Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 414/2018
PDF · 186.44 KB
No categories available
IV. ÚS 414/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca
spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
a , , zastúpených advokátom
JUDr. Františkom Komkom, Hlavná 27, Prešov, vo veci namietaného porušenia ich
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 C 341/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a ako
podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
13. júna 2018 doručená sťažnosť a ,
(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Prešov ( ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
2.1 Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia v procesnom postavení
žalobcov podali 7. augusta 2008 na okresnom súde žalobu o náhradu škody z titulu
ublíženia na zdraví. Rozsudkom pre zmeškanie z 12. februára 2009 okresný súd žalobe
sťažovateľov v celom rozsahu vyhovel a zároveň rozhodol aj o trovách konania.
2.2 Dňa 10. júla 2009 bol okresnému súdu doručený návrh vedľajšieho účastníka
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s návrhom na odpustenie zmeškania lehoty
na podanie vyjadrenia, ako aj samotné vyjadrenie vo veci. Okresný súd uznesením
č. k. 12 C 136/2008-61 zo 16. júla 2009 zrušil svoj rozsudok č. k. 12 C 136/2008-38
z 12. februára 2009.
2.3 Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) na základe podaného odvolania
zo strany žalobcov uznesením sp. zn. 11 Co 79/2009 z 23. marca 2010 zrušil uznesenie
okresného súdu zo 16. júla 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
2.4 Proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 11 Co 79/2009 z 23. marca 2010 podal
vedľajší účastník dovolanie, ktorým ho navrhoval zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na
ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením
sp. zn. 4 Cdo 79/2011 z 22. marca 2012 dovolanie vedľajšieho účastníka odmietol.
2.5 Dňa 24. februára 2014 okresný súd vo veci opäť rozhodol rozsudkom (výrok
presne špecifikovaný v texte sťažnosti, pozn.), proti ktorému podal odvolanie vedľajší
účastník. O podanom odvolaní vedľajšieho účastníka rozhodol krajský súd rozsudkom
č. k. 11 Co 61/2014-313 z 26. marca 2015 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
(presný výrok krajského súdu, ktorým tento zmenil rozsudok okresného súdu
č. k. 12 C 136/2008-246 z 24. februára 2014 je uvedený v sťažnosti, pozn.).
2.6 Na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku krajského súdu
č. k. 11 Co 61/2014-313 z 26. marca 2015 vedľajší účastník (Poisťovňa Generali, a. s.)
obom žalobcom poskytol plnenie priznané im už uvedeným rozhodnutím okresného súdu
v spojení s rozhodnutím krajského súdu.
2.7 Proti rozsudku krajského súdu č. k. 11 Co 61/2014-313 z 26. marca 2015 vedľajší
účastník podal dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Cdo 16/2016
z 25. januára 2017 tak, že zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn. 11 Co 61/2014 z 26. marca
2
2015 a rozsudok okresného súdu č. k. 12 C 136/2008-246 z 24. februára 2014 a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.
3. Sťažovatelia v podanej sťažnosti poukazujú na skutočnosť, že napriek tomu, že
odo dňa začatia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 136/2008 už uplynulo
takmer 10 rokov, uvedené konanie ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo
právoplatne skončené. V súvislosti s aktuálnym priebehom súdneho konania vedeného na
okresnom súde pod sp. zn. 12 C 136/2008 sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú:
«Po zrušujúcom uznesení dovolacieho súdu, súd prvej inštancie vytýčil termín
pojednávania na deň 11.5.2017, ktoré bolo odročené na nový termín 7.9.2017, ktoré bolo
odročené z dôvodu, že zástupca intervenienta nemal zabezpečené všetky potrebné doklady,
ktoré vyžadoval na poslednom pojednávaní. Súd vyhovel návrhu intervenienta a odročil
pojednávanie na termín 2.10.2017, ktorého sa zúčastnil aj zástupca intervenienta
osobne, ktorý opakovane nepredložil súdu „iba ním samotným požadované
doklady...“
Od 2.10.2017 súd prvej inštancie, skoro po dobu 9 mesiacov vôbec nekoná a pokiaľ
konal aj predtým, po zrušení rozsudkov dovolacím súdom uznesením 4Cdo 16/2016, ktoré
mu bolo doručené dňa 6.2.2017 konal neproduktívne a vysoko neefektívne...
My, sťažovatelia sme nadobudli pocit a presvedčenie, že všeobecné súdy konajú
zdĺhavo so značnými prieťahmi, neefektívne, preto sme sa svojim listom - žiadosťou zo dňa
8.11.2017 doručenej predsedovi Okresného súdu Prešov, JUDr. Marekovi Čechovi obrátili
o pomoc a zjednanie nápravy spočívajúcej v odstránení prieťahov v konaní. Na tento list
nám zo strany predsedu a podpredsedníčky okresného súdu bola daná písomná odpoveď zn.
1 SprO 1985/2017 zo dňa 14.12.2017. Bolo odpovedané negatívne... že súd vo veci koná bez
zbytočných prieťahov, vykonáva dokazovanie zhromažďovaním zdravotníckej
dokumentácie, a že vec bude sledovaná ako sťažnostná. I napriek tomu, že vec je vedená
ako sťažnostná, od odpovede štatutárnych zástupcov okresného súdu uplynula doba ďalších
6 mesiacov. Súd vo veci naďalej nekoná.»
4. Sťažovatelia v sťažnosti taktiež poukazujú na to, že v konaní vedenom na
okresnom súde pod sp. zn. 12 C 136/2008 dochádza k porušovaniu „zásady rovnosti
zbraní“, ktorá tvorí jednu zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred
súdom, teda k porušovaniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Sťažovatelia
v tejto súvislosti uvádzajú: «My sťažovatelia máme za to, že súd prvej inštancie v rámci
skoro 10-ročného prebiehajúceho sporu, o ktorom doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté
o merite veci porušuje „princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania,“
nepostupuje v rámci tzv. sudcovskej koncentrácie konania, podľa ktorej strany sú povinné
uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila
včas, nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonania ďalších úkonov súdu.»
5. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd
nálezom vyslovil:
„1. Základné právo a na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy SR postupom Okresného súdu
Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 14C 341/2008 porušené bolo. Prikazuje, aby Okresný
súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 14C 341/2008 neodkladne konal a rozhodol.
2. Sťažovateľom, a priznáva finančné
zadosťučinenie každému po 10.000,- Eur (10.000,- Eur), ktoré je Okresný súd Prešov
povinný vyplatiť obom sťažovateľom do 2 mesiacov od právoplatnosti uznesenia.
3. Okresný súd Prešov je povinný uhradiť a
trovy právneho zastúpenia, každému v sume 390,50 Eur...“
6. Sťažovatelia svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
spolu v sume 20 000 € odôvodňujú takto: „... sťažovatelia si uplatňujú priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia, každý vo výške 10.000,- Eur, ktoré odôvodňujeme
dlhoročnou utrpenou a prejavujúcou sa úzkosťou, fyzickými bolesťami, psychickým stresom,
porušením ľudskej dôstojnosti, ktorú nemožno ospravedlniť s prihliadnutím na stav právnej
neistoty, ktorý pretrváva po značne dlhú dobu, ktorá prakticky začala vznikom dopravnej
4
nehody, ku ktorej došlo dňa 29.11.2006, od ktorej uplynula doba skoro 12 rokov,
dlhotrvajúci stav hospitalizácie a nemocničného ošetrenia, sústavne do terajšej doby
pokračovanie ďalšieho liečenia s neodstrániteľnými trvalými následkami, vedením
trestného konania, v ktorom nám nebola priznaná žiadna náhrada škody a o vzniku a
narastaní trov súdneho konania, v totálnom narušení nášho života na jeho sklonku,
znemožnení podieľať sa na výchove vlastných viacerých vnúčat, pokračovaní v
predchádzajúcom spôsobe osobného, rodinného, spoločenského a kultúrneho života.“
II.
7. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť
ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti
petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127
ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha
(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred
ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom
na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite
svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv
(m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
10. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým postupom okresného súdu.
Sťažovatelia v texte svojej sťažnosti zároveň poukazujú aj na porušenie ich práva
upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
12 C 136/2008, avšak vzhľadom na to, že v podanej sťažnosti sa sťažovatelia výslovne
domáhajú len toho, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že napadnutým postupom okresného
súdu došlo k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v danom
prípade posúdil obsah sťažnosti v časti poukazujúcej na porušenie práva upraveného v čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 136/2008 len
ako podporný argument sťažovateľov, a teda ako súčasť odôvodnenia sťažnosti.
11.1 Pozornosti ústavného súdu neušlo, že sťažovatelia v texte svojej sťažnosti
poukazujú na porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 12 C 136/2008, kde figurujú v procesnom postavení žalobcov, avšak v petite tejto
sťažnosti sťažovatelia žiadajú vysloviť porušenie svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 341/2008.
11.2 Vzhľadom na to, že ústavný súd je viazaný petitom návrhu na začatie konania,
teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje,
akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha, obsah sťažnosti v časti poukazujúcej na
porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
6
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
12 C 136/2008 ústavný súd posúdil len ako argument sťažovateľov, a teda ako súčasť
odôvodnenia sťažnosti.
12. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovatelia nie sú stranami sporu
napadnutého konania, teda konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 341/2008.
Konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 341/2008 sa týka návrhu žalobcu
proti žalovaným a spol., kde predmetom sporu je návrh na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
13. Ako už bolo uvedené, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti skúma,
či sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, ktorá je nositeľom základných práv alebo
slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Článok 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy totiž
poskytujú ochranu pred porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov v konaní pred súdom len jeho účastníkovi, pretože len vo vzťahu k nemu sa plní
účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (II. ÚS 10/01, I. ÚS 55/02).
14. Z čl. 127 ods. 1 ústavy teda vyplýva, že sťažovateľ musí namietať porušenie
svojich základných práv a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to možné len
vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom
namieta porušenie základných práv (II. ÚS 3/05).
15. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie
konania i ostatnými požadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch,
v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené
advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20,
§ 50 a § 53 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,
je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom
súde).
16. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,
a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada
„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby
práva znalé (napr. advokáta).
17. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd, čo sa týka správneho označenia
sťažnosťou napádaného konania, nemôže nahradiť advokátom nesprávne naformulovaný
petit sťažnosti, keďže sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy v takom konaní, v ktorom nemajú a ani nemali procesné postavenie
strany sporu, a teda v petite sťažnosti nesprávne napadli iné konanie, v ktorom ani
v minulosti, ani v súčasnosti nemohlo dochádzať k porušovaniu nimi označených
základných práv alebo slobôd (pozri bod 11.1 odôvodnenia). Z uvedených dôvodov bolo
potrebné po predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
18. Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku sa ústavný súd už nezaoberal ďalšími
návrhmi formulovanými sťažovateľmi v petite sťažnosti (návrh na priznanie finančného
zadosťučinenia a návrh na priznanie náhrady trov konania).
19. Ústavný súd nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia dodáva, že toto
rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona
8
o ústavnom súde, a preto nič nebráni tomu, aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom
období v súdnom konaní, v ktorom sú sťažovatelia stranami sporu a na ktoré poukazujú
v odôvodnení svojej sťažnosti, bol nečinný, nepostupoval plynulo, resp. efektívne,
sťažovatelia zvážili možnosť podania sťažnosti, ktorou budú namietať porušenie ich
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. júla 2018