Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 328/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. septembra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej advokátskou

kanceláriou Fons iuris s. r. o., Kominárska 2, 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka

a advokátka doc. JUDr. PhDr. Adriána Švecová, PhD., pre namietané porušenie základných

práv podľa , a ,

a a práv podľa a 3 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre

č. k. -115 z 30. augusta 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Dňa 16. júla 2018 bolo Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný

súd“) doručené mailové podanie advokátky doc. JUDr. PhDr. Adriány Švecovej, PhD.,

ktorým v mene svojej klientky (ďalej len

„sťažovateľka“), podala sťažnosť pre namietané porušenie jej v záhlaví označených práv

uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. -115

z 30. augusta 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Predmetné podanie bolo

22. júla 2018 doručené ústavnému súdu aj elektronicky, podpísané zaručeným

elektronickým podpisom advokátky, a 30. júla 2018 poštou.

2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že v konaní začatom na základe

návrhu , občana Talianskej republiky, ktorým sa proti sťažovateľke

(odporkyni) domáhal „vyhlásenia vykonateľnosti rozsudku Okresného Trestného súdu

v Trevise spisová značka 1043/10 zo dňa 29. 9. 2010 na území Slovenskej republiky

s poukazom na ustanovenia článku 38 ods. 1, 40 ods. 3 a 53 ods. 1, 2 Nariadenia Rady (ES)

č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov

v občianskych a obchodných veciach“, Okresný súd Topoľčany (ďalej len „okresný súd“)

uznesením č. k. -77 zo 4. júla 2016 rozhodol tak, že „vyhlasuje rozsudok

Trestného súdu v Trevise (II. Tribunale Penale di Treviso- Senzione Penale) spisová značka

1043/10 zo dňa 29. 9. 2010 v časti náhrady škody vo výške 5 000,00 eur a nákladov

spojených s procesom vo výške 2 500,00 eur za vykonateľný na území Slovenskej republiky.

Vo zvyšku súd návrh zamieta. Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.“.

V odôvodnení uvedeného rozhodnutia okresný súd poukázal na skutočnosť, že sťažovateľka

bola v konaní pred talianskym súdom zastúpená advokátom, na adresu ktorého boli

doručované súdne písomnosti, keďže „bola uvedená ako korešpondenčná adresa

odporkyne“, pričom advokát sa pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, zúčastnil

a predniesol aj záverečnú reč v prospech odporkyne. „Pokiaľ odporkyňa uviedla, že v tejto

veci nemožno aplikovať Nariadenie 44/20101, nakoľko nejde o občianskoprávnu vec, súd

dospel k záveru, že ak aj ide o rozsudok v trestnej veci, avšak odporkyni bola ním uložená

povinnosť nahradiť škodu a trovy konania, tieto nároky sa považujú podľa nariadenia Rady

(ES) č. 44/2011 z 22. decembra 2000 a judikatúry Súdneho dvora EÚ za veci občianskej

povahy (Sonntag/Waidmann C-172/1991)... Nakoľko navrhovateľ navrhol vyhlásiť

za vykonateľný rozsudok, ktorý v časti náhrady škody a náhrady trov konania spĺňa všetky

náležitosti podľa príslušných článkov Nariadenia č. 44/2001 Brusel I. a priložil k nemu

všetky požadované listiny, súd toto rozhodnutie justičného orgánu cudzieho štátu vyhlásil

v časti náhrady škody v sume 5 000.00 eur a v časti trov konania 2 500.00 eur

za vykonateľné na celom území Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o zvyšok výroku rozsudku,

ktorým bola odporkyňa odsúdená na trest odňatia slobody na 1 rok a 1 mesiac

a na náhradu trov trestného konania v tejto časti súd návrh na uznanie vykonateľnosti

na území SK zamietol, nakoľko nejde o vec občianskej povahy ani o vec obchodnej povahy.

O trovách konania súd rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal,

nakoľko si trovy priznať nežiadal a súčasne súd poukazuje na skutočnosť, že konanie

o vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutia nie je konaním, v ktorom súd posudzuje mieru

úspechu...“

3. Na základe odvolania sťažovateľky krajský súd napadnutým uznesením uznesenie

okresného súdu ako vecne správne potvrdil, pričom na zdôraznenie jeho správnosti uviedol,

že v danom prípade «neboli naplnené dôvody neuznania cudzieho rozsudku pre jeho rozpor

s verejným poriadkom, pričom neuznanie cudzieho rozhodnutie by malo byť dochádzať len

výnimočne, pretože je potrebné vychádzať zo zásady dôvery v právne poriadky iných

členských štátov EÚ. Nie je dôvod hodnotiť vecnú správnosť rozhodnutia talianskeho

trestného súdu, resp. zákonnosť jeho postupu v trestnom konaní. Zároveň odvolací súd

poukazuje na to, že aj v podmienkach Slovenskej republiky je možné rozhodnúť trestnú vec

v neprítomnosti obžalovaného (, a nasl. ). Len na dôvažok

odvolací súd podotýka, že z odôvodnenia rozsudku Trestného súdu v Trevise vyplýva, že

odporkyňa ako obžalovaná sa nedostavila bez udania závažného dôvodu na pojednávania,

pričom po matke odkázala, že absolútne nedôveruje talianskemu súdu a zároveň „poverila“

svoju matku, ktorá sa dostavila ako svedok, aby predniesla sériu závažných obvinení proti

manželovi (navrhovateľovi). Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa mala nepochybne

vedomosť o trestnom konaní vedenom na Trestnom súde v Trevise, preto jej námietky

popierajúce uvedenú skutočnosť považoval odvolací súd za účelové.».

4. Dovolanie sťažovateľky, ktorého prípustnosť vyvodzovala z § 420 písm. f)

(ďalej aj „“) a a , najvyšší

súd uznesením sp. zn. z 25. apríla 2018 odmietol; v odôvodnení uvedeného

rozhodnutia konštatoval, že „uznesenie odvolacieho súdu... nie je rozhodnutím odvolacieho

súdu vo veci samej, ani takým rozhodnutím, v dôsledku ktorého sa končí konanie vo veci

samej... Dovolanie odporkyne preto nie je podľa prípustné.“. Najvyšší súd

zároveň poukázal na to, že „rozhodnutia súdov o vykonateľnosti vyhlásenia cudzieho

rozhodnutia nová právna úprava civilného sporového konania z hľadiska procesnej

prípustnosti umožňuje napadnúť len vo vzťahu k nesprávnym právnym záverom súdov

nižších stupňov týkajúcich sa čl. 34, 35 Nariadenia a to na základe dovolacích dôvodov

uvedených v ustanovení “, pričom „uplatnenie dovolacieho dôvodu

spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci podľa

a podľa sa vzájomne logicky vylučuje... Samotné polemizovanie

dovolateľa správnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho

rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu určitej právnej

otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ... Pokiaľ

dovolateľ v takom dovolaní nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú súdnu prax

dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd

nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku

a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli. V prípade absencie

uvedeného dovolací súd nemôže pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych

a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti

s tým ani vyhľadávať všetky (do úvahy prichádzajúce) rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré

sa týkajú danej problematiky; v opačnom prípade by uskutočnil dovolací súd prieskum

priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho

konania zvolenej v , ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením

(, , , , ;

pozri tiež Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M.

a kol., . Komentár. Praha: C. H. BECK, str. 1382)...

V prejednávanej veci odporkyňa v dovolaní uviedla len všeobecnú charakteristiku

nesprávností, ku ktorým podľa jej názoru došlo v konaní pred prvoinštančným a odvolacím

súdom, avšak neoznačila konkrétne rozhodnutia dovolacieho súdu vyjadrujúce právne

názory, od ktorých sa odvolací súd odklonil a zaujal iný právny názor, než aký zodpovedá

ustálenej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu... So zreteľom na vyššie uvedené dospel

dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania odporkyne nevyplýva ani z ustanovenia

, preto jej dovolanie odmietol podľa ustanovenia

ako procesne neprípustné.“.

5. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že „v prípade náhrady trov trestného konania,

a teda preddavku, v prípade uznanej vykonateľnosti rozhodnutia talianskeho súdu

v predmetnej veci, v súvislosti s rozhodnutím vo veci trestného stíhania a s ňou spojenou

náhradou trov trestného konania išlo rozhodnutím Krajského súdu k porušeniu práv

sťažovateľky garantovaných SR, a to Čl. 49 SR... Čl. 50 SR...

z nasledujúcich dôvodov: Vo veci rozhodoval súd v rozpore s Nariadením č. 44/2001,

keď uznal v prípade trestnej veci aj náhradu trov za trestný čin, ktorý podľa nášho

právneho poriadku nie je trestným činom. V takomto prípade jednak krajský súd nebol

oprávnený rozhodovať o otázke trestného konania, nakoľko to

nepripúšťa, ale nebol ani oprávnený rozhodovať o trovách konania, vzhľadom na

skutočnosť, že právny poriadok SR nepozná taký trestný čin, ako bolo uvedené v

Uznávanom rozhodnutí. V predmetnom prípade tak má rozhodovať príslušný súd v trestnej

veci, a krajský súd v Nitre, ako ani súd I. stupňa nebol oprávnený rozhodovať ani o vine a

treste a ani o trovách konania, čím bolo porušené právo sťažovateľky vyplývajúce z čl. 50

ods. 1 SR a .“.

6. Podľa názoru sťažovateľky „krajský súd a rovnako tak aj súd I. stupňa vo svojich

rozhodnutiach neskúmali podmienky v prípade doručovania talianskymi súdmi v zmysle

čl. 34 a 35 Nariadenia č. 44/2001 o výkone, v predmetnej veci... ani sa nezaoberali

skutočnosťou, či v predmetnej veci zo strany talianskych súdov došlo k porušeniu práv

sťažovateľky, ako ani neskúmali zjavný rozpor rozhodnutí talianskych súdov s právnym

poriadkom a verejným poriadkom SR, zaťažili rovnako predmetné rozhodnutie vadou

nepreskúmateľnosti rozhodnutí a súdy v predmetnej veci tak rozhodovali arbitrárne...

V predmetnom prípade došlo zo strany súdu rovnako k porušeniu práva na spravodlivý

súdny proces v prípade odôvodnenia rozhodnutia... Krajský súd v predmetnej veci rovnako

porušil právo sťažovateľky na rovnosť zbraní a zásadu kontradiktórnosti konania – rovnosti

účastníkov, keď zasiahol do predmetného konania nad mieru ako zasiahnuť mohol a mal.

Predmetné skutočnosti vychádzajú zo skutočnosti, že súd prekročil svoje právomoci a súd

v predmetnej veci prekročil svoje oprávnenia a vykonal dokazovanie v rozpore s postupom

podľa procesných predpisov... Súd taktiež odňal sťažovateľke aj možnosť a právo konať

pred súdom najmä zaťažením vadou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia v súvislosti

s odôvodnením ohľadom neaplikovania, respektíve odignorovania postupu podľa čl. 34 a 35

nariadenia č. 44/2001, a rovnako aj v prípade nedoručenia listín predložených

navrhovateľom k návrhu, čím znemožnil sťažovateľke sa k nim vyjadriť a využiť prostriedky

procesnej obrany a znemožnil odporkyni navrhovať dôkazy, na základe dôkazov

vyprodukovaných samotným súdom, ktoré súd zahrnul po dokazovaní do svojho

rozhodnutia. Odňatie možnosti konať pred súdom bolo spôsobené rovnako súdmi

v Taliansku v prípade uznania vykonateľnosti týchto rozhodnutí, ktoré ako spomíname

vyššie znemožnil krajský súd, ako aj súd I. stupňa preskúmať v zmysle čl. 34 a 35

Nariadenia o výkone.“.

II.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd

navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

8. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd

v konaní o sťažnosti podľa je splnenie všeobecných a osobitných

náležitostí vyplývajúcich z a , ako aj ďalších procesných

podmienok vyplývajúcich z .

9. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

10. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

11. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

12. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

alebo .

13. Podľa podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe

alebo v elektronickej podobe. Elektronickým podaním sa rozumie podanie urobené

elektronickou poštou prostredníctvom mailovej správy alebo prostredníctvom

elektronických schránok podľa o elektronickej podobe

výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon

o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“),

príp. prostredníctvom elektronického formulára pre elektronické podanie sprístupneného

v module elektronických formulárov.

14. Podľa podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe

bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí

súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania

nevyzýva.

15. Na internetovej stránke ústavného súdu www.ustavnysud.sk v sekcii

„Elektronické služby“ sa okrem linky na formulár na elektronické podanie na začatie

konania pred ústavným súdom, ktorým možno iniciovať všetky typy konaní upravených

v prvom oddiele siedmej hlavy patriacich do právomoci ústavného súdu, nachádza

aj upozornenie v tomto znení: „Elektronické podanie na začatie konania pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky musí podávajúci podpísať zaručeným elektronickým podpisom

(ZEP). V prípade, ak podanie podáva právny zástupca v mene svojho klienta, je potrebné,

aby splnomocnenie právneho zástupcu, ktoré má tvoriť prílohu podania, bolo už pred

priložením k formuláru podania podpísané zaručeným elektronickým podpisom (ZEP)

klienta. Ak klient nemá zaručený elektronický podpis, je potrebné doručiť podpísaný

originál splnomocnenia Ústavnému súdu Slovenskej republiky poštou alebo osobne.“

16. Zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu presne

vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím

osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.

17. Vo všeobecnosti platí, že oprávnenie právneho zástupcu konať za svojho klienta,

teda za účastníka konania, musí byť počas celého priebehu súdneho konania preukázané

originálom splnomocnenia.

18. Splnomocnenie podľa je osobitnou listinou

preukazujúcou oprávnenosť advokáta vykonávať procesné úkony v konaní podľa čl. 127

ods. 1 za navrhovateľa ako účastníka konania. Takéto splnomocnenie je osobitným

procesným úkonom navrhovateľa ako účastníka konania voči ústavnému súdu, s ktorým

sú spojené závažné právne dôsledky. Na elektronickú podobu splnomocnenia treba

aplikovať ustanovenia zákona e-Governmente, pričom oprávnenie konať v mene sporovej

strany (účastníka konania) sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým

dokumentom autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente,

alebo, ak splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej

konverzie pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona

o e-Governmente. Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa

ako osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom

ako splnomocnencom nie je postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca,

a teda skutočnosť, že advokát plnú moc prijal.

19. Podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente ak nie je preukázaný opak, na účely

elektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby

preukázané vždy, ak

a) konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa

osobitného predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a

rozsah tohto oprávnenia, alebo

b) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, obsahuje identifikátor

osoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej

mene.

20. Podľa § 35 ods. 1 zákona o e-Governmente konverzia je postup, pri ktorom

je celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného

a) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého dokumentu

v listinnej podobe,

b) dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického

dokumentu,

c) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého elektronického

dokumentu.

21. Podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente zaručenou konverziou je konverzia

s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti

na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.

22. Podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o e-Governmente osobou oprávnenou

vykonávať zaručenú konverziu sa rozumie orgán verejnej moci, advokát a notár.

23. Podľa § 36 ods. 2 zákona o e-Governmente osoba vykonávajúca konverziu

pri zaručenej konverzii podľa § 35 ods. 1 písm. b)

a) transformuje pôvodný dokument v listinnej podobe na elektronický dokument,

b) vytvorí osvedčovaciu doložku vo forme elektronického dokumentu,

c) autorizuje osvedčovaciu doložku a novovzniknutý elektronický dokument

spoločne a pripojí časovú pečiatku,

d) vytvorí záznam o vykonanej zaručenej konverzii.

24. Podľa § 39 ods. 1 zákona o e-Governmente novovzniknutý dokument

zo zaručenej konverzie, ktorý je neoddeliteľne spojený s osvedčovacou doložkou,

má rovnaké právne účinky a je použiteľný na právne účely v rovnakom rozsahu

ako osvedčená kópia pôvodného dokumentu, ktorého transformáciou vznikol.

25. Predloženie kvalifikovaného splnomocnenia je zákonnou povinnosťou

vyplývajúcou z už citovaného (obdobne

a ).

26. Ústavný súd so zreteľom na dikciu v spojení

s konštatuje, že k elektronickému podaniu (bod 1) nebolo pripojené

splnomocnenie sťažovateľky. Splnomocnenie sťažovateľky nebolo dodatočne doručené

ústavnému súdu v origináli poštou ani osobne.

27. K sťažnosti nebol pripojený rozsudok talianskeho súdu, napriek tomu,

že z jej obsahu vyplýva, že okresný súd ho sťažovateľke doručil.

28. Sťažnosť sa okrem toho vyznačuje nedostatkom odôvodnenia, ako celok pôsobí

nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení

námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje

(m. m. , , ). Tvrdenie sťažovateľky,

resp. jej právnej zástupkyne o prekročení právomoci krajským súdom v konaní o vyhlásenie

vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia tým, že rozhodol (aj) o vine a treste, sa nezakladá

na pravde. Sťažnostná argumentácia vzhľadom na predmet rozhodovania krajského súdu

absolútne nezodpovedá obsahu ním vydaného rozhodnutia. Prednesené všeobecné tvrdenia

o porušení procesných práv sťažovateľky krajským súdom nemajú žiadnu oporu

v konkrétnej, logicky zrozumiteľnej a zároveň právne zmysluplnej argumentácii. Sťažnosti

tak chýba ústavnoprávne relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec pre ústavný

prieskum napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

29. Taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva

z podania sťažovateľky, ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.

Túto úlohu plní inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania ().

30. „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom“ (m. m. ).

31. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25

ods. 2 pre nesplnenie predpísaných náležitostí.

32. Nad rámec uvedeného ústavný súd pripomína, že všeobecný súd pri svojom

rozhodovaní nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu,

resp. právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ). Skutočnosť,

že sťažovateľ sa s názormi krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie

záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého uznesenia. Aj stabilná

rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje

názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,

z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

33. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000

o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej

len „nariadenie“) toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez

ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne

veci.

34. Podľa čl. 1 ods. 2 nariadenia nariadenie sa neuplatní na

a) osobný stav a právnu spôsobilosť fyzických osôb, majetkové práva vyplývajúce

z manželského zväzku, dedenia zo závetu alebo zo zákona;

b) konkurz, konania týkajúce sa vyrovnania zadlžených obchodných spoločností

alebo iných právnických osôb a podobné konania;

c) sociálne zabezpečenie;

d) rozhodcovské konanie (čl. 1 ods. 2).

35. Podľa čl. 32 nariadenia na účely tohto nariadenia „rozsudok“ znamená každé

rozhodnutie súdu alebo tribunálu členského štátu, bez ohľadu na jeho označenie, vrátane

uznesenia, nariadenia, rozhodnutia alebo exekučného príkazu, ako aj určenia trov alebo

výdavkov súdnym úradníkom.

36. Podľa čl. 38 nariadenia rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto

štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh

zainteresovaného účastníka.

37. Podľa čl. 41 nariadenia rozsudok sa vyhlási za vykonateľný ihneď po splnení

formálnych náležitostí podľa článku 53 bez skúmania podľa článku 34 a 35. Účastník, proti

ktorému sa o výkon žiada, nemá v tomto štádiu konania právo robiť žiadne podania

k návrhu.

38. Podľa čl. 45 ods. 1 nariadenia súd, ktorý koná o odvolaní podľa článku 43 alebo

článku 44, môže odmietnuť vydať alebo zrušiť vydané vyhlásenie vykonateľnosti len

na základe jedného z dôvodov uvedených v článkoch 34 a 35. Rozsudok sa neuzná,

ak je uznanie v zjavnom rozpore s verejným poriadkom členského štátu, v ktorom sa

o uznanie žiada (čl. 34 ods. 1 nariadenia); v prípade, že bol vydaný bez účasti žalovaného

v konaní, ak sa mu nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie alebo rovnocenná

písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu,

okrem prípadu, že žalovaný opomenul začať konanie, ktorým by napadol rozsudok, keď tak

mohol urobiť (čl. 34 ods. 1 nariadenia). Rozsudok sa okrem toho neuzná ak je v rozpore

s oddielmi 3, 4 alebo 6 kapitoly II alebo v prípade uvedenom v článku 72 (čl. 35 ods. 1

nariadenia).

39. Podľa čl. 45 ods. 2 nariadenia za žiadnych okolností sa nesmie cudzí rozsudok

skúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej.

40. Z uvedeného vyplýva, že podstatnou z hľadiska vecnej pôsobnosti nariadenia

je povaha uplatneného nároku, resp. povaha nároku, o ktorom bolo súdom rozhodované,

a nie to, či o takomto nároku rozhodol súd v civilnom, resp. v trestnom konaní.

41. Uznanie, resp. vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré neobstojí z hľadiska

ochrany základných práv a slobôd, možno považovať za rozporné s verejným poriadkom

a v končenom dôsledku aj s ústavným poriadkom. Verejný poriadok ako pomerne zložito

konštruovaný neurčitý právny pojem zahŕňa vo všeobecnej rovine základné normy, ktoré sa

považujú za nevyhnutné pre fungovanie demokratického štátu a spoločnosti. Tento pojem

je potrebné vykladať z pohľadu práva štátu, v ktorom sa má cudzie rozhodnutie vykonať.

Rozhodovanie o tom, či určité princípy predstavujú pravidlá (zásady) verejného poriadku,

spadá do pôsobnosti daného členského štátu.

42. V Slovenskej republike konanie o nároku poškodeného na náhradu škody

(adhézne konanie) upravuje a . Uvedené konanie prebieha

v rámci trestného konania zároveň s rozhodovaním o vine obžalovaného. Pri rozhodovaní

o náhrade škody poškodeného voči obžalovanému súd aplikuje ohľadom tohto nároku

spravidla ustanovenia občianskeho hmotného práva, avšak ohľadom samotného procesu

ustanovenia . Povinnosť na náhradu trov poškodeného upravujú

ustanovenia .

43. V danom prípade nič nenasvedčovalo tomu, že by došlo k porušeniu práva

sťažovateľky na obhajobu v konaní pred talianskym súdom, resp. že by existovali dôvody

pre zrušenie vydaného vyhlásenia vykonateľnosti krajským súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. septembra 2018