Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 173/2018
PDF · 313.15 KB
No categories available
IV. ÚS 173/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. septembra 2018
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)
a zo sudcov Ladislava Orosza a Miroslava Duriša prerokoval prijatú sťažnosť
, zastúpeného advokátkou
JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní
vedenom pod sp. zn. 31 CbZm 2/2007 za účasti Okresného súdu Košice I a takto
rozhodol:
1. Základné právo , na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom
pod sp. zn. 31 CbZm 2/2007 p o r u š e n é b o l i .
2. , p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý
zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý ,
uhradiť trovy konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť
centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej, Štúrova 20, Košice,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
28. decembra 2016 doručená sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 31 CbZm 2/2007 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ poukazuje na to, že návrhom z 9. októbra 2006 doručeným okresnému
súdu sa domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by okresný súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 254 650 Sk s príslušenstvom. Následne sťažovateľ
uvádza takýto priebeh napadnutého konania:
„... 3. Žalovaný podal proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky, ktoré boli
doručené Okresnému súdu Košice I dňa 19. 4. 2007
4. Okresný súd Košice I doručil 7. 5. 2007 námietky proti zmenkovému platobnému
rozkazu sťažovateľovi.
5. Dňa 22. 5. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie na Okresnom súde Košice I,
v priebehu ktorého sťažovateľ uviedol, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu
a odporca uviedol, že trvá na všetkých skutočnostiach a vyjadreniach uvedených
v námietkach.
6. Okresný súd Košice I dňa 25. 8. 2008 rozhodol uznesením o nariadení znaleckého
dokazovania .
7. Okresný súd Košice I dňa 9. 10. 2008 rozhodol uznesením o oprave uznesenia
zo dňa 25. 8. 2008, z dôvodu, že podaním zo dňa 7. 5. 2008 právny zástupca sťažovateľa
oznámil súdu, že zo strany sťažovateľa mu bola odvolaná plná moc na zastupovanie v tomto
spore.
8. Okresný súd Košice I dňa 19. 3. 2009 rozhodol uznesením o zrušení uznesenia
Okresného súdu Košice I sp. zn. 31 CbZm/2/2007 zo dňa 25. 8. 2008 a nariadil znalecké
dokazovanie .
9. Okresný súd Košice I dňa 5. 1. 2010 rozhodol uznesením o zrušení uznesenia
Okresného súdu Košice I sp. zn. 31 CbZm/2/2007 zo dňa 19. 3. 2009 a nariadil znalecké
dokazovanie . Dôvodom zrušenia uvedená uznesenia bolo,
že ustanovený znalec zomrel.
10. Sťažovateľ doručil Okresnému súdu Košice I vyjadrenie zo dňa 18. 7. 2011.
11. Okresný súd Košice I nariadil pojednávanie v termíne 15. 12. 2011. Toto
pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na deň 19. 1. 2012.
12. Okresný súd Košice I nariadil pojednávanie v termíne 19. 1. 2012. V priebehu
tohto pojednávania sťažovateľ doručil vyjadrenie, v ktorom navrhol, aby súd dal preskúmať
znalecký posudok znaleckému ústavu. Toto pojednávanie bolo
odročené na neurčito.
13. Okresný súd Košice I dňa 6. 2. 2012 rozhodol uznesením o nariadení znaleckého
dokazovania a uložil povinnosť podať znalecký posudok.
14. Okresný súd Košice I dňa 27. 2. 2013 rozhodol uznesením o uložení povinnosti
podať písomný znalecký posudok v lehote do 30. 4. 2013
15. Okresný súd Košice I dňa 14. 6. 2013 doručil právnej zástupkyni sťažovateľa
znalecký posudok č. 8/2013 a vyzval, aby sa k nemu vyjadrila v lehote 15 dní.
16. Okresný súd Košice I dňa 27. 6. 2013 rozhodol uznesením o priznaní odmeny
znalcovi za vypracovaný znalecký posudok.
17. Právna zástupkyňa sťažovateľa podala Okresnému súdu Košice I dňa 18. 7. 2013
podanie, v ktorom súhlasila so závermi znaleckého posudku č. 8/2013.
18. Okresný súd Košice I dňa 14. 8. 2013 nariadil pojednávanie v termíne
3. 10. 2013.
19. Dňa 3. 10. 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 7. 11. 2013
z dôvodu potreby doplnenia ďalšieho dokazovania.
20. Dňa 7. 11. 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, v priebehu ktorého súd rozhodol
rozsudkom, že Zmenkový platobný rozkaz, č. k. 27/Zm/97/2006 vydaný Okresným súdom
Košice I dňa 2. 4. 2007, ponecháva v platnosti.
21. Dňa 30. 12. 2013 bolo Okresnému súdu Košice I doručené odvolanie žalovaného
proti rozsudku zo dňa 7. 11. 2013.
22. Krajský súd v Košiciach rozhodol vo veci sp. zn. 4CoZm/11/2014 uznesením
dňa 25. 11. 2014, ktorým zrušil rozsudok, sp. zn. 31CbZm/2/2007 a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil.
23. Okresný súd Košice I dňa 23. 3. 2015 rozhodol uznesením o nariadení
znaleckého dokazovania znaleckým ústavom z odboru Písmoznalectvo – Ručné písmo –
Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorému uložil povinnosť podať
kontrolný znalecký posudok v lehote do 60 dní od doručenie súdneho spisu.
24. Okresný súd Košice I dňa 17. 7. 2015 rozhodol uznesením o zmene uznesenia
zo dňa 23. 3. 2015, z dôvodu, že Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline
nemohol vypracovať znalecký posudok, nakoľko znalkyňa
je zamestnankyňou Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Súd nariadil,
aby kontrolný znalecký posudok podal Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru
Slovenskej republiky.
25. Okresný súd Košice I dňa 30. 9. 2015 rozhodol uznesením o zmene výroku
uznesenia zo dňa 17. 7. 2015 z dôvodu, že uvedené uznesenie obsahovalo zrejmú
nesprávnosť.“
S poukazom na judikatúru ústavného súdu, Európskeho súdu pre ľudské práva
a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza takúto
argumentáciu:
„... 32. Predmetom konania, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice I, je spor
o úhradu sumy 254 650 Sk (8 452,83 EUR) s príslušenstvom, z dôvodu, že žalovaný dňa
16. 6. 2004 vystavil vlastnú zmenku v prospech remitenta – žalobcu na zmenkovú sumu
124 650 Sk so splatnosťou 12. 7. 2004 a dňa 25. 10. 2004 vystavil vlastnú zmenku
v prospech žalobcu na zmenkovú sumu 130 000 Sk so splatnosťou 7. 12. 2004. Žalobca
v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu uviedol, že na zmenku nebolo nič
zaplatené. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetné konanie je štandardnou agendou
všeobecných súdov Slovenskej republiky a preto nie je možné odôvodniť (ospravedlniť)
dĺžku uvedeného konania, ktoré trvá viac ako 10 rokov a 1 mesiac, a ktoré nie je
právoplatne skončené, zložitosťou veci.
33. Sťažovateľ si nie je vedomý toho, aby svojim konaním prispel k prieťahom
v konaní. Naopak, sťažovateľ postupoval v priebehu konania aktívne z dôvodu rýchlejšieho
prejednania a rozhodnutia súdu vo veci. Takého konanie je možné zhodnotiť ako súladné
so zásadou hospodárnosti a efektívnosti...
35. Zo spôsobu akým Okresný súd Košice I postupoval v uvedenom konaní je možné
skonštatovať, že počas celého priebehu konania súd nepostupoval v súlade so svojimi
povinnosťami, avšak za najvýraznejšie pochybenia, ktorých sa dopustil, sťažovateľ považuje
nasledujúce obdobia pasivity, resp. uskutočnenie nasledujúcich úkonov, ktoré zjavne
nesmerovali k čo najrýchlejšiemu prejednaniu a rozhodnutiu vo veci:
36. Dňa 24. 10. 2006 bol Okresnému súdu Košice I doručený návrh na vydanie
zmenkového platobného rozkazu. Súdny poplatok sťažovateľ uhradil v novembri 2006.
Okresný súd vydal zmenkový platobný rozkaz až 2. 4. 2007, čo sťažovateľ považuje
za neprimerané vo vzťahu k zložitosti uvedeného úkonu. Vzhľadom na povahu zmenky
ako listinného cenného papiera, súd vždy skúma, či predložená listina je skutočne zmenka.
Tento záver súdu sa vždy opiera o preverenie formálnych náležitostí zmenky, ktoré sú
stanovené v zákone č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový), ako obligatórne náležitosti
pre vystavenie zmenky...
39. ... povinnosťou súdu pred vydaním zmenkového platobného rozkazu je len
preskúmať zmenku z hľadiska jej formálnych náležitostí a to len v rozsahu, ktorý je potrebný
na predbežný záver o jej pravosti. Zároveň by súd mal prihliadať aj na účel právnej úpravy
zmenkového konania, ktorým je rozhodnúť o nárokoch žalobcu čo najrýchlejšie.
Z uvedeného nie je možno odôvodniť, prečo súd vydal zmenkový platobný rozkaz až po viac
ako 4 mesiacoch od zaplatenia súdneho poplatku sťažovateľom.
40. Okresný súd Košice I žiadosťou zo dňa 23. 4. 2007 požiadal o vyjadrenie
k námietkam proti zmenkovému platobnému rozkazu. Nasledujúci úkon vo veci uskutočnil
súd až nariadením pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 22. 5. 2008. V tomto období
pasivity, ktoré trvalo takmer 1 rok a 1 mesiac, súd okrem nariadenia pojednávania
neuskutočnil žiadny úkon...
42. Okresný súd Košice I dňa 5. 1. 2010 rozhodol uznesením o nariadení znaleckého
dokazovania a uložil mu povinnosť, aby v lehote 70 dní
po doručení spisu podal písomný znalecký posudok. Uvedený spis bol súdnemu znalcovi
doručený až 20. 4. 2010 a vypracovaný znalecký posudok bol doručený súdu až 12. 1. 2011.
V tomto období pasivity, ktoré trvalo viac ako 1 rok, súd okrem doručenia spisu súdnemu
znalcovi neuskutočnil žiadny úkon...
47. ... za obdobie pasivity od vydania uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania
až do doručenia vypracovaného znaleckého posudku, teda za obdobie dlhšie ako 1 rok,
v plnom rozsahu zodpovedá Okresný súd Košice I.
48. Okresný súd Košice I dňa 6. 2. 2012 rozhodol uznesením o nariadení znaleckého
dokazovania a uložil povinnosť podať znalecký posudok v lehote
60 dní od doručenia súdneho spisu. Súdny spis bol predložený na skúmanie dňa 9. 10. 2012
avšak neobsahoval originály sporných písomností. Odporca posledné doplnenie
porovnávacieho materiálu uskutočnil až 2. 1. 2013 (znalkyňa začala vykonávať znalecké
dokazovanie až po úplnom doplnení porovnávacieho materiálu). Nasledujúci úkon vo veci
uskutočnil súd až 27. 2. 2013, ktorým rozhodol uznesením o uložení povinnosti
podať písomný znalecký posudok v lehote do 30. 4. 2013. V tomto období
pasivity, ktoré trvalo viac ako 1 rok, súd okrem doručenia spisu súdnemu znalcovi
neuskutočnil žiadny úkon...
50. ... súdu trvalo doručenie súdneho spisu súdnemu znalcovi
4 mesiace a 15 dní a doručenie súdneho spisu (vrátane originálov sporných
písomností a ďalšieho porovnávacieho materiálu) súdnej znalkyni
takmer 11 mesiacov...
51. Znalecký posudok č. 8/2013, ktorý vyhotovila , a ktorý bol
doručený Okresnému súdu Košice 16. 5. 2013, súd doručil právnej zástupkyni sťažovateľa
až 20. 6. 2013, čo sťažovateľ považuje za neprimerané vo vzťahu k zložitosti uvedeného
úkonu.
52. Dňa 18. 12. 2014 bolo Okresnému súdu Košice I doručené uznesenie Krajského
súdu v Košiciach vo veci sp. zn. 4CoZm/11/2014, ktorým uložil povinnosť prvostupňovému
súdu, aby dal preskúmať obidva znalecké posudky vedeckému ústavu alebo inštitúcií.
Okresný súd Košice I rozhodol uznesením zo dňa 23. 3. 2015 o nariadení znaleckého
dokazovania Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Uvedené uznesenie
však bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľa až 19. 5. 2015. Sťažovateľ považuje
obdobie 5 mesiacov za neprimerané dlhé na vydanie a doručenie uznesenia, ktorým
si prvostupňový súd plnil povinnosť, ktorú mu uložil Krajský súd v Košiciach.
53. Okresný súd Košice I rozhodol dňa 17. 8. 2015 uznesením o nariadení
znaleckého dokazovania Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru
Slovenskej republiky a o uložení povinnosti vyhotoviť kontrolný znalecký posudok v lehote
60 dní od doručenia súdneho spisu. Právnej zástupkyni sťažovateľa nebol ku dňu podania
tejto sťažnosti doručený uvedený znalecký posudok a nemá ani informáciu o jeho
prípadnom spracovaní. Od 17. 8. 2015 nevykonal Okresný súd Košice I (okrem uznesenia
zo dňa 30. 9. 2015, ktorým opravil uvedené uznesenie z dôvodu zrejmej nesprávnosti),
žiadny úkon vo veci, čo predstavuje obdobie pasivity dlhšie ako 1 rok a 4 mesiace.
54. ... Neprimeraná dĺžka konania... nie je odôvodnená právnou, resp. faktickou
zložitosťou veci...
61. Ako je zrejmé z obsahu tejto sťažnosti, Krajský súd v Košiciach rozhodnutie
Okresného súdu Košice I dňa 25. 11. 2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom
Okresný súd Košice I až do dnešného dňa, okrem uznesení o nariadení znaleckého
dokazovania, neuskutočnil žiaden úkon a teda ani nerozhodol právoplatne vo veci.“
Vzhľadom na tieto skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„Právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené
v článku 48 ods. 2 Ústavy..., na prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené
v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru..., bolo postupom Okresného súdu Košice I vo veci
sp. zn. 31CbZm/2/2007 porušené.
... zakazuje Okresnému súdu Košice I pokračovať v porušovaní namietaných práv
sťažovateľa.
... prikazuje Okresnému súdu Košice I, aby konal vo veci sp. zn. 31CbZm/2/2007
bez prieťahov.
... priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 EUR.
Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“
Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje
takto:
„66. S prihliadnutím na to, že to bol práve okresný súd, orgán, ktorého úlohou
je ochrana zákonnosti a zmyslom činnosti, ktorého je postupovať v súdnom konaní tak, aby
ochrana práv bola rýchla a účinná, je dôsledok – pocit márnosti snahy dovolať
sa spravodlivosti, ktorý sťažovateľ nezvratne nadobudol, neospravedlniteľný.
67. ... Ujma je spôsobená sťažovateľovi predovšetkým tým, že Okresný súd Košice I
právoplatne nerozhodol vo veci už viac ako 10 rokov a 1 mesiac, čo vytvára
neakceptovateľne dlhý stav právnej neistoty, predovšetkým preto, že sťažovateľ stále nevie,
či žalovaný bude povinný plniť istinu vo výške 254 650 Sk (8 452,83 EUR) s príslušenstvom
a trovy konania.
68. S poukazom na 56. bod tejto sťažnosti, považuje sťažovateľ za potrebné, aby
Ústavný súd SR prihliadol na význam sporu v posudzovanom konaní vo zvýšenej miere
a aby táto skutočnosť ovplyvnila priznanie finančného zadosťučinenia v plne požadovanej
výške.“
Po predbežnom prerokovaní ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť
sťažovateľa uznesením sp. zn. IV. ÚS 173/2018 zo 6. marca 2018.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu
sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci
konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd zároveň vyzval predsedu okresného súdu,
aby sa vyjadril k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľa a predseda okresného súdu
ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedu okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s
§ 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,
keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril v prípise sp. zn. 1 Spr V 368/2018
zo 7. júna 2018, v ktorom zhrnul priebeh napadnutého konania a uviedol:
„Dňa 24. 10. 2006 bola Okresnému súdu Košice I doručená žaloba vo veci žalobcu:
... proti žalovanému: ... o zaplatenie zmenkovej
pohľadávky vo výške 254,650,- Sk s príslušenstvom.
Dňa 2. 4. 2007 vydal Okresný súd Košice I zmenkový platobný rozkaz
č. k. 27Zm/97/2006-10.
Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19. 4. 2007 podal žalovaný
námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu.
Uznesením zo dňa 23. 4. 2007 č. k. 27Zm/97/2006-14 Okresný súd Košice I vyzval
žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za podané námietky.
Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17. 5. 2007 podal žalovaný voči
vyššie uvedenému uzneseniu odvolanie a zároveň žiadal, aby bol oslobodený od súdneho
poplatku.
Z dôvodu, že žalovaný podal včas námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu
a zároveň požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku, bol dňa 28. 5. 2007 súdny spis
v zmysle platného rozvrhu práce preradený náhodným výberom do súdneho registra
CbZm (31CbZm/2/2007).
Dňa 11. 10. 2007 súd vyzval žalovaného na zdokladovanie svojich majetkových
a finančných pomerov za účelom rozhodnutia o žiadosti o oslobodenie od súdneho
poplatku.
Uznesením zo dňa 12. 12. 2007 č. k. 31CbZm/2/2007-23 súd priznal žalovanému
oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 25. 4. 2008 sudca tunajšieho súdu JUDr. Július Tóth vo veci nariadil termín
súdneho pojednávania na deň 22. 5. 2008 o 13.00 hod.
Dňa 22. 5. 2008 sa vo veci uskutočnilo súdne pojednávanie, ktoré bolo odročené
na neurčito z dôvodu potreby znaleckého dokazovania.
Uznesením zo dňa 25. 8. 2008 č. k. 31CbZm/2/2007-30 Okresný súd Košice I vo veci
nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo z dôvodu, že bolo potrebné
určiť na zmenke, či podpisy boli napísané alebo podpísané vlastnou rukou žalovaného.
Uznesením zo dňa 19. 3. 2009 č. k. 31CbZm/2/2007-38 súd zrušil uznesenie
Okresného súdu Košice I č. k. 31CbZm/2/2007-30 a nariadil znalecké dokazovanie iným
znalcom z dôvodu zaťaženosti predchádzajúceho ustanoveného znalca.
Výzvou zo dňa 25. 3. 2009 súd vyzval žalovaného, aby predložil súdu listinné dôkazy
- písomnosti úradnej alebo osobnej povahy z rokov 2002-2004 na účely vypracovania
znaleckého posudku z odboru písmoznalectvo.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 2. 4. 2009 doručil žalobca kópiu zmluvy
o pôžičke, ako aj výpisy z internetbankingu.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 20. 4. 2009 doručil žalovaný súdu kópie
listinných písomností s vlastnoručným podpisom pre účely vypracovania znaleckého
posudku.
Okresný súd Košice I výzvou zo dňa 1. 6. 2009 opätovne vyzval žalovaného
na predloženie nie kópií, ale originálov listín úradnej povahy z rokov 2002-2004.
Písomným podaním zo dňa 20. 7. 2009 doručil žalovaný originály písomných listín.
Z úradného záznamu spísaného dňa 22. 12. 2009 vyšším súdnym úradníkom
súd zistil, že ustanovený znalec zomrel.
Uznesením zo dňa 5. 1. 2010 č. k. 31 CbZm2/2007-55 súd zrušil uznesenie
31CbZm2/2007-38 a nariadil znalecké dokazovanie novým znalcom z odboru
písmoznalectvo z dôvodu, že súdom ustanoveným predchádzajúci znalec z odboru
písmoznalectva zomrel.
Dňa 12. 1. 2011 bol súdu doručený znalecký posudok č. 4/2011 od znalca
.
Uznesením zo dňa 16. 2. 2011 č. k. 31 CbZm/2/2007-127 súd priznal znalcovi
odmenu.
Dňa 29. 6. 2011 sudca vo veci nariadil súdne pojednávanie na deň 22. 9. 2011...
Dňa 22. 9. 2011 sa vo veci uskutočnilo súdne pojednávanie, ktoré bolo odročené
na neurčito z dôvodu ďalšieho vyjadrenia súdneho znalca.
Dňa 19. 1. 2012 sa vo veci uskutočnilo ďalšie súdne pojednávanie, ktoré bolo
odročené na neurčito z dôvodu žiadosti právnej zástupkyne žalobcu o nariadenie nového
znaleckého dokazovania v danej veci.
Uznesením zo dňa 6. 2. 2012 č. k. 31CbZm/2/2007-156 súd v danej veci nariadil
nové znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo.
Dňa 6. 5. 2013 bol vo veci doručený znalecký posudok č. 8/2013 od znalca
.
Uznesením zo dňa 27. 6. 2013 č. k. 31CbZm/2/2007-270 súd priznal znalkyni
odmenu za vypracovanie znaleckého posudku.
Následne dňa 10. 7. 2013 súd vo veci vytýčil termín pojednávania na... 3. 10. 2013...
Dňa 3. 10. 2013 sa vo veci uskutočnilo súdne pojednávanie, ktoré bolo odročené
na deň 7. 11. 2013 z dôvodu potreby doplnenia ďalšieho dokazovania.
Dňa 7. 11. 2013 sa vo veci uskutočnilo súdne pojednávanie a súd rozhodol
rozsudkom, v ktorom uviedol, že zmenkový platobný rozkaz 27Zm/97/2006-10 vydaný
Okresným súdom Košice I zo dňa 2. 4. 2007 ponecháva v platnosti.
Voči vyššie uvedenému rozsudku podal dňa 30. 12. 2013 žalovaný odvolanie.
Súdny spis bol predložený Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie
dňa 18. 6. 2014.
Uznesením zo dňa 25. 11. 2014 č. k. 4CoZm/11/2014-379 Krajský súd v Košiciach
zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Uznesením zo dňa 23. 3. 2015 č. k. 31CbZm/2/2007-385 súd nariadil znalecké
dokazovanie znaleckým ústavom z odboru písmoznalectva Ústav súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 9. 6. 2015 Ústav súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline informoval súd, že nemôže vypracovať znalecký posudok
a navrhol, aby kontrolný znalecký posudok vypracoval Kriminalistický a expertízny ústav
Policajného zboru Slovenskej republiky v Bratislave.
Uznesením zo dňa 17. 7. 2015 č. k. 31CbZm/2/2007-393 súd zmenil uznesenie
zo dňa 23. 3. 2015 č. k. 31CbZm/2/2007-385 a nariadil znalecké dokazovanie z odboru
písmoznalectvo Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Slovenskej
republiky.
Dňa 9. 12. 2016 bol Okresnému súdu Košice I doručený znalecký posudok
z Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenskej republiky
v Bratislave.
Dňa 9. 2. 2017 súd vo veci nariadil súdne pojednávanie, ktoré bolo pre neprítomnosť
strán sporu odročené na deň 16. 3. 2017 a súdne pojednávanie na deň 16. 3. 2017 bolo
preročené na nový termín z dôvodu žiadosti právnej zástupkyne žalovaného.
Na súdnom pojednávaní konanom dňa 6. 4. 2017 súd vo veci rozhodol rozsudkom.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 29. 5. 2017 podal žalobca voči vyššie
uvedenému rozsudku odvolanie.
Uznesením zo dňa 13. 4. 2018 č. k. 4CoZm/1/2018-735 Krajský súd v Košiciach
zastavil odvolacie konanie.“
Sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní z 18. júla 2018
k vyjadreniu predsedu okresného súdu podal takéto stanovisko:
„4. Z pripojeného vyjadrenia okresného súdu vyplýva, tak, ako aj zo sťažnosti
sťažovateľa, že činnosť okresného súdu nebola plynulá a efektívna, medzi jednotlivými
úkonmi vykonávanými súdom boli neprimerane dlhé časové obdobia, pričom aj formálne
úkony súdu, ako predloženie spisu znalcom po nariadení znaleckého dokazovania, zabrali
súdu neprimerane dlhý čas, za každým aj niekoľko mesiacov. Ďalej sťažovateľ poukazuje
na to, súladne so sťažnosťou, že napriek tomu, že súd opakovane nariadil znalecké
dokazovanie a súdom ustanovení znalci nepodali znalecký posudok v súdom stanovenej
lehote, tento nevykonal na nápravu vzniknutého stavu žiadne opatrenia.
5. Ako to vyplýva aj z vyjadrenia okresného súdu, konanie bolo v štádiu odvolacieho
konania zastavené kvôli úmrtiu žalobcu (správne má byť žalovaného, pozn.). Sťažovateľ
nemôže vzniknutú situáciu nedávať do súvislosti s neprimerane dlhým konaním súdu
v skrátenom konaní. Sťažovateľ podal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu
dňa 24. 10. 2016, vedený legitímnym očakávaním, že prostredníctvom tohto procesného
postupu dosiahne v krátkom čase odstránenie stavu svojej právnej neistoty. Konanie
trvajúce takmer 11 a pol roka nezodpovedá vo všeobecnosti právu sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote a osobitne
nie v konaní, v ktorom navrhovateľ oprávnene očakáva oproti štandardnému konaniu
skrátený a rýchlejší postup.“
II.
Ústavný súd si vyžiadal súdny spis okresného súdu, pričom zistil, že priebeh
napadnutého konania v podstatnom zodpovedá tomu, ako to uviedol predseda okresného
súdu vo svojom vyjadrení. Ústavný súd preto vychádzal z priebehu napadnutého konania
tak, ako ho vymedzil predseda okresného súdu vo vyjadrení zo 7. júna 2018.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 CbZm 2/2007.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej
sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca bol podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia,
aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.
Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého
sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.
Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,
kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Ústavný súd hodnotil postup okresného súdu v napadnutom konaní a jeho jednotlivé
procesné úkony podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ ide o úkony
vykonané do 30. júna 2016. Ústavný súd tiež poukazuje na to, že 1. júla 2016 nadobudol
účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Podľa § 470
ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Postup okresného súdu v napadnutom konaní od 1. júla 2016
bolo takto potrebné hodnotiť aj podľa ustanovení Civilného sporového poriadku.
Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09) už uviedol,
že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže
zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty
týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom,
aby o ich veci rozhodol.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého
kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní
o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd
uvádza, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o nároku sťažovateľa
na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej z vlastnej zmenky. Z právneho hľadiska
predmetnú vec možno považovať za bežnú agendu rozhodovania všeobecných súdov.
V prerokúvanom prípade možno identifikovať prvok faktickej zložitosti – potrebu
posúdenia pravosti podpisu na zmenke súdnym znalcom. Napadnuté konanie v čase
rozhodovania ústavného súdu trvá takmer 12 rokov s tým, že okresný súd vo veci rozhodol
dvakrát. Odvolací súd prvý rozsudok okresného súdu zrušil. Aktuálne – v štádiu
rozhodovania o odvolaní proti druhému rozsudku vo veci – odvolací súd konanie zastavil
z dôvodu úmrtia žalovaného (17. jún 2017, pozn.).
2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako strany
(účastníka) napadnutého konania. V konaní sťažovateľa neidentifikoval skutočnosti,
ktoré by prispeli k celkovej dĺžke napadnutého konania.
3. V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom konaní
ústavný súd poukazuje na to, že v čase rozhodovania ústavného súdu napadnuté konanie
okresného súdu trvalo takmer 12 rokov ‒čo je samo osebe neakceptovateľné.
Vychádzajúc zo súdneho spisu – v napadnutom konaní sa nevyskytli obdobia
výraznej nečinnosti okresného súdu. Na druhej strane je však potrebné postup okresného
súdu v napadnutom konaní hodnotiť ako neefektívny a nesústredený. Vo výraznej miere
k celkovej dĺžke napadnutého konania prispela potreba znaleckého dokazovania.
V napadnutom konaní boli celkovo vypracované tri znalecké posudky. Zo spisu vyplýva,
že medzi ustanovením znalca a predložením príslušného znaleckého posudku zakaždým
uplynulo obdobie približne jedného roka s tým, že okresný súd urgoval predloženie
príslušného znaleckého posudku, pričom ku sklzu došlo napr. z dôvodu práceneschopnosti
osoby, ktorá mala vykonať znalecké skúmanie (v prípade tretieho znaleckého posudku).
K uvedeným prieťahom takto došlo z dôvodov na strane súdnych znalcov
(zaneprázdnenosť, práceneschopnosť), tieto okolnosti však je potrebné pripočítať na ťarchu
okresného súdu. Ako prvok neefektívneho a nesústredeného postupu možno hodnotiť to,
že okresný súd rozhodol na podklade dvoch znaleckých posudkov s rozdielnymi
a protichodnými závermi bez toho, aby nariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom.
Uvedenú skutočnosť vytkol okresnému súdu aj Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský
súd“) v uznesení z 25. novembra 2014, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu
zo 7. novembra 2013.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzavrel, že postupom okresného súdu
v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom predovšetkým z dôvodu neefektívneho
a nesústredeného postupu, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku
nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
Ústavný súd nevyhovel sťažnosti sťažovateľa v časti, v ktorej žiadal, aby prikázal
okresnému súdu, aby v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy, v danej veci konal
bez zbytočných prieťahov (bod 4 výroku nálezu). Ústavný súd vychádzal z toho, že krajský
súd uznesením z 13. apríla 2018 zastavil konanie z dôvodu úmrtia žalovaného. Predmetné
uznesenie krajského súdu okresný súd 18. mája 2018 doručil právnej zástupkyni
sťažovateľa.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Sťažovateľ požaduje priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 6 000 €.
S prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci – na dĺžku napadnutého konania,
na neefektívny a nesústredený postup okresného súdu a rovnako aj na to, že k celkovej
dĺžke konania prispela potreba opakovaného znaleckého dokazovania a okolnosti na strane
súdnych znalcov – pracovná vyťaženosť a práceneschopnosť, ústavný súd priznal
sťažovateľovi sumu 3 000 €. Priznaná suma finančného zadosťučinenia je podľa názoru
ústavného súdu primeraná konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 2 výroku
nálezu).
Sťažovateľ tiež žiadal úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli
v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnou zástupkyňou.
Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,
ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania v sume 363,79 €
(bod 3 výroku nálezu) v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za 2 úkony
právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd
vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2016
v sume 143 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a náhrady hotových
výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 8,58 € (1/100 výpočtového
základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 303,16 €. Z priloženého
osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty vyplýva, že právna zástupkyňa
je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), preto uvedená suma bola zvýšená
o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľa (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. septembra 2018