Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 532/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. septembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša

a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

,

zastúpeného advokátskou kanceláriou Kolíková & Partners, s. r. o., Radvanská 21,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Lukáš Opett, PhD., ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 49 a čl. 50

ods. 2 a práv podľa a 2 a a 2 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 18. mája 2016, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra 2016

doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátskou

kanceláriou Kolíková & Partners, s. r. o., Radvanská 21, Bratislava, v mene ktorej koná

advokát Mgr. Lukáš Opett, PhD., ktorou namieta porušenie svojich základných práv

podľa , a 4, , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 18. mája 2016 (ďalej

aj „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) uznesením sp. zn. z 10. decembra 2013 nariadil predbežné opatrenie,

ktorým na čas do rozhodnutia o rozvode manželstva sťažovateľa a ,

, a o úprave ich rodičovských práv a povinností k ich dvom

maloletým deťom (konanie o rozvod manželstva vedie Okresný súd Bratislava IV

pod sp. zn. , pozn.), predovšetkým

- zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matke,

- uložil sťažovateľovi povinnosť prispievať na výživu maloletých v celkovej sume

350 € mesačne,

- upravil (osobný) styk sťažovateľa s maloletými a zároveň mu uložil povinnosť

zdržať sa vycestovania s maloletými mimo územia Slovenskej republiky bez súhlasu matky.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením

sp. zn. z 23. apríla 2014 na základe odvolania sťažovateľa uznesenie

okresného súdu sp. zn. z 10. decembra 2013 (v podstate) potvrdil (zmenil

ho len vo formulácii výrokov týkajúcich zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti

matky a povinnosti sťažovateľa prispievať na ich výživu, pozn.).

Následne okresný súd uznesením č. k. -58 z 26. augusta 2014 v spojení

s opravným uznesením č. k. -85 z 24. októbra 2014 zamietol návrh manželky

sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa (okrem iného) domáhala

zákazu styku sťažovateľa s maloletými deťmi. Krajský súd uznesením

sp. zn. z 19. novembra 2014 však označené uznesenie okresného súdu

sčasti zmenil, a to tak, že do rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletým deťom

na čas do rozvodu zakázal sťažovateľovi styk s jeho maloletými dcérami, čím došlo

k zmene uznesenia okresného súdu sp. zn. z 10. decembra 2013 v spojení

s uznesením krajského súdu sp. zn. z 23. apríla 2014 v časti úpravy styku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.

z 28. januára 2015 na základe dovolania sťažovateľa zrušil uznesenie krajského súdu

sp. zn. z 23. apríla 2014 [(v podstate) z dôvodu, že postupom krajského

súdu bola sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, keďže dovolaním napadnuté

rozhodnutie krajského súdu mu nebolo doručené v preklade do anglického jazyka] a vec

vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, o ktorom bolo ďalej vedené

pod sp. zn. .

Na základe návrhu sťažovateľa okresný súd uznesením sp. zn.

z 28. augusta 2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým matke maloletých

do právoplatného rozhodnutia vo veci úpravy práv a povinností voči maloletým deťom

na čas do rozvodu manželstva uložil povinnosť „informovať otca maloletých detí

o zdravotnom stave, školskom prospechu, aktivitách a o každom pobyte maloletých detí

mimo územia Slovenskej republiky, a to vždy k poslednému dňu každého mesiaca

v kalendárnom roku prostredníctvom emailovej komunikácie“. Vo zvyšnej časti okresný súd

označeným uznesením návrh sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol

(vrátane návrhu na úpravu styku sťažovateľa s jeho maloletými deťmi, pozn.).

Krajský súd na základe odvolania sťažovateľa napadnutým uznesením

sp. zn. z 18. mája 2016 zmenil uznesenie okresného súdu

sp. zn. z 28. augusta 2015 tak, že dočasne upravil kontakt sťažovateľa

s jeho maloletými dcérami „prostredníctvom internetovej služby SKYPE v každom

kalendárnom týždni v roku v štvrtok a v nedeľu v čase od 18.30 hod. do 19.30 hod.

stredoeurópskeho času“, čím v zodpovedajúcom rozsahu došlo k zmene uznesenia

krajského súdu sp. zn. z 19. novembra 2014, ktorým bol zakázaný styk

sťažovateľa s jeho maloletými dcérami. Krajský súd napadnutým uznesením v zostávajúcej

časti uznesenie okresného súdu z 18. mája 2016 potvrdil.

Sťažovateľ namietané porušenie svojich v sťažnosti označených práv napadnutým

uznesením krajského súdu odôvodňuje okrem iného takto:

«Konaním krajského súdu v predmetnej veci nedošlo len k porušeniu práva

na spravodlivý proces, ale jeho postupom a samotným rozhodnutím bolo neoprávnene

a významne narušené aj jeho právo na rodinný a súkromný život, právo na rodinu

a rodičovskú výchovu a starostlivosť.

Odmietnutie nariadenia neodkladného opatrenia v časti o úprave styku sťažovateľa

s maloletými deťmi odôvodňuje krajský súd najmä nasledujúcimi skutočnosťami:

IV.1 Sťažovateľ v minulosti neoprávnene premiestnil maloleté deti do USA

K predmetnému bodu uvádzame, že krajský súd je toho názoru, že sťažovateľ

v minulosti neoprávnene premiestnil maloleté deti do USA, pričom toto mu bolo zakázané

rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III o nariadení predbežného opatrenia

č. k. -24 zo dňa 10. decembra 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Bratislave č. k. -175 zo dňa 23. apríla 2014 (str. 8 uznesenia krajského

súdu).

Záver o „neoprávnenom premiestnení“ je zjavne predčasný a arbitrárny, pretože

krajský súd neuviedol, na základe čoho k tomuto záveru dospel. Totižto vo výroku

rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III o nariadení predbežného opatrenia

č. k. -24 zo dňa 10. decembra 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Bratislave č. k. -175 zo dňa 23. apríla 2014 bola sťažovateľovi uložená

povinnosť zdržať sa vycestovania bez súhlasu matky (manželky sťažovateľa).

... Faktom pritom je, že (i) manželka sťažovateľa súhlasila s vycestovaním

obvineného s deťmi do USA počas letných prázdnin v roku 2014, čo je preukázané

výsluchom sťažovateľa a jeho manželky.

... Dôležitým faktom, ktorý krajský súd vôbec nespomenul je okolnosť, že (ii)

uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -175 zo dňa 23. apríla 2014

bolo doručené sťažovateľovi v jazyku, ktorému rozumie až dňa 29. júna 2016 a teda

pred 29. júnom 2016 neexistoval žiaden právoplatný súdny zákaz vycestovania sťažovateľa

do zahraničia s maloletými deťmi (pritom ešte pred týmto doručením bolo predmetné

uznesenie zrušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 28. 01. 2015, a teda tento zákaz nikdy nenadobudol právoplatnosť). Rozhodnutie

Okresného súdu Bratislava III. č. k. -24 do dnešného dňa nenadobudlo

právoplatnosť, nakoľko krajský sú vo veci stále nerozhodol.

Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam a bez rozhodnutia súdu v trestnom konaní

mal krajský súd za osvedčené, že sťažovateľ úmyselne uniesol svoje maloleté deti, a preto

uznesením č. k. -110 zo dňa 19. novembra 2014 zakázal sťažovateľovi styk

s maloletými deťmi...

IV.2 Sťažovateľ neosvedčil, že pominula hrozba opakovaného premiestnenia

maloletých detí do USA

Sme toho názoru, že samotná skutočnosť, že sťažovateľ do dnešného dňa nebol

právoplatne odsúdený za údajný únos maloletých detí spolu so skutočnosťou, že po dobu

2 rokov neporušil nariadené predbežné opatrenia vo veci styku a kontaktu s maloletými

deťmi svedčí o skutočnosti, že neexistuje žiadna dôvodná obava či hrozba z opakovaného

neoprávneného premiestnenia maloletých detí do USA...

IV.3 Sťažovateľ nepožiadal o zrušenie predbežného opatrenia, ktorým mu bol

uložený zákaz styku

V tejto súvislosti podotýkame, že v čase rozhodovania krajského súdu bol v účinnosti

procesný predpis . Podľa tohto právneho predpisu konanie o zrušenie predbežného

opatrenia v prípade ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, nie je návrhovým

konaním, ale konaním ktoré začína súd ex offo. Preto súd nie je viazaný prípadným

návrhom na zrušenie predbežného opatrenia. Odlišnú úpravu obsahuje v súčasnosti účinný

v ustanovení , avšak aj ten zachováva právo súdu zrušiť nariadené neodkladné

opatrenia aj bez návrhu...

IV.4 Je potrebné dokazovanie, ktoré presahuje rámec predbežného opatrenia

V tejto súvislosti podotýkame, že konanie vo veci rozvodu trvá už viac ako 3 roky

a konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom trvá už viac ako 1 rok.

Nie je preto možné predpokladať, že dôjde k ukončeniu predmetných konaní v najbližšom

období. Súčasne sa tiež domnievame, že zákaz styku sťažovateľa s maloletými deťmi

nariadený predbežným opatrením (uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

19. novembra 2014, č. k. -110) trvajúci viac ako 2 roky už presahuje

primeranú mieru.

... Opakovane poukazujeme na objektívnu skutočnosť, že podmienky starostlivosti

o maloleté deti sťažovateľa sú upravené od decembra 2013 výlučne predbežným opatrením,

kvôli čomu dochádza k postupnému odlučovaniu a oslabovaniu rodinných väzieb medzi

sťažovateľom a jeho deťmi.

... sťažovateľ nebol do dnešného dňa za údajné protiprávne konanie v spojení

s premiestnením maloletých detí do USA právoplatne odsúdený.

... odmietnutie úpravy styku sťažovateľa s maloletými deťmi zdôvodnené viac ako

2 roky starými, neaktuálnymi skutočnosťami, ktorých pravdivosť do dnešného dňa nebola

preukázaná v trestnom konaní a nebola predmetom riadneho dokazovania ani v civilnom

sporovom konaní, predstavuje neprimeraný a arbitrárny zásah do práv sťažovateľa

v porovnaní s nariadením predbežného opatrenia v sťažovateľom navrhnutom znení

zachovávajúc styk sťažovateľa s maloletými deťmi a zároveň minimalizujúc akékoľvek

nebezpečenstvo neoprávneného premiestnenia maloletých detí.

... V predmetnom prípade je zrejmé, že zásahom súdu (nenariadením predbežného

opatrenia) nedošlo k žiadnemu zlepšeniu situácie maloletých detí, práve naopak dochádza

k ďalšiemu oslabovaniu rodinných väzieb pod vplyvom času. Naopak v prípade,

ak by krajský súd navrhovaným spôsobom upravil styk sťažovateľa s maloletými deťmi bola

by súčasne zachovaná ochrana maloletých detí pred neoprávneným premiestnením a tiež

by došlo k obnoveniu rodinných väzieb sťažovateľa a jeho maloletých detí.

V. Porušenie princípu prezumpcie neviny a princípu zákonnosti trestu

... Sme toho názoru, že krajský súd predbežne posúdil otázku viny sťažovateľa

a na základe toho vychádzal pri rozhodovaní o predbežnom opatrení. S ohľadom na všetky

okolnosti prípadu ako aj odôvodnenie uznesenia krajského súdu je možné považovať

pretrvávajúci zákaz styku sťažovateľa s maloletými deťmi za trest za údajné sťažovateľovo

protiprávne konanie.

Sme toho názoru, že krajský súd týmto svojim konaním porušil princíp prezumpcie

neviny sťažovateľa a princíp zákonnosti trestu. V otázke vyššie uvedených dvoch skutkov

do dnešného dňa prebieha trestné konanie pred Okresným súdom Bratislava III

pod sp. zn. , pričom upriamujeme pozornosť Ústavného súdu SR na fakt,

že sťažovateľ nebol do dnešného dňa právoplatne odsúdený.

... Keďže nadobudnutie právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia je podmienené

riadnym doručením rozhodnutia odvolacieho súdu a keďže k doručeniu rozhodnutia

odvolacieho súdu došlo až dňa 29. júna 2016, neexistoval pred 29. júnom 2016 žiaden

právoplatný súdny zákaz vycestovania obžalovaného do zahraničia s maloletými deťmi,

a preto ani vycestovanie obžalovaného do zahraničia v roku 2014 nepredstavuje naplnenie

znakov objektívnej stránky trestného činu únosu.

Za obzvlášť významnú považujeme okolnosť, že uznesenie Krajského súdu bolo

zrušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

28. 01. 2015. V uznesení Najvyššieho súdu sa v tejto súvislosti konštatuje, že obvinenému

bola postupom krajského súdu odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia

, keďže mu ako účastníkovi konania nebolo uznesenie Krajského súdu

doručené v preklade do jazyka anglického a listiny, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzali

(str. 10). Z toho dôvodu Najvyšší súd uznesenie Krajského súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

VI. Právo na spravodlivý súdny proces

Sme toho názoru, že krajský súd ako ani Okresný súd Bratislava III (ďalej

len „okresný súd“) nezisťovali v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

názor maloletých detí a súčasne nezisťovali najlepší záujem maloletých detí. Tiež sme toho

názoru, že z odôvodnení ich rozhodnutí zároveň nemožno vyvodiť, prečo tak neurobili.

... právo na spravodlivý proces resp. relevantné konanie súdov sťažovateľa bolo

porušené (VI.1) nezistením názoru maloletých detí v konaní o návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia, (VI.2) nezohľadnením a nezadefinovaním najlepšieho záujmu

maloletých detí sťažovateľa a (VI.3) nedostatočným odôvodnením rozhodnutí krajského

ako aj okresného súdu.»

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR a základné právo

sťažovateľa na súkromný a rodinný život podľa článku 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd aj SR a a ods. 4

SR ako aj prezumpcia neviny sťažovateľa v zmysle SR a

Dohovoru spolu s princípom zákonnosti trestu podľa SR rozhodnutím

Krajského súdu v Bratislave č. k. -477 zo dňa 18. mája 2016 v časti

o potvrdení uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k. -149

zo dňa 28. augusta 2015 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -477

zo dňa 18. mája 2016 v časti o potvrdení uznesenia Okresného súdu Bratislava III

č. k. -149 zo dňa 28. augusta 2015 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu

v Bratislave na ďalšie konanie.

Alternatívne

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -477

zo dňa 18. mája 2016 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie

konanie.

4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania...“

Ústavný súd v súčinnosti s Okresným súdom Bratislava IV zistil, že konanie

o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas

po rozvode vedené okresným súdom pod sp. zn. dosiaľ nebolo právoplatne

skončené a nachádza sa v štádiu odvolacieho konania (v časti výroku o úpravu výkonu práv

a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, pozn.). Výrok rozsudku

sp. zn. z 27. apríla 2017 o rozvode manželstva sťažovateľa nadobudol

právoplatnosť 14. júla 2017.

Zároveň je okresným súdom (Bratislava III, pozn.) vedené konanie

pod sp. zn. o úprave výkonu práv a povinností k maloletým deťom na čas

do rozvodu manželstva, ktoré podľa informácii dostupných ústavnému súdu nebolo dosiaľ

právoplatne skončené.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,

keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej

moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať

sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

Ústavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti považuje za potrebné

poukázať aj na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach patriacich

do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou

(m. m. , ). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.). Je v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať

zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá

príčinu doň zasahovať (m. m. , , ).

Z hľadiska sťažovateľom uplatnenej argumentácie ústavný súd považuje za potrebné

zdôrazniť, že posudzovanie podmienok na vydanie predbežného opatrenia je predovšetkým

vecou všeobecných súdov ( ). Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany

ústavnosti ( ) pristupuje k preskúmavaniu sťažnosti, v ktorých sťažovatelia

namietajú porušenie svojich práv predbežným opatrením veľmi zdržanlivo, vychádzajúc

z právneho názoru, podľa ktorého zásadne nie je oprávnený zasahovať do rozhodnutí

všeobecných súdov, ktorými nariaďujú predbežné opatrenia, a to nielen preto,

že nie je opravnou inštanciou v rámci sústavy všeobecných súdov, ale aj preto, že ide o také

súdne rozhodnutia, ktorými sa do práv a povinností účastníkov konania nezasahuje

konečným spôsobom (). Ústavný súd meritórne posudzuje predbežné opatrenia

zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení

predbežného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom

výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov

o predbežných opatreniach iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo

k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu.

Bez ohľadu na uvedené ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že aj v konaní o návrhu

na vydanie predbežného opatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky, ktoré

tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne

konanie. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí mať

predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným

orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným spôsobom

odôvodnené ().

Ústavný súd poukazuje tiež na to, že účelom predbežného opatrenia je dočasná

úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov

konania o predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní

o predbežnom opatrení. Všeobecný súd predbežným opatrením dočasne upravuje pomery

účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu,

kto sa vydania predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu,

proti komu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu

spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia

o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Predbežné opatrenia

predstavujú rozhodnutia, trvanie ktorých je obmedzené a môže byť kedykoľvek na návrh

zrušené ().

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta najmä arbitrárnosť vo vzťahu k zohľadneniu

najlepšieho záujmu maloletých, ako aj predbežné posúdenie neoprávneného premiestnenia

detí ako rodičovského únosu bez rešpektovania prezumpcie neviny a uložený zákaz styku

s maloletými považuje za neprimeraný trest zaň.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

napadnutým uznesením krajského súdu

V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu sa uvádza:

„Odvolací súd... sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý

predbežným opatrením upravil informačnú povinnosť matky, ktorej rozsah, tak ako bol

špecifikovaný súdom prvého stupňa aj odvolací súd považuje za dostatočný a spôsobilý

otcovi poskytnúť všetky potrebné informácie o podstatných náležitostiach týkajúcich

sa maloletých detí. Rovnako sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa,

keď zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal určenia

práva byť účastný na školských akciách maloletých detí konštatujúc, že takéto právo otca

nebolo žiadnym spôsobom obmedzené ani zakázané. Pokiaľ má otec záujem zúčastňovať

sa školských akcií maloletých detí, pri rešpektovaní súdom uloženého obmedzenia

má neobmedzené právo tak kedykoľvek učiniť. Rovnako má právo kontaktovať školu

maloletých detí a požiadať ju o informácie o školskom prospechu či školskej dochádzke

maloletých detí. Dôvody uvedené v odvolaní otca týkajúce sa informačnej povinnosti matky,

či určenia mu práva zúčastňovať sa školských akcií maloletých detí nemajú vplyv

na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a ako také ich odvolací súd vyhodnotil.

Pokiaľ ide o odvolanie otca v časti úpravy jeho osobného styku s maloletými deťmi,

odvolací súd udáva, že jeho právo na styk bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave

č. k. -175 zo dňa 23. 04. 2014 zakázané z dôvodu ochrany maloletých detí

za situácie, keď otec nerešpektoval rozhodnutia súdov Slovenskej republiky... a maloleté

deti neoprávnene premiestnil z územia Slovenskej republiky do USA. Odvolací súd

zdôrazňuje, že otec nepožiadal o zrušenie predbežného opatrenia, ktorým bol uložený zákaz

styku a neosvedčil, že pominuli dôvody pre jeho trvanie. Túto zásadnú skutočnosť otec

nepreukázal ani pred súdom prvého stupňa v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

a ani v odvolacom konaní. Odvolací súd ďalej udáva, že otec nepreukázal existenciu jeho

prechodného bydliska na území Slovenskej republiky, v ktorom mieni realizovať styk

s maloletými deťmi v zmysle jeho návrhu, čo odvolací súd v kontexte s ostatnými

skutočnosťami daného prejednávaného prípadu vyhodnotil prinajmenšom ako veľmi

nevierohodné...

... odvolací súd v tomto štádiu konania, berúc do úvahy ako prvoradý záujem

ochranu maloletých detí pred opakovaným protizákonným konaním otca, dospel k záveru,

že len na základe rozporných tvrdení oboch rodičov (vyžadujúcich si doplnenie

dokazovania, ktoré presahuje rámec predbežného opatrenia), bez informácií o možných

a reálnych pobytoch otca na území Slovenskej republiky vzhľadom na jeho pobyt v USA

a v Ugande potrebných pre posúdenie možností dočasného nariadenia úpravy asistovaného

styku v chránenom prostredí... uzavrel, že osobný styk otca s maloletými deťmi v zmysle

jeho návrhu a odvolania nie je možné v záujme maloletých detí takto upraviť.

Odvolací súd v snahe... zabezpečenia záujmu maloletých detí na ich právo

zabezpečenia kontaktu aj s druhým rodičom, rozdielne od súdu prvého stupňa dospel

k záveru, že potreba dočasnej úpravy pomerov úpravou kontaktu otca s maloletými deťmi

prostredníctvom programu Skype predbežným opatrením preukázaná bola. Tým,

že rodičovské práva k maloletým deťom majú obaja rodičia, má taktiež otec, ktorý

nie je s maloletými deťmi na území Slovenskej republiky, právo byť s nimi v kontakte,

vzhľadom na okolnosti daného prípadu prostredníctvom telekomunikačných prostriedkov.

Nakoľko z vykonaného dokazovania pre odvolací súd vyplynulo, že maloleté deti

nie sú v pravidelnom kontakte s otcom cez program Skype, ktorý je realizovaný výlučne

len na základe rozhodnutia matky s tým, že sama definuje potrebu presne určeného času

pre takýto kontakt otca s maloletými deťmi, ktorého sa má otec domáhať kedykoľvek,

odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a predbežne upravil čas

kontaktu otca s maloletými deťmi v tomto smere. Čo sa týka odvolania otca ohľadom

návrhu na telefonický kontakt s maloletými deťmi kedykoľvek v čase od 8.00 do 20.00 hod.,

odvolací súd, nezistiac naliehavú potrebu účastníkov na takejto úprave ani záujem

maloletých detí dospel k záveru, že odvolaniu otca v tejto časti nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením matky o tom, že nie je vhodné súdnym rozhodnutím

upravovať telefonický kontakt otca s maloletými deťmi kedykoľvek v čase od 08.00 hod. do

20.00 hod. z dôvodu plnenia si ich školských povinností a mimoškolských aktivít, a súčasne

udáva, že otec má právo s maloletými deťmi (ktoré sú vo veku, kedy sú schopné samé si

takýto kontakt s otcom korigovať) telefonovať. Pokiaľ otec zváži vhodnosť času, v ktorom

bude maloleté deti telefonicky kontaktovať a vhodnosť tém ich spoločných rozhovorov, ktoré

nebudú pre deti časovo a emocionálne náročné, odvolací súd má za to, že takýto kontakt

môže prebiehať a byť v záujme detí aj bez jeho úpravy súdnym rozhodnutím, ktoré síce

súčasnej právnej úprave neodporuje, avšak súčasne nastoľuje otázku jeho vykonateľnosti

v otcom navrhovanej forme.“

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu, ako aj judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že jednou z kľúčových požiadaviek vyvoditeľných

zo základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie je právo na účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému

uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu

(prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny

základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované

základné právo účastníka na spravodlivý proces. (napr. , obdobne pozri

rozhodnutia ESĽP Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).

Vychádzajúc z citovaného, ústavný súd dospel k záveru, že odôvodnenie

napadnutého uznesenia krajského súdu zodpovedá požiadavkám primeraného odôvodnenia

rozhodnutia predbežnej povahy o predbežnom opatrení, je vnútorne konzistentné

a zrozumiteľné, pričom krajský súd sa v ňom zaoberá všetkými podstatnými skutočnosťami,

ktoré sú potrebné pre posúdenie nevyhnutnosti zmeny skôr nariadeného predbežného

opatrenia. V napadnutom uznesení je primerane odôvodnená aj potreba úpravy styku

s maloletými v určenej forme a rozsahu, ktorá zohľadňuje výsledky doteraz vykonaného

dokazovania. Vzhľadom na to, že ústavný súd nie je oprávnený nahrádzať úvahu

všeobecných súdov vychádzajúcu z ich skutkových zistení vo veci svojou vlastnou,

a to zvlášť s prihliadnutím na dočasnú povahu úpravy styku otca s maloletými, ústavný súd

konštatuje, že neexistuje ústavne relevantný dôvod na to, aby do napadnutého rozhodnutia

krajského súdu zasiahol, pretože jeho obsah a odôvodnenie nesignalizujú takú príčinnú

súvislosť medzi napadnutým uznesením krajského súdu a obsahom sťažovateľom

označeného základného práva podľa a ani práva podľa

dohovoru, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti

pri predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva na ochranu

pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života

podľa čl. 19 ods. 2 a základného práva na rodičovskú výchovu a starostlivosť

podľa a 4 napadnutým uznesením krajského súdu

Namietané porušenie základných práv sťažovateľa na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 a na rodičovskú

výchovu a starostlivosť podľa a 4 sťažovateľ odvádza od porušenia

zásad spravodlivého procesu, t. j. od porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Za tejto situácie, ak ústavný súd dospel v časti II.1

tohto uznesenia k záveru, že kľúčové procesné práva sťažovateľa (základné právo podľa

a právo podľa dohovoru) napadnutým uznesením krajského

súdu nemohli byť porušené, nemožno uvažovať ani o porušení jeho hmotných práv

garantovaných čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 1 a 4, keďže ich porušenie sťažovateľ namietal

v priamej príčinnej súvislosti s namietaným porušením svojich práv procesnej povahy.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol aj túto časť časti sťažnosti

ako zjavne neopodstatnenú podľa .

II.3 K namietanému porušeniu práva na prezumpciu neviny garantovaného

a dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu

Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva prezumpcie neviny garantovaného

, ako aj dohovoru nad rámec už uvedeného ústavný súd

zdôrazňuje, že v preskúmavanej veci všeobecné súdy rozhodovali o predbežnej a dočasnej

úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu, pri ktorom

hodnotili skutkové a právne okolnosti prípadu, ktoré v konaní boli predmetom dokazovania

len v rozsahu postačujúcom na vydanie predbežného opatrenia. Tieto hodnotenia a závery

nie sú relevantné pre prípadné trestné konanie, v ktorom sú predmetom objasňovania všetky

znaky skutkovej podstaty trestného činu, z ktorého je páchateľ obvinený. Predbežný záver

o neoprávnenom premiestnení maloletých do USA a prípadná hrozba jeho opakovania

v budúcnosti je však relevantnou okolnosťou pre posudzovanie záujmov maloletých v tomto

konaní, a preto nemožno vytýkať všeobecným súdom, že ju zohľadňovali v konaní

o predbežnom opatrení. Takýto postup všeobecných súdov nemožno hodnotiť

ako prejudikovanie rozhodnutia trestného súdu či nerešpektovanie prezumpcie neviny

sťažovateľa. Zároveň výrok o zamietnutí návrhu na úpravu styku s maloletými deťmi

sťažovateľom požadovaným spôsobom nemožno kvalifikovať ako uloženie trestu

za spáchanie trestného činu, ako sťažovateľ (v podstate) argumentuje. Ústavný súd preto

aj túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákon a o ústavnom súde odmietol pri predbežnom

prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže bola sťažnosť sťažovateľa odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími

návrhmi v nej obsiahnutými už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2018