Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 466/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpenej spoločnosťou Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., Ďumbierska 3F,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Matúš Kanis, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a . ods. 1 uznesením

Okresného súdu Levice č. k. -577 z 19. februára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. augusta

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej cti podľa čl. 19. ods. 1

(ďalej len „“) uznesením Okresného súdu Levice (ďalej

len „okresný súd“) č. k. -577 z 19. februára 2018 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že manželstvo sťažovateľky s (ďalej

len „otec“), z ktorého pochádzajú dve maloleté dcéry, a to (ďalej len

„maloleté“), bolo rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 31. mája 2016

rozvedené a zároveň bola týmto rozsudkom schválená rodičovská dohoda o zverení

maloletých do osobnej starostlivosti matky (sťažovateľky), o podmienkach stretávania sa

maloletých s ich otcom, ako aj úprava výživného.

3. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: «Krátko po rozvode manželstva, počas trvania

striedavej osobnej starostlivosti sa však prejavili skutočnosti nasvedčujúce sexuálnemu

zneužívaniu dcér a z toho dôvodu Matka podala dňa 12.06.2017 Návrh na zmenu

rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k Maloletým deťom v časti

styku Otca s Maloletými deťmi (ďalej v texte len „Návrh“) a zároveň Návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia spočívajúci v zákaze styku Otca s dcérami (ďalej v texte len

„Návrh z 12.06.2017“).»

Okresný súd rozhodol uznesením č. k. -98 z 13. júla 2017 (ďalej len

„uznesenie z 13. júla 2017“) tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s maloletými výhradne

za prítomnosti matky. Proti uzneseniu okresného súdu z 13. júla 2017 podala sťažovateľka

odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol tak, že ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd opätovne rozhodol o návrhu sťažovateľky uznesením

č. k. -404 zo 16. novembra 2017 tak, že návrh sťažovateľky zamietol.

4. Sťažovateľka ďalej uviedla: «Matka v čase do rozhodnutia Okresného súdu

nemala dostatočné dôkazné prostriedky na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Keď

Matka ale mala k dispozícii dokončené znalecké posudky a

, Matka podala opäť návrh na súd. Matka podala dňa 17.01.2018 nový Návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze styku Otca s dcérami (ďalej

v texte len „Návrh zo 17.01.2018“), pretože na základe dôkazov predložených v tejto veci

ako aj z nich vyplývajúcich skutočnosti a záverov bolo a stále je nespochybniteľne potrebné,

aby Okresný súd nariadil neodkladné opatrenie o zákaze styku Otca s dcérami a chránil tak

Maloleté deti. Spolu s predmetným návrhom predložila i dva nové znalecké posudky, ktoré

naznačujú prítomnosť sexuálneho zneužívania dcér. Prvým posudkom je posudok súdnej

znalkyne a druhým je posudok súdnej znalkyne .»

Okresný súd napadnutým uznesením návrh sťažovateľky zo 17. januára 2018

na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

5. Podľa názoru sťažovateľky: „Okresný súd... zamietol Návrh zo 17.01.2018

bez toho, aby sa vecou zaoberal podľa pravidiel a dopustil

sa tým porušenia viacerých chránených práv Matky ako aj

Maloletých detí.

Nesprávny procesný postup súdu vidíme vo vykonávaní dokazovania a v hodnotení

dôkazov Okresným súdom. Navyše, Okresný súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil klientke uplatniť jej procesné práva, a to právo na predkladanie dôkazov a právo

navrhovať dôkazy a právo na správne hodnotenie dôkazov súdom, v takej miere, že došlo

k porušeniu práva Matky na spravodlivý proces a práva na súdnu a inú právnu ochranu

v zmysle Siedmeho oddielu Druhej hlavy , a to tým, že Okresný

súd neprihliadol na posudok súdnej znalkyne , ktorý už mal

k dispozícii a ktorý je v konaní najpodstatnejší a najaktuálnejší. Matka podstúpila

psychologické vyšetrenie s cieľom vyvrátiť obvinenia Otca ohľadne jej psychického stavu

a manipulácie Maloletých detí.

Ďalším postupom Okresného súdu, ktorým došlo k porušeniu práva na súdnu inú

ochranu bol fakt, že Okresný súd taktiež vôbec neprihliadol na názor kolízneho opatrovníka

ustanoveného na zastupovanie Maloletých detí, a takýto svoj postup nijakým spôsobom

nevysvetlil.

Odôvodnenie napadnutého Uznesenia je výhradne citáciou podaní účastníkov

konania a predošlých písomností, citáciou zákonných ustanovení, citáciou odbornej teórie

k danej veci a krátkym formálnym vysvetlením, že súd zohľadňoval posudok

PhDr. Piačkovej a podľa neho rozhodol, avšak bez akéhokoľvek riadneho

a preskúmateľného odôvodnenia myšlienkových postupov a hodnotenia iných dôkazov

Okresným súdom. Uznesenie je preto nepreskúmateľné a nezákonné.“

6. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné práva Sťažovateľky a Maloletých detí na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti

a osobnej cti podľa boli porušené postupom

Okresného súdu Levice a vydaním Uznesenia zo dňa 19.02.2018, sp. zn.

577.

Okresnému súdu sa vec vracia na ďalšie konanie a prikazuje sa, aby v konaní

vedenom sp. zn. -577 konal nezaujato, v súlade s ustanoveniami Civilného

sporového poriadku a , dôsledne doplnil dokazovanie

a vo veci rozhodol.

Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- €...

Okresný súd Levice je povinný Sťažovateľke uhradiť trovy právneho zastúpenia...“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

9. Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

III.

11. V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Podľa § 20 ods. 4

ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania,

okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom

na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou časťou

sťažnosti, v ktorej sťažovateľka špecifikuje, akého rozhodnutia sa podaním sťažnosti

domáha, čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska

požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany pri porušení jej zaručených práv a slobôd.

To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , , ). To zvlášť platí vtedy, ak je

sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom.

12. Týmito pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti. V danom prípade to znamenalo, že ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

iba v rozsahu korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci samej (petitom).

13. Sťažnosť proti napadnutému uzneseniu okresného súdu vo vzťahu

k namietanému porušeniu základných práv podľa a je

potrebné odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu.

Zo sťažnosti je nepochybné, že sťažovateľka využila svoje právo podať proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný

rozhodnúť Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“). Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Voči Uzneseniu Okresného súdu... Matka podala Odvolanie dňa 12.03.2018.

Dňa 06.06.2018 bolo právnemu zástupcovi Matky doručené Uznesenie Krajského

súdu v Nitre zo dňa 24. mája 2018, sp. zn. – 724... ktorým súd zrušil Návrh

zo 17.01.2018 a konanie zastavil.“

14. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky v danom prípade

nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o napadnutom uznesení okresného súdu,

keďže odvolanie predstavuje účinný opravný prostriedok ochrany práv sťažovateľky

vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu základným

právam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné

súdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Ochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom

a upraveného konania o sťažnosti je preto

subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy

(porov. mutatis mutandis , , ). Ak ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo

slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť (porov. , ).

15. Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka zastúpená

kvalifikovaným advokátom ako porušovateľa svojich základných práv označila okresný súd,

pričom v sťažnosti tiež uviedla: „Keďže máme za to, že v danom prípade sa nejedná

o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, Matka podala dovolanie voči Uzneseniu

Odvolacieho súdu dňa 27.07.2018 s cieľom domôcť sa

garantovaných práv Matky a Maloletých detí, ktoré boli porušené Okresným súdom

a Odvolacím súdom.“

S ohľadom na skutočnosť, že sťažovateľka podala dovolanie, ústavný súd konštatuje,

že prijatím sťažnosti na ďalšie konanie by došlo k vzniku ústavne neakceptovateľného

stavu, keď by v zásade o rovnakej veci rozhodovali paralelne viaceré orgány súdneho typu –

Najvyšší súd Slovenskej republiky a ústavný súd (m. m. , ,

). Išlo by o taký stav, ktorý je v právnom štáte neaprobovateľný, pretože by

mohol viesť k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a len veľmi

ťažko odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť princípov

právneho štátu (m. m. ).

16. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia. Keďže ústavný súd

sťažnosť sťažovateľky ako celok odmietol, o ďalších nárokoch v nej uplatnených

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2018