Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 328/2018
PDF · 202.69 KB
No categories available
I. ÚS 328/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
19. septembra 2018 predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., Nezábudková 22,
Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa
čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd postupom a uznesením Okresného súdu
Bratislava II č. k. 57 Er 3846/2016-38 z 9. mája 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola
21. júna 2018 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“), základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom a uznesením
Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. 57 Er 3846/2016-38
z 9. mája 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej prílohy vyplynulo, že na okresnom súde je pod
sp. zn. 57 Er 3846/2016 vedené proti sťažovateľke v procesnom postavení povinnej
exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 596,33 €
s príslušenstvom. Sťažovateľka v označenom exekučnom konaní doručila súdnemu
exekútorovi námietky proti exekúcii a trovám exekúcie (námietky boli podané na poštovú
prepravu 22. februára 2017, pozn.), v ktorých namietala, že „trovy exekúcie sú neprimerane
vysoké a nedôvodné... že je účastníčkou viacerých exekučných konaní a teda nie je schopná
uspokojiť pohľadávku oprávneného a... že práve oprávnený zavinil v celom rozsahu súdny
proces“. Okresný súd rozhodol o námietkach sťažovateľky napadnutým uznesením tak, že
námietky proti exekúcii a trovám exekúcie zamietol. Sťažovateľka sa preto so svojou
sťažnosťou obracia na ústavný súd a tvrdí, že napadnuté uznesenie porušuje jej označené
práva.
3. Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti uviedla, že „rozhodnutie porušovateľa
sp. zn.: 57Er/3846/2016-38 zo dňa 09.05.2018 je nepreskúmateľné a nezákonné, pričom súd
v odôvodnení sa riadne nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré som uviedla
v podaných námietkach proti exekúcii a trovám exekúcie. Porušovateľ stroho bez ďalšieho
odôvodnenia konštatoval, že dôvodnosť námietok povinnej nebola preukázaná. Taktiež
poučenie o možnosti podať opravný prostriedok proti predmetnému rozhodnutiu
porušovateľa je zrejme v rozpore so zákonom a s právom na spravodlivý proces, nakoľko
nie je v ňom uvedené prípadný postup podania mimoriadneho opravného prostriedku,
prípadne domáhania sa ochrany svojich práv na Ústavnom súde Slovenskej republiky.
Podľa môjho názoru dané poučenie v tvare ako je uvedené v predmetnom rozhodnutí má
za účelom navodiť stav nemožnosti domáhania sa akejkoľvek ďalšej ochrany svojho práva
zo strany povinnej. Porušovateľ ani neskúmal existenciu obchodnej spoločnosti
sťažovateľky, pričom predmetná obchodná spoločnosť zanikla dňa 19.06.2010. Všetky
uvedené skutočnosti preukazujú nezákonnosť postupu porušovateľa pri posudzovaní
dôvodnosti návrhu na vykonanie exekúcie a v konečnom dôsledku aj nezákonnosť
samotného rozhodnutia o zamietnutí námietok povinnej. Celé uvedené exekučné konanie je
v rozpore s dobrými mravmi, pričom je opodstatnenosť nevymožiteľnosti pohľadávky
uplatnenej v tomto exekučnom konaní, nakoľko som starobná dôchodkyňa s výrazne
zhoršeným zdravotným stavom, ktorý si vyžaduje nemalé finančné náklady na lieky a nie
som schopná uvedenú pohľadávku, trovy oprávnenému vyplatiť.“.
4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto
nálezom:
„1. Základné právo , na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava II. sp. zn.:
57Er/3846/2016-38 zo dňa 09.05.2018 porušené bolo.
2. Postupom Okresného súdu Bratislava II. bolo porušené základné právo
sťažovateľa, podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
3. Postupom Okresného súdu Bratislava II. bolo porušené základné práva
sťažovateľa, podľa čl. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd.
4. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II. sp. zn.: 57Er/3846/2016-38 zo dňa
09.05.2018 sa zrušuje v celom rozsahu a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava II.
na nové rozhodnutie.
5. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie podľa úvahy
Ústavného súdu Slovenskej republiky.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie čl. 1 ods. 1 ústavy
a základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny
napadnutým uznesením sudcu, ktorým námietky sťažovateľky proti exekúcii a trovám
exekúcie zamietol. Podstatou sťažnosti je námietka nepreskúmateľnosti a nezákonnosti
napadnutého uznesenia, v ktorom sa okresný súd nevysporiadal so všetkými skutočnosťami
uvedenými v podaných námietkach. Sťažovateľka tiež namieta nesprávne poučenie
o možnosti podať opravný prostriedok, ktoré je podľa jej názoru v rozpore so zákonom.
8. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický
a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.
9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým
vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho
základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa
namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia
alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,
pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,
II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
10. Ústavný súd poukazujúc na svoju stabilizovanú judikatúru zdôrazňuje, že
vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani
mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne
oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri
výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či
v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové
a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa
obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,
prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry
pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie
alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého
základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).
11. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla
vtedy, ak ústavný súd zistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá
zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je
založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá
formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom
rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).
12. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia najmä uviedol:
„... Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých
účelom je zastavenie exekúcie, alebo upustenie od vykonávania exekúcie z dôvodov
taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným
prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie /exekučný titul/. Je to procesný
prostriedok, ktorý smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu
o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie.
... Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť
predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným
znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa
skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktorý sa stal podkladom na exekúciu.
Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných
podmienok.
... V predmetnej exekúcii je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie - rozsudok
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25.4.2014 č. k. 64Cb/l 50/2013-138 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/377/2014-166 zo dňa
18.12.2014. v právnej veci žalobcu: , proti žalovanej: ,
o zaplatenie 5429,92 EUR s príslušenstvom, ktorým okresný súd rozhodol, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 397,40 EUR.
Krajský súd zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vy výške
198,93 EUR. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 20.1.2015 a vykonateľný dňa 24.1.2015.
... Povinná vo svojich námietkach proti exekúcii namieta vymáhanú pohľadávku
oprávneného, ktorá oprávnenému bola priznaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom.
K tomuto exekučný súd uvádza, že v štádiu exekučného konania nie je oprávnený
preskúmavať vecnú stránku exekučného titulu. Z povahy exekučného titulu je zrejmé, že
v exekučnom konaní sa uskutočňuje nútený výkon nároku oprávneného a nerozhoduje sa
v ňom o dôvodnosti resp. výške nároku oprávneného ani o spôsobe vedenia konania. Tieto
otázky boli posudzované a záväzne rozhodnuté v konaní, ktoré predchádzalo exekučnému
konaniu.
... Súd konštatuje, že exekučné konanie je vedené na podklade spôsobilého
exekučného titulu, nakoľko rozhodnutie súdu je opatrené doložkou právoplatnosti
a vykonateľnosti a zaväzuje k povinnosti.
... Na základe uvedených skutočností a v zmysle zákonných ustanovení má tunajší súd
za preukázané, že exekučné konanie sa začalo oprávnene. Oprávnený podal dôvodný návrh
na vykonanie exekúcie a nie sú naplnené dôvody na to, aby súd vyhovel námietkam
povinného.
... Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd námietky povinnej
proti exekúcii zamietol ako nedôvodné.
... Súd sa ďalej zaoberal aj námietkami povinnej proti trovám exekúcie, ktorými
povinná namietala ich neodôvodnenosť.
... V zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má nárok na náhradu trov
potrebných na účelné vymáhanie nároku.
... Suma 45 EUR, ktorú si oprávnený uplatňuje v tomto exekučnom konaní a ktoré
exekútor vyčíslil v upovedomí na začatie exekúcie predstavuje náklady za osvedčenie
fotokópii a vyhotovenie fotokópii z každého rozsudku a ich osvedčenia na notárskom úrade.
Nakoľko ide o trovy oprávneného na účelné vymáhanie nároku, oprávnený má nárok aj
na náhradu týchto nákladov.“
13. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva
na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom
tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako
aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.
14. Ústavný súd na základe uvedeného vyjadruje názor, že sťažovateľke bol reálne
umožnený prístup k súdu, keďže všeobecný súd na základe ňou podaného návrhu
(námietok) vo veci konal a rozhodol a rozhodnutie riadne odôvodnil. S prihliadnutím
na citovanú časť napadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje, že jeho závery považuje
za ústavne udržateľné, nevykazujúce znaky arbitrárnosti ani zjavnej neodôvodnenosti.
Z napadnutého uznesenia totiž nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo
takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by
bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Sťažovateľka sa podaním námietok domáhala
preskúmania prípustnosti vedenej exekúcie s poukazom na skutočnosti, ktoré ňou mali byť
namietané v pôvodnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Okresný súd
konštatoval, že predmetom námietok môžu byť také skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku
exekučného titulu, a preto v exekučnom konaní nie je oprávnený preskúmavať vecnú
stránku exekučného titulu. Keďže exekučné konanie je vedené na podklade spôsobilého
exekučného titulu, neboli splnené dôvody na vyhovenie námietkam sťažovateľky. Ústavný
súd vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia sudcu konštatuje, že okresný súd
reagoval na všetky relevantné námietky vznesené sťažovateľkou a rešpektujúc zákonné
limity rozsahu prieskumu vo vykonávacom konaní dospel k ústavne konformnému záveru
o nedôvodnosti jej námietok proti prebiehajúcej exekúcii.
15. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého uznesenia okresného súdu presvedčil, že
okresný súd sa námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje
na konštatovanie, že sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné
okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový
a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne
konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet
žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého uznesenia, ktoré sú dostatočne
odôvodnené.
16. Vo vzťahu k námietke nesprávneho poučenia o opravnom prostriedku
v napadnutom uznesení ústavný súd konštatuje, že ani v tomto smere nezistil svojvoľný či
nezákonný postup okresného súdu.
Podľa § 202 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak tento zákon
neustanovuje inak, súd v exekučnom konaní rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu je
odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon (ods. 3). Dovolanie ani dovolanie
generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné
(odsek 4).
Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo
námietkam, je prípustné odvolanie.
Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 236 Civilného sporového poriadku v písomnom vyhotovení uznesenia sa
uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie
prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto
vydania uznesenia.
Z citovaných ustanovení právnych predpisov vyplýva, že obligatórnou náležitosťou
uznesenia je poučenie o odvolaní, a keďže proti uzneseniu, ktorým sa námietky zamietli,
nie je prípustné odvolanie (argumentum a contrario k § 50 ods. 4 Exekučného poriadku),
okresný súd správne v poučení napadnutého uznesenia uviedol: „Proti tomuto uzneseniu
nie je prípustné odvolanie.“
Poučenie o prípustnosti dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je
obligatórnou obsahovou náležitosťou rozhodnutia o odvolaní (§ 393 ods. 1 Civilného
sporového poriadku). Okresný súd však v prípade sťažovateľky, rozhodujúc o námietkach,
nerozhodoval ako odvolací súd o odvolaní sťažovateľky.
Ústavný súd preto námietku nesprávneho poučenia v napadnutom uznesení
nepovažoval za dôvodnú.
17. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že nezistil možnosť porušenia
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. podľa čl. 36 ods. 1
listiny v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy postupom či napadnutým uznesením okresného súdu,
preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
18. Vo vzťahu k sťažovateľkou namietanému porušeniu jej základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, pretože vo vzťahu
k tomuto označenému základnému právu absentuje v sťažnosti akékoľvek odôvodnenie
v zmysle § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde napriek tomu, že sťažovateľka je
kvalifikovane právne zastúpená advokátom. Z obsahu sťažnosti nie je možné zistiť ani len
to, porušenie ktorého atribútu základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
sťažovateľka namieta.
19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti, rozhodovanie o ktorých je podmienené
vyhovením sťažnosti.
20. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľky o nevymožiteľnosti pohľadávky
ústavný súd nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia uvádza, že účastníci konania (teda aj
povinný), sú v ktoromkoľvek štádiu konania oprávnení kedykoľvek podávať návrhy
súvisiace s ďalším pokračovaním exekúcie v prípade, ak by sa predmetná exekúcia javila
ako neúčelná, nehospodárna a pohľadávka oprávneného ako nevymožiteľná.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. septembra 2018