Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/79/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ JUDr. S. Š., 2/ M. Š.,

zastúpených JUDr. Františkom Komkom, advokátom v Prešove, Hlavná 27, proti žalovanému

M. D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného G., zastúpeného Pavlom

Horovčákom, advokátom v Košiciach, Hroncova 3, o náhradu škody, vedenej na Okresnom

súde Prešov pod sp.zn. , o dovolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu

Krajského súdu v Prešove z 23. marca 2010, sp.zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov uznesením zo 16. júla 2009 č.k. -61 zrušil rozsudok

Okresného súdu Prešov č.k. -38 zo dňa 12. februára 2009. V dôvodoch

rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa svojou žalobou domáhali náhrady škody, ktorú im

žalovaný spôsobil ublížením na zdraví. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi bolo doručené

uznesenie č.k. -13 zo dňa 18. augusta 2008, v ktorom boli poučení o svojich

právach a boli tiež vyzvaní, aby sa vyjadrili k žalobe. V stanovenej lehote však takto

neurobili. Na pojednávaní dňa 12. februára 2009 bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie podľa

Vedľajšiemu účastníkovi bol tento rozsudok doručený dňa 26. júna 2009

a v poučení bolo uvedené, že je proti nemu prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.

Dňa 10. júla 2009 bol súdu doručený návrh vedľajšieho účastníka na zrušenie rozsudku pre

zmeškanie spolu s návrhom na odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia, ako aj

samotné vyjadrenie vo veci. Ako dôvod, prečo sa vedľajší účastník nevyjadril v stanovenej

lehote k veci, bolo uvedené to, že išlo o komplikovanú situáciu súvisiacu s fúziou pôvodného

vedľajšieho účastníka G. s Č.. K formálnemu spojeniu týchto dvoch poisťovní došlo dňa 1.

októbra 2008, avšak v prechodnom období, ktoré bolo ukončené v marci 2009 dochádzalo

k ojedinelým nežiadúcim javom, ako tomu bolo aj v tomto prípade, kedy došlo k zmeškaniu

lehoty. Súd s poukazom na tomuto návrhu na zrušenie rozsudku pre

zmeškanie vyhovel.

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcov uznesením z 23. marca 2010 sp.zn.

zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že v zmysle , vedľajší

účastník do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov

urobenú prostredníctvom súdu. V danom prípade žalobcovia urobili výzvu na vstup

vedľajšieho účastníka na strane žalovaného a tento do konania vstúpil až podaným odvolaním

proti rozsudku pre zmeškanie, teda podaním zo dňa 10. júla 2009. Až do tohto momentu

označený vedľajší účastník neprejavil záujem do tohto konania vstúpiť. Z tohto pohľadu, až

do 10. júla 2009 vedľajší účastník G. nebol vedľajším účastníkom na strane žalovaného

v tomto konaní, a teda ani nemohol nič zmeškať v zmysle Ustanovenie §

114 ods. 6 uvádza, že len odporca z ospravedlniteľných dôvodov môže požiadať

o zrušenie rozsudku pre zmeškanie a podať návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie

vyjadrenia. Z toho teda vyplýva, že toto oprávnenie patrí len odporcovi. Nie je však vylúčené,

aby vedľajší účastník na strane žalovaného takýto návrh podal, avšak musí ísť

o ospravedlniteľné dôvody týkajúce sa žalovaného, nie vedľajšieho účastníka. Takéto

ospravedlniteľné dôvody na strane žalovaného vedľajší účastník neuviedol, a preto nebolo

dôležité, že vedľajší účastník uvádzal ospravedlniteľné dôvody, ktoré boli na jeho strane.

Naviac, predpokladom pre rozhodnutie prvostupňového súdu o zrušení rozsudku pre

zmeškanie, je rozhodnutie o návrhu

na odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia. O tomto návrhu súd prvého stupňa

nerozhodol, a preto bolo rozhodnutie o zrušení rozsudku pre zmeškanie predčasné. Takéto

rozhodnutie je predsa závislé na tom, či sa návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie

vyjadrenia vyhovie alebo nevyhovie. V prípade nevyhovenia návrhu na odpustenie zmeškania

lehoty na podanie vyjadrenia nemohlo by byť vyhovené návrhu na zrušenie rozsudku

pre zmeškanie.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie vedľajší účastník,

navrhol ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

vyvodil z ustanovenia a odôvodnil ho dôvodmi uvedenými

v , , Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa

, dovolateľ vyslovil nesúhlas s postupom a právnym názorom odvolacieho súdu, podľa

ktorého oprávnenie v zmysle ustanovenia patrí len odporcovi, teda že len

odporca môže z ospravedlniteľných dôvodov požiadať o zrušenie rozsudku pre zmeškanie

a podať návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia. Takýto názor považuje

dovolateľ za nesprávny a to do takej miery, že jeho aplikácia odvolacím súdom znamená

odňatie možnosti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného konať pred súdom. S poukazom

na ustanovenie uviedol, že ak by sa prezentovaný právny názor a postup

odvolacieho súdu doviedol do dôsledkov, znamenalo by to stratu významu a úplné

znefunkčnenie a popretie významu existencie celého inštitútu vedľajšieho účastníka, ako aj

stratu garantovaných práv vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v tomto konaní.

Rovnako tak právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého vedľajší účastník na strane

žalovaného do predmetného konania vstúpil až podaným odvolaním proti rozsudku

pre zmeškanie, ktoré bolo podané dňa 10. júla 2009, a teda nemohol nič zmeškať v zmysle

, označil dovolateľ za nesprávny a nezákonný, nakoľko vedľajšiemu

účastníkovi na strane žalovaného tak isto odníma právo zúčastniť sa konania, a teda aj právo

súdnej ochrany. V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/

dovolateľ uviedol, že považuje za nesprávny, nezákonný, neopodstatnený a nelogický,

navyše v tomto prípade účelový právny názor a postup odvolacieho súdu, podľa ktorého

predpokladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je

rozhodnutie o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia a pokiaľ súd

prvého stupňa nerozhodol, jeho rozhodnutie o zrušení rozsudku pre zmeškanie bolo

predčasné. Podľa názoru dovolateľa totiž pozitívne uznesenie prvostupňového súdu o zrušení

predmetného rozsudku pre zmeškanie automaticky zahŕňa aj pozitívne rozhodnutie o návrhu

na odpustenie zmeškania lehoty. Odvolací súd v napadnutom uznesení (ktoré je formálne

označené ako zrušujúce) vyslovuje právne názory a závery – posúdenia skutkového stavu

a skutkových okolností – rozdielne ako súd prvého stupňa, pričom takéto právne posúdenie

odvolacieho súdu je pre súd prvého stupňa záväzné. Pre prípad, že by dovolací súd

nepovažoval uvedené dôvody ako dôvody odňatia možnosti konať pred súdom z pohľadu

dovolateľa, ani za dôvody inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

prechádzajúce (uvedené) dôvody dovolateľ uvádza tieto dôvody ako argumenty smerujúce

k preukázaniu jeho tvrdenia, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Žalobcovia vo svojom vyjadrení navrhli dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Uplatnili si náhradu trov dovolacieho konania.

Žalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané včas vedľajším účastníkom na strane žalovaného ako legitimovaným

subjektom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu ( )

alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/

) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm. b/ ) alebo uzneseniu o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm. c/ ).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,

prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( veta druhá ), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Dovolací súd však nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej

v Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa ,

na ktoré poukazoval dovolateľ, ako je uvedené už vyššie v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Zo spisu však nemožno vyvodiť, že by súdy v prejednávanej

veci v prípade dovolateľa nerešpektovali niektoré z týchto práv. Zrušením rozhodnutia súdu

prvého stupňa odvolacím súdom a vrátením veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie sa

totiž vracia vec do štádia súdneho konania v prvom stupni, v rámci ktorého má účastník

konania (vedľajší účastník) zachované všetky procesné práva priznané mu Občianskym

súdnym poriadkom za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedené tvrdenia dovolateľa, o ktoré opiera

prípustnosť dovolania podľa , sú vo svojej podstate námietkou, že

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ), ktoré rovnako, ako inú procesnú vadu (

) považuje síce za prípustné dovolacie dôvody (ktoré možno

uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), avšak samotná iná procesná vada, ani samotné

nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je

v ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie

sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti

rozhodnutia.

Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné, nebola

preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle

a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/

(a použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody

pre použitie

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. marca 2012

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová