Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 318/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. augusta 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného spoločnosťou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o., Závodská cesta 3911/24,

Žilina, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Igor Müller, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2018

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného (ďalej len

„ústava“) a jeho práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. .

2. Z predloženej sťažnosti vyplýva, že sa sťažovateľ „návrhom zo dňa 11.03.2014

domáhal zmeny Rozsudku Okresného súdu... z 01.08.2006, č. k. -31 v časti

určenia vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa, a to konkrétne zníženia výživného

na sumu 70,- EUR mesačne. Návrhu bola pridelená sp. zn. . Okresný súd...

v predmetnej veci dva roky nekonal... Dňa 17.08.2016 podala taktiež bývalá manželka

sťažovateľa návrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa. Obe veci boli spojené

do jedného konania vedeného pod sp. zn. . Rozsudkom zo dňa 21.09.2016,

č. k. -279 Okresný súd zamietol návrh sťažovateľa, a následne rozsudkom zo

dňa 12.04.2017, č. k. -424 rozhodol o zvýšení výživného na – v čase rozhodnutia

súdu – už plnoleté dieťa. Proti uvedenému rozsudku podal sťažovateľ dňa 18.05.2017

odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 28.03.2018, č. k.

-608 tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie.“.

3. Sťažovateľ kritizuje, že „okresný súd sa pôvodným návrhom sťažovateľa

nezaoberal po dobu takmer dvoch rokov, a to najmenej od 13.03.2014 do 19.02.2016,

napriek tomu, že sa sťažovateľ obrátil dňa 27.10.2014 na Okresný súd so žiadosťou

o vytýčenie pojednávania. Okresný súd však v označenom období nezabezpečoval dôkazy

podstatné pre rozhodnutie vo veci, nebolo nariadené pojednávanie a domnievame sa,

že nemal žiadny dôvod na to, aby v konaní vznikli prieťahy v trvaní dvoch rokov...

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ cíti dotknutý na svojich právach a to najmä tým, že súd

jeho vec, ktorej posúdenie bolo preňho v danom čase existenčne dôležité, neprejednal

v primeranom časovom období do podania návrhu a odložil ju na obdobie dvoch rokov, čím

bol sťažovateľ permanentne udržiavaný v stave neistoty a s prihliadnutím na charakter

konania malo uplynutie dvoch rokov zásadný význam pre posúdenie veci Okresným

a následne aj Krajským súdom.“.

4. Nadväzne sťažovateľ tvrdí, že „svojim postupom nedal príčinu na prieťahy

v konaní súdu“ a súčasne „vzhľadom na existenciu právnej úpravy na dané právne vzťahy

nemožno vec hodnotiť ako právne zložitú, ide o súčasť bežnej rozhodovacej praxe

všeobecných súdov, pričom s prihliadnutím na jednotlivé okolnosti nemožno hovoriť ani

o faktickej zložitosti veci.“. Sťažovateľ poukazuje i na fakt, že „rozhodovanie o výživnom je

spojené so zabezpečovaním každodenných potrieb fyzických osôb a všeobecné súdy by mali

k týmto konaniam pristupovať s osobitnou starostlivosťou a urýchlením“.

5. Sťažovateľ informuje, že „v našom prípade síce bolo orgánom s právomocou

konať právoplatne rozhodnuté, to však neodčiní stav neistoty, ktorý sťažovateľ v dôsledku

nečinnosti súdu pociťoval a do dnešného dňa pociťuje“.

6. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa , ,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. , v spojení s konaním vedeným Krajským súdom v Žiline

pod sp. zn. porušené bolo.

2. Sťažovateľovi , , sa priznáva finančné

zadosťučinenie v sume 3.000,- EUR, ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

3. Sťažovateľovi , , sa priznáva náhrada

trov právneho zastúpenia v sume 375,70 EUR... ktorú je Okresný súd Žilina povinný

zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa... a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

7. Ústavný súd na okresnom súde zistil, že rozsudok Krajského súdu v Žiline (ďalej

len „krajský súd“) č. k. -608 z 28. marca 2018 nadobudol právoplatnosť

9. mája 2018.

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania.

11. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa vzťahuje zvlášť

na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha (petit sťažnosti). Ústavný súd

teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (,

, , , , ).

12. Sťažovateľ v sťažnostnom petite navrhol vysloviť porušenie svojich označených

práv postupom okresného súdu v konaní sp. zn. „v spojení s konaním vedeným

Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. ...“. Napriek tomu v bode 2 a 3 toho

istého petitu sa domáha priznania finančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho

zastúpenia len voči okresnému súdu. Takisto vecná stránka odôvodnenia sťažnosti zreteľne

naznačuje jeho nespokojnosť iba s postupom okresného súdu. Z uvedených dôvodov

ústavný súd ustálil za predmet svojho prieskumu iba postup okresného súdu v žalovanom

konaní tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto uznesenia. Prihliadal pri tom aj na výsledok

predbežného prerokovania sťažnosti a podstatu skutkových okolností, ktoré napokon viedli

k jej odmietnutiu.

13. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

16. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

17. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, , ).

18. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť aj vtedy, ak namietaným

postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu) nemohlo dôjsť

k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,

porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný

súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť

reálne nepripúšťajú (, , , , ).

19. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, , , ) sa ochrana základnému právu

podľa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci

(v tomto prípade okresným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému

súdu, už nedochádza k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ). Vychádza

pritom z toho, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

orgánu verejnej moci (napr. , , ).

20. Z tvrdení sťažovateľa ústavný súd zistil, že krajský súd rozhodol 28. marca 2018

vo veci odvolania sťažovateľa proti prvostupňovému rozsudku okresného súdu,

a to rozsudkom č. k. -608 tak, že rozsudok okresného súdu č. k. 9 P 66/2014-

424 z 12. apríla 2017 potvrdil. Rozhodnutie je dostupné v elektronickej podobe aj

na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

(https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/i-detail/rozhodnutie/021973d1-42bb-4f42-bac5-

294b38fc8f78%3A63d299f1-8e40-4432-b7d2-2754c01e4675). Podľa zistenia ústavného

súdu (bod 7) tento odvolací rozsudok nadobudol právoplatnosť 9. mája 2018, v dôsledku

čoho bolo právoplatne ukončené aj konanie okresného súdu.

21. Pre žalované konanie tak platí, že doručením rozsudku krajského súdu

účastníkom konania okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony

na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa. Sťažovateľ teda namieta prieťahy

v konaní okresného súdu, ktorý v čase podania sťažnosti už nemohol vykonávať žiadne

relevantné procesné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty sťažovateľa.

22. Ústavný súd v tejto spojitosti poznamenáva, že proti porušovaniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa sa

sťažovateľ mohol brániť podaním sťažnosti podľa v čase, keď konanie

okresného súdu ešte prebiehalo.

23. Okresný súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (9. júla 2018) už nemohol

žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh žalovaného konania, prípadne

prieťahy v ňom, a teda nemohol porušovať sťažovateľom označené základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ( ) ani právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

24. Tento stav ústavný súd vedie so zreteľom na podstatu a účel základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote k záveru, že podaná sťažnosť je zjavne neopodstatnená, preto ju

podľa po jej predbežnom prerokovaní odmietol.

25. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa formulovanými v jeho sťažnostnom petite (návrh na priznanie

finančného zadosťučinenia i náhrady trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2018