Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 414/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

a , , zastúpených advokátom

JUDr. Františkom Komkom, Hlavná 27, Prešov, vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako

podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. júna 2018 doručená sťažnosť a ,

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Prešov ( ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2.1 Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia v procesnom postavení

žalobcov podali 7. augusta 2008 na okresnom súde žalobu o náhradu škody z titulu

ublíženia na zdraví. Rozsudkom pre zmeškanie z 12. februára 2009 okresný súd žalobe

sťažovateľov v celom rozsahu vyhovel a zároveň rozhodol aj o trovách konania.

2.2 Dňa 10. júla 2009 bol okresnému súdu doručený návrh vedľajšieho účastníka

na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s návrhom na odpustenie zmeškania lehoty

na podanie vyjadrenia, ako aj samotné vyjadrenie vo veci. Okresný súd uznesením

č. k. -61 zo 16. júla 2009 zrušil svoj rozsudok č. k. -38

z 12. februára 2009.

2.3 Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) na základe podaného odvolania

zo strany žalobcov uznesením sp. zn. z 23. marca 2010 zrušil uznesenie

okresného súdu zo 16. júla 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

2.4 Proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 23. marca 2010 podal

vedľajší účastník dovolanie, ktorým ho navrhoval zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na

ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením

sp. zn. z 22. marca 2012 dovolanie vedľajšieho účastníka odmietol.

2.5 Dňa 24. februára 2014 okresný súd vo veci opäť rozhodol rozsudkom (výrok

presne špecifikovaný v texte sťažnosti, pozn.), proti ktorému podal odvolanie vedľajší

účastník. O podanom odvolaní vedľajšieho účastníka rozhodol krajský súd rozsudkom

č. k. -313 z 26. marca 2015 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

(presný výrok krajského súdu, ktorým tento zmenil rozsudok okresného súdu

č. k. -246 z 24. februára 2014 je uvedený v sťažnosti, pozn.).

2.6 Na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku krajského súdu

č. k. -313 z 26. marca 2015 vedľajší účastník (Poisťovňa Generali, a. s.)

obom žalobcom poskytol plnenie priznané im už uvedeným rozhodnutím okresného súdu

v spojení s rozhodnutím krajského súdu.

2.7 Proti rozsudku krajského súdu č. k. -313 z 26. marca 2015 vedľajší

účastník podal dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 25. januára 2017 tak, že zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn. z 26. marca

2

2015 a rozsudok okresného súdu č. k. -246 z 24. februára 2014 a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Sťažovatelia v podanej sťažnosti poukazujú na skutočnosť, že napriek tomu, že

odo dňa začatia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. už uplynulo

takmer 10 rokov, uvedené konanie ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo

právoplatne skončené. V súvislosti s aktuálnym priebehom súdneho konania vedeného na

okresnom súde pod sp. zn. sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú:

«Po zrušujúcom uznesení dovolacieho súdu, súd prvej inštancie vytýčil termín

pojednávania na deň 11.5.2017, ktoré bolo odročené na nový termín 7.9.2017, ktoré bolo

odročené z dôvodu, že zástupca intervenienta nemal zabezpečené všetky potrebné doklady,

ktoré vyžadoval na poslednom pojednávaní. Súd vyhovel návrhu intervenienta a odročil

pojednávanie na termín 2.10.2017, ktorého sa zúčastnil aj zástupca intervenienta

osobne, ktorý opakovane nepredložil súdu „iba ním samotným požadované

doklady...“

Od 2.10.2017 súd prvej inštancie, skoro po dobu 9 mesiacov vôbec nekoná a pokiaľ

konal aj predtým, po zrušení rozsudkov dovolacím súdom uznesením , ktoré

mu bolo doručené dňa 6.2.2017 konal neproduktívne a vysoko neefektívne...

My, sťažovatelia sme nadobudli pocit a presvedčenie, že všeobecné súdy konajú

zdĺhavo so značnými prieťahmi, neefektívne, preto sme sa svojim listom - žiadosťou zo dňa

8.11.2017 doručenej predsedovi Okresného súdu Prešov, JUDr. Marekovi Čechovi obrátili

o pomoc a zjednanie nápravy spočívajúcej v odstránení prieťahov v konaní. Na tento list

nám zo strany predsedu a podpredsedníčky okresného súdu bola daná písomná odpoveď zn.

zo dňa 14.12.2017. Bolo odpovedané negatívne... že súd vo veci koná bez

zbytočných prieťahov, vykonáva dokazovanie zhromažďovaním zdravotníckej

dokumentácie, a že vec bude sledovaná ako sťažnostná. I napriek tomu, že vec je vedená

ako sťažnostná, od odpovede štatutárnych zástupcov okresného súdu uplynula doba ďalších

6 mesiacov. Súd vo veci naďalej nekoná.»

4. Sťažovatelia v sťažnosti taktiež poukazujú na to, že v konaní vedenom na

okresnom súde pod sp. zn. dochádza k porušovaniu „zásady rovnosti

zbraní“, ktorá tvorí jednu zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred

súdom, teda k porušovaniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Sťažovatelia

v tejto súvislosti uvádzajú: «My sťažovatelia máme za to, že súd prvej inštancie v rámci

skoro 10-ročného prebiehajúceho sporu, o ktorom doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté

o merite veci porušuje „princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania,“

nepostupuje v rámci tzv. sudcovskej koncentrácie konania, podľa ktorej strany sú povinné

uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana

mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila

včas, nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonania ďalších úkonov súdu.»

5. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd

nálezom vyslovil:

„1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, zaručené v SR postupom Okresného súdu

Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo. Prikazuje, aby Okresný

súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. neodkladne konal a rozhodol.

2. Sťažovateľom, a priznáva finančné

zadosťučinenie každému po 10.000,- Eur (10.000,- Eur), ktoré je Okresný súd Prešov

povinný vyplatiť obom sťažovateľom do 2 mesiacov od právoplatnosti uznesenia.

3. Okresný súd Prešov je povinný uhradiť a

trovy právneho zastúpenia, každému v sume 390,50 Eur...“

6. Sťažovatelia svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

spolu v sume 20 000 € odôvodňujú takto: „... sťažovatelia si uplatňujú priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia, každý vo výške 10.000,- Eur, ktoré odôvodňujeme

dlhoročnou utrpenou a prejavujúcou sa úzkosťou, fyzickými bolesťami, psychickým stresom,

porušením ľudskej dôstojnosti, ktorú nemožno ospravedlniť s prihliadnutím na stav právnej

neistoty, ktorý pretrváva po značne dlhú dobu, ktorá prakticky začala vznikom dopravnej

4

nehody, ku ktorej došlo dňa 29.11.2006, od ktorej uplynula doba skoro 12 rokov,

dlhotrvajúci stav hospitalizácie a nemocničného ošetrenia, sústavne do terajšej doby

pokračovanie ďalšieho liečenia s neodstrániteľnými trvalými následkami, vedením

trestného konania, v ktorom nám nebola priznaná žiadna náhrada škody a o vzniku a

narastaní trov súdneho konania, v totálnom narušení nášho života na jeho sklonku,

znemožnení podieľať sa na výchove vlastných viacerých vnúčat, pokračovaní v

predchádzajúcom spôsobe osobného, rodinného, spoločenského a kultúrneho života.“

II.

7. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , , , ).

10. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie svojho

základného práva podľa napadnutým postupom okresného súdu.

Sťažovatelia v texte svojej sťažnosti zároveň poukazujú aj na porušenie ich práva

upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, avšak vzhľadom na to, že v podanej sťažnosti sa sťažovatelia výslovne

domáhajú len toho, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že napadnutým postupom okresného

súdu došlo k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v danom

prípade posúdil obsah sťažnosti v časti poukazujúcej na porušenie práva upraveného v čl. 6

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. len

ako podporný argument sťažovateľov, a teda ako súčasť odôvodnenia sťažnosti.

11.1 Pozornosti ústavného súdu neušlo, že sťažovatelia v texte svojej sťažnosti

poukazujú na porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. , kde figurujú v procesnom postavení žalobcov, avšak v petite tejto

sťažnosti sťažovatelia žiadajú vysloviť porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

11.2 Vzhľadom na to, že ústavný súd je viazaný petitom návrhu na začatie konania,

teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej sťažovateľ špecifikuje,

akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha, obsah sťažnosti v časti poukazujúcej na

porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

6

zaručeného postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

ústavný súd posúdil len ako argument sťažovateľov, a teda ako súčasť

odôvodnenia sťažnosti.

12. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovatelia nie sú stranami sporu

napadnutého konania, teda konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. .

Konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. sa týka návrhu žalobcu

proti žalovaným a spol., kde predmetom sporu je návrh na

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

13. Ako už bolo uvedené, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti skúma,

či sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, ktorá je nositeľom základných práv alebo

slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy

podľa . Článok 48 ods. 2 v spojení s totiž

poskytujú ochranu pred porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v konaní pred súdom len jeho účastníkovi, pretože len vo vzťahu k nemu sa plní

účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (, ).

14. Z teda vyplýva, že sťažovateľ musí namietať porušenie

svojich základných práv a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to možné len

vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom

namieta porušenie základných práv ().

15. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie

konania i ostatnými požadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch,

v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené

advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,

je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom

súde).

16. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

17. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd, čo sa týka správneho označenia

sťažnosťou napádaného konania, nemôže nahradiť advokátom nesprávne naformulovaný

petit sťažnosti, keďže sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa

v takom konaní, v ktorom nemajú a ani nemali procesné postavenie

strany sporu, a teda v petite sťažnosti nesprávne napadli iné konanie, v ktorom ani

v minulosti, ani v súčasnosti nemohlo dochádzať k porušovaniu nimi označených

základných práv alebo slobôd (pozri bod 11.1 odôvodnenia). Z uvedených dôvodov bolo

potrebné po predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

18. Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku sa ústavný súd už nezaoberal ďalšími

návrhmi formulovanými sťažovateľmi v petite sťažnosti (návrh na priznanie finančného

zadosťučinenia a návrh na priznanie náhrady trov konania).

19. Ústavný súd nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia dodáva, že toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona

8

o ústavnom súde, a preto nič nebráni tomu, aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom

období v súdnom konaní, v ktorom sú sťažovatelia stranami sporu a na ktoré poukazujú

v odôvodnení svojej sťažnosti, bol nečinný, nepostupoval plynulo, resp. efektívne,

sťažovatelia zvážili možnosť podania sťažnosti, ktorou budú namietať porušenie ich

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júla 2018