Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 173/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. septembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Ladislava Orosza a Miroslava Duriša prerokoval prijatú sťažnosť

, zastúpeného advokátkou

JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. za účasti Okresného súdu Košice I a takto

rozhodol:

1. Základné právo , na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. , p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý ,

uhradiť trovy konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť

centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej, Štúrova 20, Košice,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. decembra 2016 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa (ďalej len „“) a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ poukazuje na to, že návrhom z 9. októbra 2006 doručeným okresnému

súdu sa domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by okresný súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 254 650 Sk s príslušenstvom. Následne sťažovateľ

uvádza takýto priebeh napadnutého konania:

„... 3. Žalovaný podal proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky, ktoré boli

doručené Okresnému súdu Košice I dňa 19. 4. 2007

4. Okresný súd Košice I doručil 7. 5. 2007 námietky proti zmenkovému platobnému

rozkazu sťažovateľovi.

5. Dňa 22. 5. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie na Okresnom súde Košice I,

v priebehu ktorého sťažovateľ uviedol, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu

a odporca uviedol, že trvá na všetkých skutočnostiach a vyjadreniach uvedených

v námietkach.

6. Okresný súd Košice I dňa 25. 8. 2008 rozhodol uznesením o nariadení znaleckého

dokazovania .

7. Okresný súd Košice I dňa 9. 10. 2008 rozhodol uznesením o oprave uznesenia

zo dňa 25. 8. 2008, z dôvodu, že podaním zo dňa 7. 5. 2008 právny zástupca sťažovateľa

oznámil súdu, že zo strany sťažovateľa mu bola odvolaná plná moc na zastupovanie v tomto

spore.

8. Okresný súd Košice I dňa 19. 3. 2009 rozhodol uznesením o zrušení uznesenia

Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 25. 8. 2008 a nariadil znalecké

dokazovanie .

9. Okresný súd Košice I dňa 5. 1. 2010 rozhodol uznesením o zrušení uznesenia

Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 19. 3. 2009 a nariadil znalecké

dokazovanie . Dôvodom zrušenia uvedená uznesenia bolo,

že ustanovený znalec zomrel.

10. Sťažovateľ doručil Okresnému súdu Košice I vyjadrenie zo dňa 18. 7. 2011.

11. Okresný súd Košice I nariadil pojednávanie v termíne 15. 12. 2011. Toto

pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na deň 19. 1. 2012.

12. Okresný súd Košice I nariadil pojednávanie v termíne 19. 1. 2012. V priebehu

tohto pojednávania sťažovateľ doručil vyjadrenie, v ktorom navrhol, aby súd dal preskúmať

znalecký posudok znaleckému ústavu. Toto pojednávanie bolo

odročené na neurčito.

13. Okresný súd Košice I dňa 6. 2. 2012 rozhodol uznesením o nariadení znaleckého

dokazovania a uložil povinnosť podať znalecký posudok.

14. Okresný súd Košice I dňa 27. 2. 2013 rozhodol uznesením o uložení povinnosti

podať písomný znalecký posudok v lehote do 30. 4. 2013

15. Okresný súd Košice I dňa 14. 6. 2013 doručil právnej zástupkyni sťažovateľa

znalecký posudok č. 8/2013 a vyzval, aby sa k nemu vyjadrila v lehote 15 dní.

16. Okresný súd Košice I dňa 27. 6. 2013 rozhodol uznesením o priznaní odmeny

znalcovi za vypracovaný znalecký posudok.

17. Právna zástupkyňa sťažovateľa podala Okresnému súdu Košice I dňa 18. 7. 2013

podanie, v ktorom súhlasila so závermi znaleckého posudku č. 8/2013.

18. Okresný súd Košice I dňa 14. 8. 2013 nariadil pojednávanie v termíne

3. 10. 2013.

19. Dňa 3. 10. 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 7. 11. 2013

z dôvodu potreby doplnenia ďalšieho dokazovania.

20. Dňa 7. 11. 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, v priebehu ktorého súd rozhodol

rozsudkom, že Zmenkový platobný rozkaz, č. k. 27/Zm/97/2006 vydaný Okresným súdom

Košice I dňa 2. 4. 2007, ponecháva v platnosti.

21. Dňa 30. 12. 2013 bolo Okresnému súdu Košice I doručené odvolanie žalovaného

proti rozsudku zo dňa 7. 11. 2013.

22. Krajský súd v Košiciach rozhodol vo veci sp. zn. uznesením

dňa 25. 11. 2014, ktorým zrušil rozsudok, sp. zn. a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie, z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil.

23. Okresný súd Košice I dňa 23. 3. 2015 rozhodol uznesením o nariadení

znaleckého dokazovania znaleckým z odboru Písmoznalectvo – Ručné písmo –

Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorému uložil povinnosť podať

kontrolný znalecký posudok v lehote do 60 dní od doručenie súdneho spisu.

24. Okresný súd Košice I dňa 17. 7. 2015 rozhodol uznesením o zmene uznesenia

zo dňa 23. 3. 2015, z dôvodu, že Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline

nemohol vypracovať znalecký posudok, nakoľko znalkyňa

je zamestnankyňou Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Súd nariadil,

aby kontrolný znalecký posudok podal Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru

Slovenskej republiky.

25. Okresný súd Košice I dňa 30. 9. 2015 rozhodol uznesením o zmene výroku

uznesenia zo dňa 17. 7. 2015 z dôvodu, že uvedené uznesenie obsahovalo zrejmú

nesprávnosť.“

S poukazom na judikatúru ústavného súdu, Európskeho súdu pre ľudské práva

a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza takúto

argumentáciu:

„... 32. Predmetom konania, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice I, je spor

o úhradu sumy 254 650 Sk (8 452,83 EUR) s príslušenstvom, z dôvodu, že žalovaný dňa

16. 6. 2004 vystavil vlastnú zmenku v prospech remitenta – žalobcu na zmenkovú sumu

124 650 Sk so splatnosťou 12. 7. 2004 a dňa 25. 10. 2004 vystavil vlastnú zmenku

v prospech žalobcu na zmenkovú sumu 130 000 Sk so splatnosťou 7. 12. 2004. Žalobca

v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu uviedol, že na zmenku nebolo nič

zaplatené. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetné konanie je štandardnou agendou

všeobecných súdov Slovenskej republiky a preto nie je možné odôvodniť (ospravedlniť)

dĺžku uvedeného konania, ktoré trvá viac ako 10 rokov a 1 mesiac, a ktoré nie je

právoplatne skončené, zložitosťou veci.

33. Sťažovateľ si nie je vedomý toho, aby svojim konaním prispel k prieťahom

v konaní. Naopak, sťažovateľ postupoval v priebehu konania aktívne z dôvodu rýchlejšieho

prejednania a rozhodnutia súdu vo veci. Takého konanie je možné zhodnotiť ako súladné

so zásadou hospodárnosti a efektívnosti...

35. Zo spôsobu akým Okresný súd Košice I postupoval v uvedenom konaní je možné

skonštatovať, že počas celého priebehu konania súd nepostupoval v súlade so svojimi

povinnosťami, avšak za najvýraznejšie pochybenia, ktorých sa dopustil, sťažovateľ považuje

nasledujúce obdobia pasivity, resp. uskutočnenie nasledujúcich úkonov, ktoré zjavne

nesmerovali k čo najrýchlejšiemu prejednaniu a rozhodnutiu vo veci:

36. Dňa 24. 10. 2006 bol Okresnému súdu Košice I doručený návrh na vydanie

zmenkového platobného rozkazu. Súdny poplatok sťažovateľ uhradil v novembri 2006.

Okresný súd vydal zmenkový platobný rozkaz až 2. 4. 2007, čo sťažovateľ považuje

za neprimerané vo vzťahu k zložitosti uvedeného úkonu. Vzhľadom na povahu zmenky

ako listinného cenného papiera, súd vždy skúma, či predložená listina je skutočne zmenka.

Tento záver súdu sa vždy opiera o preverenie formálnych náležitostí zmenky, ktoré sú

stanovené v (Zákon zmenkový a šekový), ako obligatórne náležitosti

pre vystavenie zmenky...

39. ... povinnosťou súdu pred vydaním zmenkového platobného rozkazu je len

preskúmať zmenku z hľadiska jej formálnych náležitostí a to len v rozsahu, ktorý je potrebný

na predbežný záver o jej pravosti. Zároveň by súd mal prihliadať aj na účel právnej úpravy

zmenkového konania, ktorým je rozhodnúť o nárokoch žalobcu čo najrýchlejšie.

Z uvedeného nie je možno odôvodniť, prečo súd vydal zmenkový platobný rozkaz až po viac

ako 4 mesiacoch od zaplatenia súdneho poplatku sťažovateľom.

40. Okresný súd Košice I žiadosťou zo dňa 23. 4. 2007 požiadal o vyjadrenie

k námietkam proti zmenkovému platobnému rozkazu. Nasledujúci úkon vo veci uskutočnil

súd až nariadením pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 22. 5. 2008. V tomto období

pasivity, ktoré trvalo takmer 1 rok a 1 mesiac, súd okrem nariadenia pojednávania

neuskutočnil žiadny úkon...

42. Okresný súd Košice I dňa 5. 1. 2010 rozhodol uznesením o nariadení znaleckého

dokazovania a uložil mu povinnosť, aby v lehote 70 dní

po doručení spisu podal písomný znalecký posudok. Uvedený spis bol súdnemu znalcovi

doručený až 20. 4. 2010 a vypracovaný znalecký posudok bol doručený súdu až 12. 1. 2011.

V tomto období pasivity, ktoré trvalo viac ako 1 rok, súd okrem doručenia spisu súdnemu

znalcovi neuskutočnil žiadny úkon...

47. ... za obdobie pasivity od vydania uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania

až do doručenia vypracovaného znaleckého posudku, teda za obdobie dlhšie ako 1 rok,

v plnom rozsahu zodpovedá Okresný súd Košice I.

48. Okresný súd Košice I dňa 6. 2. 2012 rozhodol uznesením o nariadení znaleckého

dokazovania a uložil povinnosť podať znalecký posudok v lehote

60 dní od doručenia súdneho spisu. Súdny spis bol predložený na skúmanie dňa 9. 10. 2012

avšak neobsahoval originály sporných písomností. Odporca posledné doplnenie

porovnávacieho materiálu uskutočnil až 2. 1. 2013 (znalkyňa začala vykonávať znalecké

dokazovanie až po úplnom doplnení porovnávacieho materiálu). Nasledujúci úkon vo veci

uskutočnil súd až 27. 2. 2013, ktorým rozhodol uznesením o uložení povinnosti

podať písomný znalecký posudok v lehote do 30. 4. 2013. V tomto období

pasivity, ktoré trvalo viac ako 1 rok, súd okrem doručenia spisu súdnemu znalcovi

neuskutočnil žiadny úkon...

50. ... súdu trvalo doručenie súdneho spisu súdnemu znalcovi

4 mesiace a 15 dní a doručenie súdneho spisu (vrátane originálov sporných

písomností a ďalšieho porovnávacieho materiálu) súdnej znalkyni

takmer 11 mesiacov...

51. Znalecký posudok č. 8/2013, ktorý vyhotovila , a ktorý bol

doručený Okresnému súdu Košice 16. 5. 2013, súd doručil právnej zástupkyni sťažovateľa

až 20. 6. 2013, čo sťažovateľ považuje za neprimerané vo vzťahu k zložitosti uvedeného

úkonu.

52. Dňa 18. 12. 2014 bolo Okresnému súdu Košice I doručené uznesenie Krajského

súdu v Košiciach vo veci sp. zn. , ktorým uložil povinnosť prvostupňovému

súdu, aby dal preskúmať obidva znalecké posudky vedeckému ústavu alebo inštitúcií.

Okresný súd Košice I rozhodol uznesením zo dňa 23. 3. 2015 o nariadení znaleckého

dokazovania súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Uvedené uznesenie

však bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľa až 19. 5. 2015. Sťažovateľ považuje

obdobie 5 mesiacov za neprimerané dlhé na vydanie a doručenie uznesenia, ktorým

si prvostupňový súd plnil povinnosť, ktorú mu uložil Krajský súd v Košiciach.

53. Okresný súd Košice I rozhodol dňa 17. 8. 2015 uznesením o nariadení

znaleckého dokazovania Kriminalistickým a expertíznym Policajného zboru

Slovenskej republiky a o uložení povinnosti vyhotoviť kontrolný znalecký posudok v lehote

60 dní od doručenia súdneho spisu. Právnej zástupkyni sťažovateľa nebol ku dňu podania

tejto sťažnosti doručený uvedený znalecký posudok a nemá ani informáciu o jeho

prípadnom spracovaní. Od 17. 8. 2015 nevykonal Okresný súd Košice I (okrem uznesenia

zo dňa 30. 9. 2015, ktorým opravil uvedené uznesenie z dôvodu zrejmej nesprávnosti),

žiadny úkon vo veci, čo predstavuje obdobie pasivity dlhšie ako 1 rok a 4 mesiace.

54. ... Neprimeraná dĺžka konania... nie je odôvodnená právnou, resp. faktickou

zložitosťou veci...

61. Ako je zrejmé z obsahu tejto sťažnosti, Krajský súd v Košiciach rozhodnutie

Okresného súdu Košice I dňa 25. 11. 2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom

Okresný súd Košice I až do dnešného dňa, okrem uznesení o nariadení znaleckého

dokazovania, neuskutočnil žiaden úkon a teda ani nerozhodol právoplatne vo veci.“

Vzhľadom na tieto skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené

v článku 48 ods. 2 ..., na prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené

v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru..., bolo postupom Okresného súdu Košice I vo veci

sp. zn. porušené.

... zakazuje Okresnému súdu Košice I pokračovať v porušovaní namietaných práv

sťažovateľa.

... prikazuje Okresnému súdu Košice I, aby konal vo veci sp. zn.

bez prieťahov.

... priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 EUR.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje

takto:

„66. S prihliadnutím na to, že to bol práve okresný súd, orgán, ktorého úlohou

je ochrana zákonnosti a zmyslom činnosti, ktorého je postupovať v súdnom konaní tak, aby

ochrana práv bola rýchla a účinná, je dôsledok – pocit márnosti snahy dovolať

sa spravodlivosti, ktorý sťažovateľ nezvratne nadobudol, neospravedlniteľný.

67. ... Ujma je spôsobená sťažovateľovi predovšetkým tým, že Okresný súd Košice I

právoplatne nerozhodol vo veci už viac ako 10 rokov a 1 mesiac, čo vytvára

neakceptovateľne dlhý stav právnej neistoty, predovšetkým preto, že sťažovateľ stále nevie,

či žalovaný bude povinný plniť istinu vo výške 254 650 Sk (8 452,83 EUR) s príslušenstvom

a trovy konania.

68. S poukazom na 56. bod tejto sťažnosti, považuje sťažovateľ za potrebné, aby

Ústavný súd SR prihliadol na význam sporu v posudzovanom konaní vo zvýšenej miere

a aby táto skutočnosť ovplyvnila priznanie finančného zadosťučinenia v plne požadovanej

výške.“

Po predbežnom prerokovaní ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť

sťažovateľa uznesením sp. zn. zo 6. marca 2018.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu

sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd zároveň vyzval predsedu okresného súdu,

aby sa vyjadril k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľa a predseda okresného súdu

ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril v prípise sp. zn.

zo 7. júna 2018, v ktorom zhrnul priebeh napadnutého konania a uviedol:

„Dňa 24. 10. 2006 bola Okresnému súdu Košice I doručená žaloba vo veci žalobcu:

... proti žalovanému: ... o zaplatenie zmenkovej

pohľadávky vo výške 254,650,- Sk s príslušenstvom.

Dňa 2. 4. 2007 vydal Okresný súd Košice I zmenkový platobný rozkaz

č. k. -10.

Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19. 4. 2007 podal žalovaný

námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu.

Uznesením zo dňa 23. 4. 2007 č. k. -14 Okresný súd Košice I vyzval

žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za podané námietky.

Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17. 5. 2007 podal žalovaný voči

vyššie uvedenému uzneseniu odvolanie a zároveň žiadal, aby bol oslobodený od súdneho

poplatku.

Z dôvodu, že žalovaný podal včas námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu

a zároveň požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku, bol dňa 28. 5. 2007 súdny spis

v zmysle platného rozvrhu práce preradený náhodným výberom do súdneho registra

CbZm ().

Dňa 11. 10. 2007 súd vyzval žalovaného na zdokladovanie svojich majetkových

a finančných pomerov za účelom rozhodnutia o žiadosti o oslobodenie od súdneho

poplatku.

Uznesením zo dňa 12. 12. 2007 č. k. -23 súd priznal žalovanému

oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 25. 4. 2008 sudca tunajšieho súdu JUDr. Július Tóth vo veci nariadil termín

súdneho pojednávania na deň 22. 5. 2008 o 13.00 hod.

Dňa 22. 5. 2008 sa vo veci uskutočnilo súdne pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito z dôvodu potreby znaleckého dokazovania.

Uznesením zo dňa 25. 8. 2008 č. k. -30 Okresný súd Košice I vo veci

nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo z dôvodu, že bolo potrebné

určiť na zmenke, či podpisy boli napísané alebo podpísané vlastnou rukou žalovaného.

Uznesením zo dňa 19. 3. 2009 č. k. -38 súd zrušil uznesenie

Okresného súdu Košice I č. k. -30 a nariadil znalecké dokazovanie iným

znalcom z dôvodu zaťaženosti predchádzajúceho ustanoveného znalca.

Výzvou zo dňa 25. 3. 2009 súd vyzval žalovaného, aby predložil súdu listinné dôkazy

- písomnosti úradnej alebo osobnej povahy z rokov 2002-2004 na účely vypracovania

znaleckého posudku z odboru písmoznalectvo.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 2. 4. 2009 doručil žalobca kópiu zmluvy

o pôžičke, ako aj výpisy z internetbankingu.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 20. 4. 2009 doručil žalovaný súdu kópie

listinných písomností s vlastnoručným podpisom pre účely vypracovania znaleckého

posudku.

Okresný súd Košice I výzvou zo dňa 1. 6. 2009 opätovne vyzval žalovaného

na predloženie nie kópií, ale originálov listín úradnej povahy z rokov 2002-2004.

Písomným podaním zo dňa 20. 7. 2009 doručil žalovaný originály písomných listín.

Z úradného záznamu spísaného dňa 22. 12. 2009 vyšším súdnym úradníkom

súd zistil, že ustanovený znalec zomrel.

Uznesením zo dňa 5. 1. 2010 č. k. -55 súd zrušil uznesenie

-38 a nariadil znalecké dokazovanie novým znalcom z odboru

písmoznalectvo z dôvodu, že súdom ustanoveným predchádzajúci znalec z odboru

písmoznalectva zomrel.

Dňa 12. 1. 2011 bol súdu doručený znalecký posudok č. 4/2011 od znalca

.

Uznesením zo dňa 16. 2. 2011 č. k. -127 súd priznal znalcovi

odmenu.

Dňa 29. 6. 2011 sudca vo veci nariadil súdne pojednávanie na deň 22. 9. 2011...

Dňa 22. 9. 2011 sa vo veci uskutočnilo súdne pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito z dôvodu ďalšieho vyjadrenia súdneho znalca.

Dňa 19. 1. 2012 sa vo veci uskutočnilo ďalšie súdne pojednávanie, ktoré bolo

odročené na neurčito z dôvodu žiadosti právnej zástupkyne žalobcu o nariadenie nového

znaleckého dokazovania v danej veci.

Uznesením zo dňa 6. 2. 2012 č. k. -156 súd v danej veci nariadil

nové znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo.

Dňa 6. 5. 2013 bol vo veci doručený znalecký posudok č. 8/2013 od znalca

.

Uznesením zo dňa 27. 6. 2013 č. k. -270 súd priznal znalkyni

odmenu za vypracovanie znaleckého posudku.

Následne dňa 10. 7. 2013 súd vo veci vytýčil termín pojednávania na... 3. 10. 2013...

Dňa 3. 10. 2013 sa vo veci uskutočnilo súdne pojednávanie, ktoré bolo odročené

na deň 7. 11. 2013 z dôvodu potreby doplnenia ďalšieho dokazovania.

Dňa 7. 11. 2013 sa vo veci uskutočnilo súdne pojednávanie a súd rozhodol

rozsudkom, v ktorom uviedol, že zmenkový platobný rozkaz -10 vydaný

Okresným súdom Košice I zo dňa 2. 4. 2007 ponecháva v platnosti.

Voči vyššie uvedenému rozsudku podal dňa 30. 12. 2013 žalovaný odvolanie.

Súdny spis bol predložený Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie

dňa 18. 6. 2014.

Uznesením zo dňa 25. 11. 2014 č. k. -379 Krajský súd v Košiciach

zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uznesením zo dňa 23. 3. 2015 č. k. -385 súd nariadil znalecké

dokazovanie znaleckým z odboru písmoznalectva Ústav súdneho inžinierstva

Žilinskej univerzity v Žiline.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 9. 6. 2015 Ústav súdneho inžinierstva

Žilinskej univerzity v Žiline informoval súd, že nemôže vypracovať znalecký posudok

a navrhol, aby kontrolný znalecký posudok vypracoval Kriminalistický a expertízny ústav

Policajného zboru Slovenskej republiky v Bratislave.

Uznesením zo dňa 17. 7. 2015 č. k. -393 súd zmenil uznesenie

zo dňa 23. 3. 2015 č. k. -385 a nariadil znalecké dokazovanie z odboru

písmoznalectvo Kriminalistickým a expertíznym Policajného zboru Slovenskej

republiky.

Dňa 9. 12. 2016 bol Okresnému súdu Košice I doručený znalecký posudok

z Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenskej republiky

v Bratislave.

Dňa 9. 2. 2017 súd vo veci nariadil súdne pojednávanie, ktoré bolo pre neprítomnosť

strán sporu odročené na deň 16. 3. 2017 a súdne pojednávanie na deň 16. 3. 2017 bolo

preročené na nový termín z dôvodu žiadosti právnej zástupkyne žalovaného.

Na súdnom pojednávaní konanom dňa 6. 4. 2017 súd vo veci rozhodol rozsudkom.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 29. 5. 2017 podal žalobca voči vyššie

uvedenému rozsudku odvolanie.

Uznesením zo dňa 13. 4. 2018 č. k. -735 Krajský súd v Košiciach

zastavil odvolacie konanie.“

Sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní z 18. júla 2018

k vyjadreniu predsedu okresného súdu podal takéto stanovisko:

„4. Z pripojeného vyjadrenia okresného súdu vyplýva, tak, ako aj zo sťažnosti

sťažovateľa, že činnosť okresného súdu nebola plynulá a efektívna, medzi jednotlivými

úkonmi vykonávanými súdom boli neprimerane dlhé časové obdobia, pričom aj formálne

úkony súdu, ako predloženie spisu znalcom po nariadení znaleckého dokazovania, zabrali

súdu neprimerane dlhý čas, za každým aj niekoľko mesiacov. Ďalej sťažovateľ poukazuje

na to, súladne so sťažnosťou, že napriek tomu, že súd opakovane nariadil znalecké

dokazovanie a súdom ustanovení znalci nepodali znalecký posudok v súdom stanovenej

lehote, tento nevykonal na nápravu vzniknutého stavu žiadne opatrenia.

5. Ako to vyplýva aj z vyjadrenia okresného súdu, konanie bolo v štádiu odvolacieho

konania zastavené kvôli úmrtiu žalobcu (správne má byť žalovaného, pozn.). Sťažovateľ

nemôže vzniknutú situáciu nedávať do súvislosti s neprimerane dlhým konaním súdu

v skrátenom konaní. Sťažovateľ podal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu

dňa 24. 10. 2016, vedený legitímnym očakávaním, že prostredníctvom tohto procesného

postupu dosiahne v krátkom čase odstránenie stavu svojej právnej neistoty. Konanie

trvajúce takmer 11 a pol roka nezodpovedá vo všeobecnosti právu sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote a osobitne

nie v konaní, v ktorom navrhovateľ oprávnene očakáva oproti štandardnému konaniu

skrátený a rýchlejší postup.“

II.

Ústavný súd si vyžiadal súdny spis okresného súdu, pričom zistil, že priebeh

napadnutého konania v podstatnom zodpovedá tomu, ako to uviedol predseda okresného

súdu vo svojom vyjadrení. Ústavný súd preto vychádzal z priebehu napadnutého konania

tak, ako ho vymedzil predseda okresného súdu vo vyjadrení zo 7. júna 2018.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala z

(ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca bol podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,

kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Ústavný súd hodnotil postup okresného súdu v napadnutom konaní a jeho jednotlivé

procesné úkony podľa ustanovení , pokiaľ ide o úkony

vykonané do 30. júna 2016. Ústavný súd tiež poukazuje na to, že 1. júla 2016 nadobudol

účinnosť (ďalej aj „“). Podľa

ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Postup okresného súdu v napadnutom konaní od 1. júla 2016

bolo takto potrebné hodnotiť aj podľa ustanovení .

Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. , ) už uviedol,

že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty

týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom,

aby o ich veci rozhodol.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní

o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd

uvádza, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o nároku sťažovateľa

na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej z vlastnej zmenky. Z právneho hľadiska

predmetnú vec možno považovať za bežnú agendu rozhodovania všeobecných súdov.

V prerokúvanom prípade možno identifikovať prvok faktickej zložitosti – potrebu

posúdenia pravosti podpisu na zmenke súdnym znalcom. Napadnuté konanie v čase

rozhodovania ústavného súdu trvá takmer 12 rokov s tým, že okresný súd vo veci rozhodol

dvakrát. Odvolací súd prvý rozsudok okresného súdu zrušil. Aktuálne – v štádiu

rozhodovania o odvolaní proti druhému rozsudku vo veci – odvolací súd konanie zastavil

z dôvodu úmrtia žalovaného (17. jún 2017, pozn.).

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako strany

(účastníka) napadnutého konania. V konaní sťažovateľa neidentifikoval skutočnosti,

ktoré by prispeli k celkovej dĺžke napadnutého konania.

3. V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom konaní

ústavný súd poukazuje na to, že v čase rozhodovania ústavného súdu napadnuté konanie

okresného súdu trvalo takmer 12 rokov ‒čo je samo osebe neakceptovateľné.

Vychádzajúc zo súdneho spisu – v napadnutom konaní sa nevyskytli obdobia

výraznej nečinnosti okresného súdu. Na druhej strane je však potrebné postup okresného

súdu v napadnutom konaní hodnotiť ako neefektívny a nesústredený. Vo výraznej miere

k celkovej dĺžke napadnutého konania prispela potreba znaleckého dokazovania.

V napadnutom konaní boli celkovo vypracované tri znalecké posudky. Zo spisu vyplýva,

že medzi ustanovením znalca a predložením príslušného znaleckého posudku zakaždým

uplynulo obdobie približne jedného roka s tým, že okresný súd urgoval predloženie

príslušného znaleckého posudku, pričom ku sklzu došlo napr. z dôvodu práceneschopnosti

osoby, ktorá mala vykonať znalecké skúmanie (v prípade tretieho znaleckého posudku).

K uvedeným prieťahom takto došlo z dôvodov na strane súdnych znalcov

(zaneprázdnenosť, práceneschopnosť), tieto okolnosti však je potrebné pripočítať na ťarchu

okresného súdu. Ako prvok neefektívneho a nesústredeného postupu možno hodnotiť to,

že okresný súd rozhodol na podklade dvoch znaleckých posudkov s rozdielnymi

a protichodnými závermi bez toho, aby nariadil znalecké dokazovanie znaleckým .

Uvedenú skutočnosť vytkol okresnému súdu aj Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) v uznesení z 25. novembra 2014, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu

zo 7. novembra 2013.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzavrel, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom predovšetkým z dôvodu neefektívneho

a nesústredeného postupu, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku

nálezu).

IV.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Ústavný súd nevyhovel sťažnosti sťažovateľa v časti, v ktorej žiadal, aby prikázal

okresnému súdu, aby v zmysle druhej vety , v danej veci konal

bez zbytočných prieťahov (bod 4 výroku nálezu). Ústavný súd vychádzal z toho, že krajský

súd uznesením z 13. apríla 2018 zastavil konanie z dôvodu úmrtia žalovaného. Predmetné

uznesenie krajského súdu okresný súd 18. mája 2018 doručil právnej zástupkyni

sťažovateľa.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Sťažovateľ požaduje priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 6 000 €.

S prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci – na dĺžku napadnutého konania,

na neefektívny a nesústredený postup okresného súdu a rovnako aj na to, že k celkovej

dĺžke konania prispela potreba opakovaného znaleckého dokazovania a okolnosti na strane

súdnych znalcov – pracovná vyťaženosť a práceneschopnosť, ústavný súd priznal

sťažovateľovi sumu 3 000 €. Priznaná suma finančného zadosťučinenia je podľa názoru

ústavného súdu primeraná konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 2 výroku

nálezu).

Sťažovateľ tiež žiadal úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli

v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnou zástupkyňou.

Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania v sume 363,79 €

(bod 3 výroku nálezu) v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za 2 úkony

právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia

vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť podľa ). Ústavný súd

vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2016

v sume 143 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a náhrady hotových

výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 8,58 € (1/100 výpočtového

základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 303,16 €. Z priloženého

osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty vyplýva, že právna zástupkyňa

je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), preto uvedená suma bola zvýšená

o DPH vo výške 20 % podľa vyhlášky a podľa o dani

z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2018