Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 366/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MACKONTROL engineering,

s. r. o., Ondavská 32, Prešov, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Vladimírou Houdek

Běhalovou, Brezová 10, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

a , práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Prešove č. k. -490 z 23. januára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti MACKONTROL engineering, s. r. o., o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2018

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MACKONTROL engineering, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a , práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -490 z 23. januára 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu bol účastníkom konania o zaplatenie

sumy 10 224,90 € proti žalovaným a (ďalej len

„žalovaní“). Sťažovateľ sa v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov (ďalej len „okresný

súd“) pod sp. zn. domáhal zaplatenia sumy 9 788,84 € za vykonané

rekonštrukčné práce a sumy 436,06 € z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaných.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Tvrdili, že z dôvodu

stavebnej činnosti právneho predchodcu žalobcu, ktorý realizoval nadstavbu bytového

domu, došlo k vzniku škody a právny predchodca žalobcu ich byt nerekonštruoval, iba

odstraňoval vzniknuté škody, ktoré mal povinnosť odstrániť. V priebehu konania žalovaný

v 1. rade uznal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 436,06 €.“ V konaní bol vypracovaný

znalecký posudok znalkyňou z odboru stavebníctva, odvetvia

pozemných stavieb, odhadu hodnoty nehnuteľností, odhadu hodnoty stavebných prác

č. 6/2013 (ďalej len „znalecký posudok“).

Okresný súd rozsudkom č. k. -462 z 19. októbra 2016 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“) rozhodol, že žalovaní zaplatia sťažovateľovi sumu 477,19 €

(sumu 436,06 € vyplatila poisťovňa žalovaným z titulu náhrady škody a sumu 41,13 € ako

cenu za montáž presvetľovacieho okna) s ročným úrokom z omeškania 9 % od 18. mája

2011. Okresný súd rozsudok odôvodnil tak, že znalecký posudok bol pre rozhodovanie

nepoužiteľný.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom namietal

najmä to, že okresný súd nepostupoval v zmysle

(ďalej len „CSP“), a preto sťažovateľ až do doručenia rozsudku okresného súdu nevedel, že

okresný súd bude považovať znalecký posudok za nepoužiteľný.

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku

o zamietnutí časti žaloby. Zo sťažnosti vyplýva, že krajský súd v odôvodnení napadnutého

rozsudku uviedol: „podstatné bolo položkovite zistiť, či jednotlivé právnym predchodcom

fakturované úkony majú súvis s odstraňovaním škôd alebo s rekonštrukciou bytu

žalovaných. Je pravdou, že prvoinštančný súd sa snažil tieto okolnosti zistiť zo znaleckého

posudku... presne položkovite jednotlivé úkony nevyčíslila, len sa

obmedzila na konštatovanie sumáru bez bližšieho odôvodnenia. Vada tohto posudku nebola

odstránená ani jej výsluchom pred prvoinštančným súdom a napriek tomu, že odvolací súd

naznačil nevyhnutnosť zistenia týchto skutočností a preukázanie tejto skutočnosti, žalobca

na to nezareagoval a nenavrhol žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že činnosť ktorú vykonal

v byte žalovaných... sa týka práve realizácie rekonštrukčných prác.“

4. Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu jeho základných práv došlo najmä

svojvoľným, arbitrárnym a nesprávnym hodnotením znaleckého posudku zo strany

okresného súdu aj krajského súdu. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti

rozhodol nálezom: „1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a inú právnu ochranu

podľa SR a na spravodlivý súdny proces podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove

č. k. -490 dňa 23.01.2018 p o r u š e n é bolo.

2. Základné právo sťažovateľa na ochranu majetku podľa

Slovenskej republiky a právo na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského

súdu v Prešove č.k. -490 dňa 23.01.2018 p o r u š e n é bolo.

3. Ústavný súd zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. -490

zo dňa 23.012018 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho

rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,

pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (m. m. , ).

7. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

(m. m. , , ).

8. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

III.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu

9. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa

ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu, odôvodňujúc to tým, že

zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že nárok sťažovateľa na zaplatenie

rekonštrukčných prác vykonaných v byte žalovaných je dôvodný. Sťažovateľ porušenie

svojich práv odvíja aj od tvrdenia, že okresný súd nepostupoval v zmysle .

10. Úlohou ústavného súdu bolo posúdiť, či krajský súd napadnutý rozsudok

primeraným spôsobom odôvodnil a či ho nemožno považovať za arbitrárny, a teda

z ústavného hľadiska za neakceptovateľný a neudržateľný.

11. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Žalobca namietal

odňatie práva konať pred súdom, keď prvoinštančný súd nepostupoval podľa § 181 ods. 2

. Je pravdou, že prvoinštančný súd nepostupoval podľa .

Prvoinštančný súd neuviedol stranám sporu počas konania... ktoré skutkové tvrdenia sú

medzi stranami sporné, ktoré súd považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré

nevykoná a taktiež neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Opomenutie aplikácie

vydaním rozhodnutia vo veci samej sa konvaliduje. V rozhodnutí o veci

samej prvoinštančný súd svoje názory oznámil a tým zhojil tento procesný nedostatok

a prípadné odňatie práva na spravodlivý súdny proces stranám sporu. Preto tento dôvod

odvolací súd nepovažuje za dôvod, pre ktorý by bolo potrebné napadnutý rozsudok

prvoinštančného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

... žalobcovia namietali, že prvoinštančný súd nemal dostatočne preukázané, či došlo

alebo nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo... Ako podstatnou v celej záležitosti, a to je

potrebné poukázať aj na predchádzajúce zrušujúce uzneseniu odvolacieho súdu

č. k. -430 zo dňa 22.3.2016 na strane 7, je okolnosť, aby bolo položkovite

zistené, či jednotlivé fakturované úkony právneho predchodcu žalobcu majú súvis

s odstraňovaním škôd v súvislosti so zatečením domu a bytu, alebo v súvislosti s prácami

nad rámec odstraňovania škôd, teda rekonštrukciou bytu, vylepšením jeho pôvodného stavu.

Je pravdou, že prvoinštančný súd sa snažil tieto okolnosti zistiť zo znaleckého

posudku... presne položkovite jednotlivé úkony nevyčíslila, len sa

obmedzila na konštatovanie sumáru, bez bližšieho odôvodnenia. Vada tohto posudku nebola

odstránená ani jej výsluchom pred prvoinštančným súdom a aj napriek tomu, že odvolací

súd naznačil nevyhnutnosť zistenia týchto skutočností a preukázanie tejto skutočnosti,

žalobca na to nezareagoval a nenavrhol žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že činnosť, ktorú

vykonali v byte žalovaných a ktorú vyfakturovali vo faktúre č. 217/2009, sa týka práve

realizácie rekonštrukčných prác bytu žalovaných, teda prác, ktoré predstavujú nad rámec

plnenie, teda plnenie nad rámec odstraňovania škôd.

To, že súd už nevykonal dôkazy z vlastnej iniciatívy, nie je možné hodnotiť

v neprospech žalobcu. Dôkazné bremeno tak, ako to uviedol prvoinštančný súd, bolo

na strane žalobcu, aby preukázal, ktoré jednotlivé uplatnené položky (ktoré žalovaní tvrdili,

že všetky sa týkali opráv bytu, nie rekonštrukčných prác, a teda dohody o zlepšení kvality

bývania a dohody o dielo), sa týkali rekonštrukčných prác a boli vykonané nad rámec

uvedenia bytu do pôvodného stavu (odstránenie škody). Prvoinštančný súd nebol povinný

takéto dôkazy vykonať už aj s poukazom na to, že chránenou stranou v spore bol

spotrebiteľ, teda žalovaní, nie žalobca.

Nič nebránilo žalobcovi, aby v priebehu prvoinštančného konania navrhol dôkaz

na zistenie rozsahu vykonaných prác z titulu rekonštrukcie alebo nad vykonané opravy bytu

žalovaných.“

12. Ústavný súd poukázaním na obsah citovaného odôvodnenia rozhodnutia

krajského súdu dospel k záveru, že krajský súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré

sťažovateľ v konaní nastolil. V napadnutom rozhodnutí vysvetlil skutkové aj právne

okolnosti opodstatňujúce jeho rozhodnutie. Z napadnutého rozhodnutia je tiež zrejmé, ako

sa krajský súd vysporiadal s tými z argumentov sťažovateľa, ktoré mali pre rozhodnutie

podstatný význam.

Skutočnosť, že sa sťažovateľ so závermi všeobecných súdov nestotožňuje, nemôže

sama osebe založiť odôvodnenosť ústavnej sťažnosti (m. m. ), a preto je

potrebné sťažnosť v tejto časti považovať za zjavne neodôvodnenú.

K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom krajského súdu

13. Sťažovateľ porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

a práva podľa dodatkového protokolu odvíja od porušenia základného

práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces a v sťažnosti uviedol: „Nesprávnym

rozhodnutím súdu, súd pripravil sťažovateľa o sumu takmer 10 000,-eur, čo sa v podnikaní

žalobcu negatívne prejaví.“

14. Ústavný súd uvádza, že ochranu vlastníckeho práva poskytujú všeobecné súdy,

a preto je právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu tomuto základnému právu v zásade

vylúčená. Poskytnutie ochrany tomuto základnému právu by prichádzalo do úvahy

na úrovni ústavného súdu v prípade zistenia porušenia základného práva na súdnu ochranu

(m. m. ).

15. Pokiaľ sťažovateľ porušenie svojho práva podľa odvíja

od porušenia a dohovoru, vzhľadom na to, že ústavný súd

nedospel k porušeniu uvedených práv, je preto celkom prirodzené, že nemohlo dôjsť ani

k porušeniu práva sťažovateľa podľa , preto aj v tejto časti bolo treba

jeho sťažnosť odmietnuť podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

16. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2018