Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 296/2018
PDF · 233.02 KB
No categories available
IV. ÚS 296/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. augusta 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudcu
Miroslava Duriša a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť
a , obaja , zastúpených advokátom
JUDr. Štefanom Demkom, Werferova 1, Košice, vo veci namietaného porušenia
ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 440/1994 v období
po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 80/2011-40
z 9. júna 2011 za účasti Okresného súdu Košice-okolie a takto
rozhodol:
1. Základné právo a na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 C 440/1994 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 80/2011-40 z 9. júna 2011 p o r u š e n é b o l i .
2. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
každému v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Košice-okolie
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť
a trovy konania v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur
a tridsaťštyri centov) na účet advokáta JUDr. Štefana Demka do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. IV. ÚS 296/2018-23 z 3. mája 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie časť sťažnosti
(ďalej len „sťažovateľ“) a (spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou
namietajú porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 440/1994 v období
po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 80/2011-40
z 9. júna 2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“). Vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol
ako neprípustnú.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú ako žalovaní účastníkmi
konania o vydanie bezdôvodného obohatenia (pôvodne o vypratanie nehnuteľnosti).
Napadnuté konanie sa začalo podaním žaloby v roku 1994 a v čase podania sťažnosti
ústavnému súdu nebolo právoplatne skončené.
Sťažovatelia pred ústavným súdom rekapitulujú priebeh napadnutého konania
a tvrdia, že postup okresného súdu v napadnutom konaní je „absolútne neefektívny
nekoncentrovaný“.
K opodstatnenosti sťažnosti sa vyjadril aj okresný súd prostredníctvom predsedníčky
prípisom sp. zn. 1 SprV 168/18, ktorý bol ústavnému súdu doručený 20. marca 2018.
Z označeného prípisu vyplýva, že postup okresného súdu v napadnutom konaní
je poznačený neúčasťou sťažovateľov na pojednávaniach a taktiež ich nesúčinnosťou.
Na celkovej dĺžke napadnutého konania sa podpísalo aj to, že „v priebehu konania žalobca
v 1. rade zomrel, na základe čoho súdu musel zisťovať okruh dedičov po zomrelom, prerušiť
konanie do skončenia veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 12 D/642/2015“. Okresný
súd v závere uviedol, že „sťažnosť sťažovateľov nesmeruje proti aktuálnemu, či trvajúcemu
stavu nečinnosti súdu, a preto nie je prostriedkom na to, aby sa predišlo zásahu
do základných práv, resp. tomu, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo“.
Zo zaslaného súdneho spisu okresného súdu zistil ústavný súd takýto priebeh
predmetného súdneho konania v období po prijatí nálezu č. k. II. ÚS 80/2011-40
z 9. júna 2011:
- 28. júl 2011 – pojednávanie odročené na neurčito pre neúčasť účastníkov konania
(práceneschopnosť sťažovateľa);
- 4. august 2011 – sťažovateľ vyzvaný na preukázanie dôvodov, pre ktoré žiadal
odročiť pojednávanie z 28. júla 2011, a jeho všeobecná lekárka bola vyzvaná na oznámenie
obdobia dočasnej práceneschopnosti sťažovateľa a prípadného povolenia vychádzok;
- 12. august 2011 – oznámenie všeobecnej lekárky sťažovateľa;
- 19. august 2011 – oznámenie sťažovateľa o dôvodoch neúčasti na pojednávaní
na 28. júl 2011;
- 19. september 2011 – nariadený termín pojednávania na 3. november 2011,
všeobecná lekárka sťažovateľa vyzvaná oznámiť zdravotný stav sťažovateľa;
- 6. október 2011 – odpoveď všeobecnej lekárky sťažovateľa;
- 25. október 2011 – oznámenie súdu odoslané sťažovateľovi;
- 3. november 2011 – pojednávanie odročené z technických príčin, z bezpečnostných
dôvodov bolo potrebné opustiť budovu súdu, pojednávanie bolo odročené na 25. november
2011;
- 25. november 2011 – pojednávanie pre neúčasť účastníkov konania a na žiadosť
právneho zástupcu žalobcov (snaha uzavrieť zmier) odročené na 19. január 2012;
- 19. január 2012 – pojednávanie odročené na 17. február 2012 (snaha uzavrieť
zmier), sťažovateľom uložená povinnosť o predloženie všetkých dôkazov, ktoré ešte žiadajú
vykonať;
- 17. február 2012 – pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie o zastavení
konania v časti o vypratanie nehnuteľnosti a o pripustení zmeny žaloby, pojednávanie
odročené na 16. marec 2012;
- 16. marec 2012 – pojednávanie odročené na neurčito na žiadosť sťažovateľov
pre účely predloženia všetkých dôkazov a taktiež z dôvodu, že sa budú pracovne zdržiavať
v zahraničí;
- 1. apríl 2012 – nariadený termín pojednávania na 3. máj 2012;
- 3. máj 2012 – pojednávanie odročené na 4. jún 2012 z dôvodu neospravedlnenej
neúčasti sťažovateľov;
- 4. jún 2012 – pojednávanie odročené na 28. jún 2012 pre účely vypočutia svedkov
navrhnutých sťažovateľmi;
- 13. jún 2012 – expedované uznesenie o zastavení konania o vypratanie
nehnuteľností a pripustení zmeny žaloby zo 17. februára 2012, výzva na zaplatenie súdneho
poplatku odoslaná právnemu zástupcovi žalobcov;
- 15. jún 2012 – súdu doručené ospravedlnenie svedka na pojednávaní nariadenom
na 28. jún 2012;
- 28. jún 2012 – pojednávanie odročené na 6. august 2012 pre účely vypočutia
svedka, ktorý svoju neúčasť na tomto pojednávaní vopred ospravedlnil;
- 3. august 2012 – žalobcami uhradený súdny poplatok;
- 6. august 2012 – pojednávanie odročené na 8. október 2012 pre účely vypočutia
ďalších svedkov;
- 4. september 2012 – žiadosť žalobcov o odročenie pojednávania nariadeného
na 8. október 2012 z dôvodu neúčasti predvolaného žalobcu v 3. rade (pracovne
v zahraničí);
- 11. september 2012 – pojednávanie z 8.októbra 2012 odročené na 29. október 2012;
- 29. október 2012 – pojednávanie odročené na 30. november 2012 a uloženie
povinnosti právnemu zástupcovi žalobcov zabezpečiť účasť jeho klientov na tomto
pojednávaní;
- 30. november 2012 – pojednávanie odročené na 20. december 2012 pre účely
vyhlásenia rozhodnutia;
- 20. december 2012 – vyhlásený rozsudok vo veci samej;
- 21. január 2013 – rozsudok z 20. decembra 2012 doručovaný účastníkom konania;
- 7. február 2013 – odvolanie žalobcov proti rozsudku z 20. decembra 2012;
- 1. marec 2013 – odvolanie žalobcov odoslané sťažovateľom na vyjadrenie;
- 4. marec 2013 – uznesenie o uložení povinnosti žalobcom v 1. až vo 4. rade zaplatiť
súdny poplatok za odvolanie;
- 18. marec 2013 – doručené vyjadrenie sťažovateľov k odvolaniu žalobcov;
- 22. marec 2013 – vyjadrenie sťažovateľov odoslané právnemu zástupcovi žalobcov;
- 22. marec 2013 – spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní žalobcov;
- 27. november 2014 – krajský súd vydal uznesenie, ktorým zrušil rozsudok
okresného súdu vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, a vo výroku
o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie;
- 10. február 2015 – vrátenie spisu z krajského súdu okresnému súdu;
- 16. február 2015 – uznesenie krajského súdu z 27. novembra 2014 doručované
účastníkom konania okresným súdom;
- 18. marec 2015 – nariadený termín pojednávania na 24. apríl 2015;
- 16. apríl 2015 – okresnému súdu vrátená zásielka s označením „závada doručeniek
sťažovateľov“ z dôvodu ich nezastihnutia;
- 24. apríl 2015 – pojednávanie odročené na 22. jún 2015;
- 16. jún 2015 – okresnému súdu vrátená zásielka s označením ako „závada
doručeniek pre sťažovateľov“ z dôvodu ich nezastihnutia;
- 18. jún 2015 – žalobcovia doručili okresnému súdu žiadosť o odročenie termínu
pojednávania na 22. jún 2015;
- 22. jún 2015 – pojednávanie odročené na 24. september 2015 z dôvodu neúčasti
sťažovateľov;
- 21. júl 2015 – okresnému súdu vrátená zásielka s označením „závada doručeniek
sťažovateľov“ z dôvodu ich nezastihnutia, doručované predvolania sťažovateľom
prostredníctvom obvodného oddelenia Policajného zboru;
- 3. september 2015 – doručená odpoveď obvodného oddelenia Policajného zboru
(neúspešné doručenie, je tu predpoklad, že sťažovatelia sa úmyselne vyhýbajú prebratiu
zásielky);
- 24. september 2015 – pojednávanie, na ktorom okresný súd vyhlásil uznesenie
o prerušení napadnutého konania do skončenia konania okresného súdu vo veci samej
pod sp. zn. 12 D 642/2015;
- 21. október 2015 – uznesenie o prerušení konania z 24. septembra 2017 doručované
účastníkom konania o prerušení konania;
- 26. október 2015 – okresnému súdu doručená žiadosť notárskeho úradu
o súčinnosť;
- 6. november 2015 – odpoveď notárskemu úradu;
- 10. november 2015 – doručené okresnému súdu odvolanie sťažovateľov proti
uzneseniu z 24. septembra 2015 o prerušení konania;
- 14. december 2015 – okresným súdom prijaté uznesenie adresované sťažovateľom
na odstránenie vád podania (odvolania);
- 14. január 2016 – okresnému súdu vrátená zásielka s označením „závada
doručeniek pre sťažovateľov“ z dôvodu ich nezastihnutia;
- 19. január 2016 – zisťovaný stav konania sp. zn. 12 D 642/2015;
- 3. február 2016 – okresnému súdu doručená žiadosť notárskemu úradu
o poskytnutie informácií o stave dedičského konania;
- 31. marec 2016 – odoslaná urgencia notárskemu úradu ‒odpoveď na žiadosť
z 3. februára 2016;
- 6. apríl 2016 – odpoveď notárskeho úradu;
- 22. apríl 2016 – oznámenie notárskeho úradu o právoplatnom skončení konania;
- 25. apríl 2016 – súdu doručený návrh žalobcov na zmenu žaloby;
- 10. máj 2016 – okresný súd uznesením pripustil do konania žalobcov a pripustil
zmenu žaloby;
- 4. júl 2016 – nariadený termín pojednávania na 23. september 2016;
- 23. september 2016 – pojednávanie odročené na neurčito, uložená povinnosť
stranám sporu predložiť otázky v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku z odboru
stavebníctva;
- 4. október 2016 – doručená žiadosť žalobkyne o vykonanie znaleckého
dokazovania;
- 30. december 2016 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie;
- 27. január 2017 – doručená žiadosť znalca o poskytnutie preddavku na znalecké
dokazovanie;
- 6. február 2017 – doručená právnemu zástupcovi žalobkyne urgencia o zloženie
preddavku, okresnému súdu doručené odvolanie žalobkyne proti uzneseniu z 30. decembra
2016;
- 16. marec 2017 – žalobkyňa vzala odvolanie späť;
- 23. marec 2017 – okresný súd uznesením zrušil uznesenie o nariadení znaleckého
dokazovania z 30. decembra 2016;
- 27. marec 2017 – doručená výzva právnemu zástupcovi žalobkyne na predloženie
znaleckého posudku;
- 29. marec 2017 – doručené podanie právneho zástupcu žalobkyne – vyjadrenie
k veci;
- 18. apríl 2017 – oznámenie sťažovateľov o zmene právneho zástupcu;
- 16. jún 2017 – urgencia adresovaná právnemu zástupcovi žalobkyne na predloženie
znaleckého posudku;
- 28. jún 2017 – žiadosť právneho zástupcu žalovanej o predĺženie lehoty
na doručenie znaleckého posudku;
- 14. august 2017 – opätovná urgencia právnemu zástupcovi žalobkyne o predloženie
znaleckého posudku;
- 7. september 2017 – doručovaná opätovná urgencia právnemu zástupcovi
žalobkyne o predloženie znaleckého posudku;
- 12. september 2017 – oznámenie právneho zástupcu žalobkyne o ukončení jej
právneho zastupovania;
- 5. október 2017 – okresný súd prerozdelil spisy z dôvodu, že zákonná sudkyňa
JUDr. Lea Švrčeková sa vzdala výkonu funkcie sudcu;
- 9. október 2017 – spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Ľubici
Adamčíkovej;
- 5. december 2017 – spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni
JUDr. Zuzane Sinčákovej;
- 5. január 2018 – žalobkyni odoslané poučenie o procesných právach
a povinnostiach strán sporu spolu s výzvou na vyjadrenie;
- 26. február 2018 – spis predložený súdnej tajomníčke na „zlikvidovanie“ trov
znaleckého dokazovania zo 7. júla 2008;
- 5. marec 2018 – spis predložený učtárni na výplatu trov znaleckého dokazovania.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov, a zároveň namietajú aj porušenie čl. 6 ods. 1
dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne
a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,
preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04). Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký
procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli
ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť
súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti
so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,
ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom
súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti vychádzajú zo zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), najmä z čl. 17
CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného
a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
Z hľadiska prvého kritéria už ústavný súd v náleze č. k. II. ÚS 80/2011-40
z 9. júna 2011 konštatoval, že po právnej stránke nejde v prípade sťažovateľov o zložitú
vec, naopak, ide o vec patriacu do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva.
Napadnuté konanie však možno označiť ako fakticky zložitejšie, čo súvisí s potrebou
vykonania rozsiahlejšieho znaleckého dokazovania.
Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní
mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto
súdneho konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia sa sami v značnej miere pričinili
o predĺženie napadnutého konania, keď okresný súd musel odročiť viaceré vo veci
nariadené pojednávania, a to jednak z dôvodu ich neprítomnosti (pojednávanie nariadené
na 28. júl 2011, pojednávanie nariadené na 22. jún 2015, ďalej neospravedlnená
neúčasť sťažovateľov na pojednávaní nariadenom na 3. máj 2012), ako aj z dôvodu
ich žiadostí o doplnenie dokazovania a pobytu v zahraničí (pojednávanie nariadené
na 16. marec 2012, pojednávanie nariadené na 4. jún 2012). Okresný súd odročil
aj ďalšie pojednávanie, a to na žiadosť strán z dôvodu ich snahy o uzavretie zmieru
(25. november 2011). K predĺženiu napadnutého konania prispeli sťažovatelia tiež tým, že si
opakovane nepreberali písomnosti, ktoré im okresný súd zasielal (apríl až september 2015).
Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.
Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním efektivity napadnutého konania upriamuje
pozornosť na svoju judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj neefektívna
(nesústredená) činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie
ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť
štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli
ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol
(m. m. IV. ÚS 380/08, I. ÚS 7/2011).
Ústavný súd po preskúmaní zapožičaného súdneho spisu konštatuje, že postup
okresného súdu v napadnutom konaní po právoplatnosti nálezu č. k. II. ÚS 80/2011-40
z 9. júna 2011 možno v zásade považovať za plynulý. Na ťarchu okresného súdu je však
potrebné pripísať neefektívnu činnosť, a to v dôsledku toho, že jeho rozsudok
z 20. decembra 2012 bol uznesením krajského súdu č. k. 4 Co 83/2013-497
z 27. novembra 2014 v časti zrušený z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu
a nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods. 2 písm. f ) OSP].
V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom konaní ústavný
súd poukazuje na skutočnosť, že dobu, resp. obdobie, počas ktorého sa súdny spis nahádzal
na krajskom súde z dôvodu rozhodovania o opravnom prostriedku proti rozsudku okresného
súdu z 20. decembra 2012, teda od 22. marca 2013 do 10. februára 2015, nemožno
pripočítať na ťarchu okresného súdu, ktorý v tomto čase objektívne nemohol ovplyvniť
priebeh ani plynulosť napadnutého konania. Ústavný súd taktiež nemohol na ťarchu
okresného súdu pripísať obdobie, počas ktorého bolo konanie prerušené do skončenia
dedičského konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 12 D 642/2015, teda
od 24. septembra 2015 do 22. apríla 2016.
Po preskúmaní priebehu napadnutého konania a postupu okresného súdu v tomto
konaní dospel ústavný súd k záveru, že už samotná celková dĺžka napadnutého konania
(24 rokov), posudzovaná dĺžka konania po právoplatnosti nálezu č. k. II. ÚS 80/2011-40
z 9. júna 2011, ktorým bol okresnému súdu uložený príkaz konať vo veci bez zbytočných
prieťahov, v trvaní 7 rokov je už na prvý pohľad ústavne neakceptovateľná. K predĺženiu
napadnutého konania v období po právoplatnosti nálezu č. k. II. ÚS 80/2011-40
z 9. júna 2011 prispel okresný súd svojou neefektívnou činnosťou. Vzhľadom na uvedené
ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní v období
po právoplatnosti nálezu č. k. II. ÚS 80/2011-40 z 9. júna 2011 došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (bod 1 výrokovej časti nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
Vzhľadom na to, že ústavný súd už nálezom č. k. II. ÚS 80/2011-40 z 9. júna 2011
okresnému súdu prikázal, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov,
ústavný súd už okresnému súdu opätovne tento príkaz nedával. Tejto časti sťažnosti preto
ústavný súd nevyhovel (bod 4 výrokovej časti nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 15 000 € každému, čo odôvodňujú celkovou dĺžkou napadnutého konania
a dlhotrvajúcim pocitom právnej neistoty, ako i dlhoročnou psychickou a finančnou záťažou
spôsobenou napadnutým konaním.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.
S prihliadnutím na dĺžku napadnutého konania v období po právoplatnosti nálezu
č. k. II. ÚS 80/2011-40 z 9. júna 2011, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu
(predmet napadnutého konania, neefektívnu činnosť okresného súdu, ale i správanie
sťažovateľov, ktorí sa sami podstatným spôsobom pričinili o predĺženie napadnutého
konania), ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € každému za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 2 výrokovej časti tohto
nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov,
ktoré im vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní vedenom pred ústavným
súdom.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Právny zástupca sťažovateľov vyčíslil trovy konania sumou 312,34 € za dva úkony
právnej služby vykonané v roku 2017.
Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu
zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),
a to za dva úkony vykonané v roku 2017 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia,
písomné podanie sťažnosti), a to každý úkon 147,33 €, t. j. spolu 294,66 €, čo spolu
s režijným paušálom dvakrát 8,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 312,34 €.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľov v lehote uvedenej v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu (§ 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. augusta 2018