Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/61/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Eriky Zajacovej a sudkyne JUDr. Moniky Sitárikovej v spore žalobcu KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, právne zastúpeného Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., Banská Bystrica, Horná 26, IČO: 36 868 299 proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, právne zastúpenej Mgr. Ľubomírom Dvorským, advokátom so sídlom Trenčín, Nám. Sv. Anny 361/20-4, o zaplatenie 16.759,43 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -159 zo dňa 4. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobca ako poisťovateľ (PZP) uplatňuje proti žalovanej ako vodičke náhradu ním vyplateného poistného plnenia vo výške 16.759,43 eur. Žaloba je založená na ust. v znení účinnom v čase dopravnej nehody (02.05.2019), podľa ktorého poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou. Osobitným predpisom je tu ust. o cestnej premávke, podľa ktorého je účastník dopravnej nehody povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi.

2. Súd prvej inštancie vychádzal z nesporného skutkového základu, že dňa 02.05.2019 o cca 05.35 hod., keď šla žalovaná do práce autom a vchádzala na hlavnú cestu, pocítila náraz. V spätnom zrkadle zbadala bicykel na zemi, nevidela však zraneného cyklistu. Bola v strese, resp. v šoku a nevedela identifikovať, čo sa udialo. Preto v jazde pokračovala, a keď dorazila k svojmu zamestnaniu a niekto jej povedal, že zrazila cyklistu, hneď sa autom chcela vrátiť, no v strese zablúdila, na miesto nehody napokon dorazila asi o 10 minút po nehode, a tam už videla záchranné a policajné zložky, ktoré zraneného nakladali do sanitky a teda zistila, že je v opatere záchranárov. Potrebovala sa ukľudniť, preto sa vrátila späť do práce s tým, že cez obednú prestávku pôjde na políciu. No policajti prišli o cca 08.00 hod. za ňou do práce a tak im všetko vysvetlila k nehode, prečo auto hneď nezastavila, ale pokračovala v jazde, priznala svoju zodpovednosť za nehodu, že ju zavinila, že neposkytla pomoc. Súd prvej inštancie mal tiež za preukázané, že na základe oznámenia vodiča jazdiaceho za žalovanou prišla do 10 minút od nehody rýchla zdravotná pomoc a aj polícia. Polícii bola nehoda oznámená 02.05.2019 o 05:37 hod. operačným strediskom RZP.

3. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v jeho predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, že žalovaná porušila povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, toto porušenie právnej povinnosti zo strany žalovanej konštatoval. Napriek tomu nepovažoval regresný nárok žalobcu za dôvodný, pretože sa podľa súdu prvej inštancie jednalo zo strany žalobcu o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi ( ).

4. Súd prvej inštancie vedomý si ustálenej rozhodovacej praxe o neprípustnosti moderácie regresného nároku na základe (R 64/2020) uviedol, že touto judikatúrou však nebolo konštatované, že nárok poisťovateľa podľa by nemohol byť posúdený ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi ( ) vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu. 5. Zaoberajúc sa okolnosťami prípadu súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si regres uplatnil v plnej výške s vedomím toho, že dopravná nehoda bola riadne prešetrená, zistený jej priebeh, následky, vinník, ktorým bola žalovaná a v dôsledku toho bol riadne ustálený aj rozsah poistného plnenia, ktoré bol žalobca povinný poskytnúť poškodenému (resp. iným oprávneným osobám) titulom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z uvedeného súd prvej inštancie dovodil, že žalobca svoj žalobný nárok formálne oprel o zákonné ustanovenia bez zohľadnenia jeho účelu, a to s cieľom získať od žalovanej na jej úkor celé poistné plnenie, ktoré žalobca vyplatil oprávneným osobám. Priznanie náhrady celého vyplateného poistného plnenia vo výške 16.759,43 eur, ktorú uplatnil poisťovateľ voči vinníkovi nehody/poistenému za situácie, keď dopravná nehoda bola okamžite (do 2 minút) ohlásená polícii iným účastníkom nehody a okamžité neohlásenie nehody polícii jej vinníkom neviedlo k sťaženiu alebo znemožneniu prešetrenia nehody a jej následkov, nepovažoval súd prvej inštancie za spravodlivé. Zohľadnil pritom aj osobné a majetkové pomery žalovanej.

6. Na podporu svojho záveru poukázal súd prvej inštancie na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 30.11.2021, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že taký výklad ustanovenia , ktorý by neumožňoval preskúmať správnosť postupu poisťovne, by nebol spravodlivý, pretože by bolo celkom na úvahe poisťovne, akú sumu uplatní, či zohľadní alebo nezohľadní napr. eventuálne spoluzavinenie, resp. iné relevantné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Ústavný súd k uvedenému dodal, že je to práve otázka proporcionality, ktorú je potrebné skúmať zo strany všeobecného súdnictva, pričom uplatnenie regresu jednoznačne musí byť zo strany poisťovateľa riadne zdôvodnené. Povinnosťou účastníkov právneho vzťahu je dodržiavať zákonné a zmluvné záväzky, no súčasne musia všetci zainteresovaní konať férovo. Pokiaľ mierne oneskorenie nespôsobí žiaden negatívny následok a k danej situácii pristúpia dôvody hodné osobitného zreteľa, nesmie ich súd opomenúť. Právo v sebe musí mať aj aspekt empatie, pričom priznávanie obdobných nárokov ako vo veci posudzovanej Ústavným súdom SR môže podľa neho často narážať na samu podstatu dobrých mravov. V danej veci sa jednalo o povinnosť zaplatiť náhradu poistného plnenia v sume 2.794,47 Eur z celkového vyplateného poistného plnenia 9.314,90 Eur (30 %), z dôvodu, že vznik poistnej udalosti nebol nahlásený v zákonnej lehote 15 dní podľa , ale s omeškaním viac ako 2 mesiacov. 7. Súd prvej inštancie teda zohľadnil, že rovnako ako v prípade posudzovanom citovaným nálezom ústavného súdu aj v tomto spore nemala skutočnosť, že žalovaná svoju povinnosť nesplnila ihneď (ihneď neohlásila nehodu polícii), žiaden vplyv na objasňovanie dopravnej nehody ani na zisťovanie druhu a rozsahu škody, ktorú utrpel cyklista a ani na následné plnenie žalobcu v prospech poškodeného. Súčasne súd prvej inštancie konštatoval danosť okolností hodných osobitného zreteľa, za ktoré považoval, že svedok nehody hneď privolal na miesto nehody rýchlu zdravotnú pomoc, ktorá privolala na miesto nehody políciu do 2 minút od nehody. Zohľadnil aj správanie sa žalovanej, ktorá len pre jej psychickú indispozíciu v tejto stresovej situácii nereagovala adekvátne, keď vozidlo ihneď po náraze nezastavila a neprivolala políciu, no keď sa o nehode dozvedela, vrátila sa na miesto nehody, kde sa ubezpečila, že zranený je už v opatere záchranných zložiek a že nehodu už niekto polícii nahlásil, keďže videla na mieste políciu. Za významný považoval súd aj fakt, že žalovaná o cca 2,5 hodiny po nehode, keď za ňou prišli policajti do práce im podala vysvetlenie k nehode, priznala svoju vinu za dopravnú nehodu, popísala nehodu tak, ako sa skutočne stala a v následnom trestnom konaní uznala svoju vinu za dopravnú nehodu. Žalovaná podľa súdu prvej inštancie teda nekonala s úmyslom vyhnúť sa zodpovednosti za dopravnú nehodu. Napokon súd prvej inštancie prihliadol aj na osobné a majetkové pomery žalovanej a konštatoval, že priznanie uplatneného nároku by malo nepochybne likvidačné následky. V tomto smere vychádzal zo zistení, že žalovaná žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý zo zamestnania dosahuje mesačný príjem 1.400 Eur a majú v starostlivosti tri maloleté

deti. Jediným príjmom žalovanej je rodičovský príspevok a rodinné prídavky vo výške 650 Eur mesačne a výživné pre dcéru v sume 130 Eur mesačne.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a v konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku podal v celom rozsahu odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietal, že na včas uplatnenú žiadosť žalobcu o predbežné právne posúdenie reagoval sudca vágne a z jeho vyjadrenia nevyplynulo, že by mienil uplatnený nárok posúdiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Za účelom preskúmania tohto postupu súdu prvej inštancie žiadal žalobca, aby odvolací súd vypočul zvukový záznam z pojednávania. Pre neuvedenie predbežného právneho posúdenia je rozsudok podľa žalobcu prekvapivý.

10. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaná niektoré položky regresu účinne nepoprela.

11. Proti právnemu posúdeniu uplatneného nároku ako nároku v rozpore s dobrými mravmi žalobca namietal, že súd prvej inštancie považoval uplatnený nárok za nemravný na základe rovnakých kritérií, aké sú pri posudzovaní moderácie podľa . Pritom moderácia však podľa judikatúry najvyššieho súdu neprichádza do úvahy. Ak teda nemožno moderovať (znižovať), nemožno podľa žalobcu na základe tých istých relevantných skutočností nárok vôbec nepriznať.

12. Žalobca namietal tiež neprípustnosť použitia novšej právnej úpravy účinnej od 01.08.2024, podľa ktorej Regresný nárok voči poistenému vzniká, ak ten bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou alebo nevyplnil a nepodpísal tlačivo určené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody vrátane inej ujmy podľa , v dôsledku čoho bolo sťažené alebo znemožnené riadne prešetrovanie poisťovateľom potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Vzhľadom na to, že k poistnej udalosti došlo v roku 2019, nebolo podľa žalobcu možné na uvedené neskoršie znenie predpisu prihliadať.

13. Žalobca mal v odvolaní ďalej za to, že súd prvej inštancie prijal záver, že žalobca konal s úmyslom poškodiť žalovanú, a namietla, že takéto zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

14. Odvolávajúc sa na odôvodnenie predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že sa neriadil tam uvedeným záverom, podľa ktorého absencia negatívnych následkov porušenia povinnosti žalovanou nie je významná pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku.

15. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za odporujúce ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít a citoval z rozhodnutí najvyššieho súdu prijatých po rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 30.11.2021, ktoré naďalej zotrvávajú na neprípustnosti moderácie. 16. Ďalej žalobca v odvolaní namietal, že pri podaní žaloby mal k dispozícii iba trestný rozkaz, z ktorého vyplývalo len to, že žalovaná neposkytla poškodenému potrebnú pomoc, neohlásila dopravnú nehodu a odišla z miesta nehody. Potom podľa neho v súlade s právom žiada regres, keď pri znalosti len uvedených skutočností nebolo možné z ničoho dovodzovať skutočnosti, z ktorých súd prvej inštancie dovodil nemravnosť žalovaného nároku.

17. Napokon žalobca v odvolaní poukazuje na preventívnu a výchovnú funkciu ustanovenia o cestnej premávke zakladajúceho povinnosť nahlásiť dopravnú nehodu. Napadnuté rozhodnutie vníma ako odopretie spravodlivého priznania nároku, ktorý mu jednoznačne patrí a žiada ho z vyššie uvedených dôvodov zmeniť a žalobe vyhovieť, a priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

18. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Podľa nej nedošlo k procesným pochybeniam súdu prvej inštancie, ktoré namieta žalobca v odvolaní. Pokiaľ žalobca poukazuje na absenciu jeho úmyslu poškodiť žalovanú, je to podľa nej práve táto žaloba a domáhanie sa nároku, ktorý poškodí žalovanú. Žalovaná považovala za podstatné, že žalobcovi

nevznikla žiadna škoda ani iná ujma a vymáha danú sumu, len na základe znenia zákona, ktorý si “ohýba” vo svoj prospech a práve to je konanie, ktoré je so zlým úmyslom finančne poškodiť žalovanú. Žalovaná zopakovala skutkové okolnosti v čase bezprostredne po nehode a považovala za podstatné, že nehoda bola okamžite nahlásená inou osobou, a duplicitné ohlasovanie z jej strany bolo preto zbytočné. Na požiadavku žalobcu o spravodlivé rozhodnutie žalovaná uviedla, že žalobca ako veľká prosperujúca spoločnosť žiada bezhlavo späť výplatu poistného plnenia s využitím jednej vety zákona. Od žalovanej ako matky troch detí s minimálnou mzdou a zdravotne ťažko postihnutým manželom žiada žalobca zaplatiť obrovskú sumu peňazí, ktorá by zlikvidovala finančne celú rodinu na dlhé roky, ak nie na celý život. Takto podľa žalovanej vníma žalobca spravodlivosť.

19. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. a nasl. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa ust. a . Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje jeho správnosť a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k jednotlivým odvolacím námietkam uvádza:

20. Zásadnou spornou otázkou tohto odvolacieho konania je prípustnosť súdneho prieskumu regresného nároku uplatneného do výšky poistného plnenia podľa ust. v znení účinnom v čase dopravnej nehody (02.05.2019). Podľa uvedeného ustanovenia má poisťovateľ proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou. Týmto osobitným predpisom je ust. o cestnej premávke, podľa ktorého je účastník dopravnej nehody povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi.

21. Súd prvej inštancie aplikujúc citované ustanovenia založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere, že možnosť súdneho prieskumu výšky uvedeného regresného nároku uplatneného poisťovateľom je daná. Priestor na takýto prieskum videl súd prvej inštancie cez aplikáciu korektívu dobrých mravov v zmysle ust. , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

22. Práve na takéto, a nie iné, právne posúdenie súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôsledne upozorňuje. S odkazom na početnú judikatúru najvyšších súdnych autorít citovanú v ods. 29 napadnutého rozhodnutia uvádza, že uplatnený nárok nemožno súdom znížiť sudcovskou moderáciou podľa . Na to súd prvej inštancie nadväzuje v ods. 30 napadnutého rozhodnutia konštatovaním, že citovanou judikatúrou najvyššej súdnej autority ale nebolo konštatované, že nárok poisťovateľa podľa by nemohol byť posúdený ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu. Toto rozlíšenie právneho základu prípustnosti ingerencie súdu do výšky regresného nároku podľa je pre vec zásadné.

23. Ustanovenie je z hľadiska systematiky zaradené v prvej hlave (všeobecné ustanovenia) prvej časti pod rubrikou „Občianskoprávne vzťahy a ich ochrana“. Už z toho je zrejmé, že žiaden výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nie je vylúčený z možnosti jeho posúdenia z hľadiska súladu s dobrými mravmi. Opačný záver, teda že by existovali občianskoprávne vzťahy, z ktorých výkon práv a povinností by nemohol byť posúdený z hľadiska súladu s dobrými mravmi na základe ust. je zjavne absurdný. Takýto záver nemožno dovodiť ani z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, na ktorú sa odvoláva žalobca.

24. Ohľadom súdnej ingerencie do regresného nároku podľa je zásadným zbierkové rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. zo dňa 11.12.2019 (R 64/2020) prijal záver, že regresný nárok poisťovne v zmysle nemá povahu práva na náhradu škody, lebo je originálnym právom poisťovateľa voči poistenému, preto vylučuje aplikáciu ustanovenia , ktorého zmyslom je zníženie náhrady škody z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

25. Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí tiež konštatoval, že súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle ustanovenia nemôže skúmať, a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy nároku uplatneného poisťovateľom voči poistníkovi, resp. poistenému, v zmysle uvedeného ustanovenia je v súlade so všeobecnou právnou zásadou proporcionality a neprieči sa zmyslu a účelu uvedeného zákona. Jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle ustanovenia citovaného zákona aj pod hornú hranicu takto uplatňovaného nároku, ktorou je úhrn poistných plnení, je v zmysle uvedeného ustanovenia poisťovateľ.

26. Závery najvyššieho súdu uvedené v predošlom odseku však nemožno vnímať izolovane od zásadného záveru citovaného rozhodnutia o vylúčení moderácie podľa . Judikovanú neprípustnosť skúmania proporcionality, neprípustnosť skúmania súladu s účelom zákona a výlučné postavenie poisťovateľa ako subjektu určujúceho výšku regresného nároku je možné vnímať jedine v spojení s neprípustnosťou moderácie podľa . V žiadnom prípade z citovaného rozhodnutia nemožno dovodiť, že pri regresnom nároku podľa ustanovenia je absolútne vylúčené akékoľvek skúmanie jeho proporcionality, skúmanie jeho súladu s účelom zákona, a že za jediný subjekt s dosahom na výšku regresu je povolaný poisťovateľ. Takéto závery by boli v rozpore prinajmenšom so všeobecnou požiadavkou na súlad výkonu práv a povinností s dobrými mravmi, ktorá je, ako bolo uvedené vyššie, bez výnimky. Samotná neprípustnosť moderácie podľa ust. nepredstavuje úplné vylúčenie práva na regres podľa ustanovenia z akéhokoľvek súdneho prieskumu založeného na inej právnej norme než ustanovení . Teda napríklad ani z prieskumu súladu s dobrými mravmi podľa ust. ods1 . Opačný prístup, teda vyňatie regresného nároku podľa ustanovenia z akéhokoľvek súdneho prieskumu by viedol k odopretiu práva na súdnu ochranu. Skutočnosť, že závery citovaného rozhodnutia R 64/2020 je potrebné vzťahovať k moderácii podľa ust. je zrejmá aj z nadväzujúceho rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. z 25. mája 2021. Ten v rozhodnutí o ústavnej sťažnosti proti uvedenému rozhodnutiu najvyššieho súdu konštatoval, že finálny záver najvyššieho súdu o nemožnosti aplikovania sudcovského moderačného práva na regresnú náhradu poisťovateľa nie je možné označiť za svojvoľný, pretože vychádzal tak z porovnania predchádzajúcej právnej úpravy a jej súčasného znenia, ako aj z úmyslu zákonodarcu vyjadreného v dôvodovej správe. Ústavný súd tu jednoznačne konštatuje nemožnosť aplikácie sudcovského moderačného práva. Nie nemožnosť akejkoľvek ingerencie súdu do uvedeného regresného nároku.

27. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nepochybil, keď žalobou uplatnený nárok podrobil skúmaniu jeho súladu s dobrými mravmi na základe . Eventuálna možnosť práve takéhoto právneho posúdenia je napokon aj jedným zo záverov rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. zo dňa 30.11.2021, ktorého závery citoval súd prvej inštancie v odseku 35. napadnutého rozhodnutia. Ústavný súd tu uvažoval o rozpore s dobrými mravmi popri ďalších okolnostiach už pri požiadavke na regres v rozsahu 30 % z 9.300 eur. V tomto konaní ide o 100 % vyplateného poistného plnenia čo predstavuje viac ako 16.000 eur. Neskoršia judikatúra (NS SR zo dňa 28.02.2024 alebo zo dňa 09.11.2023) považuje uvedené rozhodnutie sp. zn. za ojedinelé a stavia sa k nemu kriticky. Nezaoberá sa však výslovne možnosťou či nemožnosťou posúdenia regresného nároku prizmou dobrých mravov konštatovanou v uvedenom rozhodnutí tretieho senátu ústavného súdu. Neskoršia judikatúra nerieši, prečo by univerzálna požiadavka na súlad výkonu práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov s dobrými mravmi nemala platiť práve pri regresnom nároku podľa ustanovenia Kritériom dobrých mravov, ktoré ako významné naznačuje ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. sa uvedená neskoršia judikatúra nezaoberá vôbec. Preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je v rozpore nielen so zbierkovým rozhodnutím R 64/2020 ale ani v rozpore s uvedenou najnovšou rozhodovacou praxou. Správne vychádza z právneho posúdenia, že súd je oprávnený skúmať súlad výkonu práva na regresný nárok podľa ustanovenia s dobrými mravmi ako všeobecným princípom všetkých občianskoprávnych vzťahov, hoci nie je oprávnený tento nárok moderovať na základe ust. .

28. Neprípustnosť právneho posúdenia žalobou uplatneného regresného nároku optikou dobrých mravov nezakladá ani žalobcom namietané posudzovanie podľa obdobných kritérií, ktoré sa zohľadňujú aj v prípade moderácie náhrady škody podľa . Posudzovanie súladu výkonu práva s dobrými mravmi umožňuje zohľadnenie mimoriadne širokého spektra okolností, z ktorých niektoré môžu byť

relevantné aj z hľadiska iných právnych inštitútov. Tie isté kritériá môžu byť významné tak z hľadiska moderácie podľa , ako aj z hľadiska súladu výkonu práva s dobrými mravmi. Identita, či podobnosť rozhodujúcich kritérií moderácie náhrady škody a posudzovania súladu s dobrými mravmi však nie je dôvodom, pre ktorý by neprípustnosť moderácie regresného nároku podľa ustanovenia mala znamenať neprípustnosť posudzovania tohto regresného nároku z hľadiska súladu s dobrými mravmi. Rozhodujúce je to, či uvedený regresný nárok predstavuje právny vzťah na ktorý sa vzťahujú ust. resp. . Ako správne uzavrel súd prvej inštancie, aplikácia ust. pri ňom možná nie je, no aplikácia principiálneho ust. do úvahy prichádza. Ako bolo uvedené vyššie, nie je tento záver súdu prvej inštancie v rozpore so žiadnym z citovaných rozhodnutí najvyšších súdnych autorít a odvolací súd ho aj preto považuje za správny.

29. Vzhľadom na uvedené nebola dôvodná zásadná odvolacia námietka založená na absolútnej neprípustnosti súdnej ingerencie do regresného nároku podľa ustanovenia

30. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi ďalej posudzoval námietku žalobcu, smerujúcu k nesprávne zistenému skutkovému stavu, v ktorej žalobca namieta, že súd prvej inštancie prijal záver, že žalobca konal s úmyslom poškodiť žalovanú. Takýto záver nemá podľa žalobcu oporu vo vykonanom dokazovaní. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však vôbec nevyplýva skutkový záver súdu prvej inštancie o existencii úmyslu žalobcu poškodiť žalovanú, ako to tvrdí žalobca v odvolaní. Súd prvej inštancie zmieňuje úmysel poškodiť len v rámci všeobecných teoreticko-právnych východísk ako jedno z viacerých možných kritérií, z ktorých možno usudzovať na výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Robí tak v rámci citácie rozhodnutia NS ČR sp. zn. zo dňa 29.03.2001. Žalobcom namietané nesprávne skutkové zistenie o jeho úmysle poškodiť žalovanú súd prvej inštancie vôbec neprijal a neurobil východiskom svojho rozhodnutia preto odvolacia námietka žalobcu, že takéto skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní nie je dôvodná. Odvolací súd na tomto mieste pre úplnosť uvádza, že záver o rozpore uplatneného práva s dobrými mravmi založil súd prvej inštancie na iných skutkových zisteniach než úmysel žalobcu poškodiť žalovanú. Správnosť týchto skutkových zistení, ktoré súd prvej inštancie považoval za relevantné však žalobca v odvolaní nenamieta. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi sa preto ich správnosťou jednotlivo nezaoberal.

31. Privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia nie je spôsobilá ani odvolacia námietka žalobcu o prekvapivosti napadnutého rozhodnutia danej tým, že sudca na jeho žiadosť o predbežné právne posúdenie reagoval vágne a z jeho vyjadrenia nevyplynulo, že by mienil uplatnený nárok posúdiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Bez potreby detailného zisťovania spôsobu predbežného právneho posúdenia je potrebné konštatovať, že aj prípadné pochybenie pri tomto procesnom úkone súdu sa konvaliduje rozhodnutím vo veci samej. Porušenie ustanovenia nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv (, ). Ústavný súd vo veci sp. zn. odmietol ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, keď akceptoval ako ústavne konformný záver všeobecného súdu, že opomenutie aplikácie sa vydaním rozhodnutia vo veci samej konvaliduje, keďže v rozhodnutí o veci samej prvoinštančný súd svoje názory oznámi a tým zhojí tento procesný nedostatok.

32. Ďalej žalobca v odvolaní namieta, že žalovaná niektoré položky regresu účinne nepoprela. Uvedené však v konečnom dôsledku môže ústiť iba do záveru, že žalobca tieto položky vyplatil z PZP dôvodne. Čo ale nevylučuje právny záver, ktorý bol pre zamietnutie žaloby rozhodujúci, že požiadavka žalobcu o ich náhradu je za okolností veci v rozpore s dobrými mravmi, ako uzavrel súd prvej inštancie.

33. Nedôvodne tiež žalobca v odvolaní namieta nepoužiteľnosť neskoršej právnej úpravy účinnej od 01.08.2024, podľa ktorej je regres podmienený tým, že poistený bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou alebo nevyplnil a nepodpísal tlačivo určené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody vrátane inej ujmy podľa , v dôsledku čoho bolo sťažené alebo znemožnené riadne prešetrovanie poisťovateľom potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie podľa tejto neskoršej normy nerozhodoval, ale bolo na ňu poukázané ako na referenčné hľadisko pri hľadaní relevantných kritérií posudzovania uplatneného nároku optikou dobrých mravov. Nesprávne posúdenie právnym predpisom nevzťahujúcim sa na vec tak žalobca namietal nedôvodne.

34. Rovnako nedôvodne žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie sa neriadil závermi odvolacieho súdu z predošlého zrušujúceho rozhodnutia, keď v ňom malo byť podľa žalobcu uvedené, že absencia negatívnych následkov porušenia povinnosti žalovanou nie je významná pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. Takýto záver však zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje. K absencii negatívnych následkov sa odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí vyjadril tak, že táto nemá vplyv na to, či k porušeniu povinnosti došlo alebo nie a pre konštatovanie porušenia právnej povinnosti bolo postačujúce ak zo strany žalovanej došlo k ohrozeniu zákonom chránených záujmov.

35. Odvolacia argumentácia žalobcu spočíva ďalej v tvrdení, že pri podaní žaloby mal k dispozícii iba trestný rozkaz, z ktorého bolo zrejmé iba to, že žalovaná neposkytla poškodenému potrebnú pomoc, neohlásila dopravnú nehodu, odišla z miesta nehody. Preto je požiadavka žalobcu na vyplatenie regresného nároku podľa neho v súlade s právom. Odvolací súd nespochybňuje, že žalobca sa pre vymáhanie plného regresu od žalovanej rozhodol na základe vedomostí, ktoré mu boli dostupné v užšom rozsahu, než sú skutočnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Zo samotného trestného rozkazu skutočne vyzerá neohlásenie nehody žalovanou ako mimoriadne závažné a nie je z neho zrejmé ani to, do akej miery sa práve toto konanie podieľalo na rozsahu poistného plnenia. Žalobca však svoj nárok vôbec nekoriguje ani potom, ako v konaní vyšli najavo ostatné okolnosti skutkového stavu, na ktorých súd prvej inštancie správne založil svoj záver o rozpore požadovaného plnenia s dobrými mravmi. Skutočnosť, že žalobca má pred podaním žaloby užší rozsah vedomostí o okolnostiach súvisiacich s plnením, ktorého sa domáha, nie je dôvodom, pre ktorý by výkon ním uplatneného práva nemohol byť na základe komplexnejšie zisteného skutkového stavu v priebehu konania kvalifikovaný ako rozporný s dobrými mravmi. Aj táto odvolacia námietka žalobcu je tak nedôvodná.

36. Bez vplyvu na správnosť napadnutého rozhodnutia je napokon aj odvolacia námietka žalobcu poukazujúca na preventívnu a výchovnú funkciu dotknutých ustanovení. Danosť aj takýchto funkcií tak u právnej normy zakladajúcej povinnosť regresnej náhrady a čiastočne aj právnej normy ukladajúcej povinnosť nahlásiť dopravnú nehodu však nemožno napĺňať uložením povinnosti hrubo neprimeranej okolnostiam prípadu. V takom prípade výchovný a preventívny účinok ostáva v porovnaní s drakonickým sankčným následkom minimálny a neudrží preto súlad výkonu žalobou uplatneného práva s dobrými mravmi.

37. Záverom odvolania žalobca bez podrobnejšieho zdôvodnenia uvádza, že napadnutý rozsudok je podľa neho arbitrárny a nedostatočne odôvodnený. Na túto všeobecnú námietku možno len všeobecne konštatovať, že v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie sú uvedené všetky náležitosti vyžadované pre riadne odôvodnenie rozsudku ustanovením . Je z neho jednoznačne zrejmé aké skutkové východiská považoval súd prvej inštancie za preukázané a z akých dôkazov, ako zistený skutkový stav právne posúdil a ako sa vysporiadal s argumentáciou strán sporu. Dôsledne sa súd prvej inštancie zaoberal relevantnou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a riadil sa aj právnym záverom skoršieho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia netrpí vadou nepreskúmateľnosti. To je napokon zrejmé aj z toho, že žalobca v odvolaní presne identifikuje závery súdu prvej inštancie, ktoré v podstatnej časti svojho odvolania aj kvalifikovane namieta.

38. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom uplatnené odvolacie námietky neboli ani len čiastočne dôvodné. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

39. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. a v spojení s ust. a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov tohto odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).