Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 126/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej, sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

o sťažnosti obchodnej spoločnosti TRANSAKTA Bratislava, a. s., Námestie 1. mája 3,

Bratislava, zastúpenej HAVEL § PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, Žižkova

7803/9, Bratislava, v menej ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Ondřej Majer, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti TRANSAKTA Bratislava, a. s., na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti TRANSAKTA Bratislava, a. s., p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany

p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý nahradiť obchodnej spoločnosti

TRANSAKTA Bratislava, a. s., trovy konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat

eur a päťdesiat centov) na účet advokátskej kancelárie HAVEL § PARTNERS s. r. o. do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla

2018 elektronicky doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti TRANSAKTA Bratislava,

a. s., Námestie 1. mája 3, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na okresnom súde je na základe

sťažovateľkinej žaloby z 31. mája 2011 vedené napadnuté konanie o určenie neplatnosti

uznesení č. 01/2011, 03/2011, 04/2011, 06/2011 a č. 07/2011 prijatých na mimoriadnom

valnom zhromaždení žalovaného 4. apríla 2011 (ďalej len „uznesenia“). Zákonná sudkyňa

spornú vec rozhodla rozsudkom, ktorým žalobu zamietla. Následne na odvolanie

sťažovateľky bola vec rozhodnutím Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-533 z 30. novembra 2015 vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Podľa názoru sťažovateľky po vrátení veci odvolacím súdom okresný

súd v podstate prestal v namietanom konaní efektívne a bez prieťahov postupovať a konanie

je už viac ako dva roky bez akéhokoľvek relevantného úkonu.

3. Sťažovateľka následne zhodnotila priebeh pojednávaní vo veci a uviedla, že od

vrátenia veci krajským súdom dosiaľ sa nekonalo žiadne pojednávanie, hoci ho zákonná

sudkyňa nariadila už trikrát. Pojednávania nariadené na 5. október 2017 a 12. december

2017 boli zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne a pojednávanie nariadené

na 6. marec 2018 bolo zrušené z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu žalovaného.

Sťažovateľka v sťažnosti zároveň popísala spôsob, akým bola oboznámená so zrušením

súdnych pojednávaní. O zrušení pojednávania, ktoré sa malo konať 12. decembra 2017, sa

dozvedela až priamo pred pojednávacou miestnosťou okresného súdu od asistentky senátu

bezprostredne pred jeho konaním. Formálne oznámenie o zrušení termínu pojednávania

prostredníctvom elektronickej komunikácie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky

doručené až následne po návrate z neuskutočneného pojednávania. Taktiež bolo zrušené aj

pojednávanie, ktoré sa malo konať 6. marca 2018, a sťažovateľka sa o zrušení termínu

daného pojednávania dozvedela len deň pred jeho konaním. Na základe uvedeného postupu

okresného súdu sťažovateľka nadobudla pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne

v predmetnej veci, preto 12. marca 2018 podala námietku zaujatosti, v ktorej požiadala

zákonnú sudkyňu z prejednávania a rozhodovania v danej veci vylúčiť. O uplatnenej

námietke zaujatosti nebolo dosiaľ rozhodnuté.

4. Sťažovateľka v sťažnosti ďalej poukázala na skutočnosť, že opakovane podávala

sťažnosti na prieťahy v napadnutom konaní. Na prvú sťažnosť sťažovateľke odpovedala

predsedníčka okresného súdu a oznámila jej, že sťažnosť na prieťahy je oprávnená. Napriek

danému oznámeniu k prejednaniu a rozhodnutiu veci nedošlo. Sťažovateľka preto opätovne

podala novú sťažnosť na prieťahy v konaní. Predsedníčka okresného súdu tentoraz vôbec

nekonštatovala oprávnenosť alebo neoprávnenosť sťažnosti, iba stručne uviedla, že po

ukončení práceneschopnosti zákonná sudkyňa bezodkladne nariadi termín pojednávania.

Ani po vybavení druhej sťažnosti na prieťahy k prejednaniu a rozhodnutiu veci nedošlo.

Z uvedeného dôvodu preto sťažovateľka 18. januára 2018 podala predsedovi krajského súdu

sťažnosť na postup okresného súdu a žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti

predsedníčkou okresného súdu. Predseda krajského súdu v odpovedi na sťažnosť sp. zn.

Spr 73/18 z 15. februára 2018 konštatoval, že sťažnosť bola v celom rozsahu opodstatnená

a že predsedníčka okresného súdu neprijala účinné opatrenia na odstránenie nedostatkov.

5. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd v danej veci nepostupuje v zmysle

základných procesných princípov a nekoná bez zbytočných prieťahov. Nekonaním

okresného súdu tak dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako i práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

6. Sťažovateľka konštatovala, že neustále prieťahy okresného súdu v napadnutom

konaní nie je možné ďalej akceptovať, pretože napadnuté konanie o určenie neplatnosti

uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia prebieha od roku 2011 (teda takmer 7

rokov), pričom vo veci sa stále dlhodobo nekoná. Keďže v predmetnej veci nebolo

právoplatne rozhodnuté, sťažovateľka tak bola nútená z rovnakých právnych dôvodov

napadnúť uznesenia aj nasledujúcich valných zhromaždení. Nasledujúce súvisiace konanie

je vedené na okresnom súde pod sp. zn. , pričom toto konanie okresný súd

prerušil až do právoplatného ukončenia predmetnej veci. Súdená vec v napadnutom konaní

tak má právny vplyv aj na ďalšie súdne konania a strany sporu sú tak dlhodobo vystavené

stavu právnej neistoty.

7. Nadväzne na už uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej takto rozhodol:

„Základné práva spoločnosti TRANSAKTA Bratislava, a.s., právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa SR, právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené boli.

Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Spoločnosti TRANSAKTA Bratislava, a.s. sa priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 1.000,-EUR, ktoré je Okresný súd Piešťany povinný zaplatiť jej do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť spoločnosti TRANSAKTA Bratislava, a.s.

trovy právneho zastúpenia v sume 390,50,-EUR na účet jej právneho zástupcu, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

8. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sú splnené všetky

ústavné a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, a preto

ju uznesením č. k. -20 z 12. apríla 2018 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1

a 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“)].

9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 13. apríla 2018

predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,

a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.

10. Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku sp. zn. Spr. 254/18

doručenom ústavnému súdu 28. mája 2018 popísala doterajší priebeh napadnutého konania

okresného súdu špecifikovaním jednotlivých procesných úkonov, ktoré boli v napadnutom

konaní vykonané. Následne uviedla dôvody, prečo bola vec opakovane prerozdelená

viacerým zákonným sudcom, a uviedla tieto relevantné skutočnosti:

«K nekonaniu nariadených pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti sudkyne J

uvádzam, že táto bola v obdobiach od 27.09.2017 do 06.10.2017, od

11.12.2017 do 15.12.2017, od 15.01.2018 do 25.01.2018, od 20.02.2018 do 01.03.2018 a

následne od 13.03.2018 doposiaľ práceneschopná.

K vyjadreniu sťažovateľa o neoznámení nekonania nariadeného termínu

pojednávania dňa 12.12.2017 uvádzam, že sudkyňa bola práceneschopná od 11.12.2017,

teda len deň pred konaním pojednávania, pričom ak sudkyňa oznámila túto skutočnosť až

v priebehu dňa, nebolo objektívne možné oznámiť zrušenie termínu náležite vopred.

Práceneschopnosť sudca nevie vopred ovplyvniť, preto mám za to, že k zrušeniu termínom

pojednávania prišlo z objektívnych dôvodov. Okrem toho sudkyňa je od

13.3.2018 dlhodobo práceneschopná, preto bol spis po viac ako 6 týždňovej neprítomnosti

sudkyne prerozdelený zastupujúcemu sudcovi , ktorý po naštudovaní veci

posunul nariadený termín pojednávania na skorší dátum, ako bol pôvodne nariadený, a to

na 2.7.2018.

K vyjadreniu sťažovateľa, že vyjadrenie pred termínom pojednávania 6.3.2018 bolo

súdu doručené už 16.2.2018, uvádzam, že z dôvodu zmien v obsadení asistentky v senáte

, jej asistentka až dňa 5.3.2018 zaslala právnemu zástupcovi žalovaného

vyjadrenie žalobcu zo dňa 19.02.2018 na vyjadrenie, následne mu volala, či súhlasí

s termínom pojednávania, ktoré sa má uskutočniť 06.03.2018, pričom tento žiadal

o odročenie, nakoľko sa k vyjadreniu nestihne vyjadriť.

Vo vzťahu k vyššie opísaným okolnostiam ako aj jednotlivým úkonom súdu a strán

v konaní považujem žiadanú sumu primeraného finančného zadosťučinenia za vysokú.»

11. Predsedníčka okresného súdu ďalej vo svojom vyjadrení poukázala na

rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. -91

z 20. marca 2014, kde disciplinárny senát pri hodnotení prieťahov v konaniach z hľadiska

porušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho previnenia uviedol, že

„činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať, aby sa nie

krátkodobo, ale trvale pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom

a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj

súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je

dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky

potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého

konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.“.

Zároveň v zmysle súhlasila s upustením od ústneho

pojednávania v predmetnej veci.

12. Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedníčky

okresného súdu doručenom ústavnému súdu 7. júna 2018 uviedol:

«Úvodom stanoviska Sťažovateľa sa žiada konštatovať, že Sťažovateľ sa nestotožňuje

so závermi Okresného súdu uvedenými v predmetnom Vyjadrení, ako uvádzame ďalej.

Rovnako považujeme za nenáležitý aj odkaz Okresného súdu vo Vyjadrení na rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. -91 z 20.03.2014, ktorý v danom prípade zrejme

nemá ani bližšiu právnu relevanciu k súdenej veci, keďže predmetom konania na Ústavnom

súde SR nie je disciplinárne previnenie sudcu. Sťažovateľ má za to, že v predmetnej súdnej

veci na Okresnom súde vznikali/vznikajú neodôvodnené prieťahy v konaní, a to ako

v prvoinštančnom konaní pred rozhodnutím odvolacieho súdu, tak i v prvoinštančnom

konaní po zrušení rozhodnutia Okresného súdu a vrátení veci na nové prejednanie

a rozhodnutie veci Okresnému súdu. Po vrátení veci odvolacím súdom je Okresný súd

v podstate nečinný a svoj procesný postup vedie absolútne neefektívnym spôsobom. Zmeny

v pridelení zákonného sudcu nemožno považovať za efektívny postup súdu. Toto súdne

konanie pritom trvá už 7 rokov.

Dávame do pozornosti Ústavného súdu SR, že v danom prípade (i.) bol súdny spis po

podaní žaloby opakovane (5x) pridelený inému zákonnému sudcovi... (ii.) od zrušenia

prvostupňového rozhodnutia dňa 30.11.2015 odvolacím súdom a vrátení veci, nevykonal

Okresný súd žiadny relevantný procesný úkon a nekonalo sa ani žiadne pojednávanie, (iii.)

naposledy bolo nariadené pojednávanie opäť odročené, avšak paradoxne odročené na

skorší termín, (iv.) Sťažovateľ bol nútený opakovane podávať sťažnosti na prieťahy

Okresného súdu, pričom niektoré neboli ani náležite vybavené.

Nedostatky v procesnej činnosti Okresného súdu konštatoval aj nadriadený Krajský

súd v Trnave, ktorý na podnet Sťažovateľa preskúmaval postup Okresného súdu v danej

veci a spôsob vybavenia sťažnosti predsedníčkou Okresného súdu. Predseda Krajského

súdu v Trnave v odpovedi... uvádza, že „...Vaša sťažnosť je v celom rozsahu opodstatnená

a stotožňujem sa aj s vaším tvrdením, že predsedníčka okresného súdu Piešťany neprijala

účinné opatrenia na odstránenie nedostatkov. ...Na základe týchto skutočností považujem

sťažnosť v celom rozsahu za opodstatnenú a s predsedníčkou Okresného súdu Piešťany

bude vykonaný osobný pohovor, kde bude poučená, že ak v takýchto závažných prípadoch

nebude vyvodzovať osobnú zodpovednosť u kompetentných pracovníkov bude musieť voči

nej osobnú zodpovednosť vyvodiť predseda krajského súdu pre riadne neplnenie úloh

predsedu súdu.“ Žiada sa dodať, že ani po tomto stanovisku nadriadeného súdu nedošlo na

Okresnom súde k náprave a prejednaniu a rozhodnutiu danej veci bez zbytočných

prieťahov.

Dovoľujeme si preto opätovne poukázať, že po vrátení veci odvolacím súdom

Okresný súd v podstate prestal v predmetnom súdnom konaní efektívne a bez prieťahov

postupovať a konanie je už v podstate od roku 2015 bez akéhokoľvek relevantného úkonu,

pričom sa doposiaľ nekonalo žiadne pojednávanie vo veci. Máme za to, že túto skutočnosť

nie je možné ospravedlniť ani opakovanou práceneschopnosťou Zákonnej sudkyne...

Podľa Sťažovateľa, zrušovanie nariadených pojednávaní a nariaďovanie nových

termínov pojednávania ako i zmeny v pridelení zákonného sudcu nemožno považovať za

relevantnú procesnú aktivitu Okresného súdu, ktorá by mohla odôvodňovať enormnú dĺžku

predmetného konania. Rovnako ani skutková a právna zložitosť danej právnej veci nie je

taká, aby Okresný súd o nej rozhodoval už 7 rokov.

Zastávame právny názor, že Sťažovateľovi je postupom Okresného súdu odopierané

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie veci

v primeranej lehote...

Sťažovateľ vyjadruje svoj súhlas s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej

veci.»

13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

14. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

15. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v a práva upraveného v dohovoru

postupom okresného súdu v jej právnej veci.

16. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

17. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , ).

18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva

z v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1

, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo

a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania

(obdobne predtým a účinného do 30. júna

2016).

20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. , , ).

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

21. Preskúmaním doterajšieho priebehu namietaného konania pred okresným súdom

ústavný súd zistil, že toto konanie nemožno hodnotiť ako právne zložité a je súčasťou

štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov.

22. Správanie sťažovateľa je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní

o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru. Po

dôkladnom rozbore zapožičaného súdneho spisu ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka

svojím správaním neprispela k prieťahom v napadnutom konaní.

23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd po

dôkladnom posúdení sťažnosti, obsahu súdneho spisu okresného súdu a vyjadrení

účastníkov konštatuje, že okresný súd spôsobil v napadnutom konaní zbytočné prieťahy

nečinnosťou, ako aj neefektívnym a nesústredeným postupom.

24. Neefektívnosť a neúčelnosť v postupe okresného súdu je indikovaná viacerými

faktormi. Pozornosti ústavného súdu neunikla skutočnosť, že krajský súd ako odvolací súd

v doterajšom priebehu napadnutého konania už dvakrát zmenil, resp. zrušil rozhodnutia

okresného súdu. Prvýkrát krajský súd zmenil uznesenie okresného súdu č. k.

-178 z 25. novembra 2011, ktorým okresný súd nariadil predbežné opatrenie,

pričom krajský súd vo svojom uznesení č. k. -325 zamietol návrh na

nariadenie predbežného opatrenia. Krajský súd v danom uznesení zároveň konštatoval, že

okresný súd pri aplikácii (vtedy platného a účinného)

postupoval „nie celkom vhodne“. Nesprávny postup okresného súdu bol druhýkrát

deklarovaný rozsudkom krajského súdu č. k. -533 z 30. novembra 2015,

ktorým zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

25. Ústavný súd taktiež zaznamenal zjavnú nesústredenosť v postupe okresného súdu

aj v tom, že okresný súd pri ukladaní súdneho poplatku za podané odvolanie nesprávne

aplikoval o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a uznesením č. k. 11 Cb 72/2011-

503 z 11. júna 2014 uložil súdny poplatok v nesprávnej výške (132,50 €). Následne musel

uznesením č. k. -508 z 2. júla 2014 zrušiť pôvodné uznesenie o uložení

súdneho poplatku a opakovane uložiť sťažovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za

odvolanie v správnej výške (99,50 €).

26. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju rozsiahlu konštantnú

judikatúru, z ktorej vyplýva, že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu

nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa

sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (m. m. ,

, , ).

27. V súvislosti s dlhotrvajúcimi obdobiami nečinnosti okresného súdu [v roku 2011

trvalo obdobie nečinnosti 5 mesiacov, od februára 2012 do februára 2013 okresný súd

nevykonal žiaden procesný úkon, v roku 2016 trvalo obdobie nečinnosti 9 mesiacov, od

januára 2017 dosiaľ neboli vykonané žiadne relevantné procesné úkony smerujúce

k meritórnemu rozhodnutiu a všetky nariadené pojednávania, ktoré sa mali konať (do dňa

podania sťažnosti ústavnému súdu), boli zrušené], ktoré predsedníčka okresného súdu

odôvodňovala dlhodobou práceneschopnosťou zákonnej sudkyne, ústavný súd poukazujúc

na svoju ustálenú judikatúru (napr. , ) pripomína, že skutočnosť,

že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet

sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie

svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát

zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

28. Ústavný súd po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu

z hľadiska predmetu konania, správania sťažovateľky a postupu okresného súdu,

zohľadňujúc celkovú dĺžku konania a skutočnosť, že vo veci nie je právoplatne rozhodnuté,

dospel k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom

konaní, a preto rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je

uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.

III.

29. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu, prikázal

okresnému súdu, ktorý vo veci aktuálne koná, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

(bod 2 výrokovej časti nálezu).

30. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

31. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

32. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti požadovala finančné odškodnenie v sume

1 000 €, ktoré odôvodňovala právnou neistotou a skutočnosťou, že doterajší priebeh konania

vykazuje znaky zbytočných prieťahov. Ústavný súd aplikoval zásadu spravodlivosti

a zároveň sa riadil úvahou, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je

len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených

, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou. Berúc do úvahy všetky uvedené

okolnosti, ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľke primerané finančné

zadosťučinenie podľa v požadovanej výške (bod 3

výrokovej časti nálezu).

33. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov právneho

zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“).

34. Sťažovateľka si uplatňuje trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za dva

úkony právnej služby. Za dva úkony vykonané v roku 2018 prislúcha sťažovateľke odmena

v sume dvakrát po 153,50 € spolu s režijným paušálom v sume 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3

a § 11 ods. 2 vyhlášky, preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky prestavujú sumu

325,42 €, ku ktorej bolo potrebné pripočítať 20 % DPH (65,08 €), t. j. trovy právneho

zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu 390,50 €.

35. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2018