Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 126/2018
PDF · 252.44 KB
No categories available
I. ÚS 126/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej, sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka
o sťažnosti obchodnej spoločnosti TRANSAKTA Bratislava, a. s., Námestie 1. mája 3,
Bratislava, zastúpenej HAVEL § PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, Žižkova
7803/9, Bratislava, v menej ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Ondřej Majer, vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 72/2011
takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti TRANSAKTA Bratislava, a. s., na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní
vedenom pod sp. zn. 11 Cb 72/2011 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 72/2011
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti TRANSAKTA Bratislava, a. s., p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany
p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý nahradiť obchodnej spoločnosti
TRANSAKTA Bratislava, a. s., trovy konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat
eur a päťdesiat centov) na účet advokátskej kancelárie HAVEL § PARTNERS s. r. o. do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla
2018 elektronicky doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti TRANSAKTA Bratislava,
a. s., Námestie 1. mája 3, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 72/2011 (ďalej len „napadnuté
konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na okresnom súde je na základe
sťažovateľkinej žaloby z 31. mája 2011 vedené napadnuté konanie o určenie neplatnosti
uznesení č. 01/2011, 03/2011, 04/2011, 06/2011 a č. 07/2011 prijatých na mimoriadnom
valnom zhromaždení žalovaného 4. apríla 2011 (ďalej len „uznesenia“). Zákonná sudkyňa
spornú vec rozhodla rozsudkom, ktorým žalobu zamietla. Následne na odvolanie
sťažovateľky bola vec rozhodnutím Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k.
21 Cob 152/2014-533 z 30. novembra 2015 vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Podľa názoru sťažovateľky po vrátení veci odvolacím súdom okresný
súd v podstate prestal v namietanom konaní efektívne a bez prieťahov postupovať a konanie
je už viac ako dva roky bez akéhokoľvek relevantného úkonu.
3. Sťažovateľka následne zhodnotila priebeh pojednávaní vo veci a uviedla, že od
vrátenia veci krajským súdom dosiaľ sa nekonalo žiadne pojednávanie, hoci ho zákonná
sudkyňa nariadila už trikrát. Pojednávania nariadené na 5. október 2017 a 12. december
2017 boli zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne a pojednávanie nariadené
na 6. marec 2018 bolo zrušené z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu žalovaného.
Sťažovateľka v sťažnosti zároveň popísala spôsob, akým bola oboznámená so zrušením
súdnych pojednávaní. O zrušení pojednávania, ktoré sa malo konať 12. decembra 2017, sa
dozvedela až priamo pred pojednávacou miestnosťou okresného súdu od asistentky senátu
bezprostredne pred jeho konaním. Formálne oznámenie o zrušení termínu pojednávania
prostredníctvom elektronickej komunikácie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky
doručené až následne po návrate z neuskutočneného pojednávania. Taktiež bolo zrušené aj
pojednávanie, ktoré sa malo konať 6. marca 2018, a sťažovateľka sa o zrušení termínu
daného pojednávania dozvedela len deň pred jeho konaním. Na základe uvedeného postupu
okresného súdu sťažovateľka nadobudla pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne
v predmetnej veci, preto 12. marca 2018 podala námietku zaujatosti, v ktorej požiadala
zákonnú sudkyňu z prejednávania a rozhodovania v danej veci vylúčiť. O uplatnenej
námietke zaujatosti nebolo dosiaľ rozhodnuté.
4. Sťažovateľka v sťažnosti ďalej poukázala na skutočnosť, že opakovane podávala
sťažnosti na prieťahy v napadnutom konaní. Na prvú sťažnosť sťažovateľke odpovedala
predsedníčka okresného súdu a oznámila jej, že sťažnosť na prieťahy je oprávnená. Napriek
danému oznámeniu k prejednaniu a rozhodnutiu veci nedošlo. Sťažovateľka preto opätovne
podala novú sťažnosť na prieťahy v konaní. Predsedníčka okresného súdu tentoraz vôbec
nekonštatovala oprávnenosť alebo neoprávnenosť sťažnosti, iba stručne uviedla, že po
ukončení práceneschopnosti zákonná sudkyňa bezodkladne nariadi termín pojednávania.
Ani po vybavení druhej sťažnosti na prieťahy k prejednaniu a rozhodnutiu veci nedošlo.
Z uvedeného dôvodu preto sťažovateľka 18. januára 2018 podala predsedovi krajského súdu
sťažnosť na postup okresného súdu a žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti
predsedníčkou okresného súdu. Predseda krajského súdu v odpovedi na sťažnosť sp. zn.
Spr 73/18 z 15. februára 2018 konštatoval, že sťažnosť bola v celom rozsahu opodstatnená
a že predsedníčka okresného súdu neprijala účinné opatrenia na odstránenie nedostatkov.
5. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd v danej veci nepostupuje v zmysle
základných procesných princípov a nekoná bez zbytočných prieťahov. Nekonaním
okresného súdu tak dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako i práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
6. Sťažovateľka konštatovala, že neustále prieťahy okresného súdu v napadnutom
konaní nie je možné ďalej akceptovať, pretože napadnuté konanie o určenie neplatnosti
uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia prebieha od roku 2011 (teda takmer 7
rokov), pričom vo veci sa stále dlhodobo nekoná. Keďže v predmetnej veci nebolo
právoplatne rozhodnuté, sťažovateľka tak bola nútená z rovnakých právnych dôvodov
napadnúť uznesenia aj nasledujúcich valných zhromaždení. Nasledujúce súvisiace konanie
je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 11 Cb 98/2011, pričom toto konanie okresný súd
prerušil až do právoplatného ukončenia predmetnej veci. Súdená vec v napadnutom konaní
tak má právny vplyv aj na ďalšie súdne konania a strany sporu sú tak dlhodobo vystavené
stavu právnej neistoty.
7. Nadväzne na už uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej takto rozhodol:
„Základné práva spoločnosti TRANSAKTA Bratislava, a.s., právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 11Cb/72/2011
porušené boli.
Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
11Cb/72/2011 konal bez zbytočných prieťahov.
Spoločnosti TRANSAKTA Bratislava, a.s. sa priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume 1.000,-EUR, ktoré je Okresný súd Piešťany povinný zaplatiť jej do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť spoločnosti TRANSAKTA Bratislava, a.s.
trovy právneho zastúpenia v sume 390,50,-EUR na účet jej právneho zástupcu, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
8. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sú splnené všetky
ústavné a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, a preto
ju uznesením č. k. I. ÚS 126/2018-20 z 12. apríla 2018 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1
a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].
9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 13. apríla 2018
predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,
a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.
10. Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku sp. zn. Spr. 254/18
doručenom ústavnému súdu 28. mája 2018 popísala doterajší priebeh napadnutého konania
okresného súdu špecifikovaním jednotlivých procesných úkonov, ktoré boli v napadnutom
konaní vykonané. Následne uviedla dôvody, prečo bola vec opakovane prerozdelená
viacerým zákonným sudcom, a uviedla tieto relevantné skutočnosti:
«K nekonaniu nariadených pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti sudkyne J
uvádzam, že táto bola v obdobiach od 27.09.2017 do 06.10.2017, od
11.12.2017 do 15.12.2017, od 15.01.2018 do 25.01.2018, od 20.02.2018 do 01.03.2018 a
následne od 13.03.2018 doposiaľ práceneschopná.
K vyjadreniu sťažovateľa o neoznámení nekonania nariadeného termínu
pojednávania dňa 12.12.2017 uvádzam, že sudkyňa bola práceneschopná od 11.12.2017,
teda len deň pred konaním pojednávania, pričom ak sudkyňa oznámila túto skutočnosť až
v priebehu dňa, nebolo objektívne možné oznámiť zrušenie termínu náležite vopred.
Práceneschopnosť sudca nevie vopred ovplyvniť, preto mám za to, že k zrušeniu termínom
pojednávania prišlo z objektívnych dôvodov. Okrem toho sudkyňa je od
13.3.2018 dlhodobo práceneschopná, preto bol spis po viac ako 6 týždňovej neprítomnosti
sudkyne prerozdelený zastupujúcemu sudcovi , ktorý po naštudovaní veci
posunul nariadený termín pojednávania na skorší dátum, ako bol pôvodne nariadený, a to
na 2.7.2018.
K vyjadreniu sťažovateľa, že vyjadrenie pred termínom pojednávania 6.3.2018 bolo
súdu doručené už 16.2.2018, uvádzam, že z dôvodu zmien v obsadení asistentky v senáte
, jej asistentka až dňa 5.3.2018 zaslala právnemu zástupcovi žalovaného
vyjadrenie žalobcu zo dňa 19.02.2018 na vyjadrenie, následne mu volala, či súhlasí
s termínom pojednávania, ktoré sa má uskutočniť 06.03.2018, pričom tento žiadal
o odročenie, nakoľko sa k vyjadreniu nestihne vyjadriť.
Vo vzťahu k vyššie opísaným okolnostiam ako aj jednotlivým úkonom súdu a strán
v konaní považujem žiadanú sumu primeraného finančného zadosťučinenia za vysokú.»
11. Predsedníčka okresného súdu ďalej vo svojom vyjadrení poukázala na
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 16 Kss 9/2013-91
z 20. marca 2014, kde disciplinárny senát pri hodnotení prieťahov v konaniach z hľadiska
porušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho previnenia uviedol, že
„činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať, aby sa nie
krátkodobo, ale trvale pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom
a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj
súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je
dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky
potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého
konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.“.
Zároveň v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde súhlasila s upustením od ústneho
pojednávania v predmetnej veci.
12. Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedníčky
okresného súdu doručenom ústavnému súdu 7. júna 2018 uviedol:
«Úvodom stanoviska Sťažovateľa sa žiada konštatovať, že Sťažovateľ sa nestotožňuje
so závermi Okresného súdu uvedenými v predmetnom Vyjadrení, ako uvádzame ďalej.
Rovnako považujeme za nenáležitý aj odkaz Okresného súdu vo Vyjadrení na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 16 Kss 9/2013-91 z 20.03.2014, ktorý v danom prípade zrejme
nemá ani bližšiu právnu relevanciu k súdenej veci, keďže predmetom konania na Ústavnom
súde SR nie je disciplinárne previnenie sudcu. Sťažovateľ má za to, že v predmetnej súdnej
veci na Okresnom súde vznikali/vznikajú neodôvodnené prieťahy v konaní, a to ako
v prvoinštančnom konaní pred rozhodnutím odvolacieho súdu, tak i v prvoinštančnom
konaní po zrušení rozhodnutia Okresného súdu a vrátení veci na nové prejednanie
a rozhodnutie veci Okresnému súdu. Po vrátení veci odvolacím súdom je Okresný súd
v podstate nečinný a svoj procesný postup vedie absolútne neefektívnym spôsobom. Zmeny
v pridelení zákonného sudcu nemožno považovať za efektívny postup súdu. Toto súdne
konanie pritom trvá už 7 rokov.
Dávame do pozornosti Ústavného súdu SR, že v danom prípade (i.) bol súdny spis po
podaní žaloby opakovane (5x) pridelený inému zákonnému sudcovi... (ii.) od zrušenia
prvostupňového rozhodnutia dňa 30.11.2015 odvolacím súdom a vrátení veci, nevykonal
Okresný súd žiadny relevantný procesný úkon a nekonalo sa ani žiadne pojednávanie, (iii.)
naposledy bolo nariadené pojednávanie opäť odročené, avšak paradoxne odročené na
skorší termín, (iv.) Sťažovateľ bol nútený opakovane podávať sťažnosti na prieťahy
Okresného súdu, pričom niektoré neboli ani náležite vybavené.
Nedostatky v procesnej činnosti Okresného súdu konštatoval aj nadriadený Krajský
súd v Trnave, ktorý na podnet Sťažovateľa preskúmaval postup Okresného súdu v danej
veci a spôsob vybavenia sťažnosti predsedníčkou Okresného súdu. Predseda Krajského
súdu v Trnave v odpovedi... uvádza, že „...Vaša sťažnosť je v celom rozsahu opodstatnená
a stotožňujem sa aj s vaším tvrdením, že predsedníčka okresného súdu Piešťany neprijala
účinné opatrenia na odstránenie nedostatkov. ...Na základe týchto skutočností považujem
sťažnosť v celom rozsahu za opodstatnenú a s predsedníčkou Okresného súdu Piešťany
bude vykonaný osobný pohovor, kde bude poučená, že ak v takýchto závažných prípadoch
nebude vyvodzovať osobnú zodpovednosť u kompetentných pracovníkov bude musieť voči
nej osobnú zodpovednosť vyvodiť predseda krajského súdu pre riadne neplnenie úloh
predsedu súdu.“ Žiada sa dodať, že ani po tomto stanovisku nadriadeného súdu nedošlo na
Okresnom súde k náprave a prejednaniu a rozhodnutiu danej veci bez zbytočných
prieťahov.
Dovoľujeme si preto opätovne poukázať, že po vrátení veci odvolacím súdom
Okresný súd v podstate prestal v predmetnom súdnom konaní efektívne a bez prieťahov
postupovať a konanie je už v podstate od roku 2015 bez akéhokoľvek relevantného úkonu,
pričom sa doposiaľ nekonalo žiadne pojednávanie vo veci. Máme za to, že túto skutočnosť
nie je možné ospravedlniť ani opakovanou práceneschopnosťou Zákonnej sudkyne...
Podľa Sťažovateľa, zrušovanie nariadených pojednávaní a nariaďovanie nových
termínov pojednávania ako i zmeny v pridelení zákonného sudcu nemožno považovať za
relevantnú procesnú aktivitu Okresného súdu, ktorá by mohla odôvodňovať enormnú dĺžku
predmetného konania. Rovnako ani skutková a právna zložitosť danej právnej veci nie je
taká, aby Okresný súd o nej rozhodoval už 7 rokov.
Zastávame právny názor, že Sťažovateľovi je postupom Okresného súdu odopierané
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie veci
v primeranej lehote...
Sťažovateľ vyjadruje svoj súhlas s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej
veci.»
13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde
upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
14. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
15. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného
práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v jej právnej veci.
16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
17. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú
odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).
18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.
19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva
z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo
a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania
(obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna
2016).
20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie
účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný
súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom
konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).
Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.
21. Preskúmaním doterajšieho priebehu namietaného konania pred okresným súdom
ústavný súd zistil, že toto konanie nemožno hodnotiť ako právne zložité a je súčasťou
štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov.
22. Správanie sťažovateľa je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní
o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Po
dôkladnom rozbore zapožičaného súdneho spisu ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka
svojím správaním neprispela k prieťahom v napadnutom konaní.
23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd po
dôkladnom posúdení sťažnosti, obsahu súdneho spisu okresného súdu a vyjadrení
účastníkov konštatuje, že okresný súd spôsobil v napadnutom konaní zbytočné prieťahy
nečinnosťou, ako aj neefektívnym a nesústredeným postupom.
24. Neefektívnosť a neúčelnosť v postupe okresného súdu je indikovaná viacerými
faktormi. Pozornosti ústavného súdu neunikla skutočnosť, že krajský súd ako odvolací súd
v doterajšom priebehu napadnutého konania už dvakrát zmenil, resp. zrušil rozhodnutia
okresného súdu. Prvýkrát krajský súd zmenil uznesenie okresného súdu č. k.
11 Cb 72/2011-178 z 25. novembra 2011, ktorým okresný súd nariadil predbežné opatrenie,
pričom krajský súd vo svojom uznesení č. k. 31 Cob 3/2012-325 zamietol návrh na
nariadenie predbežného opatrenia. Krajský súd v danom uznesení zároveň konštatoval, že
okresný súd pri aplikácii § 102 (vtedy platného a účinného) Občianskeho súdneho poriadku
postupoval „nie celkom vhodne“. Nesprávny postup okresného súdu bol druhýkrát
deklarovaný rozsudkom krajského súdu č. k. 21 Cob 152/2014-533 z 30. novembra 2015,
ktorým zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
25. Ústavný súd taktiež zaznamenal zjavnú nesústredenosť v postupe okresného súdu
aj v tom, že okresný súd pri ukladaní súdneho poplatku za podané odvolanie nesprávne
aplikoval zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a uznesením č. k. 11 Cb 72/2011-
503 z 11. júna 2014 uložil súdny poplatok v nesprávnej výške (132,50 €). Následne musel
uznesením č. k. 11 Cb 72/2011-508 z 2. júla 2014 zrušiť pôvodné uznesenie o uložení
súdneho poplatku a opakovane uložiť sťažovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za
odvolanie v správnej výške (99,50 €).
26. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju rozsiahlu konštantnú
judikatúru, z ktorej vyplýva, že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená
činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu
nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa
sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (m. m. IV. ÚS 22/02,
IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).
27. V súvislosti s dlhotrvajúcimi obdobiami nečinnosti okresného súdu [v roku 2011
trvalo obdobie nečinnosti 5 mesiacov, od februára 2012 do februára 2013 okresný súd
nevykonal žiaden procesný úkon, v roku 2016 trvalo obdobie nečinnosti 9 mesiacov, od
januára 2017 dosiaľ neboli vykonané žiadne relevantné procesné úkony smerujúce
k meritórnemu rozhodnutiu a všetky nariadené pojednávania, ktoré sa mali konať (do dňa
podania sťažnosti ústavnému súdu), boli zrušené], ktoré predsedníčka okresného súdu
odôvodňovala dlhodobou práceneschopnosťou zákonnej sudkyne, ústavný súd poukazujúc
na svoju ustálenú judikatúru (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06) pripomína, že skutočnosť,
že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet
sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie
svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát
zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
28. Ústavný súd po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu
z hľadiska predmetu konania, správania sťažovateľky a postupu okresného súdu,
zohľadňujúc celkovú dĺžku konania a skutočnosť, že vo veci nie je právoplatne rozhodnuté,
dospel k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom
konaní, a preto rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je
uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.
III.
29. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej
osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu, prikázal
okresnému súdu, ktorý vo veci aktuálne koná, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov
(bod 2 výrokovej časti nálezu).
30. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
31. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
32. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti požadovala finančné odškodnenie v sume
1 000 €, ktoré odôvodňovala právnou neistotou a skutočnosťou, že doterajší priebeh konania
vykazuje znaky zbytočných prieťahov. Ústavný súd aplikoval zásadu spravodlivosti
a zároveň sa riadil úvahou, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je
len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených
ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou. Berúc do úvahy všetky uvedené
okolnosti, ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľke primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde v požadovanej výške (bod 3
výrokovej časti nálezu).
33. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov právneho
zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“).
34. Sťažovateľka si uplatňuje trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za dva
úkony právnej služby. Za dva úkony vykonané v roku 2018 prislúcha sťažovateľke odmena
v sume dvakrát po 153,50 € spolu s režijným paušálom v sume 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3
a § 11 ods. 2 vyhlášky, preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky prestavujú sumu
325,42 €, ku ktorej bolo potrebné pripočítať 20 % DPH (65,08 €), t. j. trovy právneho
zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu 390,50 €.
35. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. júna 2018