Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 80/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2011 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa

o sťažnosti J. C. a K. C., obaja bytom K., zastúpených advokátkou JUDr. M. Š., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod

sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo J. C. a K. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. C. a K. C. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume každému po 3 500 €

(slovom tritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť im

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť J. C. a K. C. trovy konania v sume

303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr.

M. Š., K., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-15 z 10. marca 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. C. a K. C. (ďalej

len „sťažovatelia“), v ktorej tvrdili, že postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené ich základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a právo na prejednanie ich veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi konania vo veci vedenej

na okresnom súde pod sp. zn. v postavení žalovaných.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovatelia uviedli:

«... 14. apríla 1994 J. V. ako navrhovateľ doručil Okresnému súdu Košice - okolie

(ďalej len „okresný súd“) návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal voči sťažovateľovi

v 1. rade ako odporcovi v 1. rade vypratania... nehnuteľnosti. V priebehu konania svoj

návrh rozšíril o sťažovateľku v 2. rade ako odporkyňu v 2. rade. Konanie o tomto návrhu

bolo vedené okresným súdom pod sp. zn. .

Navrhovateľ na pojednávaní 18. novembra 1996 rozšíril svoj návrh o uloženie

povinnosti odporcom na zaplatenie sumy 180 000,- Sk titulom vydania bezdôvodného

obohatenia za užívanie označených nehnuteľností sťažovateľmi. Zároveň uviedol, že sumu

60 000,- Sk, ktorá mu bola zaplatená sťažovateľom v 1. rade titulom zálohy na kúpnu cenu

nehnuteľností nie je ochotný vrátiť ale žiada ju započítať voči jeho pohľadávke v sume

180 000,- Sk.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -41 z 18. novembra 1996...

tak, že návrh v časti o vypratanie nehnuteľností zamietol a v časti o zaplatenie 180 000,- Sk

vylúčil na samostatné konanie.

Po odvolaní sa navrhovateľa Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k.

58 z 29. októbra 1999... zrušil rozsudok okresného súdu z 18. novembra 1996 a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

Z obsahu odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že celé konanie vedené

okresným súdom v období od jeho začatia 14.apríla 1994 do vyhlásenia rozsudku

18. novembra 1996 bolo úplne neefektívne a vyznačujúce sa množstvom procesných

pochybení okresného súdu, ktoré sa prejavili v jeho rozsudku z 18. novembra 1996.

V ďalšom priebehu konania pred okresným súdom navrhovateľ zotrval na svojom

návrhu v časti o vypratanie nehnuteľnosti a svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 180 000,-

Sk priebežne rozširoval (zvyšoval) o ďalšie sumy titulom bezdôvodného obohatenia za

ďalšie obdobia užívania nehnuteľností sťažovateľmi.

V priebehu konania došlo k úmrtiu navrhovateľa 15. marca 2006, avšak vzhľadom

na rýchle ukončenie dedičského konania po navrhovateľovi (osvedčenie o dedičstve

nadobudlo právoplatnosť 8. júna 2006) a vstup jeho dedičov do konania na jeho miesto,

táto okolnosť žiadnym spôsobom objektívne neprispela k dĺžke konania vedeného okresným

súdom...

Namietané konanie okresného súdu toho času trvá už viac ako 16 rokov a doposiaľ

nebolo právoplatne skončené. Pri takejto dĺžke konania a pri zohľadnení jeho skutkovo

i právne nie zložitého predmetu je nutné konštatovať, že bez hodnotenia jednotlivých úkonov

okresného súdu sa javí jeho postup ako absolútne neefektívny a nekoncentrovaný. Uvedenú

dĺžku konania nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami

tohto prípadu.

K náprave v danej veci neviedli ani opakované sťažnosti sťažovateľov na prieťahy

v konaní adresované predsedovi okresného súdu (sťažnosť z 30. apríla 2009 a sťažnosť

z 5. marca 2010), hoci boli tieto sťažnosti zo strany predsedu okresného súdu posúdené ako

dôvodné (odpoveď na sťažnosť z 1. apríla 2010).»

Podľa sťažovateľov v označenom konaní dochádza k porušovaniu ich základného

práva na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v dohovoru.

V ďalšom sťažovatelia uviedli, že „dlhoročné vedenie namietaného súdneho konania

predstavuje dlhodobú psychickú záťaž v osobnom i rodinnom živote sťažovateľov, ktorá

nezvrátiteľne poznačila doteraz 16 rokov ich života. Právna neistota v spojení s dlhoročnou

psychickou záťažou mali nesporný dopad aj na fyzické zdravie sťažovateľov. Vedenie tohto

konania znamenalo a znamená aj dlhodobú ekonomickú záťaž pre celú rodinu sťažovateľov.

Preto v súlade s a sťažovatelia

žiadajú aj o priznanie finančného zadosťučinenia...“.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1/ Základné právo J. C. a K. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2/ Okresnému súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3/ J. C. a K. C. priznáva finančné zadosťučinenie každému z nich v sume 10 000 €

(slovom desaťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice - okolie povinný zaplatiť im do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4/ Okresný súd Košice - okolie je povinný uhradiť J. C. a K. C. trovy právneho

zastúpenia v sume 303,31 € (slovom tristotri eur tridsaťjeden centov) na účet ich právnej

zástupkyne JUDr. M. Š., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadrila Mgr. N. K., sudkyňa

poverená plnením úloh predsedu okresného súdu, podaním doručeným ústavnému súdu

26. mája 2011.

Okrem prehľadu úkonov okresného súdu najmä uviedla:

„Konanie sa začalo 3.5.1994 na návrh pôvodného žalobcu J. V., pôvodným

predmetom konania bolo vypratanie nehnuteľností v katastrálnom území S. ..., ktoré

žalovaní - sťažovatelia začali užívať od septembra roku 1989 počas dohody pôvodným

žalobcom J. V. o uzavretí kúpnej zmluvy po usporiadaní vlastníckeho práva k uvedeným

nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 80.000,- Kčs, z ktorej žalovaní vyplatili 60.000,- Kčs

a sumu 20.000,- Kčs mali zaplatiť pri podpise riadnej zmluvy.... pre vzájomné

nedorozumenia nedošlo k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy, teda pôvodný žalobca a žalovaní

navzájom prijali plnenia z neplatnej zmluvy, pôvodný žalobca písomne vyzval žalovaných

na vypratanie nehnuteľností do 31.3.1994, žalovaní odovzdali nehnuteľnosti ich vlastníčke

B. M., dedičke pôvodného žalobcu až 24.11.2006. Žalovaní si v súvislosti s podaním žaloby

o vypratanie nehnuteľností neuplatnili nárok na vrátenie peňažnej sumy 60.000,- Sk,

pôvodný žalobca odmietol vrátiť žalovaným toto plnenie a na pojednávaní 18.11.1996

uplatnil voči nim peňažný nárok vo výške 180.000,- Sk za užívanie nehnuteľností bez

právneho dôvodu za obdobie od 9.9.1989 a uplatnil započítanie vzájomnej pohľadávky

žalovaných v sume 60.000,- Sk, predmetom konania sa stal takto aj peňažný nárok žalobcu

za užívanie nehnuteľností bez právneho dôvodu, ktorý sa plynutím času upravoval aj za

ďalšie obdobia.

Vzhľadom na povahu tohto nároku sa vykonalo rozsiahle dokazovanie na ustálenie

jeho výšky za celé obdobie po zohľadnení namietaného premlčania, žalovaní až vzájomným

návrhom zo dňa 30.3.2001 žiadali okrem iného vrátiť sumu 60.000,- Sk. Pre

nezrozumiteľnosť bolo toto podanie odmietnuté a ďalší vzájomný návrh podali až 3.2.2006.

Na návrh žalovaných sa viedlo aj konanie o určenie vlastníckeho práva k uvedeným

nehnuteľnostiam, z dôvodu späťvzatia žaloby bolo zastavené uznesením č.k. -

21 zo dňa 26.6.1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.8.1996. Konanie o nahradenie vôle

predávajúceho sa viedlo pod č.k. a pre vady podania bolo aj uvedené konanie

uznesením č.k. -5 zo dňa 31.7.2001 zastavené.

Prekážkami postupu v konaní sú v poslednom období žiadosti žalovaných

o odročenie pojednávania z dôvodu nemoci žalovaného J. C., pričom pojednávania sa

určujú v čase povolených vychádzok podľa potvrdení o jeho dočasnej práceneschopnosti,

ktorá trvá takmer rok.

S prihliadnutím na charakter uplatnených nárokov a správanie sa žalovaných pri

samotných úkonoch s právnym predchodcom žalobcov i počas konania, stav sporných

nehnuteľností, ktoré žalovaní podľa ich tvrdení mnoho rokov vôbec neužívali, avšak vydali

ich až 24.11.2006 možno považovať tvrdenia žalovaných o negatívnom dopade tohto sporu

na ich psychickú pohodu i zdravie za účelové, nepreukázané, s cieľom získania finančného

zadosťučinenia, ktoré prevyšuje hodnotu sporu. ...

Žalovaní v tomto období preukazovali prekážky, pre ktoré žiadali odročovať

pojednávania vo veci, napriek tomu však podali ústavnú sťažnosť, pričom po podaní

sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy v konaní, súd v rámci procesných možností konal bez

prieťahov.

Zároveň poukazujeme na zaťaženosť zákonnej sudkyne JUDr. L. Š., ktorá mala

k 31.12.2010 v oddelení 221 nerozhodnutých a 78 nevybavených občiansko-právnych vecí

a okrem toho vybavuje aj inú agendu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo k porušovaniu základného

práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva zaručeného dohovoru.

Podľa ustanovenia prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom

prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na

predmet konania – rozhodovanie o vypratanie nehnuteľnosti a po rozšírení žaloby aj

o zaplatenie sumy 250 000 Sk z dôvodu užívania predmetných nehnuteľností, bez právneho

dôvodu – možno prisvedčiť okresnému súdu, že vo veci bolo potrebné vykonať rozsiahle

dokazovanie, čo mohlo robiť namietané konanie fakticky zložitejším. Po právnej stránke

však nejde o zložitú vec, naopak, ide vec patriacu do štandardnej rozhodovacej agendy

všeobecného súdnictva, preto doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd

nemôže pripísať na vrub právnej náročnosti prerokovávanej veci.

2. Z hľadiska hodnotenia správania účastníkov je potrebné uviesť, že sťažovatelia sa

v počiatočnom štádiu konania zúčastňovali pojednávaní, na výzvy konajúceho súdu však

nereagovali v stanovených lehotách, na ich splnenie ich súd musel vyzývať. Prípisom

z 1. júla 2003 ich okresný súd vyzval na sprístupnenie nehnuteľnosti a pre prípad

„opätovného zmarenia úkonu znalca“ im pohrozil uložením poriadkovej pokuty do výšky

5 000 Sk. Sťažovatelia sa viackrát nezúčastnili pojednávaní, a keďže to bolo s odôvodnením

ich zlého zdravotného stavu, okresný súd z tohto dôvodu musel najmenej šesťkrát

pojednávanie odročiť, teda čiastočne mali aj oni podiel na prieťahoch v konaní.

3. Pokiaľ ide o tretie kritérium – postup súdu, ústavný súd konštatuje, že

od 25. januára 1995 do 24. novembra 1995 bol okresný súd nečinný 10 mesiacov.

Dňa 22. januára 1997 podal žalobca odvolanie, ktoré bolo nadriadenému súdu predložené

až 22. júna 1998, teda po 18 mesiacoch.

Od pojednávania uskutočneného 5. mája 2000 do nasledujúceho uskutočneného

19. septembra 2000 uplynuli 4 mesiace, v ktorých okresný súd nekonal. Následne prvý

relevantný úkon urobil okresný súd po 9 mesiacoch (uznesenie z 25. júna 2001).

Úkon smerujúci k rozhodnutiu veci okresný súd neurobil ani v období od 8. januára

2002 do 2. januára 2003, t. j. 12 mesiacov.

Ani obdobie od júna 2001 do 2. apríla 2003, t. j. 10 mesiacov, keď okresný súd

uznesením nariadil znalecké dokazovanie, nemožno považovať za efektívne, najmä z toho

pohľadu, že konajúca sudkyňa bez toho, aby si overila špecializáciu znalkyne, nariadila

znalecké dokazovanie a za znalkyňu ustanovila takú, ktorá na žiadaný odbor nemala

špecializáciu. V tomto období, po kontrole spisu, bola konajúca sudkyňa na nečinnosť

upozornená podpredsedníčkou okresného súdu a 9. januára 2006 predseda okresného súdu

opatrením upozornil konajúcu sudkyňu, aby vo veci konala bez prieťahov. Napriek tomu

okresnému súdu trvalo ďalších 9 mesiacov (od 16. augusta 2007 do 7. júla 2008), kým

uznesením nariadil znalecké dokazovanie.

V priebehu rokov od 2009 do 2011 okresný súd síce nariaďoval pojednávania

v pomerne rýchlom slede za sebou, tieto však boli odročované s ukladaním povinností

účastníkom, splnenie ktorých ale konajúca sudkyňa nesledovala a ich nesplnenie nijako

nesankcionovala. Podľa názoru ústavného súdu okresný súd nekonal v tomto štádiu konania

s osobitnou starostlivosťou, akú bolo možné od neho v záujme realizácie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru legitímne očakávať.

Samotná skutočnosť, že sa v danej veci konalo viacero pojednávaní, ešte nenasvedčuje

tomu, že okresný súd konal s osobitnou starostlivosťou. Táto skutočnosť sama osebe

nemôže ospravedlniť 17 rokov trvajúce konanie bez meritórneho rozhodnutia. Vysoký počet

pojednávaní, ktorým zdôvodňuje 17 rokov trvajúce konanie okresný súd, môže totiž

nasvedčovať náročnosti prerokúvanej veci, ale aj nedostatočnej pripravenosti súdu na

prerokovanie veci a neefektívnosti vedenia konania (). V danom prípade

k argumentácii okresného súdu o zaťaženosti sudkyne JUDr. L. S. ústavný súd v súlade

s doterajšou judikatúrou konštatuje, že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné

množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne

ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas

adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa

nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové

nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho

konania a mieru ochrany ich základného práva zaručeného v oslabiť

poukázaním na nadmerný počet vecí a na dlhodobo obmedzené personálne kapacity

príslušných súdov (mutatis mutandis ).

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru o porušení základného práva

a práva sťažovateľov zaručených a dohovoru.

V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľom ústavný súd okrem výroku

o porušení citovaných článkov a dohovoru v bode 2 výroku tohto rozhodnutia

prikázal okresnému súdu podľa a zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume po 10 000 €

každému z nich, čo odôvodnili dlhodobou psychickou záťažou z vedenia dlhoročného

sporu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov,

najmä na povahu napadnutého konania, ale aj na ich podiel na prieťahoch v konaní

považuje za primerané v sume každému po 3 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania

sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia. Sťažovatelia si v sťažnosti

uplatnili trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 303,31 €.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená náhrada trov

konania 303,31 € (za dva úkony právnej služby 2 x 120,23 €, k tomu paušál ku každému

úkonu 2 x 7,21 € plus 19 % DPH, ktorej je právna zástupkyňa sťažovateľov platiteľkou)

je vypočítaná podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov a nie je v rozpore s citovanou vyhláškou, preto okresnému súdu uložil

povinnosť uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľov v sume 303,31 € na účet ich

právnej zástupkyne (bod 4 výroku nálezu).

Ústavný súd preto o uplatnených trovách konania sťažovateľmi rozhodol tak, ako to

je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011