Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 556/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, , , ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť , , o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. decembra

2016 doručená sťažnosť , , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z vyžiadaného spisu krajského súdu sp. zn. vyplýva, že

krajský súd rozsudkom sp. zn. z 5. augusta 2015 v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

zo 4. novembra 2015 podľa o uznávaní a výkone

rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii

a o zmene a doplnení o výkone väzby v znení neskorších

predpisov, uznal a nariadil výkon rozsudku Okresného súdu Rokycany sp. zn.

z 11. marca 2013 a rozsudku Krajského súdu v Plzni sp. zn. z 29. mája 2013,

ktorými bol sťažovateľ uznaný za vinného zo zločinu týrania osoby žijúcej v spoločnom

obydlí podľa § 199 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a d) Trestného zákonníka Českej republiky,

za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní päť rokov a šesť mesiacov. Sťažovateľ

ešte počas výkonu trestu odňatia slobody v Českej republike podal žiadosť o podmienečné

prepustenie z výkonu trestu, o ktorej rozhodol Okresný súd Příbram uznesením sp. zn.

z 25. novembra 2015 tak, že ho podmienečne prepustil z výkonu trestu

odňatia slobody. Proti označenému uzneseniu okresného súdu podal prokurátor Okresnej

prokuratúry Příbram sťažnosť, na základe ktorej Krajský súd v Prahe uznesením sp. zn.

zo 14. januára 2016 rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil

na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Dňa 20. januára 2016 (t. j. ešte pred právoplatným rozhodnutím o žiadosti

sťažovateľa o podmienečné prepustenie súdmi Českej republiky) bol sťažovateľ prevzatý

na výkon trestu odňatia slobody do Slovenskej republiky. Dňa 29. marca 2016 bola žiadosť

sťažovateľa o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z 19. októbra 2015,

pôvodne adresovaná Okresnému súdu Příbram, predložená Krajskému súdu v Prešove ako

súdu príslušnému na konanie vo veci sťažovateľa. Krajský súd konanie o predmetnej

žiadosti viedol pod sp. zn. .

Sťažovateľ svoju sťažnosť doručenú ústavnému súdu odôvodňuje najmä takto:

„Okresný súd Příbram zaslal žiadosť o podmienečné prepustenie do väznice

Leopoldov dňa 11. 3. 2016, z väznice Leopoldov bola žiadosť... dňa 21. 3. 2016 zaslaná

Krajskému súdu v Prešove.

Krajský súd Prešov si až dňa 28. 6. 2016 vyžiadal hodnotenie na moju osobu

žiadosťou – list zo dňa 23. 6. 2016 sp. zn. , hodnotenie bolo odoslané

Krajskému súd Prešov dňa 10. 7. 2016 a následne k tomu bol vytýčený termín pojednávania

na 5. 10. 2016. Toto časové rozpätie a prístup Krajského súdu v Prešove je porušením

Ústavného zákona SR čl. 48 ods. 2 a Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd čl. 6,

čl. 13.

Pojednávanie z 5. 10. 2016 bolo odročené na neurčito z dôvodu karantény... ktorá

bola vyhlásená od 3. 10. 2016 a mala trvať do 16. 11. 2016. Dňa 29. 11. 2016 som bol

preeskortovaný do ÚVTOS Košice z ÚVTOS Leopoldov, dňa 6. 12. 2016 som bol

preeskortovaný do ÚVV a ÚVTOS Prešov z dôvodu, že vo veci sp. zn. bolo

vytýčené pojednávanie na 7. 12. 2016 – 10.30 hod. Toto pojednávanie bolo po ukončení

návrhov a predložení posledných listín v môj prospech prerušené z dôvodu porady pred

vynesením uznesenia, následne po príchode do súdnej siene bolo pojednávanie odročené na

dobu neurčitú, keďže medzi dôkazmi navrhovanými v môj prospech bolo aj uznesenie

Okresného súdu v Příbrame zo dňa 25. 11. 20015 pod j. č. -82, v ktorom som

bol z výkonu trestu OS prepustený.

... všetky ďalšie (sťažovateľom podané, pozn.) sťažnosti a žiadosti boli v končenom

dôsledku postúpené na Krajský súd v Prešove, ktorý nereagoval... Až listom z 3. 11. 2016,

ktorý ja osobne prijímam ako ukážku súdnej moci a pohŕdanie právnym štátom

a demokratickou spoločnosťou.“

Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

v spojení s právom na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru postupom

krajského súdu v napadnutom konaní, predmetom ktorého bolo rozhodovanie (aj) o jeho

žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená. V súlade

s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď

namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná

situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú

(, , , , ). Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ). Za iné (ďalšie) dôvody

zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne okolnosti

prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer ().

Sťažovateľ v posudzovanej veci namieta, že postupom krajského súdu v napadnutom

konaní došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného prostredníctvom , ako aj jeho práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení

s právom na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

pričom v obsahu týchto práv neexistuje zásadná odlišnosť (napr. ), čo umožňuje

preskúmať ich namietané porušenie spoločne.

Z vyžiadaného spisu krajského súdu sp. zn. vyplýva nasledujúci priebeh

napadnutého konania:

1. Dňa 17. marca 2016 sťažovateľ podal krajskému súdu žiadosť o preradenie

z výkonu trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia. Označená vec bola krajský súdom od 21. marca 2016

vedená pod sp. zn. .

2. Dňa 22. marca 2016 krajský súd požiadal Ústav na výkon trestu odňatia slobody

Leopoldov (ďalej len „ústav“) o podanie hodnotenia sťažovateľa v súvislosti s jeho

žiadosťou o zmenu spôsobu výkonu trestu.

3. Dňa 29. marca 2016 ústav postúpil krajskému súdu žiadosť sťažovateľa

o podmienečné prepustenie z výkonu trestu z 19. 10. 2015, ktorá mu bola zaslaná Okresným

súdom Příbram.

4. Dňa 11. apríla 2016 ústav postúpil krajskému súdu podanie sťažovateľa z 1. apríla

2016, ktorým svoju žiadosť o zmenu spôsobu výkonu trestu vzal späť.

5. Dňa 9. júna 2016 bola krajskému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o ustanovenie

právneho zástupcu v súvislosti s „obnovou súdu“ týkajúceho sa uznania a výkonu cudzích

rozhodnutí v jeho veci.

6. Dňa 23. júna 2016 krajský súd požiadal ústav o podanie hodnotenia sťažovateľa

v súvislosti s jeho žiadosťou o podmienečné prepustenie z výkonu trestu.

7. Dňa 29. júna 2016 krajský súd urgoval vybavenie žiadosti z 23. júna 2016

adresovanej ústavu.

8. Dňa 14. júla 2016 bolo krajskému súdu doručené hodnotenie ústavu k žiadosti

sťažovateľa o podmienečné prepustenie z výkonu trestu.

9. Dňa 1. augusta 2016 sťažovateľ požiadal krajský súd „o prejednanie jeho žiadosti

na preradenie z väznice stredného stupňa stráženia do väznice s minimálnym stupňom

stráženia“.

10. Dňa 31. augusta 2016 krajský súd požiadal ústav o podanie vyjadrenia k žiadosti

sťažovateľa o zmenu spôsobu výkonu trestu.

11. Podaním z 13. septembra 2016 ústav oznámil krajskému súdu, že nemožno

vypracovať hodnotenie sťažovateľa k jeho žiadosti o zmenu spôsobu výkonu trestu, keďže

vykonáva „dva tresty v strednom stupni stráženia a v minimálnom stupni stráženia“, a to

„pokiaľ tresty nebudú ujednotené“.

12. Dňa 16. septembra 2016 krajský súd nariadil verejné zasadnutie na prejednanie

žiadosti sťažovateľa o podmienečné prepustenie z výkonu trestu na 5. október 2016

a zároveň dožiadaním k sp. zn. požiadal najvyšší súd o zaslanie spisu

krajského súdu sp. zn. .

13. Dňa 3. októbra 2016 ústav oznámil krajskému súdu, že predvedenie sťažovateľa

na verejné zasadnutie nariadené na 5. október 2016 nebude možné, keďže sťažovateľ sa

nachádza v karanténe pre vírusovú hepatitídu typu A, s tým, že karanténne opatrenia budú

trvať minimálne do 16. novembra 2016.

14. Dňa 5. októbra 2016 najvyšší súd oznámil krajskému súdu, že spis vedený

pod sp. zn. mu bol vrátený 7. septembra 2016 z dôvodu, že dovolanie

sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu sp. zn. z 5. augusta 2015 v spojení

s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. zo 4. novembra 2015 (ktorými bolo

rozhodnuté o uznaní a výkone cudzích rozhodnutí, pozn.) bolo najvyššiemu súdu

predložené predčasne.

15. Dňa 25. októbra 2016 krajský súd uznesením č. k. -66 rozhodol

o spoločnom spôsobe výkonu sťažovateľovi postupne uložených trestov odňatia slobody

tak, že ich bude vykonávať v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom

stráženia.

16. Dňa 21. novembra 2016 bola krajskému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa

proti uzneseniu č. k. -66 z 25. októbra 2016.

17. Dňa 29. novembra 2016 ústav oznámil krajskému súdu, že sťažovateľ bol na účel

ďalšieho výkonu trestu odňatia slobody preeskortovaný do Ústavu na výkon trestu odňatia

slobody Košice (ďalej len „ústav Košice“).

18. Dňa 2. decembra 2016 bolo krajskému súdu v súvislosti s rozhodovaním

o žiadosti sťažovateľa o podmienečné prepustenie z výkonu trestu doručené hodnotenie

sťažovateľa vypracované Košice.

19. Dňa 7. decembra 2016 krajský súd verejné zasadnutie k žiadosti sťažovateľa

o podmienečné prepustenie odročil na neurčito s tým, že „bude požiadaný OS Příbram ČR

o podanie správy, či uznesenie tohto súdu sp. zn. -82 zo dňa 25. 11. 2015

nadobudlo právoplatnosť, prípadne, ako bolo meritórne vo veci rozhodnuté“.

20. Dňa 7. decembra 2016 bol vyššou súdnou úradníčkou krajského súdu spísaný

úradný záznam, podľa ktorého bolo na Okresnom súde Příbram telefonicky zistené, že

„uznesenie Okresného súdu v Příbrami č. k. -82 z 25. 11. 2015 bolo krajským

súdom zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Následne predseda

senátu celú vec dňa 10. 3. 2016 postúpil väznici v Leopoldove, nakoľko sa odsúdený

nachádzal toho času na území Slovenskej republiky.“. Krajskému súdu bolo následne

e-mailom zaslané rozhodnutie Okresného súdu Příbram z 25. 11. 2015, ako aj zrušujúce

uznesenie Krajského súdu v Prahe sp. zn. zo 14. januára 2016.

21. Dňa 19. decembra 2016 bola krajskému súdu Okresným súdom Příbram

(opätovne) postúpená žiadosť sťažovateľa o podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody.

22. Dňa 10. januára 2017 ústav Košice krajskému súdu oznámil, že 15. januára 2016

bola na žiadosť sťažovateľa v matrike vykonaná zmena jeho priezviska na „ “.

23. Dňa 24. januára 2017 sťažovateľ pri výsluchu na krajskom súde (okrem iného)

uviedol, že žiada, aby sa o jeho žiadosti o podmienečné prepustenie rozhodlo ešte

pred rozhodnutím o jeho sťažnosti proti uzneseniu krajského súdu č. k. -66

z 25. októbra 2016 a aby bol menovaný ako „ , “.

24. Dňa 1. februára 2017 krajský súd na verejnom zasadnutí uznesením

č. k. -120 žiadosť sťažovateľa o podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody zamietol. Sťažovateľ proti označenému uzneseniu podal sťažnosť.

25. Dňa 27. februára 2017 sťažovateľ svoju sťažnosť proti uzneseniu krajského súdu

z 1. februára 2017 písomne odôvodnil.

26. Dňa 17. marca 2017 krajský súd predložil spis najvyššiemu súdu na účel

rozhodnutia o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu z 1. februára 2017.

27. Dňa 5. apríla 2017 najvyšší súd uznesením sp. zn. ako

nedôvodnú zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu z 1. februára

2017 a uznesením sp. zn. ako nedôvodnú zamietol aj jeho sťažnosť

proti uzneseniu krajského súdu z 25. októbra 2016.

Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci v prvom rade poukazuje na svoj už

opakovane vyslovený právny názor, že k porušeniu práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov môže dôjsť aj vtedy, ak konanie trvá (globálne) neprimerane dlhú

dobu, a to bez ohľadu na to, či v posudzovanom prípade boli zaznamenané prieťahy

spôsobené postupom súdu. K porušeniu uvedeného práva teda môže dôjsť aj vtedy,

ak nedošlo v konaní k prieťahom, a naopak, i keď k prieťahom v konaní došlo, nemusí vždy

ísť o porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej dobe, ak konanie ako celok

zodpovedá dobou svojho trvania času, v ktorom je možné uzavretie konania spravidla

očakávať (pozri k tomu rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach

v. Česká republika alebo v. Česká republika, obdobne ,

tiež napr. , , , , , ,

). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , sťažnosť

spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. , ,

).

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov, ústavný súd po preskúmaní veci

sťažovateľa konštatuje, že podľa jeho názoru v napadnutom konaní zo strany krajského

súdu nedošlo k prieťahom takej ústavne relevantnej intenzity, že by ich bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle . Uvedený záver ústavný

súd vyslovuje najmä s ohľadom na výnimočnosť okolností posudzovaného prípadu, keď

krajský súd rozhodoval vo veci sťažovateľa po jeho prevzatí na výkon trestu odňatia

slobody z cudziny, pričom predmetom rozhodovania bola (aj) žiadosť sťažovateľa

o podmienečné prepustenie (pôvodne) podaná (adresovaná) súdnemu orgánu cudzieho štátu,

čo si vyžadovalo zo strany krajského súdu aj zabezpečenie súčinnosti na medzinárodnej

úrovni. Krajský súd sa navyše pred rozhodnutím o žiadosti sťažovateľa o podmienečné

prepustenie na slobodu najskôr musel vysporiadať s otázkou spoločného spôsobu výkonu

viacerých, sťažovateľovi postupne uložených trestov odňatia slobody. Ústavný súd tiež

prihliadol na skutočnosť, že krajský súd v napadnutom konaní meritórne rozhodol

(v podstate) mesiac po podaní sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu, keď jeho žiadosť

o podmienečné prepustenie na slobodu uznesením z 1. februára 2017 zamietol, pričom

najvyšší súd rozhodnutie prvostupňového súdu v konečnom dôsledku ako vecne správne

potvrdil (sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu ako nedôvodnú zamietol,

pozn.). Zohľadňujúc uvedené skutočnosti v kontexte s celkovou dĺžkou napadnutého

konania, ústavný súd zastáva názor, že postup krajského súdu v tomto konaní nevybočil

z medzí ústavnej akceptovateľnosti a udržateľnosti.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že medzi postupom

krajského súdu v napadnutom konaní a sťažovateľom namietaným porušením jeho

základného práva podľa , resp. jeho práv podľa a

dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by po prípadnom prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie mohla reálne viesť k vysloveniu porušenia označených práv sťažovateľa.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu na jeho zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom, keďže v tomto uznesení vyslovený dôvod neprijateľnosti sťažnosti

na ďalšie konanie (jej zjavná neopodstatnenosť) je vzhľadom na podstatu námietok

sťažovateľa (zbytočné prieťahy v konaní) takej povahy, že by ho nebolo možné odstrániť

ani potom, ako by ústavný súd ustanovil sťažovateľovi kvalifikovaného právneho zástupcu.

Ustanovenie právneho zástupcu sťažovateľovi v posudzovanej veci by preto nebolo účelné

a ani hospodárne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2018