Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 434/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. septembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátom Mgr. Petrom Troščákom, Hlavná 50, Prešov, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Vranov

nad Topľou (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza tieto relevantné skutočnosti:

„Zo strany žalobkyne bol dňa 16. 10. 2014 prostredníctvom

právneho zástupcu podaný návrh na začatie konania o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Toto konanie, v ktorom sťažovateľ vystupuje v postavení

žalovaného, je vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. .

Uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou pod sp. zn. zo dňa

9. 6. 2015 bolo rozhodnuté o ustanovení znalkyne za účelom

vypracovania znaleckého posudku na určenie všeobecnej hodnoty rodinného domu.

Znalecký posudok č. 1/2015 zo dňa 3. 10. 2015 vypracovaný znalkyňou

bol Okresnému súdu Vranov nad Topľou doručený dňa 7. 10. 2015.

Okresný súd Vranov nad Topľou nariadil prvé pojednávanie na deň 26. 4. 2016,

pričom právny zástupca žalobkyne podaním doručeným súdu dňa 18. 4. 2016 požiadal

o odročenie tohto pojednávania.

Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 26. 4. 2016 vyplýva, že pojednávanie bolo

odročené na deň 14. 6. 2016 s tým. že budú predvolaní účastníci konania.

Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 14. 6. 2016 vyplýva, že pojednávanie bolo

odročené na neurčito s tým, že žalobkyni bola uložená povinnosť predložiť otázky

na znalkyňu.

Následne Okresný súd Vranov nad Topľou nariadil termín ďalšieho pojednávania

vo veci na deň 22. 11.2016, pričom tohto dňa sa uskutočnilo tretie pojednávanie vo veci.

Z potvrdenia Okresného súdu Vranov nad Topľou (na č. 1. 177 spisu) vyplýva, že

predmetná vec vedená pod sp. zn. bola dňa 5. 6. 2017 pridelená

na prejednanie a rozhodnutie sudcovi .

Po dni 22. 11. 2016 až do súčasnosti nedošlo k nariadeniu termínu ďalšieho

(v poradí štvrtého) pojednávania. Predmetné konanie nie je doteraz právoplatne skončené.“

3. Podľa názoru sťažovateľa „z doposiaľ uvedených skutočností a prehľadu

vykonaných úkonov, nepochybne vyplýva, že v predmetnom konaní dochádza k prieťahom,

s poukazom na to, že nie je právoplatne skončené ani po viac ako 3 a pol roku, pričom

za toto dlhé obdobie nebolo vydané ani jedno meritórne rozhodnutie.“.

Sťažovateľ je presvedčený o tom, že „konanie Okresného súdu Vranov nad Topľou

nesmeruje k odstráneniu jeho právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu sporu, ale

súd svojou zjavnou nečinnosťou a neefektívnym postupom konanie nedôvodne predlžuje

a odďaľuje tým poskytnutie právnej istoty rozhodnutej veci sťažovateľovi. Neprimeraná

dĺžka konania pritom nie je odôvodnená právnou a ani faktickou zložitosťou veci alebo

správaním sťažovateľa.“.

4. Sťažovateľ zdôrazňuje najmä tieto skutočnosti:

„... odo dňa začatia konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod

sp. zn. , t.j. odo dňa 16. 10. 2014, súd vykonal prvé pojednávanie až dňa

26. 4. 2016, teda po viac ako roku a pol od začatia konania, pričom počas tohto viac ako

1 a pol ročného obdobia došlo zo strany súdu len k jednému jednoduchému úkonu, a to

vydaniu uznesenia sp. zn. zo dňa 9. 6. 2015 o ustanovení znalca za účelom

stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu, s výnimkou preposlania vyjadrení. Je tak

zrejmá nečinnosť Okresného súdu Vranov nad Topľou v trvaní viac ako 1 a pol roka, kde

v tomto období Okresný súd Vranov nad Topľou nevykonal žiadny úkon smerujúci

k rozhodnutiu vo veci, pretože vydať rozsudok v merite veci je možné len na pojednávaní.

Odo dňa 22. 11. 2016 až do dnešného dňa, t. j. počas obdobia viac ako 1 a pol roka,

nedošlo k nariadeniu a vykonaniu ďalšieho (v poradí štvrtého) pojednávania, pričom

zo spisu je zrejmé, že jediným úkonom, ktorý súd počas tohto takmer rok a pol trvajúceho

obdobia vykonal, bolo doručenie podania sťažovateľa zo dňa 24. 5. 2017 žalobkyni

na vyjadrenie, pričom jej následné vyjadrenie napriek tomu, že bolo súdu doručené dňa

6. 11. 2017, do dnešného dňa nebolo doručené sťažovateľovi.

... Potrebné je poukázať na to, že Okresný súd Vranov nad Topľou dokonca aj

po zmene v obsadení zákonného sudcu, ku ktorému došlo ešte dňa 5. 6. 2017... do dnešného

dňa nenariadil termín ďalšieho (v poradí štvrtého) pojednávania, pričom zo spisu muselo

byť zrejmé, že posledné pojednávanie bolo vykonané dňa 22. 11. 2016. Okresný súd Vranov

nad Topľou teda v období takmer 1 a pol roka nevykonal žiadny úkon smerujúci

k rozhodnutiu vo veci...“

5. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha toho, aby

ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené

v článku 48 ods. 2 SR, a na prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, bolo postupom Okresného

súdu Vranov nad Topľou vo veci sp. zn. porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Vranov nad Topľou

konal vo veci sp. zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Vranov nad Topľou

pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 4 000 €.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa môže sťažnosť podať fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným

zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv

a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

10. Z obsahu sťažnosti, ako i z jej petitu zjavne vyplýva, že sťažovateľ namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn.

.

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

13. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

III.

14. Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe

subsidiarity.

15. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ústavný súd v systéme ochrany

základných práv a slobôd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa

uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa

na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu

subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde (, , ). Zásada subsidiarity

reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci

všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané

().

16. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva

podľa a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu,

ak sťažovateľ preukáže, že využil možnosť podať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní

podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže,

že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

17. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ nepodal predsedníčke

okresného súdu sťažnosť na postup súdu proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch.

18. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,

ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia

„Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme

a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí

za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“. V súvislosti s tým ústavný

súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným

z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania

vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

19. Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ, ktorý je

kvalifikovane právne zastúpený, sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní nepodal a ani

netvrdí, že ju nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto

dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde), ústavný súd, opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. ,

, ), dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu

predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch neumožnilo

účinnú ochranu základného práva sťažovateľa priznaného mu podľa ,

a preto bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť už pri jej predbežnom prerokovaní.

20. Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, že sťažnosť sťažovateľa

odmietol podľa ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. septembra 2018