Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 364/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpenej advokátskou kanceláriou Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o.,

Špitálska 10, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Matúš Kanis, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 20 ods. 1

postupom Obvodného oddelenia Policajného zboru Senica

v konaní vedenom pod ČVS: ORP-151/SE-SE-2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa a základného

práva vlastniť majetok podľa postupom Obvodného oddelenia

Policajného zboru Senica (ďalej len „obvodné oddelenie“) v konaní vedenom

pod ČVS: ORP-151/SE-SE-2017 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 16. januára 2017

na Okresnej prokuratúre Senica (ďalej len „okresná prokuratúra“) trestné oznámenie

o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin neoprávneného

zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

ktorého sa mal dopustiť , bývalý manžel sťažovateľky (ďalej len „bývalý

manžel sťažovateľky“), a to tým, že na rodinnom dome, ktorý je stále v bezpodielovom

spoluvlastníctve, vymenil zámky, čím sťažovateľke znemožnil akýkoľvek prístup

do rodinného domu.

Obvodné oddelenie uznesením ČVS: ORP-151/SE-SE-2017 z 12. apríla 2017 vec

podozrenia z prečinu podľa odovzdalo na prejednanie ako

podozrenie z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa svojím konaním

bývalý manžel sťažovateľky mohol dopustiť, Okresnému úradu Senica, odboru všeobecnej

vnútornej správy. Uznesenie vydal poverený príslušník Policajného zboru nadporučík

.

Sťažovateľka podaním z 24. apríla 2017 namietla v prvom rade zaujatosť

nadporučíka , a to z dôvodu, že u neho možno mať pochybnosť o nezaujatosti

pre jeho pomer k osobe bývalého manžela sťažovateľky, s ktorým sa poznajú

z predchádzajúceho zamestnania a navzájom si tykajú. Sťažovateľka preto požiadala o jeho

vylúčenie v napadnutom konaní. V druhom rade sťažovateľka podaním z 24. apríla 2017

podala sťažnosť proti samotnému uzneseniu z 12. apríla 2017 o odovzdaní veci,

odôvodňujúc to jeho nezákonnosťou.

2.1 Vo veci podanej námietky zaujatosti nadporučík rozhodol uznesením

ČVS: ORP-151/SE-SE-2017 z 2. mája 2017 tak, že sa nevylúčil z vykonávania úkonov

trestného konania s tým, že v jeho prípade neexistuje zaujatosť. Toto uznesenie bolo

napadnuté sťažnosťou, o ktorej rozhodlo obvodné oddelenie uznesením z 19. mája 2017 tak,

že sťažnosť zamietlo, pretože nebola dôvodná.

Dňa 21. júna 2017 podala sťažovateľka na Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) návrh na zrušenie právoplatného uznesenia

obvodného oddelenia ČVS: ORP-151/SE-SE-2017 z 2. mája 2017. Generálna prokuratúra

návrh sťažovateľky postúpila okresnej prokuratúre.

2.2 Vo veci sťažnosti proti uzneseniu obvodného oddelenia z 12. apríla 2017

o odovzdaní veci rozhodla okresná prokuratúra uznesením č. k. -20

z 10. augusta 2017 tak, že sťažnosť zamietla, pretože nebola dôvodná. V odôvodnení tohto

uznesenia je uvedené, že okresná prokuratúra sa zaoberala aj skutočnosťami namietanej

zaujatosti nadporučíka v napadnutom konaní na základe podania sťažovateľky

z 21. júna 2017, ktoré bolo okresnej prokuratúre postúpené na vybavenie z generálnej

prokuratúry, pričom bolo zistené, že postup obvodného oddelenia bol v súlade so zákonom

a v jeho postupe neboli zistené žiadne pochybnosti.

Sťažovateľka 9. októbra 2017 podala na Krajskej prokuratúre v Trnave (ďalej len

„krajská prokuratúra“) podnet, ktorým požiadala o preskúmanie zákonnosti uznesenia

okresnej prokuratúry a uznesení obvodného oddelenia vydaných v napadnutom konaní.

2.3 Krajská prokuratúra prípisom č. k. -10 z 11. decembra 2017

odložila žiadosť sťažovateľky ako nedôvodnú.

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti v obšírnej argumentácii namieta, že stále nemá

umožnený vstup do rodinného domu, čo ju obmedzuje na jej obvyklom živote

a právach, bývalý manžel sťažovateľky dlhodobo a úmyselne porušuje jej práva

vyplývajúce zo spoluvlastníctva rodinného domu a orgány činné v trestnom konaní tento

stav svojimi rozhodnutiami potvrdzujú, čím boli porušené jej základné práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a 2 .

Podľa názoru sťažovateľky sa orgány činné v trestnom konaní bez akéhokoľvek

skúmania stotožnili so skutkovým stavom opísaným bývalým manželom sťažovateľky,

neskúmali pravdivosť jeho tvrdení a nesnažili sa o doplnenie dokazovania zadovážením

potrebných listinných dôkazov alebo výsluchom sťažovateľkou navrhovaných svedkov.

Sťažovateľka uviedla, že poverený príslušník obvodného oddelenia ignoroval jej

trestné oznámenie a ním vydané uznesenie o odovzdaní veci je v rozpore so základnými

zásadami, na ktorých je postavené trestné konanie, a je taktiež nedostatočne odôvodnené

a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

Nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia a nezákonnosť namieta sťažovateľka aj

v súvislosti s uznesením okresnej prokuratúry a rozhodnutím krajskej prokuratúry.

Sťažovateľka považuje uznesenie povereného príslušníka o odovzdaní veci

a uznesenie okresnej prokuratúry o zamietnutí sťažnosti za nesprávne, pretože „nepotrestali

osobu, ktorá konala protizákonne, ale svojimi rozhodnutiami jej poskytli ochranu, hoci

práve v tomto prípade bolo na mieste aplikovať trestné právo.“.

4. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby

ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné práva Sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochrana podľa čl. 46 ods. 1

, právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života podľa a právo

vlastniť majetok podľa , porušené boli.

Obvodnému oddeleniu PZ Senica, sa prikazuje, aby v trestnom konaní vedenom

ČVS: ORP-151/ SE-SE-2017 konal nezaujato, v súlade s ustanoveniami Trestného

poriadku, doplnil dokazovanie a vo veci rozhodol.

Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- €, ktoré je

Obvodné oddelenie PZ Senica povinné zaplatiť k rukám Sťažovateľky do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Obvodné oddelenie PZ Senica je povinné Sťažovateľke uhradiť trovy právneho

zastúpenia na účet jej právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca. Podľa k návrhu na začatie konania musí

sťažovateľ pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento

zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

8. Podľa návrh (sťažnosť) okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie:

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva.

III.

10. Ústavný súd má v ústave a v presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitosti návrhu na začatie konania. Jedným z dôvodov, pre ktoré môže ústavný súd návrh

na začatie konania pri jeho predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, je nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

11. V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Podľa § 20 ods. 4

ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem

prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom

na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu na začatie

konania, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa

od ústavného súdu domáha ( ), čím zároveň vymedzí

predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej

ochrany. To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil

za porušovateľa svojich práv (m. m. , , ).

To zvlášť platí vtedy, ak je sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom.

12. Týmito pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti. V danom prípade to znamenalo, že ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

iba v rozsahu korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci samej (petitom).

13. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť neobsahuje jasný (jednoznačný) návrh

rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania ústavným súdom sa sťažovateľka

domáha; petit nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne a takým spôsobom, aby

mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Formulácia

návrhu na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a nezrozumiteľná. Petit sťažovateľky nie je

zhodný s tým, čo uvádza v odôvodnení sťažnosti. Kým v úvode sťažnosti je ako

porušovateľ uvedená krajská prokuratúra, v petite sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd

prikázal, aby v napadnutom konaní obvodné oddelenie konalo nezaujato, doplnilo

dokazovanie a vo veci rozhodlo.

V návrhu na rozhodnutie (petite) nie sú označené postupy a právoplatné rozhodnutia

označených orgánov, ktorými mali byť porušené základné práva sťažovateľky, a to napriek

tomu, že sťažovateľka mala kvalifikovaného právneho zástupcu (advokáta).

14. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (napr. , , ,

, ).

15. Na základe uvedeného ústavný súd mohol odmietnuť sťažnosť podľa § 25 ods. 2

z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí. V záujme

materiálneho prístupu k ochrane základných práv a slobôd však ústavný súd preskúmal

ne/prítomnosť aj iných dôvodov, ktoré by odôvodňovali odmietnutie sťažnosti pri jej

predbežnom prerokovaní, keď by bolo možné uvažovať o výzve sťažovateľky

na odstránenie už uvedeného nedostatku sťažnosti.

16. Ústavný súd v danej veci zistil aj ďalší dôvod, pre ktorý nebolo možné predmetnú

sťažnosť prijať na ďalšie konanie.

17. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej

podanie v lehote ustanovenej v . Táto lehota je

dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (,

, ). neumožňuje zmeškanie tejto

kogentnej lehoty odpustiť (napr. , ) a nedodržanie tejto lehoty je

zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25

ods. 2 ).

18. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, ako to vyplýva z odôvodnenia sťažnosti,

že sťažovateľka napadla uznesenia obvodného oddelenia z 12. apríla 2017 o odovzdaní veci,

z 2. mája 2017 o nevylúčení sa z vykonávania úkonov trestného konania a uznesenie

z 19. mája 2017 o zamietnutí sťažnosti. Z príloh priložených k ústavnej sťažnosti je zrejmé,

že jednotlivé rozhodnutia obvodného oddelenia v napadnutom konaní boli sťažovateľke

doručené 20. apríla 2017, 15. mája 2017 a 24. mája 2017. Ústavná sťažnosť bola ústavnému

súdu doručená 5. februára 2018, teda nepochybne po uplynutí dvojmesačnej lehoty

podľa . Vzhľadom na uvedené, ústavný súd sťažnosť

sťažovateľky už po jej predbežnom prejednaní odmietol ako podanú oneskorene (§ 25

ods. 2 ).

19. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že vzhľadom na princíp

subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného , ústavný súd nemá právomoc

preskúmavať uznesenia obvodného oddelenia, pretože jeho postup a rozhodnutie

preskúmala okresná prokuratúra, ktorá rozhodla o sťažnostiach sťažovateľky

proti uvedeným uzneseniam. Z tohto dôvodu by bola sťažnosť v tejto časti (teda vo vzťahu

k obvodnému oddeleniu) odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

20. Z petitu sťažnosti ďalej vyplýva, že bližšie neuvedeným rozhodnutím orgánu

verejnej moci malo byť porušené právo sťažovateľky na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , a to tým, že na základe ňou podaného trestného oznámenia nebolo vznesené

obvinenie na páchateľa trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo

nebytovému priestoru podľa .

21. Ústavný súd konštantne uvádza (), že právo na vznesenie

obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného trestného oznámenia alebo

na podanie obžaloby proti nej na príslušnom súde prokurátorom nie je súčasťou základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu (napr. , , ).

Oznamovateľ ani oznamovateľ, ktorý tvrdí, že je poškodený trestným činom, nemá

zaručené základné právo, aby na podklade jeho trestného oznámenia bolo určité konanie

kvalifikované ako trestný čin a vznesené obvinenie konkrétnej osobe. Posúdenie, či je

dôvod na začatie trestného stíhania alebo či je potrebné prijať iné rozhodnutie v trestnom

konaní, je vo výlučnej právomoci orgánov činných v trestnom konaní. Ústavnému súdu ako

nezávislému súdnemu orgánu ochrany ústavnosti nepatrí preskúmavať ich rozhodnutia

a postupy, pokiaľ namietané porušenie zákonnosti nemá súčasne za následok aj porušenie

základného práva alebo slobody.

22. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné trestné oznámenia oznamovateľa

trestného činu riadne prešetriť a rozhodnúť o nich (, ).

Z listinných dôkazov predložených sťažovateľkou vyplýva, že sa tak vo veci sťažovateľky

aj stalo, čo vylučuje porušenie sťažovateľkou označených práv. V predmetnej veci okresná

prokuratúra v spojení s obvodným oddelením riadne vybavili sťažovateľkino trestné

podanie a podľa právneho názoru krajskej prokuratúry boli jednotlivé rozhodnutia vydané

na skutkovom základe, ktorý bol objasnený v požadovanom rozsahu a ktorý bol správne

vyhodnotený.

23. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd by sťažnosť sťažovateľky

v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

24. Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2018