Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 239/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa),

zo sudcu Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša o sťažnosti ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Olosom, K. Kašjaka 1,

Rajecké Teplice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod

sp. zn. , za účasti Okresného súdu Žilina takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jej právneho

zástupcu JUDr. Martina Olosa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 5. apríla 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj z dopytu na okresnom súde vyplýva, že 3. júna 2014

začalo na okresnom súde napadnuté konanie, kde sťažovateľka vystupuje ako žalobkyňa

v súkromnoprávnom spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci , okres , katastrálne

územie proti ,

(ďalej len „žalovaný“).

Sťažovateľka namieta dĺžku napadnutého konania, poukazujúc na to, že „... súd

v konaní vykonal v roku 2015 jediné pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom

vykonania znal. dokazovania. Znal. posudok však doposiaľ nebol vypracovaný a znalec

dokonca ešte ani nebol na obhliadke, pričom posudok mal byť podľa uznesenia súdu

o pribratí znalca vypracovaný do konca februára 2016. Nečinnosť znalca spôsobuje

prieťahy, preto som súd opakovane písomne žiadala, aby znalca urgoval resp. aby zmenil

osobu znalca, nakoľko tento si vôbec neplní svoje povinnosti. Súd však bol doposiaľ

nečinný. Súd pritom zodpovedá za vedenie súdneho konania a v rámci svojej právomoci má

všetky možnosti vykonať voči znalcovi účinné a vcelku jednoduché opatrenia (urgencie,

poriadkové pokuty, zmena v ustanovení osoby znalca).

Nakoľko súd ani na moje opakované žiadosti nereagoval a nevykonal opatrenia,

podala som v danej veci predsedovi Okresného súdu v Žiline sťažnosť na prieťahy, ktorá

bola vybavená ako čiastočne dôvodná. Od vybavenia sťažnosti uplynul prakticky celý rok

a súd je i tak doposiaľ nečinný. Súd je tak nečinný takmer 2 roky. Pokiaľ by súd postupoval

štandardným tempom, vec mohla byť už na prvom stupni meritórne rozhodnutá.

Okresný súd v Žiline mi svojim nekonaním a nedodržaním zákonnej lehoty spôsobil,

že zdĺhavé vedenie konania je šikanózne a racionálne neodôvodniteľné. Súd za 3 a pol roka

vedenia konania vykonal formálne iba jedno pojednávanie, ide pritom a bežnú a nenáročnú

rozhodovaciu agendu. Je nesporné, že nekonanie súdu mi objektívne spôsobuje značnú ujmu

a škody. Nekonaním Okresného súdu v Žiline bolo porušené moje základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.

Podpredsedníčka okresného súdu sa k prijatej sťažnosti sťažovateľky

vyjadrila prípisom sp. zn. z 11. júla 2018, v ktorom poukázala na to,

že „... vec začala podaním žaloby na Okresnom súde Žilina dňa 03. 06. 2014.

Jej predmetom je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.

Od podania žaloby boli zo strany súdu vykonávané priebežne procesné úkony spojené

s prípravou pojednávania, t. j. výzva na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu,

rozhodovanie o žiadosti žalobcu o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, doručenie

žaloby protistrane a nariadenie pojednávania. Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo

dňa 18. 05. 2015, pričom pojednávanie bolo po vykonaní dokazovania odročené na neurčito

za účelom preskúmania podmienok vyporiadania spoluvlastníctva. Následne súd

rozhodoval dňa 15. 06. 2015 o žiadosti žalovaného o oslobodenia od súdnych poplatkov a

uznesením zo dňa 08. 12. 2015 súd nariadil znalecké dokazovanie na posúdenie spornej

otázky možného reálneho rozdelenia veci zo stavebnotechnického hľadiska. Súd určil

znalcovi lehotu na vypracovanie znaleckého posudku v dĺžke 70 dní. Po nadobudnutí

právoplatnosti uznesenia súdu o nariadení znaleckého dokazovania dňa 02. 01. 2016 súd

vyzval znalca na prevzatie spisového materiálu a vypracovanie znaleckého posudku dňa 19.

02. 2016. Od uvedeného momentu zo spisového materiálu vyplývajú opakované žiadosti

žalobkyne o odstránenie prieťahov v konaní s poukazom na skutočnosť, že znalecký posudok

nebol doposiaľ vypracovaný a neuskutočnila sa ani ohliadka na mieste samom (žiadosti

žalobkyne zo dňa 13. 04. 2015, zo dňa 22. 05. 2016, zo dňa 18. 05. 2017).

Napriek opakovaným žiadostiam žalobkyne ďalšie procesné úkony súdu do okamihu

pridelenia predmetnej právnej veci novozaradenej sudkyni na civilný úsek dňa 15. 12. 2017

z obsahu spisového materiálu nevyplývajú.

Konštatujem, že z dôvodu opakovaného hrubého porušenia povinnosti sudcu

, ktorý ako zákonný sudca predmetnú vec od podania žaloby

do prerozdelenia jeho senátu, prejednával, zistených vo viacerých disciplinárnych

konaniach a z dôvodu pochybení, zistených predsedom súdu prieskumom senátu sudcu, boli

voči sudcovi podané viaceré návrhy na disciplinárne konanie

pre hrubé porušenie povinností sudcu s návrhom na odvolanie z funkcie sudcu. Následne sa

sudca listom zo dňa 03. 11. 2017 vzdal svojej funkcie a jeho funkcia sudcu dňa 30. 11. 2017

zanikla. K zmene zákonného sudcu v predmetnej právnej veci došlo v súvislosti so zánikom

funkcie sudcu dodatkom č. 12 k Rozvrhu práce na rok 2017 účinným

od 15. 12. 2017.

Aktuálne zákonná sudkyňa zisťovala stav plnenia

znaleckej úlohy a po oznámení stanoviska súdneho znalca, že k vypracovaniu znaleckého

posudku doposiaľ nedošlo, sudkyňa žiadala o urgentné vypracovanie znaleckého posudku

a predloženie súdneho spisu pre potreby rozhodovania Ústavného súdu SR.

Súčasne uvádzam, že v predmetnej právnej veci som nezistila prieťahy spôsobené

sťažovateľkou, prípadne objektívne prekážky v postupe súdu podľa ustanovenia § 161

a nasl. . Dĺžku konania a vzniknuté prieťahy sú nepochybne

ovplyvnené postupom súdneho znalca, ktorý nedodržal súdom určenú lehotu

na vypracovanie znaleckého posudku a neoznámil súdu prekážky, ktoré mu v plnení

uloženej znaleckej povinnosti bránili, ale tiež súdom, ktorý neprijal primerané procesné

opatrenia na zjednanie nápravy.“.

Sťažovateľka sa podaním zo 16. augusta 2018 vyjadrila k vyjadreniu

podpredsedníčky okresného súdu, pričom zotrvala na všetkých skutočnostiach, ktoré tvoria

obsah jej sťažnosti.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť okresného súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“),

ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali

tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa

ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti

vychádzajú zo v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „CSP“), najmä z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,

koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania na okresnom súde je rozhodovanie o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Z hľadiska predmetu sporu ide

o štandardnú občianskoprávnu vec, ktorá nie je právne zložitá. Z hľadiska rozsahu

a náročnosti zisťovania skutkového stavu možno vec považovať za zložitejšiu vzhľadom

na potrebu vykonať znalecké dokazovanie.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky, ktorá v napadnutom

konaní vystupuje v procesnom postavení žalobkyne.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené preskúmal správanie sťažovateľky v napadnutom

konaní a konštatuje, že správanie sťažovateľky neprispelo k predĺženiu napadnutého

konania, čo uviedla aj podpredsedníčka okresného súdu v prípise, ktorým sa vyjadrila

k prijatej sťažnosti.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

zistil takýto priebeh napadnutého konania:

- 3. júna 2014 – okresnému súdu bola doručená žaloba, vec bola pridelená

na prejednanie a rozhodnutie sudcovi ,

- 18. júna 2014 – okresný súd vyzval sťažovateľku na predloženie znaleckého

posudku,

- 27. júna 2014 – bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k výzve,

- 15. augusta 2014 – výzva okresného súdu na zaplatenie súdneho poplatku,

- 8. septembra 2014 – okresnému súdu bola doručená žiadosť sťažovateľky

o nariadenie termínu pojednávania,

- 16. septembra 2014 – okresnému súdu bola doručená žiadosť sťažovateľky

o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 23. októbra 2014 – sťažovateľka doručila okresnému súdu vyplnený formulár

pre účely rozhodnutia o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 18. mája 2015 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie žalovaného,

- 18. mája 2015 – konalo sa pojednávanie, na ktorom bola vypočutá sťažovateľka

aj žalovaný, pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely preskúmania zákonných

podmienok vyporiadania,

- 10. júna 2015 – okresnému súdu bolo doručené tlačivo pre účely rozhodnutia

o oslobodení od súdnych poplatkov zo strany žalovaného,

- uznesenie okresného súdu sp. zn. z 15. júna 2015, ktorým bolo

žalovanému priznané oslobodenie od súdnych poplatkov,

- uznesenie okresného súdu sp. zn. z 8. decembra 2015, ktorým

okresný súd nariadil znalecké dokazovania a ustanovil súdneho znalca

(ďalej aj „znalec“) na vypracovanie znaleckého posudku v lehote 70 dní,

- 25. apríla 2016 – okresnému súdu bola doručená žiadosť sťažovateľky

o odstránenie prieťahov v konaní spôsobené nevypracovaním znaleckého posudku,

- 23. mája 2016 – okresnému súdu bola doručená opätovná žiadosť sťažovateľky

o odstránenie prieťahov,

- 19. mája 2017 – okresnému súdu bola doručená žiadosť sťažovateľky, aby okresný

súd zrušil ustanovenie znalca a aby znalecká úloha bola zadaná inému znalcovi,

- 15. decembra 2017 – vec bola pridelená novej zákonnej sudkyni

,

- 19. marca 2018 – okresnému súdu bolo doručené oznámenie znalca o tom,

že v dôsledku zaneprázdnenosti dosiaľ znalecký posudok nevypracoval, pre účely jeho

následného vypracovania zároveň zvolal miestne šetrenie,

- 22. marca 2018 – okresný súd zaslal znalcovi urgenciu na vypracovanie znaleckého

posudku,

- 25. apríla 2018 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľky na uloženie

edičnej povinnosti žalovanému,

- 4. mája 2018 – výzva okresného súdu znalcovi,

- 10. mája 2018 – okresnému súdu bola doručená odpoveď znalca na výzvu,

- 11. mája 2018 – výzva okresného súdu adresovaná obom účastníkom konania

na vyjadrenie,

- 18. mája 2018 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie sťažovateľky,

- 8. júna 2018 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie žalovaného,

- 13. júna 2018 – výzva okresného súdu žalovanému na poskytnutie súčinnosti,

- 26. mája 2018 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie žalovaného,

- 4. júla 2018 – okresnému súdu bol znalcom vrátený súdny spis a zároveň doručené

oznámenie o zvolaní opätovného miestneho šetrenia.

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej zbytočné

prieťahy v konaní (ako aj neprimeraná dĺžka konania) môžu byť zapríčinené nielen

samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou

činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty

(, , ). Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. ).

Podľa judikatúry ústavného súdu všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť

organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa naň fyzická osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie,

zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel

zákon zveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle a ),

aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi (m. m. ).

Za súčasť neefektívnej činnosti okresného súdu spravidla považuje ústavný súd

aj postup konajúceho súdu pri zabezpečovaní znaleckého dokazovania. Všeobecný súd

v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu

znalca pri vypracovaní znaleckého posudku (, ).

V danej veci okresný súd nariadil znalecké dokazovanie uznesením sp. zn.

z 8. decembra 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. januára 2016, avšak

znalecký posudok nebol do dnešného dňa vypracovaný, čo rozhodujúcou mierou prispelo

k prieťahom v napadnutom konaní.

Ústavný súd zo spisu zistil, že znalec z odboru stavebníctva,

odvetvia pozemné stavby, odhadu hodnoty nehnuteľností nepredložil znalecký posudok

v lehote určenej v uznesení okresného súdu sp. zn. z 8. decembra 2015.

Ústavný súd nahliadnutím do súdneho spisu sp. zn. zistil, že okresný

súd nevyužil svoje oprávnenia dané mu ustanoveniami ani

a ustanoveného znalca v období po uplynutí lehoty 70 dní na

vypracovanie znaleckého posudku do okamihu, keď vec bola pridelená novej zákonnej

sudkyni , ani raz nevyzýval, neurgoval, neuložil súdnemu

znalcovi poriadkovú pokutu ani nepristúpil k prípadnej zmene v osobe ustanoveného znalca,

a to napriek opakovaným žiadostiam sťažovateľky.

Takýto postup okresného súdu nemožno v žiadnom prípade označiť za postup,

ktorý by bol v súlade s prvou vetou , resp. v súlade s , v zmysle

ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu (z hľadiska

skutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľky, postupu okresného súdu,

zohľadňujúc pritom charakter a význam predmetu namietaného konania a jeho celkovú

dĺžku) dospel k záveru, že okresný súd nevykonal vo veci úkony smerujúce k odstráneniu

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho konania nachádza. Vzhľadom

na uvedenú dlhodobú nečinnosť v období od uplynutia lehoty na vypracovanie znaleckého

posudku do pridelenia veci novej zákonnej sudkyni

ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou

veci ani správaním účastníkov konania, ale postupom, za ktorý zodpovedá okresný súd.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že okresný súd porušil základné právo

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 000 € a v sťažnosti uvádza: „... Navrhovanú výšku finančného zadosťučinenia považujem

za opodstatnenú a primeranú s poukazom na dĺžku konania a najmä na právne a faktické

dopady nerozhodnutia súdu na moju osobu. Možno konštatovať, že medzi účastníkmi

sú dlhodobo absolútne narušené vzájomné vzťahy, zo strany žalovaného navyše ide

o dlhodobé ataky agresie, nadávok, šikanovania a sledovania. Žalovaný na moju osobu

podal v minulosti trestné a priestupkové oznámenia, rôzne civilné žaloby a vedenie súdnych

konaní má značne vyčerpáva. Šikanózne a hrubé správanie žalovaného a zdieľanie

spoločnej nehnuteľnosti mi pritom spôsobuje značné príkorie a má negatívny dopad na môj

zdravotný a psychický stav. O bývanie v nehnuteľnostiach nemám absolútne žiaden záujem,

nakoľko to nie je fakticky možné a ani únosné. Rodinný dom súp. č. je navyše veľmi

rozľahlý a pre bývanie dvoch osôb absolútne nadbytočný. Energie na vykurovanie domu sú

vysoké a nad moje možnosti.

Dom taktiež vyžaduje pravidelnú údržbu a opravy (napr. výmena okien, dokončenie

fasády po zateplení), na čo ako invalidná dôchodkyňa o veku 65 rokov po operácii chrbtice

nemám finančné prostriedky a ani fyzickú kondíciu. Súčasná situácia je pre mňa bez

zveličovania utrpením a nie je možné odo mňa spravodlivo požadovať ďalšie zotrvávanie

v spoluvlastníctve. Ako spoluvlastníka (bývalú manželku) ma žalovaný vôbec nerešpektuje

a uvedený stav mu plne vyhovuje, nakoľko ma môže sledovať, kontrolovať a robiť naprieky.

Žalovaný sa pritom o stav nehnuteľností nezaujíma a energie neplatí, napriek tomu, že dom

užíva a prespáva v ňom. Predmetný stav je pre mňa neúnosný, nakoľko vôbec nemôžem

bývať a žiť v pokoji a kľude a nehnuteľnosť, ktorú spoluvlastním, nemôžem ani predať

s dosiahnutím výťažku z primeranej kúpnej ceny. Uvedené skutočnosti som pritom súdu

oznámila už v podanej žalobe...“

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, považoval ústavný súd

priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016,

ktorá bola 884 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2017.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),

a to 2 x 147,33 €, t. j. spolu 294,66 € a režijný paušál 2 x 8,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky),

čo spolu predstavuje sumu 312,34 €.

Keďže sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom

stanovisku zo 16. augusta 2018 k vyjadreniu podpredsedníčky okresného súdu neuviedla

žiadne nové skutočnosti alebo právne hodnotenia, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť

konečný úsudok ústavného súdu o predmete tohto konania, ústavný súd za tento úkon

právnej služby sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2018