Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 328/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

19. septembra 2018 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., Nezábudková 22,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia ,

základných práv podľa a a podľa

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd postupom a uznesením Okresného súdu

Bratislava II č. k. -38 z 9. mája 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola

21. júna 2018 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie (ďalej

len „ústava“), základných práv podľa a a podľa

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom a uznesením

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. -38

z 9. mája 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej prílohy vyplynulo, že na okresnom súde je pod

sp. zn. vedené proti sťažovateľke v procesnom postavení povinnej

exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 596,33 €

s príslušenstvom. Sťažovateľka v označenom exekučnom konaní doručila súdnemu

exekútorovi námietky proti exekúcii a trovám exekúcie (námietky boli podané na poštovú

prepravu 22. februára 2017, pozn.), v ktorých namietala, že „trovy exekúcie sú neprimerane

vysoké a nedôvodné... že je účastníčkou viacerých exekučných konaní a teda nie je schopná

uspokojiť pohľadávku oprávneného a... že práve oprávnený zavinil v celom rozsahu súdny

proces“. Okresný súd rozhodol o námietkach sťažovateľky napadnutým uznesením tak, že

námietky proti exekúcii a trovám exekúcie zamietol. Sťažovateľka sa preto so svojou

sťažnosťou obracia na ústavný súd a tvrdí, že napadnuté uznesenie porušuje jej označené

práva.

3. Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti uviedla, že „rozhodnutie porušovateľa

sp. zn.: -38 zo dňa 09.05.2018 je nepreskúmateľné a nezákonné, pričom súd

v odôvodnení sa riadne nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré som uviedla

v podaných námietkach proti exekúcii a trovám exekúcie. Porušovateľ stroho bez ďalšieho

odôvodnenia konštatoval, že dôvodnosť námietok povinnej nebola preukázaná. Taktiež

poučenie o možnosti podať opravný prostriedok proti predmetnému rozhodnutiu

porušovateľa je zrejme v rozpore so zákonom a s právom na spravodlivý proces, nakoľko

nie je v ňom uvedené prípadný postup podania mimoriadneho opravného prostriedku,

prípadne domáhania sa ochrany svojich práv na Ústavnom súde Slovenskej republiky.

Podľa môjho názoru dané poučenie v tvare ako je uvedené v predmetnom rozhodnutí má

za účelom navodiť stav nemožnosti domáhania sa akejkoľvek ďalšej ochrany svojho práva

zo strany povinnej. Porušovateľ ani neskúmal existenciu obchodnej spoločnosti

sťažovateľky, pričom predmetná obchodná spoločnosť zanikla dňa 19.06.2010. Všetky

uvedené skutočnosti preukazujú nezákonnosť postupu porušovateľa pri posudzovaní

dôvodnosti návrhu na vykonanie exekúcie a v konečnom dôsledku aj nezákonnosť

samotného rozhodnutia o zamietnutí námietok povinnej. Celé uvedené exekučné konanie je

v rozpore s dobrými mravmi, pričom je opodstatnenosť nevymožiteľnosti pohľadávky

uplatnenej v tomto exekučnom konaní, nakoľko som starobná dôchodkyňa s výrazne

zhoršeným zdravotným stavom, ktorý si vyžaduje nemalé finančné náklady na lieky a nie

som schopná uvedenú pohľadávku, trovy oprávnenému vyplatiť.“.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

„1. Základné právo , na súdnu ochranu zaručené

Slovenskej republiky v spojení s a

Listiny základných práv a slobôd rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava II. sp. zn.:

-38 zo dňa 09.05.2018 porušené bolo.

2. Postupom Okresného súdu Bratislava II. bolo porušené základné právo

sťažovateľa, podľa .

3. Postupom Okresného súdu Bratislava II. bolo porušené základné práva

sťažovateľa, podľa , a podľa

Listiny základných práv a slobôd.

4. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II. sp. zn.: -38 zo dňa

09.05.2018 sa zrušuje v celom rozsahu a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava II.

na nové rozhodnutie.

5. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie podľa úvahy

Ústavného súdu Slovenskej republiky.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie

a základných práv podľa a a listiny

napadnutým uznesením sudcu, ktorým námietky sťažovateľky proti exekúcii a trovám

exekúcie zamietol. Podstatou sťažnosti je námietka nepreskúmateľnosti a nezákonnosti

napadnutého uznesenia, v ktorom sa okresný súd nevysporiadal so všetkými skutočnosťami

uvedenými v podaných námietkach. Sťažovateľka tiež namieta nesprávne poučenie

o možnosti podať opravný prostriedok, ktoré je podľa jej názoru v rozpore so zákonom.

8. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

10. Ústavný súd poukazujúc na svoju stabilizovanú judikatúru zdôrazňuje, že

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani

mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ). Preto nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry

pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie

alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého

základného práva alebo slobody (m. m. , , atď.).

11. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla

vtedy, ak ústavný súd zistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá

zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je

založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá

formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom

rozpore s princípmi spravodlivosti (, , ).

12. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia najmä uviedol:

„... Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých

účelom je zastavenie exekúcie, alebo upustenie od vykonávania exekúcie z dôvodov

taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným

prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie /exekučný titul/. Je to procesný

prostriedok, ktorý smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu

o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie.

... Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť

predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným

znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred

vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa

skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktorý sa stal podkladom na exekúciu.

Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných

podmienok.

... V predmetnej exekúcii je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie - rozsudok

Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25.4.2014 č. k. -138 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -166 zo dňa

18.12.2014. v právnej veci žalobcu: , proti žalovanej: ,

o zaplatenie 5429,92 EUR s príslušenstvom, ktorým okresný súd rozhodol, že žalovaná je

povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 397,40 EUR.

Krajský súd zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vy výške

198,93 EUR. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 20.1.2015 a vykonateľný dňa 24.1.2015.

... Povinná vo svojich námietkach proti exekúcii namieta vymáhanú pohľadávku

oprávneného, ktorá oprávnenému bola priznaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom.

K tomuto exekučný súd uvádza, že v štádiu exekučného konania nie je oprávnený

preskúmavať vecnú stránku exekučného titulu. Z povahy exekučného titulu je zrejmé, že

v exekučnom konaní sa uskutočňuje nútený výkon nároku oprávneného a nerozhoduje sa

v ňom o dôvodnosti resp. výške nároku oprávneného ani o spôsobe vedenia konania. Tieto

otázky boli posudzované a záväzne rozhodnuté v konaní, ktoré predchádzalo exekučnému

konaniu.

... Súd konštatuje, že exekučné konanie je vedené na podklade spôsobilého

exekučného titulu, nakoľko rozhodnutie súdu je opatrené doložkou právoplatnosti

a vykonateľnosti a zaväzuje k povinnosti.

... Na základe uvedených skutočností a v zmysle zákonných ustanovení má tunajší súd

za preukázané, že exekučné konanie sa začalo oprávnene. Oprávnený podal dôvodný návrh

na vykonanie exekúcie a nie sú naplnené dôvody na to, aby súd vyhovel námietkam

povinného.

... Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd námietky povinnej

proti exekúcii zamietol ako nedôvodné.

... Súd sa ďalej zaoberal aj námietkami povinnej proti trovám exekúcie, ktorými

povinná namietala ich neodôvodnenosť.

... V zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má nárok na náhradu trov

potrebných na účelné vymáhanie nároku.

... Suma 45 EUR, ktorú si oprávnený uplatňuje v tomto exekučnom konaní a ktoré

exekútor vyčíslil v upovedomí na začatie exekúcie predstavuje náklady za osvedčenie

fotokópii a vyhotovenie fotokópii z každého rozsudku a ich osvedčenia na notárskom úrade.

Nakoľko ide o trovy oprávneného na účelné vymáhanie nároku, oprávnený má nárok aj

na náhradu týchto nákladov.“

13. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu ochranu ( ) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom

tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ), ako

aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

14. Ústavný súd na základe uvedeného vyjadruje názor, že sťažovateľke bol reálne

umožnený prístup k súdu, keďže všeobecný súd na základe ňou podaného návrhu

(námietok) vo veci konal a rozhodol a rozhodnutie riadne odôvodnil. S prihliadnutím

na citovanú časť napadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje, že jeho závery považuje

za ústavne udržateľné, nevykazujúce znaky arbitrárnosti ani zjavnej neodôvodnenosti.

Z napadnutého uznesenia totiž nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo

takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by

bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Sťažovateľka sa podaním námietok domáhala

preskúmania prípustnosti vedenej exekúcie s poukazom na skutočnosti, ktoré ňou mali byť

namietané v pôvodnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Okresný súd

konštatoval, že predmetom námietok môžu byť také skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku

exekučného titulu, a preto v exekučnom konaní nie je oprávnený preskúmavať vecnú

stránku exekučného titulu. Keďže exekučné konanie je vedené na podklade spôsobilého

exekučného titulu, neboli splnené dôvody na vyhovenie námietkam sťažovateľky. Ústavný

súd vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia sudcu konštatuje, že okresný súd

reagoval na všetky relevantné námietky vznesené sťažovateľkou a rešpektujúc zákonné

limity rozsahu prieskumu vo vykonávacom konaní dospel k ústavne konformnému záveru

o nedôvodnosti jej námietok proti prebiehajúcej exekúcii.

15. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého uznesenia okresného súdu presvedčil, že

okresný súd sa námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje

na konštatovanie, že sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné

okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne

konanie (m. m. , ). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet

žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého uznesenia, ktoré sú dostatočne

odôvodnené.

16. Vo vzťahu k námietke nesprávneho poučenia o opravnom prostriedku

v napadnutom uznesení ústavný súd konštatuje, že ani v tomto smere nezistil svojvoľný či

nezákonný postup okresného súdu.

Podľa o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak tento zákon

neustanovuje inak, súd v exekučnom konaní rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu je

odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon (ods. 3). Dovolanie ani dovolanie

generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné

(odsek 4).

Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo

námietkam, je prípustné odvolanie.

Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia

, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa v písomnom vyhotovení uznesenia sa

uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie

prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto

vydania uznesenia.

Z citovaných ustanovení právnych predpisov vyplýva, že obligatórnou náležitosťou

uznesenia je poučenie o odvolaní, a keďže proti uzneseniu, ktorým sa námietky zamietli,

nie je prípustné odvolanie (argumentum a contrario k § 50 ods. 4 Exekučného poriadku),

okresný súd správne v poučení napadnutého uznesenia uviedol: „Proti tomuto uzneseniu

nie je prípustné odvolanie.“

Poučenie o prípustnosti dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je

obligatórnou obsahovou náležitosťou rozhodnutia o odvolaní (§ 393 ods. 1 Civilného

sporového poriadku). Okresný súd však v prípade sťažovateľky, rozhodujúc o námietkach,

nerozhodoval ako odvolací súd o odvolaní sťažovateľky.

Ústavný súd preto námietku nesprávneho poučenia v napadnutom uznesení

nepovažoval za dôvodnú.

17. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že nezistil možnosť porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa , resp. podľa

listiny v spojení s postupom či napadnutým uznesením okresného súdu,

preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

18. Vo vzťahu k sťažovateľkou namietanému porušeniu jej základného práva podľa

ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa zákona

o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, pretože vo vzťahu

k tomuto označenému základnému právu absentuje v sťažnosti akékoľvek odôvodnenie

v zmysle napriek tomu, že sťažovateľka je

kvalifikovane právne zastúpená advokátom. Z obsahu sťažnosti nie je možné zistiť ani len

to, porušenie ktorého atribútu základného práva zaručeného v

sťažovateľka namieta.

19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti, rozhodovanie o ktorých je podmienené

vyhovením sťažnosti.

20. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľky o nevymožiteľnosti pohľadávky

ústavný súd nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia uvádza, že účastníci konania (teda aj

povinný), sú v ktoromkoľvek štádiu konania oprávnení kedykoľvek podávať návrhy

súvisiace s ďalším pokračovaním exekúcie v prípade, ak by sa predmetná exekúcia javila

ako neúčelná, nehospodárna a pohľadávka oprávneného ako nevymožiteľná.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. septembra 2018