Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 291/2018
PDF · 224.9 KB
No categories available
I. ÚS 291/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. augusta 2018
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Adamed Czech Republic s. r. o., Thámova
137/16, Praha 8, Česká republika, zastúpenej advokátkou JUDr. Andreou Považanovou,
Elišky Peškové 735/15, Praha 5, Česká republika, vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12 CbPv 18/2017-
186 z 28. decembra 2017 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
43 CoPv 3/2018-365 z 19. apríla 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti Adamed Czech Republic s. r. o. o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2018
doručená a 9. augusta 2018 doplnená sťažnosť spoločnosti Adamed Czech Republic s. r. o.,
Thámova 137/16, Praha 8, Česká republika (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného
porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. 12 CbPv 18/2017-186
z 28. decembra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“) a uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. 43 CoPv 3/2018-365
z 19. apríla 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 18. januára 2018 jej bolo doručené napadnuté
uznesenie okresného súdu, ktorým rozhodol okrem iného o nariadení neodkladného
opatrenia proti sťažovateľke. Sťažovateľka podala proti predmetnému uzneseniu 2. februára
2018 odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením z 19. apríla 2018
tak, že rozhodnutie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia potvrdil.
3. Podľa názoru sťažovateľky postup okresného súdu a krajského súdu porušujúci
ňou označené práva spočíva v tom, že súdy rozhodli o otázke, na ktorej posúdenie sú
vyžadované odborné znalosti, resp. vedecké poznatky podľa ustanovenia § 206 a § 207
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „CSP“), bez prevedenia akéhokoľvek odborného vyjadrenia od odborne spôsobilej
osoby, resp. bez uskutočnenia znaleckého dokazovania. Krajský súd sa pritom prekvapivo
a bez akéhokoľvek zdôvodnenia odchýlil od svojho predchádzajúceho právneho názoru
vyjadreného vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, v ktorých vyžadoval znalecké
dokazovanie pre osvedčenie tvrdenia, že určitý liek spadá do rozsahu ochrany určitého
patentu.
4. Sťažovateľka zároveň poukázala na skutočnosť, že zákon (konkrétne Civilný
sporový poriadok) ustanovuje, že pri posudzovaní skutočností, na ktorých posúdenie sú
potrebné odborné znalosti, má podľa § 206 CSP súd povinnosť na návrh strany vyžiadať
odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. V prípade, že rozhodnutie súdu závisí od
posúdenia skutočností, na ktoré sú potrebné vedecké poznatky a nepostačuje odborné
vyjadrenie podľa § 206 CSP, súd má na návrh nariadiť znalecké dokazovanie a ustanoviť
znalca.
5. Sťažovateľka argumentovala, že podľa jej názoru je všeobecne známe, že na
posúdenie skutočnosti, či konkrétny liek spadá do rozsahu ochrany určitého patentu, je
potrebné disponovať odbornými znalosťami predovšetkým z odboru chémie a farmácie. Je
to nevyhnutné najmä pre účely presného stanovenia chemického zloženia konkrétneho
lieku, analýzy terapeutického použitia daného lieku, posúdenia technického riešenia
chráneného konkrétnym patentom a ich vzájomné porovnanie. Výsledkom zmienených
činností je odborný záver, či konkrétny liek spadá alebo nespadá do rozsahu ochrany
konkrétneho patentu. Sťažovateľka poukazujúc na rozhodnutie krajského súdu č. k.
43 CoPv 10/2017-501 z 24. augusta 2017 zhodnotila, že krajský súd takýmito špecifickými
odbornými znalosťami z odboru chémie a farmácie nedisponuje.
6. Sťažovateľka konštatovala, že ak súd nedisponuje odborným vyjadrením, tak pri
posudzovaní skutočností, ktorých posúdenie vyžaduje prevedenie odborného vyjadrenia,
musí jednoznačne dospieť k záveru, že dané skutočnosti nie sú osvedčené. Súd nemôže
suplovať odbornú činnosť odborne spôsobilej osoby, pretože nedisponuje potrebnými
špecifickými odbornými znalosťami. Rovnaký záver platí aj pre skutočnosti, ktorých
posúdenie vyžaduje prevedenie znaleckého dokazovania.
7. Sťažovateľka zrekapitulovala, že v súdnom konaní, ktoré vyústilo do vydania
uznesenia krajského súdu, krajský súd posudzoval predovšetkým:
a) presné chemické zloženie lieku Escapelle s registračným číslom 17/0187/04-S
a analýzu jeho terapeutického použitia;
b) presné chemické zloženie lieku Afternor 1,5 mg tablety s registračným číslom
17/0106/14-S a analýzu jeho terapeutického použitia;
c) analýzu technického riešenia chráneného európskym patentom č. 1448207;
d) porovnanie chemického zloženia lieku Afternor a analýzy jeho terapeutického
použitia a analýzy technického riešenia chráneného európskym patentom č. 1448207, t. j.
preskúmanie, či liek Afternor spadá do rozsahu ochrany európskeho patentu č. 1448207.
8. Nadväzujúc na uvedené sťažovateľka zhodnotila, že je evidentné, že uvedené
skutočnosti sú skutočnosťami, na ktorých posúdenie sú vyžadované minimálne odborné
znalosti z odboru chémie a farmácie. Pre posúdenie uvedených skutočností má súd
povinnosť dodržať zákonom ustanovený postup, konkrétne v súlade s § 206 CSP si na návrh
vyžiadať odborné vyjadrenie, resp. v súlade s § 207 ods. 1 CSP si na návrh vyžiadať
vyhotovenie znaleckého posudku. Ak odborné vyjadrenie, resp. znalecké dokazovanie
absentuje, je zrejmé, že súd má považovať dané skutočnosti za neosvedčené.
9. V súvislosti s postupom okresného súdu, ktorý vyústil do vydania napadnutého
uznesenia okresného súdu, sťažovateľka uviedla, že uvedeným postupom okresný súd de
facto suploval odbornú činnosť odbornej osoby, ktorej výsledkom malo byť odborné
vyjadrenie posudzujúce predmetné odborné skutočnosti, resp. suploval odbornú činnosť
znalca, ktorej výsledkom mal byť znalecký posudok. Sťažovateľka v tejto súvislosti
konštatovala, že „Výhradne na základe tohto zjavne nesprávneho postupu mal okresný súd
za osvedčené nebezpečenstvo ujmy bezprostredne hroziacej navrhovateľovi neodkladného
opatrenia zo strany sťažovateľa v rozsahu potrebnom pre nariadenie neodkladného
opatrenia voči sťažovateľovi.“.
10. Sťažovateľka je toho názoru, že postup oboch súdov, ktorý vyústil do vydania
napadnutých uznesení, je v priamom rozpore s kogentnými ustanoveniami § 206 a § 207
ods. 1 CSP, a preto aj v rozpore s čl. 144 ods. 1 ústavy. Popísané nerešpektovanie § 206
a § 207 ods. 1 CSP a čl. 144 ods. 1 ústavy okresným súdom a krajským súdom je de facto
a de iure ich jurisdikčnou svojvôľou. Táto jurisdikčná svojvôľa okresného súdu a krajského
súdu predstavuje taktiež protiprávny zásah do základných práv sťažovateľky, keďže
odporuje základnému princípu materiálneho právneho štátu, ktorým je predvídateľnosť
rozhodovania súdov a s nim súvisiaci princíp právnej istoty, majúci v konečnom dôsledku
dopad i na princíp rovnosti účastníkov konania. Následkom jurisdikčnej svojvôle okresného
súdu a krajského súdu došlo najmä k zásahu do základného práva sťažovateľky na
spravodlivé súdne konanie zakotveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva
sťažovateľky na súdnu ochranu zakotveného v čl. 46 ods. 1 ústavy.
11. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v sťažnosti žiadala, aby ústavný súd po
prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 zákona
č. 460/1992 Z. z., Ústavy Slovenskej republiky, a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne
konanie zaručené v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli
porušené uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12CbPv/18/2017-186
z 28.12.2017.
2. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 zákona
č. 460/1992 Z. z., Ústavy Slovenskej republiky, a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne
konanie zaručené v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli
porušené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12CbPv/18/2017-186
z 19.4.2018.
3. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoPv/3/2018-365 z 19.4.2018
sa ruší a vec sa vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
4. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 EUR
za porušenie jeho základného práva na spravodlivý proces.“
II.
12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
14. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto
možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,
IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
15. Ústavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti považuje za
potrebné poukázať aj na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach
patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou
inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Nie je preto zásadne oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite
zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd
vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto
interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd
zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo
arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo
za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,
I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.). Je v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať
zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá
príčinu doň zasahovať (m. m. I. ÚS 19/02, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06).
16. Z hľadiska sťažovateľkou uplatnenej argumentácie ústavný súd považoval za
potrebné zdôrazniť, že posudzovanie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia je
predovšetkým vecou všeobecných súdov. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany
ústavnosti pristupuje k preskúmavaniu sťažností, v ktorých sťažovatelia namietajú
porušenie svojich práv neodkladným opatrením, veľmi zdržanlivo, vychádzajúc z právneho
názoru, podľa ktorého zásadne nie je oprávnený zasahovať do rozhodnutí všeobecných
súdov, ktorými nariaďujú neodkladné opatrenia, a to nielen preto, že nie je opravnou
inštanciou v rámci sústavy všeobecných súdov, ale aj preto, že ide o také súdne rozhodnutia,
ktorými sa do práv a povinností účastníkov konania nezasahuje konečným spôsobom
(IV. ÚS 82/09). Ústavný súd meritórne posudzuje neodkladné opatrenia zásadne iba
v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení neodkladného
opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom výnimočných
okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o neodkladných
opatreniach iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému
excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu.
17. Bez ohľadu na uvedené ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že aj v konaní
o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť rešpektované minimálne
požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na
spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané
príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným
spôsobom odôvodnené (IV. ÚS 136/2014).
18. Ústavný súd poukazuje tiež na to, že účelom neodkladného opatrenia je dočasná
úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov
konania o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní
o neodkladnom opatrení. Neodkladné opatrenia preto nemôžu spravidla zasiahnuť do
základných práv alebo slobôd účastníkov konania. Neodkladné opatrenia predstavujú
rozhodnutia, trvanie ktorých je v zásade obmedzené a môže byť kedykoľvek na návrh
zrušené (IV. ÚS 257/2010).
19. V relevantnej časti napadnutého uznesenia okresného súdu, ktoré bolo potvrdené
napadnutým uznesením krajského súdu, je uvedené:
„... Žalobca doručeným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho
prílohami (výpismi z príslušných registrov) osvedčil, že je majiteľom patentu s účinkami na
území SR, ktorý sa týka farmaceutickej kompozície obsahujúcej ako účinnú zložku
levonorgestrel v množstve 1,5 ± 0,2 mg a jeho použitia na prípravu liečiva na pohotovostnú
kontracepciu. Žalobca súčasne osvedčil, že je držiteľom rozhodnutia o registrácii lieku
s názvom ESCAPELLE, na základe ktorého je oprávnený uvádzať na slovenský trh liek
pripravený podľa predmetného patentu. Žalobca ďalej osvedčil, že žalovaný 1) uviedol na
slovenský trh liek s názvom AFTERNOR..., ktorý podľa výtlačku zo stránky štátneho ústavu
na kontrolu liečiv týkajúceho sa registrácie tohto lieku žalovaným 1) ako aj súhrnnej
informácie o tomto lieku obsahuje ako účinnú látku levonorgestrel v množstve 1,5 mg
v každej tablete a je rovnako ako liek ESCAPELLE indikovaný ako postkoitálne
kontraceptívum určené na núdzové použitie do 72 hodín po nechránenom pohlavnom styku
alebo po zlyhaní kontraceptivnej metódy. Nakoľko žalovaný 1) bez súhlasu majiteľa patentu
(žalobcu) uviedol na trh v SR výrobok, ktorý je podľa jeho špecifikácie predmetom ochrany
patentu, žalobca sa dôvodne domáha, aby porušovanie či ohrozovanie jeho práva bolo
zakázané, pretože spôsobuje žalobcovi v postavení majiteľa patentu majetkovú škodu
spočívajúcu v strate zisku nielen z možných licenčných zmlúv na používanie patentu, ale aj
možnú stratu na zisku z predaja ním registrovaného lieku ESCAPELLE v dôsledku uvedenia
na trh lieku AFTERNOR. Vedomosť žalovaného 1) o právach žalobcu k patentu nie je
potrebné preukazovať - ide o skutočnosť známu z verejne prístupných registrov, ktorá sa
predpokladá (prezumuje).
... Potrebu neodkladnej úpravy pomerov mal súd osvedčenú zo skutočnosti, že sporný
liek AFTERNOR bol už uvedený na trh v Slovenskej republike, pričom jeho každým ďalším
predajom žalovaný 1) zasahuje do práv žalobcu, ktorý má po dobu platnosti patentu
výlučné právo uvádzať na slovenský trh liek zloženia chráneného patentom, ktorého je
majiteľom žalobca. Nakoľko podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia boli
splnené, súd podanému návrhu vyhovel a žalovanému 1) uložil neodkladným opatrením
povinnosti uvedené vo výroku č. I. až V. tohto uznesenia.“
20. Ústavný súd podotýka, že nespúšťa zo zreteľa rozdielnosť bývalej právnej úpravy
predbežných opatrení a súčasnej právnej úpravy neodkladných opatrení (nariadených aj
podľa osobitných ustanovení Civilného mimosporového poriadku), najmä oslabenie
dočasnosti a provizórnosti neodkladného opatrenia, keďže jeho vydanie nemusí obligatórne
nadväzovať na konanie vo veci samej.
21. V posudzovanej veci sťažovateľky však bolo vydané neodkladné opatrenie po
začatí konania. Vydanie tohto neodkladného opatrenia teda nezbavuje okresný súd
povinnosti plynulo konať a vo veci vydať rozhodnutie. Vzhľadom na to, že neodkladné
opatrenie bolo vydané v už začatom konaní, je potrebné dodať aj to, že jeho trvanie je
limitované aj procesným výsledkom konania vo veci samej (§ 335 ods. 1 subsidiárne
aplikovaného Civilného sporového poriadku). Všetky procesné záruky, ktoré sťažovateľke
poskytuje základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, sú teda naďalej zachované
v pokračujúcom konaní vo veci. Uvedené tvrdenie podporuje aj skutočnosť, že z výrokovej
časti, ako aj z odôvodnenia uznesenia o neodkladnom opatrení (rovnako aj napadnutého
potvrdzujúceho uznesenia krajského súdu) vyplýva, že ide o dočasnú úpravu pomerov.
22. Krajský súd v relevantnej časti napadnutého potvrdzujúceho uznesenia uviedol:
„... Ako na to poukázal aj súd prvej inštancie, neodkladným opatrením súd upravuje
pomery strán sporu dočasne a rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému
meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Neodkladné opatrenie je osobitným inštitútom
procesného práva, ktorý umožňuje súdu rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu
sporových strán za predpokladu, že v návrhu sú osvedčené rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce jeho nariadenie, a to pokiaľ ide o osvedčenie pravdepodobnosti existencie
nároku, ktorému je nutné poskytnúť ochranu a zároveň aj o osvedčenie nebezpečenstva
ujmy bezprostredne hroziacej navrhovateľovi neodkladného opatrenia v prípade, že
neodkladné opatrenie nebude nariadené. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného
opatrenia nevykonáva dokazovanie a nepreskúmava tvrdenia strán v súvislosti so sporom
vo veci samej, skúma iba. či z tvrdení navrhovateľa a z nich predložených listinných
dôkazov vyplýva, že v konkrétnom prípade je potrebné neodkladne upraviť pomery strán v
záujme zachovania ohrozených práv navrhovateľa neodkladného opatrenia. V zmysle § 329
ods. 2 CSP je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
... Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd súhlasí
so súdom prvej inštancie v tom, že žalobca osvedčil, že je majiteľom patentu s účinkami na
území SR, ktorý sa týka farmaceutickej kompozície obsahujúcej ako účinnú látku
levonorgestrel v množstve 1,5±0,2 mg a jeho použitia na prípravu liečiva na pohotovostnú
kontracepciu a súčasne osvedčil, že je držiteľom rozhodnutia o registrácii lieku s názvom
Escapelle na základe ktorého je žalobca oprávnený uvádzať na Slovenský trh liek
pripravený podľa vyššie uvedeného patentu. Odvolací súd súhlasí aj so záverom súdu prvej
inštancie, že žalobca osvedčil, že žalovaný 1/ uviedol na slovenský trh liek s názvom
AFTERNOR, ktorý obsahuje ako účinnú látku levonorgestrel v množstve 1,5 mg v každej
tablete a rovnako ako liek žalobcu Escapelle je indikovaný ako postkoitálne kontraceptívum
určené na núdzové použitie do 72 hodín po nechránenom pohlavnom styku alebo po zlyhaní
kontraceptívnej metódy. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa názoru odvolacieho
súdu preskúmateľné, súd prvej inštancie uviedol právne predpisy, na základe ktorých
rozhodol, odôvodnenie jeho rozhodnutia je postačujúce pre zdôvodnenie splnenia
podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.
... K námietkam žalovaného 1/ v odvolaní odvolací súd tiež uvádza, že v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca ako
navrhovateľ neodkladného opatrenia rozhodujúce skutočnosti osvedčil, a to aj bez
znaleckého posudku. Pokiaľ ide o osvedčenie samotného nároku je osvedčené, že žalobca je
majiteľom patentu a podal návrh vo veci samej, smerujúci na ochranu ohrozených práv
žalobcu. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia je práve predchádzanie možným
škodám, preto nie je potrebné overovať tvrdenia žalovaného 1/, že žalobcovi strata zisku
vzniknúť nemohla, pretože žalobca podľa vedomostí žalovaného 1/ neuzatváral licenčné
zmluvy pre trh v Slovenskej republike s tretími osobami, ale svoje výrobky dodáva na tento
trh výhradne sám.
... Európsky patent č. 10448207, vlastníkom ktorého je žalobca je platný na území SR
a pokiaľ aj došlo k zrušeniu patentu v inom štáte Európskej únie, nemá to vplyv na
existenciu platnosti tohto patentu na území Slovenskej republiky, nakoľko tento môže byť
zrušený len na základe národných predpisov. Odvolací súd preto nemôže prihliadať
k námietkam žalovaného 1/, podľa ktorých žalobcovi udelený patent nespĺňal zákonné
kritériá patentovateľnosti, čo podľa žalovaného 1/ významným spôsobom spochybňuje záver
o nevyhnutnosti poskytnutia okamžitej ochrany práva z patentu, ktorý podľa žalovaného 1/
bude s vysokou pravdepodobnosťou zrušený. Súdy pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vychádzajú z aktuálneho skutkového aj právneho stavu. Preto
pokiaľ aj žalovaný 1/ podaním zo dňa 06.03.2018 doplnil svoje odvolanie o kópiu návrhu na
zrušenie patentu EP1448207 s pôsobnosťou pre Slovenskú republiku, ktorý žalovaný 1/
podal dňa 26.02.2018 na Úrad priemyselného vlastníctva SR nemá to vplyv na posúdenie
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia.
Samozrejme, je plne v kompetencii žalovaného 1/, aby si uplatnil prípadné nároky na
náhradu škody voči žalobcovi.“
23. Vychádzajúc z citovaného ústavný súd dospel k záveru, že odôvodnenia
napadnutých uznesení zodpovedajú požiadavkám primeraného odôvodnenia rozhodnutia
o neodkladnom opatrení, sú vnútorne konzistentné a zrozumiteľné a zaoberajú sa všetkými
pre posúdenie veci podstatnými skutočnosťami. Vzhľadom na to, že ústavný súd nie je
oprávnený nahrádzať úvahu všeobecných súdov vychádzajúcu z ich skutkových zistení
vo veci svojou vlastnou, a to zvlášť s prihliadnutím na dočasnú povahu neodkladného
opatrenia, ústavný súd konštatuje, že nie je ústavne relevantný dôvod do napadnutých
rozhodnutí z jeho strany zasahovať. Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie
sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
24. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
25. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi
sťažovateľky nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie porušenia
označených práv a slobôd.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. augusta 2018