Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 17 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (25)Rozsudok_17Co-7-2017.pdf
PDF · 101 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej, v spore žalobcu MACKONTROL engineering, s.r.o., Ondavská 13935/32, 080 05 Prešov - Solivar, IČO: 44 325 461, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Vladimíra Houdek Běhalová, so sídlom Brezová 10, Košice, proti žalovaným v 1/ S.. Y. D., V.. X.X.XXXX, bytom Y. V. XX, Y., v 2/ D. D., V.. XX.XX.XXXX, bytom Y. V. XX, Y., obaja zastúpení JUDr. Lýdiou Farbakyovou, Advokátska kancelária so sídlom Floriánova 12, Prešov, v konaní o zaplatenie 10.224,90 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C 115/2011-462 zo dňa 19.10.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí časti žaloby a vo výroku o trovách konania a trovách štátu.
Žalovaným v 1. a 2.rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovaných v 1/ a 2/ rade zaviazal zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 477,19 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 18.5.2011 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 90,8 %. Priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 95,4 % a voči žalovaným v 1/ a 2/ rade v rozsahu 4,6 %.
2. Prvoinštančný súd v poradí druhom rozsudku v tejto veci rozhodol o uplatnenom nároku žalobcov, keď žalobcovia si uplatnili od žalovaných sumu 10.224,90 eur s prísl. z dôvodu, že žalovaní si u žalobcov objednali rekonštrukciu bytu. Žalovaní za túto rekonštrukciu nezaplatili aj napriek tomu, že za cenu diela právny predchodca žalobcu vyfakturoval sumu 10.788,84 eur. Vykonanie prác žalovaný v 1/ rade potvrdil svojim podpisom. Žalovaní zaplatili len sumu 1.000 eur, preto dlhujú 9.788,84 eur. Naviac žalobca žiadal od žalovaných zaplatiť sumu 436,06 eur z dôvodu, že Poisťovňa UNIQUA vyplatila žalovaným sumu 823,54 eur ako poistné plnenie z poistky, ktorú mal uzatvorenú právny predchodca žalobcu. Žalobca vykonal pre žalovaných práce vo výške 436,06 eur a túto sumu žalovaní žalobcovi nezaplatili. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie, vec posúdil podľa § 3 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa § 52 Občianskeho zákonníka, § 54 Občianskeho zákonníka, § 415 Občianskeho zákonníka, § 420 ods. 1, § 420a ods. 1, § 451 a 456 Občianskeho zákonníka a ďalej podľa ust. § 563 a § 531 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pre danú vec aplikoval aj aktuálny procesný predpis, najmä čl. 6 ods. 1, 2, čl. 8 a ust. § 187 a § 206 a § 207 ods. 1 CSP. Prvoinštančný súd mal preukázané, že žalobca vykonával na bytovom dome, kde žalovaní mali byt na najvyššom poschodí, nadstavbu bytov. Žalobca porušil
minimálne prevenčnú povinnosť pri zabezpečení odkrytej strechy tak, aby nedošlo pri zrážkovej činnosti k zatečeniu vody do bytov, nad ktorými sa realizovala nadstavba. Preto žalovaným vznikla škoda, ktorá začala vznikať od začiatku prác žalobcu od júna 2008. Do bytu žalovaných zatiekla voda, obdobne, ako aj do iných bytov. Žalovaní sami iniciatívne zabezpečovali byt tak, aby škody boli čo najmenšie. Byty na najvyššom poschodí boli poškodené až tak, že sa v nich nedalo bývať. Tieto okolnosti boli priamo právnym predchodcom žalobcu tvrdené aj v konaní pod sp. zn. 18Cb 31/2011, v rámci ktorého bol voči žalobcovi uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, kde právny predchodca žalobcu sa bránil dlhotrvajúcimi dažďami, resp. silnými zrážkami, a preto sa dostal do omeškania s odovzdávaním stavby. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že právny predchodca žalobcu vykonal v byte žalovaných určité práce, ktoré si vyfakturoval. Práce mali byť vykonané, podľa prvoinštančného súdu, v súvislosti s odstraňovaním škôd. Žalovaný v 1/ rade priznal, že nad rámec týchto prác mu bolo inštalované v byte medzi kuchyňou a kúpeľňou presvetľovacie okienko, ktoré prvoinštančný súd uznal ako práce vykonané mimo opráv na byte žalovaných zatečením zrážkových vôd počas nadstavby bytov nad bytom žalovaných. Cena za toto okienko podľa faktúry č. 217/2009 zo dňa 26.11.2009, ktorú faktúru vystavil žalobca, bola vo výške 34,86 eur + DPH. Medzi žalovanými a žalobcom nebolo preukázané, aby bola uzatvorená ústne alebo konkludentne zmluva o dielo v súvislosti s rekonštrukciou bytu žalovaných. K rekonštrukčným prácam nedošlo. Len svedok Q. potvrdil realizáciu rekonštrukcie bytu žalovaných, avšak jeho výpoveď považoval prvoinštančný súd za tendenčnú v snahe neuškodiť právnemu predchodcovi žalobcu, pretože išlo o zamestnávateľa svedka. Naviac svedok tvrdil, že došlo k rekonštrukčným prácam aj v rozsahu prác, ktoré žalovaní tvrdili, že vykonali svojpomocne a na vlastné náklady. Prvoinštančný súd hodnotil aj znalecký posudok znalkyne S.. R.V.E.. Znalkyňa neobjasnila základnú úlohu, a to vyčíslenie a odlíšenie výšky nákladov vynaložených na odstránenie škôd v dôsledku zatečenia a výšky nákladov potrebných na rekonštrukciu bytu. V priebehu prvoinštančného konania žalovaní mali postavenie spotrebiteľa, teda mali postavenie slabšej strany v spore. Žalobca ako dodávateľ v priebehu konania nepreukázal, že náklady, ktoré si vyúčtoval vo faktúrach, okrem montáže presvetľovacieho okna, boli náklady priamo súvisiace s rekonštrukciou bytu žalovaných. Preto prvoinštančný súd žalobu v tejto časti nad rámec nákladov za presvetľovacie okno vo výške 34,86 eur + 19 % DPH, spolu 41,13 eur zamietol.
3. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu nákladov za presvetľovacie okno vo výške 41,13 eur + sumu 436,06 eur, ktorá suma predstavuje výplatu poistného plnenia žalovaným z Poisťovne UNIQUA. Táto suma v priebehu konania sporná nebola, žalovaný v 1/ rade uznal dôvodnosť v tejto časti uplatneného nároku, keď táto suma predstavovala sumu, v rozsahu ktorej boli odstraňované škody v byte žalovaných právnym predchodcom žalobcu a toto plnenie bolo poskytnuté so súhlasom právneho predchodcu žalobcu poisťovňou z poistky žalobcu priamo žalovaným. Prvoinštančný súd priznal podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP náhradu trov konania žalovaným ako úspešným účastníkom konania a trovy, ktoré boli vynaložené štátom vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu na znalecké dokazovanie, a to za znalecký posudok a účasť znalkyne na pojednávaní. Sumu rozdelil podľa pomeru úspechu sporových strán.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal výrok rozsudku prvoinštančného súdu o zamietnutí nároku a výroky o trovách konania. V odvolaní uviedol odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Uviedol, že žalovaní sa v konaní bránili, že žalobca im byt nerekonštruoval, iba odstraňoval škody. Poukázali na predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým súdu prvej inštancie uložil zistiť, či došlo alebo nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej právny predchodca žalobcu mal rekonštruovať byt, alebo či išlo o bezdôvodné obohatenie. Ďalej bolo uložené prvoinštančnému súdu položkovite zistiť, ktoré činnosti boli na byte z tohto dôvodu vykonané. Namietal, že prvoinštnančý súd nezistil, že k dohode o vykonaní rekonštrukcie bytu žalovaných došlo a aj napriek tomu priznal žalobcom nárok na úhradu za montáž presvetľovacieho okienka. Právny nástupca žalobcu uviedol, že svedok Q. potvrdil uzavretie dohody o vykonaní rekonštrukčných prác, keď bol osobne prítomný pri takejto dohode medzi žalovaným v 1/ rade a konateľom právneho predchodcu žalobcu. Namietal nesprávne vyhodnotenie tejto svedeckej výpovede, naviac, keď svedok nebol v čase vykonania svedeckej výpovede zamestnancom právneho predchodcu žalobcu. Osobná zodpovednosť tohto svedka za realizáciu nadstavby sa žalobcom neuplatňuje.
Žalobca aj naďalej trval na tom, že vykonal rekonštrukčné práce na byte žalovaných, o čom svedčí aj to, že škoda, ktorá mala vzniknúť žalovaným na byte, bola vyčíslená dňa 25.8.2008 zamestnancom Poisťovne UNIQUA, keď tento ju vyčíslil na 823,54 eur. Táto škoda vznikla na byte žalovaných, časť z tejto škody bola žalovaným aj vyplatená. Znalkyňa v znaleckom posudku obdobne túto škodu vyčíslila na 902,80 eur, teda v porovnateľnej výške. Keďže žalovaní boli za vzniknuté škody odškodnení, museli vedieť, že si objednávajú u žalobcu práce nad rámec vzniknutých škôd, ktoré budú musieť žalobcovi zaplatiť. Žalobca poukázal na výpoveď svedkyne Q. K. a svedka Y. J.. Svedkyňa Q. K. potvrdila podobnú rekonštrukciu bytu aj v byte pána T., ktorý za rekonštrukciu zaplatil. Žalobca v odvolaní namietal, že súd nezohľadnil skutočnosť, že žalovaným boli menené aj 1x vchodové dvere a 4x interiérové dvere. Preddavok na tieto dvere bol žalovanými zaplatený vo výške 1.000 eur a žalovaný v 1/ rade pred prvoinštančným súdom potvrdil, že by mal ešte niečo v tejto súvislosti doplatiť. Právny nástupca žalobcu namietal, že prvoinštančný súd nesprávne použil znalecký posudok, keď z neho nevychádzal. Pokiaľ prvoinštančný súd nemienil zohľadniť výsledky znaleckého dokazovania, nepostupoval podľa § 181 CSP a na pojednávaní neurčil, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a ktoré za nesporné a ani neuviedol svoje predbežné právne posúdenie, čím došlo k odňatiu práva konať pred súdom, keď žalobca nevedel, že prvoinštančný súd nebude vychádzať z obsahu znaleckého posudku a v takom prípade žalobcovi znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, keď prvoinštančný súd vydal absolútne prekvapivý rozsudok. Preto žiadal, aby napadnutý rozsudok bol zmenený a žalobe v prevyšujúcej časti aby bolo vyhovené. Uplatnil si náhradu trov konania.
5. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní. Žiadali, aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku ako správne potvrdil a uplatnili si trovy odvolacieho konania. Uviedli, že dôkazné bremeno na preukázanie tvrdení je na strane žalobcu. Žalobca žiadnym hodnoverným a nesporným dôkazom nepreukázal, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovanými došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Žalobca na zistenie výšky uplatneného nároku nenavrhol žiaden ďalší dôkaz, preto prvoinštančný súd žalobu zamietol.
6. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných žalobca uviedol, že ani odvolací súd a ani prvoinštančný súd na pojednávaní po zrušení rozsudku odvolacím súdom dňa 5.10.2016 nekonštatovali nepoužiteľnosť znaleckého posudku S.. R.V.E.. Žalobca považuje znalecký posudok S.. R.V.E. za správny, pretože znalkyňa odpovedala na všetky otázky položené prvoinštančným súdom. Žalovaní nepreukázali a nenavrhli žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že žalobca len odstraňoval škodu, ku ktorej došlo v ich byte v dôsledku zatečenia pri prácach vykonávaných na nadstavbe bytového domu po odkrytí strechy. Keďže žalobca aj naďalej zostáva v presvedčení, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo konkludentným spôsobom, a keďže súd nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP, považoval tento rozsudok za prekvapivý.
7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Prvoinštančný súd v dostatočnej miere zistil skutkový stav v rozsahu, ktorý je predmetom odvolacieho konania, správne vyhodnotil procesnú situáciu v spore a právne posúdenie veci a správne vo veci aj rozhodol.
8. Žalobca namietal odňatie práva konať pred súdom, keď prvoinštančný súd nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP. Je pravdou, že prvoinštančný súd nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP. Prvoinštančný súd neuviedol stranám sporu počas konania pred prvoinštančným súdom, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré súd považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a taktiež neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Opomenutie aplikácie § 181 ods. 2 CSP vydaním rozhodnutia vo veci samej sa konvaliduje. V rozhodnutí o veci samej prvoinštančný súd svoje názory oznámil a tým zhojil tento procesný nedostatok a prípadné odňatie práva na spravodlivý súdny proces stranám sporu. Preto tento dôvod odvolací súd nepovažuje za dôvod, pre ktorý by bolo potrebné napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
9. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobcovia namietali, že prvoinštančný súd nemal dostatočne preukázané, či došlo alebo nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, keď prvoinštančný súd zistil, že k uzatvoreniu takejto zmluvy nedošlo a nedošlo ani k rekonštrukčným prácam, aj keď právny predchodca
žalobcu mal nad rámec prác vykonať montáž presvetľovacieho okienka. Žalobca tvrdil, že došlo k uzatvoreniu minimálne konkludentnej dohody. Je pravdou, že jediný, ktorý ústne dojednania medzi stranami sporu posúdil ako uzatvorenie zmluvy o dielo, bol svedok Q.. Prvoinštančný súd jeho výpoveď nepovažoval za dostatočne vierohodnú, pretože bol v tom čase v právnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. Je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci je akékoľvek posúdenie okolnosti, či došlo alebo nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo konkludentne, ústne, alebo či išlo o vykonanie rekonštrukčných prác, alebo opravu bytu žalovaných, právne bezvýznamné, pretože táto okolnosť je len jednou z okolností dôležitých pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Pokiaľ by bolo preukázané, že k prácam nad rámec vzniknutých škôd na byte žalovaných došlo, a bola riadna zmluva o týchto prácach, potom by bola zodpovednosť žalovaných za jednotlivé položky fakturované jeho právnym predchodcom. Pokiaľ však by išlo o neplatnú zmluvu a žalovaní by prijali plnenie bez právneho dôvodu, teda bez akejkoľvek dohody, išlo by o bezdôvodné obohatenie, ktoré by sa na ich strane neprejavilo cenou jednotlivých položiek vykonaných žalobcom, ale zhodnotením ich nehnuteľnosti v dôsledku vykonaných prác a vneseného materiálu. Ako podstatnou v celej záležitosti, a to je potrebné poukázať aj na predchádzajúce zrušujúce uzneseniu odvolacieho súdu č.k. 17Co 269/2015-430 zo dňa 22.3.2016 na strane 7, je okolnosť, aby bolo položkovite zistené, či jednotlivé fakturované úkony právneho predchodcu žalobcu majú súvis s odstraňovaním škôd v súvislosti so zatečením domu a bytu, alebo v súvislosti s prácami nad ráme odstraňovania škôd, teda rekonštrukciou bytu, vylepšením jeho pôvodného stavu. Je pravdou, že prvoinštančný súd sa snažil tieto okolnosti zistiť zo znaleckého posudku S.. R.V.E.F.. S.. R. presne položkovite jednotlivé úkony nevyčíslila, len sa obmedzila na konštatovanie sumáru, bez bližšieho odôvodnenia. Vada tohto posudku nebola odstránená ani jej výsluchom pred prvoinštančným súdom a aj napriek tomu, že odvolací súd naznačil nevyhnutnosť zistenia týchto skutočností a preukázanie tejto skutočnosti, žalobca na to nezareagoval a nenavrhol žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že činnosť, ktorú vykonali v byte žalovaných a ktorú vyfakturovali vo faktúre č. 217/2009, sa týka práve realizácie rekonštrukčných prác bytu žalovaných, teda prác, ktoré predstavujú nad rámec plnenie, teda plnenie nad rámec odstraňovania škôd, ktoré boli spôsobené v byte žalovaných zatečením po odstránení strechy z bytového domu. Tu odvolací súd poukazuje na to, že niektoré položky vo faktúre č. 217/2009 sú totožné s položkami vo faktúre č. 182/2009, ktorá faktúra mala predstavovať náhradu za odstraňovanie škôd, a ktorá faktúra bola vo vzťahu k faktúre č. 217/2009 dobropisovaná. Líši sa len výmera pri odstraňovaní škôd a pri rekonštrukčných prácach, napr. vo vzťahu k maľovaniu, vo vzťahu k sieťkovaniu, vo vzťahu k aplikácii sadrokartónu a podobne. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno.
10. Pokiaľ žalovaní poskytli žalobcovi preddavok na dvere vo výške 1.000 eur, odvolací súd opäť poukazuje na rozpor medzi jednotlivými uplatňovanými položkami, keď zo záznamu poisťovne vyplýva, že vstupné dvere boli poškodené. Žalobca tieto vstupné dvere vo faktúre č. 182/2009 pod položkou 7 vyčíslil z titulu odstraňovania škôd vo výške 293,004 eur a túto položku tak, ako celú faktúru vo vzťahu k uplatnenému nároku dobropisoval, ale následne si vyúčtoval vo faktúre č. 217/2009 pod poradovým číslom 127 ako vchodové dvere Opál plus termofólia jabloň už za sumu 415,88 eura. Javí sa, pretože iný dôkaz žalobca nepredložil, že táto položka predstavuje odstránenie vzniknutej škody. Je potrebné uviesť, že v byte žalovaných boli vymenené aj 4 kusy dverí interiérových a bola montovaná aj zárubňa k týmto dverám. Interiérové dvere stáli podľa faktúry 766,96 eur, teda stáli menej ako bola poskytnutá záloha vo výške 1.000 eur.
11. To, že súd už nevykonal dôkazy z vlastnej iniciatívy, nie je možné hodnotiť v neprospech žalobcu. Dôkazné bremeno tak, ako to uviedol prvoinštančný súd, bolo na strane žalobcu, aby preukázal, ktoré jednotlivé uplatnené položky (ktoré žalovaní tvrdili, že všetky sa týkali opráv bytu, nie rekonštrukčných prác, a teda dohody o zlepšení kvality bývania a dohody o dielo), sa týkali rekonštrukčných prác a boli vykonané nad rámec uvedenia bytu do pôvodného stavu (odstránenie škody). Prvoinštančný súd nebol povinný takéto dôkazy vykonať už aj s poukazom na to, že chránenou stranou v spore bol spotrebiteľ, teda žalovaní, nie žalobca.
12. Je pravdou, že poisťovňa vyčíslila prvotnú škodu na zatečení bytu žalovaných k 25.8.2008 (rekonštrukcia domu od júna 2008) na 823,54 eur. Táto škoda na byte žalovaných je však dielčia, nie konečná, pretože v ďalšom období po 25.8.2008 aj naďalej dochádzalo k poškodzovaniu bytu žalovaných obdobnými udalosťami (zatekanie dažďovej vody), avšak z poistnej zmluvy vyplýva v ďalšom
období vzniku škôd výluka z poistenia a k prevzatiu zodpovednosti za stav spôsobujúci škodu na byte žalovaných právnym predchodcom žalobcu. Je notoricky známa okolnosť, že ďalším zásahom do bytu žalovaných (zatekanie) v nasledujúcom období po 25.8.2008 sa už aj pôvodné škody zväčšujú a tvoria sa ďalšie škody, ktoré spolu náklady na odstránenie pôvodnej škody (vo výške 823,54 eur) nepomerene navyšujú. Tento stav je dôsledkom aj podstatne vyššej sumy na uvedenie bytu žalovaných do pôvodného stavu, než keby stav škody bol zakonzervovaný k 25.8.2008 (823,54 eur). Preto ani túto odvolaciu námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.
13. Nič nebránilo žalobcovi, aby v priebehu prvoinštančného konania navrhol dôkaz na zistenie rozsahu vykonaných prác z titulu rekonštrukcie alebo nad vykonané opravy bytu žalovaných. Keďže žalobca neuniesol v rozsahu dôkazné bremeno, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, ako v rozsahu zamietavého výroku žalobu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť, vrátane výroku o trovách konania ako súvisiaceho výroku.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, preto majú právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.