Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 255/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. augusta 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej, zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka o sťažnosti , zastúpeného advokátkou

JUDr. Evou Hencovskou, Bajzova 2, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom

päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý nahradiť trovy

konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov) na účet jeho

právnej zástupkyne JUDr. Evy Hencovskej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júna

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„namietané konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že namietané konanie bolo iniciované na

základe sťažovateľovho návrhu z 12. mája 2014. Predmetom sporu je náhrada škody

spôsobená sťažovateľovi vodičom motorového vozidla pri škodovej udalosti. V namietanom

konaní nebolo do dňa podania ústavnej sťažnosti meritórne rozhodnuté ani nebolo nariadené

žiadne pojednávanie.

3. Sťažovateľ v sťažnosti zrekapituloval doterajší priebeh namietaného konania

špecifikáciou procesných úkonov, ktoré boli v konaní do podania ústavnej sťažnosti

vykonané. V tejto súvislosti sťažovateľ konštatoval, že podľa jeho názoru okresný súd

vo veci nepostupuje s odbornou starostlivosťou, efektívne a včasne. Okresný súd počas

obdobia štyroch rokov nenariadil ani jeden termín pojednávania, na ktorom by vec

prerokoval tak, aby mohol rozhodnúť o uplatnenom nároku.

4. Obdobie trvajúce vyše štyri roky tak sťažovateľ považuje za neprimerané

a neadekvátne aj napriek pracovnej vyťaženosti okresného súdu. Sťažovateľ je toho názoru,

že nečinnosťou okresného súdu dochádza k porušovaniu jeho základného práva

garantovaného v , ako aj dohovoru.

5. Poukazujúc na povahu a prípadnú zložitosť veci sťažovateľ zhodnotil, že v jeho

prípade nie je daná taká zložitosť posudzovaného nároku, ktorá by odôvodňovala štvorročné

obdobie nečinnosti okresného súdu. Sťažovateľ si podaným návrhom uplatňuje nárok na

náhradu škody, pričom súdy v tejto oblasti majú dostatok skúseností na to, aby mohli

plynulo a riadne rozhodnúť. Z konkrétnych okolností daného prípadu je však zrejmé i to, že

okresný súd k vykonávaniu dôkazov dosiaľ vôbec nepristúpil, preto prípadná právna

a faktická zložitosť veci by ani nemohla mať vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Časové

obdobie štyroch rokov preto podľa názoru sťažovateľa nemožno v rozumnej miere

ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami prípadu.

6. Podľa názoru sťažovateľa je časový horizont toho, kedy sa procesnej strane

dostáva konečného rozhodnutia vo veci, neoddeliteľnou súčasťou meradiel celkovej

spravodlivosti. Čím je tento časový horizont dlhší, tým je viera v promptnosť súdneho

konania a jeho spravodlivosť v očiach procesnej strany menšia. Neprimeraná dĺžka konania

sa potom odráža v dôvere občana v štát, v jeho inštitúcie a v právo, čo je základnou

podmienkou pre fungovanie legitímneho demokratického a právneho štátu.

7. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie vo veci samej takto rozhodol:

„Okresný súd Košice - okolie, v konaní vedenom pod sp. zn. , porušil

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Okresnému súdu Košice - okolie, v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000 €, ktoré je

Okresný súd Košice - okolie povinný zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Okresný súd Košice - okolie je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania

vo výške 390,50 Eur do 15 dní od právoplatnosti nálezu na účet jeho právnej zástupkyne.“

8. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sú splnené všetky

ústavné a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie, a preto

ju uznesením č. k. -12 z 18. júla 2018 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1

a 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“)].

9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 24. júla 2018

predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,

a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.

10. Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku sp. zn.

doručenom ústavnému súdu 6. augusta 2018 popísala chronológiu procesných úkonov

v napadnutom konaní a zaujala stanovisko k sťažnosti, pričom uviedla tieto relevantné

skutočnosti:

«Konanie vedené pod sp. zn. bolo začaté dňa 12.5.2014 a pridelené

na rozhodnutie sudkyni tunajšieho súdu JUDr. Lei Švrčekovej. Predmetom konania je

náhrada škody spôsobenej pri dopravnej nehode...

V konaní sp. zn. boli vykonané tieto úkony:

15.5.2014 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu;

11.11.2014 - rozhodnuté uznesením o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho

poplatku za žalobcu;

5.12.2014 - súdu doručené odvolanie PZ žalobcu proti uzneseniu zo dňa 11.11.2014;

30.1.2015 - výzva žalobcovi na predloženie majetkových pomeroch; žiadosť

adresovaná ÚPSVaR;

16.2.2015 - súdu doručená odpoveď ÚPSVaR;

18.2.2015 - súdu doručené listinné doklady od žalobcu;

14.4.2015 - výzva na predloženie príslušných dokladov adresovaná žalobcovi;

26.5.2015 - žalobcom predložené príslušné doklady;

13.8.2015 - rozhodnuté uznesením o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov

žalobcovi nad sumu 100,- eur;

25.9.2015 - zaplatený súdny poplatok žalobcom vo výške 100,00 eur;

1.10.2015 - doručované žalovaným v 1. a 2. rade poučenia a žaloba s prílohami na

vyjadrenie;

28.10.2015 - urgencia adresovaná žalovaným v 1. a 2. rade na vyjadrenie sa

k žalobe;

11.11.2015 - súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade k žalobe;

11.1.2016 - výzva na predloženie kópie žaloby; predloženie fotokópie žaloby

žalobcom;

8.3.2016, 22.3.2016, 3.5.2016, 10.5.2016 - urgencia žalovanému v 2. rade na

vyjadrenie sa k žalobe;

10.5.2016 - opätovne doručovaná žaloba žalovanému v 2. rade na vyjadrenie;

23.5.2016 - oznámenie žalovanému v 2. rade o prevzatí právneho zastúpenia;

30.5.2016 - vyjadrenie žalovaného v 2. rade k žalobe;

31.5.2016 - vyjadrenie žalovaného v 2. rade odoslané žalobcovi a žalovanému

v 2. rade;

5.10.2017 - opatrením predsedu súdu bol spis prerozdelený náhodným výberom

z dôvodu, že JUDr. Lea Švrčeková sa vzdala výkonu funkcie sudcu;

9.10.2017 - spis bol pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni tunajšieho súdu

JUDr. Eve Kerecmanovej;

4.12.2017 - opatrením predsedu súdu z dôvodu dodržania zásady rovnomerného

zaťaženia sudcov, spis pridelený sudkyni tunajšieho súdu JUDr. Zuzane Sinčákovej;

6.12.2017 - spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Zuzane

Sinčákovej;

3.1.2018 - oznámenia a poučenia o procesných právach a povinnostiach doručované

stranám sporu;

19.3.2018 - žiadosť adresovaná VÚB Leasing, a.s. Poprad;

11.4.2018 - súdu doručená odpoveď VÚB banky;

27.7.2018 - vytýčený termín pojednávania na deň 28.9.2018.

Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov v konaní sp. zn. bola

zistená nečinnosť súdu a to v období od 31.5.2016, čo bolo na základe sťažnosti na prieťahy

v konaní sťažovateľa zhodnotené aj v odpovedi súdu zo dňa 2.10.2017

vedené pod ako dôvodná sťažnosť. Nad ďalšou plynulosťou konania bol zároveň

nariadený dohľad predsedníčkou súdu, a to každé dva mesiace.

Nečinnosť súdu v období od 31.5.2016 až do samotného prerozdelenia spisu novej

zákonnej sudkyni súvisela s tým, že spis bol na základe skutočnosti, že zákonná sudkyňa

JUDr. Lea Švrčeková sa vzdala výkonu funkcie sudcu ku dňu 1.10.2017 pridelený sudkyni

tunajšieho súdu JUDr. Eve Kerecmanovej dňa 9.10.2017 a následne pri opätovnom

prerozdeľovaní spisu na základe opatrenia predsedu súdu bol spis sp. zn.

dňa 6.12.2017 pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni tunajšieho súdu JUDr.

Zuzane Sinčákovej, ktorá v tomto konaní začala priebežne konať.

Postup súdu v tomto konaní bol sťažený aj nečinnosťou žalovaného v 2. rade v tomto

konaní, na základe čoho bol viac krát urgovaný už pri samotných prvotných úkonoch súdu.

Zároveň Vám dávame do pozornosti, vo veci je vytýčený termín pojednávania na deň

28.9.2018...

Vzhľadom na uvedené mám za to, že ústavná sťažnosť sťažovateľa nesmeruje proti

aktuálnemu, či trvajúcemu stavu nečinnosti súdu, a preto nie je prostriedkom na to, aby sa

predišlo zásahu do základných práv, resp. tomu, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo.

Zároveň vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že sťažovateľom žiadané finančné

zadosťučinenie je neprimerane vysoké a navrhujem ústavnému súdu, aby mu priznal nižšie

ako žiadané finančné zadosťučinenie.

Oznamujem, že súhlasím s upustením od ústneho pojednávania v konaní o prijatej

sťažnosti.»

11. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedníčky

okresného súdu doručenom ústavnému súdu 10. augusta 2018 uviedla:

«Sťažovateľ súhlasí s tým, aby podľa

o organizácií Ústavného súdu SR, o konaní pred nim a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov, Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.

Vo vzťahu k vyjadreniu Okresného súdu Košice-okolie, má sťažovateľ za to, že tento

prisvedčil jeho názoru o nečinnosti súdu v období od 31.03.2016.

Sťažovateľ však zastáva názor, že súd ani v období od 15.05.2014 do 11.11.2014

riadne nekonal, keď vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, a následne až po

uplynutí šiestich mesiacov vydal uznesenie o zastavení konania.

Rovnako nečinnosť súdu je možné vzhliadnuť aj v období od 26.03.2013 do

13.08.2013, kedy súd napriek kompletnej dokumentácii tri mesiace rozhodoval o oslobodení

od súdnych poplatkov.

Sťažovateľ aj sám vníma zaťaženosť sudcov, ale je základnou povinnosťou súdu, aby

zabezpečil taký procesný postup, ktorý by čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa sťažovateľ obrátil na súd. Nesprávny, alebo nedostatočný postup súdu, ktorý

nedokáže zabezpečiť bezprieťahovosť a plynulosť konania nemôže byť na ťarchu procesnej

strane.

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť

súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní. Námietka

nedostatočného počtu sudcov rovnako ako námietka veľkého množstva nevybavených

a nerozhodnutých veci nemá povahu okolnosti, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu,

ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci.

Za opodstatnené sťažovateľ nepovažuje ani tvrdenie, že v dôsledku vytýčeného

termínu pojednávania jeho sťažnosť nesmeruje proti aktuálnemu a trvajúcemu stavu

nečinnosti súdu, a preto nie je prostriedkom na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, resp. tomu, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo.

Sťažovateľ je toho názoru, že neskoršie konanie vo veci už nemôže napraviť dovtedy

trvajúci stav nekonania, a preto je dôležité zohľadniť, že k samotnému porušeniu

garantovaného práva došlo, čo potvrdila aj predsedníčka Okresného súdu Košice- okolie.

V dôsledku tejto skutočnosti považuje sťažovateľ za legitímne priznanie finančného

zadosťučinenia, ktoré je peňažnou protihodnotou jeho dlhotrvajúceho stavu právnej neistoty

a straty viery v efektívnu a rýchlu súdnu ochranu.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ trvá na svojich vyjadreniach, a má za to, že

Okresný súd Košice-okolie bol v napadnutom konaní nečinný bez toho, aby na to mal

zákonné dôvody, a preto týmto svojim postupom porušil základné právo sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.»

12. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

13. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

14. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v a práva upraveného v dohovoru

postupom okresného súdu v jeho právnej veci.

15. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

16. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , ).

17. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva

z v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1

, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo

a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania

(obdobne predtým a účinného

do 30. júna 2016).

19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna, faktická, prípadne procesná zložitosť

veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného

súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m.

, , ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľa.

20. Preskúmaním doterajšieho priebehu namietaného konania pred okresným súdom

ústavný súd zistil, že toto konanie nemožno hodnotiť ako právne zložité a je súčasťou

štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Faktická zložitosť danej veci po

dôkladnom preskúmaní súdneho spisu ústavným súdom taktiež zistená nebola.

21. Správanie sťažovateľa je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní

o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru.

Ústavný súd po dôkladnej analýze zapožičaného súdneho spisu konštatuje, že sťažovateľ

svojím správaním neprispel k zbytočným prieťahom v namietanom konaní.

22. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v namietanom konaní. Ústavný súd v danej

súvislosti uvádza, že v namietanom konaní vznikli vinou okresného súdu zbytočné prieťahy

nečinnosťou okresného súdu, ako aj jeho neefektívnou činnosťou.

23. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v namietanom konaní nečinný

v období od 31. mája 2016, keď bolo účastníkom konania zaslané vyjadrenie žalovaného

v druhom rade, až do 3. januára 2018, keď nová zákonná sudkyňa vo veci zaslala stranám

sporu poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Ústavný súd v danej súvislosti

berie na vedomie, že v uvedenom období došlo k zmene v osobe zákonného sudcu

(z dôvodu vzdania sa funkcie sudcu pôvodnej zákonnej sudkyne), absolútnu nečinnosť

trvajúcu 18 mesiacov však nemôže tolerovať. Pozornosti ústavného súdu zároveň neuniklo,

že spis bol najprv 9. októbra 2017 pridelený ako zákonnej sudkyni JUDr. Eve

Kerecmanovej, avšak v dôsledku následného vydania opatrenia predsedom súdu

o opätovnom prerozdelení spisov z dôvodu dodržania zásady rovnomerného zaťaženia

sudcov bol následne 6. decembra 2017 pridelený JUDr. Zuzane Sinčákovej ako zákonnej

sudkyni. Ústavný súd okrem uvedeného poznamenáva, že keby mal okresný súd na zreteli

dodržanie zásady rovnomerného zaťaženia sudcov už pri prvotnom prerozdeľovaní spisov,

k opätovnému prerozdeľovaniu by vôbec nemuselo dôjsť.

24. Ústavný súd v danej súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru (napr.

, ), z ktorej vyplýva, že skutočnosť, že Slovenská republika nevie

alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov

na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôže

byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

25. V súvislosti s prieťahmi, ktoré vznikli neefektívnou činnosťou okresného súdu

ústavný súd konštatuje, že neefektívna činnosť okresného súdu bola zaznamenaná už

v úvodnej fáze namietaného konania. Pozornosti ústavného súdu neuniklo, že okresný súd

sa zaoberal vyčísľovaním súdnych poplatkov a následným rozhodovaním o čiastočnom

oslobodení od súdnych poplatkov až 15 mesiacov.

26. Nadväzujúc na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju rozsiahlu konštantnú

judikatúru, z ktorej vyplýva, že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu

nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa

sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (m. m. ,

, , ).

27. Ústavný súd po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu

z hľadiska predmetu konania, správania sťažovateľa a postupu okresného súdu, zohľadňujúc

celkovú dĺžku konania a skutočnosť, že vo veci nie je právoplatne rozhodnuté, dospel

k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní,

a preto rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.

III.

28. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, prikázal okresnému súdu,

ktorý vo veci aktuálne koná, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výrokovej

časti nálezu).

29. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

30. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

31. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti požadoval finančné odškodnenie v sume 5 000 €,

ktoré odôvodňoval právnou neistotou, ako aj skutočnosťou, že doterajší priebeh konania

vykazuje znaky zbytočných prieťahov.

32. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä

charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľa, jeho správanie počas

predmetného konania, celkovú dĺžku namietaného konania a skutočnosť, že vo veci zistil

namietané porušenie označených práv.

Ústavný súd aplikoval zásadu spravodlivosti a zároveň sa riadil úvahou, že cieľom

priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej

z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou

medzinárodnou zmluvou. Berúc do úvahy aj všetky uvedené okolnosti, ústavný súd

považoval za odôvodnené priznať sťažovateľovi sumu 500 € ako primerané finančné

zadosťučinenie podľa (bod 3 výrokovej časti nálezu).

33. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov právneho

zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

34. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie trov konania za dva úkony právnej

služby vykonané v roku 2018. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2018 je 153,50 € a hodnota režijného paušálu je 9,21 €. K uvedenej

sume (325,42 €) je potrebné pripočítať 20 % DPH. Ústavný súd preto priznal sťažovateľovi

( ) náhradu trov konania z dôvodu jeho právneho

zastúpenia advokátkou v požadovanej výške, t. j. v celkovej sume 390,50 €.

35. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. augusta 2018