Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 291/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. augusta 2018

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Adamed Czech Republic s. r. o., Thámova

137/16, Praha 8, Česká republika, zastúpenej advokátkou JUDr. Andreou Považanovou,

Elišky Peškové 735/15, Praha 5, Česká republika, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12 CbPv 18/2017-

186 z 28. decembra 2017 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

-365 z 19. apríla 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti Adamed Czech Republic s. r. o. o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2018

doručená a 9. augusta 2018 doplnená sťažnosť spoločnosti Adamed Czech Republic s. r. o.,

Thámova 137/16, Praha 8, Česká republika (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. -186

z 28. decembra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“) a uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. -365

z 19. apríla 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 18. januára 2018 jej bolo doručené napadnuté

uznesenie okresného súdu, ktorým rozhodol okrem iného o nariadení neodkladného

opatrenia proti sťažovateľke. Sťažovateľka podala proti predmetnému uzneseniu 2. februára

2018 odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením z 19. apríla 2018

tak, že rozhodnutie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia potvrdil.

3. Podľa názoru sťažovateľky postup okresného súdu a krajského súdu porušujúci

ňou označené práva spočíva v tom, že súdy rozhodli o otázke, na ktorej posúdenie sú

vyžadované odborné znalosti, resp. vedecké poznatky podľa ustanovenia § 206 a § 207

ods. 1 v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „CSP“), bez prevedenia akéhokoľvek odborného vyjadrenia od odborne spôsobilej

osoby, resp. bez uskutočnenia znaleckého dokazovania. Krajský súd sa pritom prekvapivo

a bez akéhokoľvek zdôvodnenia odchýlil od svojho predchádzajúceho právneho názoru

vyjadreného vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, v ktorých vyžadoval znalecké

dokazovanie pre osvedčenie tvrdenia, že určitý liek spadá do rozsahu ochrany určitého

patentu.

4. Sťažovateľka zároveň poukázala na skutočnosť, že zákon (konkrétne Civilný

sporový poriadok) ustanovuje, že pri posudzovaní skutočností, na ktorých posúdenie sú

potrebné odborné znalosti, má podľa súd povinnosť na návrh strany vyžiadať

odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. V prípade, že rozhodnutie súdu závisí od

posúdenia skutočností, na ktoré sú potrebné vedecké poznatky a nepostačuje odborné

vyjadrenie podľa , súd má na návrh nariadiť znalecké dokazovanie a ustanoviť

znalca.

5. Sťažovateľka argumentovala, že podľa jej názoru je všeobecne známe, že na

posúdenie skutočnosti, či konkrétny liek spadá do rozsahu ochrany určitého patentu, je

potrebné disponovať odbornými znalosťami predovšetkým z odboru chémie a farmácie. Je

to nevyhnutné najmä pre účely presného stanovenia chemického zloženia konkrétneho

lieku, analýzy terapeutického použitia daného lieku, posúdenia technického riešenia

chráneného konkrétnym patentom a ich vzájomné porovnanie. Výsledkom zmienených

činností je odborný záver, či konkrétny liek spadá alebo nespadá do rozsahu ochrany

konkrétneho patentu. Sťažovateľka poukazujúc na rozhodnutie krajského súdu č. k.

-501 z 24. augusta 2017 zhodnotila, že krajský súd takýmito špecifickými

odbornými znalosťami z odboru chémie a farmácie nedisponuje.

6. Sťažovateľka konštatovala, že ak súd nedisponuje odborným vyjadrením, tak pri

posudzovaní skutočností, ktorých posúdenie vyžaduje prevedenie odborného vyjadrenia,

musí jednoznačne dospieť k záveru, že dané skutočnosti nie sú osvedčené. Súd nemôže

suplovať odbornú činnosť odborne spôsobilej osoby, pretože nedisponuje potrebnými

špecifickými odbornými znalosťami. Rovnaký záver platí aj pre skutočnosti, ktorých

posúdenie vyžaduje prevedenie znaleckého dokazovania.

7. Sťažovateľka zrekapitulovala, že v súdnom konaní, ktoré vyústilo do vydania

uznesenia krajského súdu, krajský súd posudzoval predovšetkým:

a) presné chemické zloženie lieku Escapelle s registračným číslom 17/0187/04-S

a analýzu jeho terapeutického použitia;

b) presné chemické zloženie lieku Afternor 1,5 mg tablety s registračným číslom

17/0106/14-S a analýzu jeho terapeutického použitia;

c) analýzu technického riešenia chráneného európskym patentom č. 1448207;

d) porovnanie chemického zloženia lieku Afternor a analýzy jeho terapeutického

použitia a analýzy technického riešenia chráneného európskym patentom č. 1448207, t. j.

preskúmanie, či liek Afternor spadá do rozsahu ochrany európskeho patentu č. 1448207.

8. Nadväzujúc na uvedené sťažovateľka zhodnotila, že je evidentné, že uvedené

skutočnosti sú skutočnosťami, na ktorých posúdenie sú vyžadované minimálne odborné

znalosti z odboru chémie a farmácie. Pre posúdenie uvedených skutočností má súd

povinnosť dodržať zákonom ustanovený postup, konkrétne v súlade s si na návrh

vyžiadať odborné vyjadrenie, resp. v súlade s si na návrh vyžiadať

vyhotovenie znaleckého posudku. Ak odborné vyjadrenie, resp. znalecké dokazovanie

absentuje, je zrejmé, že súd má považovať dané skutočnosti za neosvedčené.

9. V súvislosti s postupom okresného súdu, ktorý vyústil do vydania napadnutého

uznesenia okresného súdu, sťažovateľka uviedla, že uvedeným postupom okresný súd de

facto suploval odbornú činnosť odbornej osoby, ktorej výsledkom malo byť odborné

vyjadrenie posudzujúce predmetné odborné skutočnosti, resp. suploval odbornú činnosť

znalca, ktorej výsledkom mal byť znalecký posudok. Sťažovateľka v tejto súvislosti

konštatovala, že „Výhradne na základe tohto zjavne nesprávneho postupu mal okresný súd

za osvedčené nebezpečenstvo ujmy bezprostredne hroziacej navrhovateľovi neodkladného

opatrenia zo strany sťažovateľa v rozsahu potrebnom pre nariadenie neodkladného

opatrenia voči sťažovateľovi.“.

10. Sťažovateľka je toho názoru, že postup oboch súdov, ktorý vyústil do vydania

napadnutých uznesení, je v priamom rozpore s kogentnými ustanoveniami § 206 a § 207

ods. 1 , a preto aj v rozpore s . Popísané nerešpektovanie

a a okresným súdom a krajským súdom je de facto

a de iure ich jurisdikčnou svojvôľou. Táto jurisdikčná svojvôľa okresného súdu a krajského

súdu predstavuje taktiež protiprávny zásah do základných práv sťažovateľky, keďže

odporuje základnému princípu materiálneho právneho štátu, ktorým je predvídateľnosť

rozhodovania súdov a s nim súvisiaci princíp právnej istoty, majúci v konečnom dôsledku

dopad i na princíp rovnosti účastníkov konania. Následkom jurisdikčnej svojvôle okresného

súdu a krajského súdu došlo najmä k zásahu do základného práva sťažovateľky na

spravodlivé súdne konanie zakotveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu zakotveného v .

11. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v sťažnosti žiadala, aby ústavný súd po

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 zákona

č. , , a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne

konanie zaručené v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli

porušené uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -186

z 28.12.2017.

2. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 zákona

č. , , a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne

konanie zaručené v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli

porušené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -186

z 19.4.2018.

3. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -365 z 19.4.2018

sa ruší a vec sa vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

4. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 EUR

za porušenie jeho základného práva na spravodlivý proces.“

II.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

15. Ústavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti považuje za

potrebné poukázať aj na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštanciou (m. m. , ). Nie je preto zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.). Je v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať

zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá

príčinu doň zasahovať (m. m. , , ).

16. Z hľadiska sťažovateľkou uplatnenej argumentácie ústavný súd považoval za

potrebné zdôrazniť, že posudzovanie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia je

predovšetkým vecou všeobecných súdov. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany

ústavnosti pristupuje k preskúmavaniu sťažností, v ktorých sťažovatelia namietajú

porušenie svojich práv neodkladným opatrením, veľmi zdržanlivo, vychádzajúc z právneho

názoru, podľa ktorého zásadne nie je oprávnený zasahovať do rozhodnutí všeobecných

súdov, ktorými nariaďujú neodkladné opatrenia, a to nielen preto, že nie je opravnou

inštanciou v rámci sústavy všeobecných súdov, ale aj preto, že ide o také súdne rozhodnutia,

ktorými sa do práv a povinností účastníkov konania nezasahuje konečným spôsobom

(). Ústavný súd meritórne posudzuje neodkladné opatrenia zásadne iba

v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení neodkladného

opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom výnimočných

okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o neodkladných

opatreniach iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému

excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu.

17. Bez ohľadu na uvedené ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že aj v konaní

o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť rešpektované minimálne

požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na

spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané

príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným

spôsobom odôvodnené ().

18. Ústavný súd poukazuje tiež na to, že účelom neodkladného opatrenia je dočasná

úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov

konania o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní

o neodkladnom opatrení. Neodkladné opatrenia preto nemôžu spravidla zasiahnuť do

základných práv alebo slobôd účastníkov konania. Neodkladné opatrenia predstavujú

rozhodnutia, trvanie ktorých je v zásade obmedzené a môže byť kedykoľvek na návrh

zrušené ().

19. V relevantnej časti napadnutého uznesenia okresného súdu, ktoré bolo potvrdené

napadnutým uznesením krajského súdu, je uvedené:

„... Žalobca doručeným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho

prílohami (výpismi z príslušných registrov) osvedčil, že je majiteľom patentu s účinkami na

území SR, ktorý sa týka farmaceutickej kompozície obsahujúcej ako účinnú zložku

levonorgestrel v množstve 1,5 ± 0,2 mg a jeho použitia na prípravu liečiva na pohotovostnú

kontracepciu. Žalobca súčasne osvedčil, že je držiteľom rozhodnutia o registrácii lieku

s názvom ESCAPELLE, na základe ktorého je oprávnený uvádzať na slovenský trh liek

pripravený podľa predmetného patentu. Žalobca ďalej osvedčil, že žalovaný 1) uviedol na

slovenský trh liek s názvom AFTERNOR..., ktorý podľa výtlačku zo stránky štátneho ústavu

na kontrolu liečiv týkajúceho sa registrácie tohto lieku žalovaným 1) ako aj súhrnnej

informácie o tomto lieku obsahuje ako účinnú látku levonorgestrel v množstve 1,5 mg

v každej tablete a je rovnako ako liek ESCAPELLE indikovaný ako postkoitálne

kontraceptívum určené na núdzové použitie do 72 hodín po nechránenom pohlavnom styku

alebo po zlyhaní kontraceptivnej metódy. Nakoľko žalovaný 1) bez súhlasu majiteľa patentu

(žalobcu) uviedol na trh v SR výrobok, ktorý je podľa jeho špecifikácie predmetom ochrany

patentu, žalobca sa dôvodne domáha, aby porušovanie či ohrozovanie jeho práva bolo

zakázané, pretože spôsobuje žalobcovi v postavení majiteľa patentu majetkovú škodu

spočívajúcu v strate zisku nielen z možných licenčných zmlúv na používanie patentu, ale aj

možnú stratu na zisku z predaja ním registrovaného lieku ESCAPELLE v dôsledku uvedenia

na trh lieku AFTERNOR. Vedomosť žalovaného 1) o právach žalobcu k patentu nie je

potrebné preukazovať - ide o skutočnosť známu z verejne prístupných registrov, ktorá sa

predpokladá (prezumuje).

... Potrebu neodkladnej úpravy pomerov mal súd osvedčenú zo skutočnosti, že sporný

liek AFTERNOR bol už uvedený na trh v Slovenskej republike, pričom jeho každým ďalším

predajom žalovaný 1) zasahuje do práv žalobcu, ktorý má po dobu platnosti patentu

výlučné právo uvádzať na slovenský trh liek zloženia chráneného patentom, ktorého je

majiteľom žalobca. Nakoľko podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia boli

splnené, súd podanému návrhu vyhovel a žalovanému 1) uložil neodkladným opatrením

povinnosti uvedené vo výroku č. I. až V. tohto uznesenia.“

20. Ústavný súd podotýka, že nespúšťa zo zreteľa rozdielnosť bývalej právnej úpravy

predbežných opatrení a súčasnej právnej úpravy neodkladných opatrení (nariadených aj

podľa osobitných ustanovení ), najmä oslabenie

dočasnosti a provizórnosti neodkladného opatrenia, keďže jeho vydanie nemusí obligatórne

nadväzovať na konanie vo veci samej.

21. V posudzovanej veci sťažovateľky však bolo vydané neodkladné opatrenie po

začatí konania. Vydanie tohto neodkladného opatrenia teda nezbavuje okresný súd

povinnosti plynulo konať a vo veci vydať rozhodnutie. Vzhľadom na to, že neodkladné

opatrenie bolo vydané v už začatom konaní, je potrebné dodať aj to, že jeho trvanie je

limitované aj procesným výsledkom konania vo veci samej (§ 335 ods. 1 subsidiárne

aplikovaného ). Všetky procesné záruky, ktoré sťažovateľke

poskytuje základné právo podľa , sú teda naďalej zachované

v pokračujúcom konaní vo veci. Uvedené tvrdenie podporuje aj skutočnosť, že z výrokovej

časti, ako aj z odôvodnenia uznesenia o neodkladnom opatrení (rovnako aj napadnutého

potvrdzujúceho uznesenia krajského súdu) vyplýva, že ide o dočasnú úpravu pomerov.

22. Krajský súd v relevantnej časti napadnutého potvrdzujúceho uznesenia uviedol:

„... Ako na to poukázal aj súd prvej inštancie, neodkladným opatrením súd upravuje

pomery strán sporu dočasne a rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému

meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Neodkladné opatrenie je osobitným inštitútom

procesného práva, ktorý umožňuje súdu rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu

sporových strán za predpokladu, že v návrhu sú osvedčené rozhodujúce skutočnosti

odôvodňujúce jeho nariadenie, a to pokiaľ ide o osvedčenie pravdepodobnosti existencie

nároku, ktorému je nutné poskytnúť ochranu a zároveň aj o osvedčenie nebezpečenstva

ujmy bezprostredne hroziacej navrhovateľovi neodkladného opatrenia v prípade, že

neodkladné opatrenie nebude nariadené. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného

opatrenia nevykonáva dokazovanie a nepreskúmava tvrdenia strán v súvislosti so sporom

vo veci samej, skúma iba. či z tvrdení navrhovateľa a z nich predložených listinných

dôkazov vyplýva, že v konkrétnom prípade je potrebné neodkladne upraviť pomery strán v

záujme zachovania ohrozených práv navrhovateľa neodkladného opatrenia. V zmysle § 329

ods. 2 je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie.

... Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd súhlasí

so súdom prvej inštancie v tom, že žalobca osvedčil, že je majiteľom patentu s účinkami na

území SR, ktorý sa týka farmaceutickej kompozície obsahujúcej ako účinnú látku

levonorgestrel v množstve 1,5±0,2 mg a jeho použitia na prípravu liečiva na pohotovostnú

kontracepciu a súčasne osvedčil, že je držiteľom rozhodnutia o registrácii lieku s názvom

Escapelle na základe ktorého je žalobca oprávnený uvádzať na Slovenský trh liek

pripravený podľa vyššie uvedeného patentu. Odvolací súd súhlasí aj so záverom súdu prvej

inštancie, že žalobca osvedčil, že žalovaný 1/ uviedol na slovenský trh liek s názvom

AFTERNOR, ktorý obsahuje ako účinnú látku levonorgestrel v množstve 1,5 mg v každej

tablete a rovnako ako liek žalobcu Escapelle je indikovaný ako postkoitálne kontraceptívum

určené na núdzové použitie do 72 hodín po nechránenom pohlavnom styku alebo po zlyhaní

kontraceptívnej metódy. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa názoru odvolacieho

súdu preskúmateľné, súd prvej inštancie uviedol právne predpisy, na základe ktorých

rozhodol, odôvodnenie jeho rozhodnutia je postačujúce pre zdôvodnenie splnenia

podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

... K námietkam žalovaného 1/ v odvolaní odvolací súd tiež uvádza, že v rozsahu

potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca ako

navrhovateľ neodkladného opatrenia rozhodujúce skutočnosti osvedčil, a to aj bez

znaleckého posudku. Pokiaľ ide o osvedčenie samotného nároku je osvedčené, že žalobca je

majiteľom patentu a podal návrh vo veci samej, smerujúci na ochranu ohrozených práv

žalobcu. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia je práve predchádzanie možným

škodám, preto nie je potrebné overovať tvrdenia žalovaného 1/, že žalobcovi strata zisku

vzniknúť nemohla, pretože žalobca podľa vedomostí žalovaného 1/ neuzatváral licenčné

zmluvy pre trh v Slovenskej republike s tretími osobami, ale svoje výrobky dodáva na tento

trh výhradne sám.

... Európsky patent č. 10448207, vlastníkom ktorého je žalobca je platný na území SR

a pokiaľ aj došlo k zrušeniu patentu v inom štáte Európskej únie, nemá to vplyv na

existenciu platnosti tohto patentu na území Slovenskej republiky, nakoľko tento môže byť

zrušený len na základe národných predpisov. Odvolací súd preto nemôže prihliadať

k námietkam žalovaného 1/, podľa ktorých žalobcovi udelený patent nespĺňal zákonné

kritériá patentovateľnosti, čo podľa žalovaného 1/ významným spôsobom spochybňuje záver

o nevyhnutnosti poskytnutia okamžitej ochrany práva z patentu, ktorý podľa žalovaného 1/

bude s vysokou pravdepodobnosťou zrušený. Súdy pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia vychádzajú z aktuálneho skutkového aj právneho stavu. Preto

pokiaľ aj žalovaný 1/ podaním zo dňa 06.03.2018 doplnil svoje odvolanie o kópiu návrhu na

zrušenie patentu EP1448207 s pôsobnosťou pre Slovenskú republiku, ktorý žalovaný 1/

podal dňa 26.02.2018 na Úrad priemyselného vlastníctva SR nemá to vplyv na posúdenie

napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia.

Samozrejme, je plne v kompetencii žalovaného 1/, aby si uplatnil prípadné nároky na

náhradu škody voči žalobcovi.“

23. Vychádzajúc z citovaného ústavný súd dospel k záveru, že odôvodnenia

napadnutých uznesení zodpovedajú požiadavkám primeraného odôvodnenia rozhodnutia

o neodkladnom opatrení, sú vnútorne konzistentné a zrozumiteľné a zaoberajú sa všetkými

pre posúdenie veci podstatnými skutočnosťami. Vzhľadom na to, že ústavný súd nie je

oprávnený nahrádzať úvahu všeobecných súdov vychádzajúcu z ich skutkových zistení

vo veci svojou vlastnou, a to zvlášť s prihliadnutím na dočasnú povahu neodkladného

opatrenia, ústavný súd konštatuje, že nie je ústavne relevantný dôvod do napadnutých

rozhodnutí z jeho strany zasahovať. Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie

sťažnosti sťažovateľky podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

24. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

25. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľky nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie porušenia

označených práv a slobôd.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. augusta 2018