Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 493/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša

a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, , , ,

a , , zastúpených Advokátskou kanceláriou

ANDRAŠOVIČ & PARTNERS, s. r. o., Lermontovova 14, Bratislava, v mene ktorej koná

advokát JUDr. Eduard Andrašovič, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2018

doručená sťažnosť , , ,

, a , (ďalej len

„sťažovatelia“), zastúpených Advokátskou kanceláriou ANDRAŠOVIČ & PARTNERS,

s. r. o., Lermontovova 14, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Eduard

Andrašovič, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Levice

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia v postavení žalobcov boli

účastníkmi napadnutého konania začatého 16. októbra 2012 o náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“).

Okresný súd žalobu zamietol rozsudkom sp. zn. zo 14. septembra

2016. Na základe odvolania sťažovateľov Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn.

z 29. novembra 2017 odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu

potvrdil a tento nadobudol právoplatnosť dňa 5. februára 2018. Dňa 16. marca 2018

sťažovatelia podali proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, o ktorom do dňa

doručenia sťažnosti ústavnému súdu ešte nebolo rozhodnuté.

Sťažovatelia v sťažnosti popisujú priebeh súdneho konania a v tejto súvislosti okrem

iného uvádzajú:

„Dňa 16. 10. 2012 podali sťažovatelia do podateľne Okresného súdu Levice, žalobu

o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Právna vec bola pridelená na

rozhodnutie sudkyni .

Z obsahu spisu je preukázateľné že, konanie vo veci začalo dňa 16. 10. 2012, na

návrh žalobcov. Súd vyzval žalobcov výzvou -77 zo dňa 06. 11. 2012 na

úhradu súdneho poplatku za podanú žalobu. Následne uznesením -172 zo

dňa 30. 08. 2013 priznal súd žalobcom oslobodenie od súdneho poplatku vo výške 5.783,84

Eur, ktorý navrhoval žalovaný zložiť ako preddavok na trovy konania v zmysle .

V nadväznosti na predošlé uznesenie súd v uznesení - 175 zo dňa 14. 11.

2013 zamietol návrh žalovaného na zloženie preddavku na trovy konania.

Termín pojednávania bol vo veci vytýčený na 23. 02. 2016, kde na pojednávaní došlo

zo strany žalobcov k návrhu na zmenu petitu. Súd uznesením - 236 zo dňa

14. 04. 2016 zamietol zmenu návrhu v časti žalobného petitu. Vo veci bol stanovený nový

termín pojednávania na 25. 08. 2016 odročené na termín 14. 09. 2016 za účelom vyhlásenia

rozsudku. Prvoinštančný súd vydal rozsudok vo veci -260 dňa 14. 09. 2016.

Proti citovanému rozsudku žalobcovia podali v zákonnej lehote odvolanie a vo veci

rozhodoval odvolací súd rozsudkom -310 zo dňa 29. 11. 2017. Proti

rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie dňa 16. 03. 2018 a následne na

základe výzvy súdu uhradili poplatok za dovolanie dňa 06. 04. 2018. Žalobcovia boli

vyzvaný na predloženie originálu plne) moci, ktorou v dovolacom konaní poverili advokáta,

ktorá bola súdu doručená v elektronickej forme spolu s dovolaním. Uloženú povinnosť si

dňa 14. 05. 2018 splnili.

Z vyššie uvedeného Napadnutého konania porušovateľa je zrejmé, že k vzniku

prieťahov v konaní v Právnej veci dochádza opakovane, a to, okrem iného, najmä

nasledovným spôsobom:

• v období od podania žaloby v Právnej veci do vynesenia právoplatného rozsudku,

t. j. po dobu dlhšiu ako 5 rokov, vykonával porušovateľ úkony procesnoprávnej povahy,

pričom niektoré predmetné úkony porušovateľ vykonával z časového hľadiska veľmi

neefektívne, rozhodol po uplynutí niekoľkých mesiacov. Prvé pojednávanie od podania

žaloby v roku 2012 sa uskutočnilo až po 23. 02. 2016, t. j. po viac ako 3 rokoch.

• odvolacie konanie trvalo taktiež viac ako 12 mesiacov

• počas doterajšieho konania porušovateľ postupoval neefektívnym spôsobom, ktorý

priamo spôsobil prieťahy v konaní, v predmetnej veci sa jedná o náhradu škody spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Porušovateľ mal po oboznámení sa s podaním návrhom

a vykonaní nevyhnutných počiatočných úkonov procesnoprávnej povahy, na základe

právoplatného rozsudku súdu rozhodujúceho vo veci určovacej žaloby, efektívnejšie

plánovať a uskutočňovať konanie vo veci. S ohľadom na konkrétne okolnosti a postup akým

doteraz porušovateľ konal, môžeme hovoriť o zbytočných prieťahoch.

Sťažovatelia majú za to, že predmet Právnej veci, ako ani predmet konania, o ktorom

porušovateľ rozhodoval odo dňa podania žaloby do dňa podania tejto sťažnosti, t. j.

procesná stránka Právnej veci, nie je právne ani fakticky zložitý, resp. nie je zložitý natoľko,

aby o ňom porušovateľ rozhodoval viac ako päť rokov. Bez ohľadu na akékoľvek konkrétne

okolnosti ovplyvňujúce dĺžku konania v Právnej veci, pričom z toho dôvodu boli

Napadnutým konaním porušovateľa spôsobené zbytočné prieťahy v konaní v tejto Právnej

veci. Sťažovatelia sa zároveň domáhajú primeraného finančného zadosťučinenia za

spôsobené v prieťahy v konaní a to vo výške 5.000,- Eur. Finančné zadosťučinenie požadujú

sťažovatelia priznať za obdobie od roku 2012 do roku 2017, počas ktorého porušovateľ

v žiadnom prípade nekonal hospodárnym a rýchlym spôsobom. Porušovateľ v Právnej veci

riadne nekonal, nešlo o vec právne zložitú a sťažovatelia majú za to, že už na začiatku

konania v Právnej veci dostatočne preukázali svoje právo na priznanie škody uvedenej

v žalobe. Výšku finančného zadosťučinenia sťažovatelia určili na základe finančného

zadosťučinenia, ktoré v obdobných prípadoch sťažovateľom priznáva Európsky súd pre

ľudské práva, ktorý- vo svojich rozhodnutiach sťažovateľom priznáva sumu vo výške 1.000,-

Eur za každý rok trvania prieťahov v súdnom konaní. Sťažovatelia žiadajú priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu, že deklarovanie porušenia práva

a príkaz konať bez zbytočných prieťahov nemožno považovať za dostatočné.“

Na základe citovanej sťažnostnej argumentácie sťažovatelia navrhujú, aby ústavný

súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 € a úhradu trov konania v sume 456,34 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď

napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to

buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná

situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú

(, , , , ).

Sťažovatelia namietajú, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru.

Podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ako aj práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty

(), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (, ,

), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

).

Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu jej aj právny názor (napr. ,

, , ), podľa ktorého ústavný súd ochranu základnému

právu podľa (a tiež právu podľa dohovoru) poskytuje

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie

základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v prípade sťažovateľov okresným

súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už

nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd

sťažnosť v zásade odmieta ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). Tento právny názor ústavného súdu akceptuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd

pre ľudské práva [pozri napr. rozhodnutie vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej

republike, sťažnosť č. 16970/05 ( , m. m. ,

atď.)].

Aplikujúc uvedený právny názor na vec sťažovateľov, ústavný súd konštatuje, že

sťažovatelia doručili svoju sťažnosť ústavnému súdu (30. júla 2018, pozn.) v čase, keď

vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté (5. februára 2018, pozn.), t. j. právna neistota,

v ktorej sa v priebehu napadnutého súdneho konania nachádzali, už bola odstránená

nadobudnutím právoplatnosti rozsudku okresného súdu. Navyše, zo sťažnosti vyplýva, že

okresný súd si plynule plnil povinnosti súvisiace s predložením spisu dovolaciemu súdu

(sťažovatelia postup okresného súdu po podaní dovolania nenamietajú). Z uvedeného

vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu okresný súd nemohol porušovať

sťažovateľmi označené základné právo podľa , ako ani právo podľa

ods. 1 dohovoru.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní aplikujúc svoju ustálenú

judikatúru odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľov, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2018