doplnená

sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na okresnom súde je na základe

sťažovateľovej žaloby doručenej okresnému súdu 26. novembra 2010 vedené pod sp. zn.

konanie o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhrady

mzdy. Okresný súd medzitýmnym rozsudkom č. k. -205 z 26. apríla 2012

(ďalej len „medzitýmny rozsudok“) určil, že výpoveď z pracovného pomeru bola neplatná

a od odporcu nemožno spravodlivo požadovať, aby sťažovateľa naďalej zamestnával.

Zároveň rozhodol, že o výške náhrady mzdy a trovách konania rozhodne okresný súd

v konečnom rozhodnutí. Proti medzitýmnemu rozsudku okresného súdu podali v zákonom

ustanovenej lehote odvolanie obaja účastníci konania, pričom Krajský súd v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) rozhodol rozsudkom č. k. -259 zo 6. septembra 2012 tak, že

medzitýmny rozsudok v časti určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru potvrdil.

Vo zvyšnej časti krajský súd medzitýmny rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie. V konaní nebolo do dňa podania sťažnosti ústavnému

súdu meritórne rozhodnuté.

3. Podľa názoru sťažovateľa túto vec nemožno označiť za zložitú. Po právnej stránke

ide o štandardnú pracovnoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného

súdnictva, aj keď si jej prejednanie vyžiadalo vykonanie znaleckého dokazovania pre účely

výpočtu sťažovateľovho priemerného zárobku. Z tohto pohľadu preto sťažovateľovi pripadá

doba trvania napadnutého konania ako zjavne neprimeraná, a to prihliadajúc navyše

na predmet konania, ktorým je náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru,

u ktorého sa právna neistota strany v konaní týka spravidla zásadných otázok

zabezpečovania jej životných potrieb.

4. Poukazujúc na svoje správanie v priebehu konania sťažovateľ uviedol, že nie je si

vedomý toho, že by sa neprimeraným spôsobom podieľal na namietanej dĺžke konania. Na

druhej strane však poukázal na skutočnosť, že bol a aj stále je v konaní aktívny. V tejto

súvislosti si je vedomý toho, že prieťahy v konaní, ktoré boli dôsledkom uplatnenia jeho

procesných práv, nemôžu mať povahu zbytočných prieťahov, aj keď možno istým

spôsobom zapríčinili spomalenie súdneho konania. Sťažovateľ však dôvodil, že jeho

aktivita úzko súvisela s tým, že celé konanie malo a má veľký vplyv na jeho osobu, ako aj

jeho rodinu práve s ohľadom na povahu prerokovávanej veci.

5. Sťažovateľ zhodnotil, že dôvody zbytočných prieťahov v napadnutom konaní

okresného súdu spočívajú najmä v nesústredenosti, neefektívnosti a nesprávnosti postupu

okresného súdu pri znaleckom dokazovaní, ako aj skutočnosti, že v konaní rozhodovalo

viacero zákonných sudcov.

6. Sťažovateľ taktiež poukázal na skutočnosť, že medzitýmny rozsudok okresného

súdu bol zrušený z dôvodu, že okresný súd rozhodol predčasne na základe nedostatočne

zisteného skutkového stavu.

7. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

vo veci samej takto rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a jeho právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené boli.

2. Okresnému súdu Nitra prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov,

3. Priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- €

(slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Nitra povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Nitra je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia v sume 325,42 €

(slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet právneho zástupcu: JUDr.

Adriana Pukaj Kerestešová, advokátka, Štefánikova trieda 30, Nitra, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

8. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sú splnené všetky

ústavné a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie, a preto

ju uznesením č. k. -31 zo 7. marca 2018 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1

a 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“)].

9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd 12. marca 2018 predsedníčku

okresného súdu vyzval, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,

a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.

10. Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku sp. zn. Spr 356/2018

doručenom ústavnému súdu 21. mája 2018 zrekapitulovala doterajší priebeh napadnutého

konania a následne uviedla:

«Z rozsiahleho spisového materiálu sp. zn. , ako aj z vypracovanej

chronológie úkonov zo strany súčasnej zákonnej sudkyne, ktorú pripájam ako prílohu,

vyplýva, že súd vo veci nebol nečinný a jednotlivé úkony vykonával v primeraných časových

intervaloch, ktoré zodpovedajú značnej pracovnej zaťaženosti vec prejednávajúcich sudcov.

Dĺžka konania nepochybne bola ovplyvnená aj opakovanou zmenou zákonných sudcov...

Pri každej zmene zákonného sudcu dochádza k narušeniu plynulosti konania, pretože

nový zákonný sudca zväčša preberie väčšie množstvo spisov po odchádzajúcich sudcoch

a pridelené veci musí najskôr naštudovať. I keď tieto okolnosti nemôžu byť na ťarchu strany

konania, treba uviesť, že nie sú spôsobené ani zlou organizáciou práce súdu, pretože na

súde v sídle krajského súdu je odchod sudcov na súd vyššieho stupňa častý a bežný, pričom

za odchádzajúcich sudcov nemáme zabezpečenú okamžitú náhradu, preto sa veci z ich

oddelení prerozdeľujú ostatným sudcom, ktorí sú tak ešte viac zaťažení pridelením väčšieho

množstva ďalších už rozpojednávaných vecí.

Zo spisu sp. zn. je zrejmé, že súd vo veci vytýčil celkom 18 pojednávaní,

vykonával rozsiahle dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania, vypočúval viacerých

svedkov, zabezpečoval listinné doklady, vec bola 4 krát predkladaná odvolaciemu súdu.

Žalobca tiež podával 3 návrhy na vydanie predbežného opatrenia, 6 návrhov na zmenu

petitu, podal i dovolanie, v dôsledku čoho bol spis predkladaný NS SR a podnet na podanie

mimoriadneho dovolania a opakovaný podnet. Z rozsiahleho spisového materiálu /t. č. 1013

strán/, ako aj z chronológie jednotlivých úkonov, medzi ktorými neboli žiadne dlhšie

obdobia zbytočnej nečinnosti, mám zato, že sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Pokiaľ ide

o námietky týkajúce sa nesprávneho postupu súdu pri nariadení znaleckého dokazovania,

resp. predčasné rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom, ktoré bolo odvolacím súdom v časti

zrušené, neprináleží mi vyjadrovať sa k zvolenému postupu sudcov, ani hodnotiť prípadne

posudzovať jeho správnosť.

Rozhodnutie vo veci namietaných prieťahov v konaní ponechávam na úvahe

Ústavného súdu SR a zároveň oznamujem, že v zmysle ,

netrvám na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo verejné ústne pojednávanie, nakoľko od

tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»

11. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedníčky

okresného súdu doručenom ústavnému súdu 4. júna 2018 uviedla:

«S vyjadrením predsedníčky Okresného súdu Nitra, že sťažnosť sťažovateľa nie je

dôvodná vzhľadom k rozsiahlemu spisovému materiálu ako aj s poukazom na to, že

z chronológie jednotlivých úkonov nevyplývajú žiadne dlhšie obdobia zbytočnej nečinnosti,

právne naopak, súd nebol vo veci nečinný a jednotlivé úkony vykonával v primeraných

časových intervaloch, ktoré zodpovedajú značnej pracovnej zaťaženosti vec

prejednávajúcich sudcov, sťažovateľ nesúhlasí a naďalej je toho názoru, že okresný súd

v napadnutom konaní nepostupoval v súlade s jeho základným právom na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov...

Sťažovateľ opakovane poukazuje na to, že celkovú dĺžku konania pred okresným

súdom do dňa podania sťažnosti z jeho strany na Ústavný súd Slovenskej republiky, priebeh

konania ani doteraz dosiahnuté výsledky nie je možné považovať za dôsledok vyvolaný

právnou alebo faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ktorú skutočnosť napokon netvrdí

ani predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení okresného súdu zaslanom Ústavnému súdu

Slovenskej republiky k sťažnosti sťažovateľa. Okresný súd podľa mienky sťažovateľa

v dostatočnej miere nezohľadnil, že v tejto veci ide práve o pracovný spor, v ktorom sa pre

sťažovateľa rieši podstatná existenčná otázka, ktorou je trvanie pracovného pomeru,

ktorého jestvovanie je základom pre príjem sťažovateľa zabezpečujúci jeho živobytie

a majúci vplyv na plnenie si vyživovacej povinnosti sťažovateľa voči jeho maloletým deťom

a manželke, ako aj otázka priznania náhrady mzdy ako istej satisfakcie v prípade

neplatného skončenia pracovného pomeru. Ako už sťažovateľ uvádzal v podanej sťažnosti,

je povinnosťou okresného súdu organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,

kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie - a práve

v pracovnoprávnych sporoch by mal súd postupovať čo najrýchlejšie a najefektívnejšie.

Aj s ohľadom na uvedené sa sťažovateľ nestotožňuje s vyjadrením predsedníčky

okresného súdu, že súd vo veci nebol nečinný a jednotlivé úkony vykonával v primeraných

časových intervaloch. Zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou

nečinnosťou súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp. nesústredenou činnosťou, teda

takým konaním, ktoré nevedie k efektívne k odstráneniu právnej neistoty...

Nesústredená, resp. neefektívna činnosť súdu sa neprejavila len pri postupe súdu pri

nariaďovaní znaleckého dokazovania, na čo poukazoval sťažovateľ už v podanej sťažností,

ale napríklad aj pri ďalších procesných úkonoch vykonávaných zo strany okresného súdu...

Pokiaľ okresný súd poukazuje na to, že vo veci vytýčil celkom 18 pojednávaní, treba

súčasne uviesť, že z týchto 18 vytýčených pojednávaní sa 5 pojednávaní vo veci samej

uskutočnilo do vydania medzitýmneho rozsudku dňa 26.04.2012... od vyhlásenia

medzitýmneho rozsudku sa pritom za ďalších 6 nasledujúcich rokov reálne na prejednanie

veci samej zrealizovalo iba 5 pojednávaní...

Vo vzťahu k tej časti vyjadrenia okresného súdu týkajúcej sa toho, že sťažovateľ ako

žalobca podal 3 návrhy na vydanie predbežného opatrenia, 6 návrhov na zmenu petitu,

dovolanie, podnet na podanie mimoriadneho dovolania a opakovaný podnet, sťažovateľ

uvádza, že jeho postup v konaní možno podľa jeho presvedčenia označiť za aktívny

a súčinnostný, aj napriek tomu, že v jednom prípade došlo k odročeniu pojednávania

(17.07.2014) z dôvodov na jeho strane, resp. na strane jeho právneho zástupcu. Podávanie

návrhov na predbežné opatrenia zo strany sťažovateľa boli jeho reakciou na dĺžku konania

a boli uskutočňované v zúfalej snahe domocť sa ochrany jeho práv v súvislostí s tým, že ani

po vyhlásení medzitýmneho rozsudku mu žalovaný nezačal prideľovať prácu ani mu

uhrádzať jeho mzdové nároky, resp. náhradu mzdy a súd v jeho veci nekonal organizovane

a efektívne; naviac bolo preukázané, že žalovaný poskytoval vysoké peňažné pôžičky tretím

subjektom za súčasného jeho tvrdenia, že pre zlú ekonomickú situáciu znižuje stav

zamestnancov, čo len vzbudzovalo u sťažovateľa oprávnené obavy, že ani v prípade

konečného rozhodnutia súdu vo veci samej nemusia byť jeho mzdové nároky, resp. nároky

z neplatného skončenia pracovného pomeru žalovaným uspokojené...»

12. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom vyjadrení zároveň zrekapitulovala

priebeh a dôvody odročenia súdnych pojednávaní, doplnila podanie o vyčíslenie trov

právneho zastúpenia a v zmysle súhlasila s upustením

od ústneho pojednávania v danej veci.

13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

14. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

15. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v a práva upraveného v dohovoru

postupom okresného súdu v jeho právnej veci.

16. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

17. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , ).

18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva

z v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1

, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo

a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania

(obdobne predtým a účinného do 30. júna

2016).

20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna, faktická, prípadne procesná zložitosť

veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného

súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m.

, , ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľa.

21. Preskúmaním doterajšieho priebehu namietaného konania pred okresným súdom

ústavný súd zistil, že toto konanie nemožno hodnotiť ako právne zložité a je súčasťou

štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Faktická zložitosť danej veci však

bola spôsobená potrebou vykonania znaleckého dokazovania, keďže okresný súd pre účely

výpočtu sťažovateľovej ušlej mzdy ustanovil znalca z odboru ekonómie a manažmentu,

odvetvia personalistiky. V nadväznosti na procesné podania sťažovateľa, v ktorých uviedol

viacero požiadaviek na doplnenie úlohy znalca, ustanovená znalkyňa vypracovala pre účely

napadnutého konania až tri znalecké posudky, z toho dva v roku 2016 a jeden znalecký

posudok v roku 2017.

22. Správanie sťažovateľa je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní

o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru.

Ústavný súd po dôkladnej analýze zapožičaného súdneho spisu konštatuje, že k prieťahom

v danom súdnom konaní značne prispeli aj sťažovateľom podané procesné návrhy (najmä

doplnenia podania, ako aj opravné prostriedky proti uzneseniam okresného súdu a krajského

súdu). Ústavný súd zohľadňuje, že sťažovateľ ako účastník konania má nesporne právo na

procesné úkony, ktoré urobil, na druhej strane však poukazuje na to, že za prieťahy

vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania nemožno pripísať

zodpovednosť na vrub súdu konajúcemu vo veci. Poukazujúc na doterajšiu judikatúru, čas,

ktorý bol nevyhnutný na rozhodnutie o procesných návrhoch sťažovateľa, ústavný súd

nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu (m. m. ,

).

23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný sud konštatuje,

že v napadnutom konaní okresného súdu nebolo zistené žiadne obdobie vyslovenej

nečinnosti, v dôsledku ktorej by okresný súd porušil sťažovateľom označené práva.

24. Na druhej strane však ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu sa

v napadnutom konaní vyznačoval značnou neefektívnosťou. Ústavný súd v danej súvislosti

nemôže opomenúť fakt, že medzitýmny rozsudok okresného súdu č. k. -205

z 26. apríla 2012 bol v časti krajským súdom zrušený, pričom krajský súd vytkol okresnému

súdu zistené nedostatky vo vykonanom dokazovaní. Ústavný súd v tejto súvislosti

poukazuje na svoju rozsiahlu konštantnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že nielen nečinnosť,

ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej

sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol

(m. m. , , , ).

25. V nadväznosti na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu, v ktorom dôvodila

dĺžku napadnutého konania aj opakovanou zmenou zákonných sudcov z dôvodu odchodu

sudcov na iné súdy a potrebou naštudovania spisového materiálu, ústavný súd, poukazujúc

na svoju ustálenú judikatúru (napr. , ), pripomína, že skutočnosť,

že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet

sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie

svojej právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát

zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

26. Ústavný súd po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu

z hľadiska predmetu konania, správania sťažovateľa a postupu okresného súdu, zohľadňujúc

celkovú dĺžku konania a skutočnosť, že vo veci nie je právoplatne rozhodnuté, dospel

k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní,

a preto rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.

III.

27. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, prikázal okresnému súdu,

ktorý vo veci aktuálne koná, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výrokovej

časti nálezu).

28. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

29. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

30. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti požadoval finančné odškodnenie v sume 10 000 €,

ktoré odôvodňoval právnou neistotou, ako aj skutočnosťou, že doterajší priebeh konania

vykazuje znaky zbytočných prieťahov.

31. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä

charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľa, jeho správanie počas

predmetného konania, celkovú dĺžku namietaného konania a aj skutočnosť, že vo veci zistil

namietané porušenie označených práv.

Ústavný súd v tejto súvislosti zobral do úvahy aj skutočnosť, že dĺžka konania bola

značne ovplyvnená aj procesnými podaniami sťažovateľa a skutočnosťou, že okresný súd

spôsobil zbytočné prieťahy v napadnutom konaní svojou neefektívnou činnosťou.

Ústavný súd aplikoval zásadu spravodlivosti a zároveň sa riadil úvahou, že cieľom

priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej

z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou

medzinárodnou zmluvou. Berúc do úvahy aj všetky uvedené okolnosti, ústavný súd

považoval za odôvodnené priznať sťažovateľovi sumu 1 000 € ako primerané finančné

zadosťučinenie podľa (bod 3 výrokovej časti nálezu).

32. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov právneho

zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

33. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie trov konania za tri úkony právnej

služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie ústavnej sťažnosti,

spísanie vyjadrenie z 28. mája 2018). Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej

služby uskutočnený v roku 2018 je 153,50 € a hodnota režijného paušálu je 9,21 €. Ústavný

súd priznal sťažovateľovi ( ) náhradu trov konania

z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou v požadovanej výške, t. j. v celkovej sume

488,13 €.

34. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2018