Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 543/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudcu Miroslava

Duriša a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Troščákom, Hlavná 50, Prešov, ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 9. januára 2018, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 9. januára 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania o zvýšenie

výživného na jeho maloletého syna, ktoré je vedené na Okresnom súde Prešov (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. .

Sťažovateľ na pojednávaní nariadenom na 11. október 2017 vzniesol námietku

zaujatosti proti zákonnej sudkyni a ďalším sudcom okresného súdu, ktorú odôvodnil tým,

že právna zástupkyňa matky dieťaťa (odporkyňa) je v konaní zastúpená

, ktorá na okresnom súde pôsobila ako sudkyňa pre „agendu týkajúcu

sa starostlivosti o maloletých a rozvodov“.

Krajský súd napadnutým uznesením rozhodol, že sudkyňa

nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom

pod sp. zn. . Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol,

že „[s]amotný fakt, že právna zástupkyňa matky je bývalou sudkyňou Okresného súdu

Prešov nemôže sám osebe byť relevantným dôvodom pre to, aby bola zákonná sudkyňa,

resp. ďalší sudcovia Okresného súdu Prešov vylúčení z prejevnávania a rozhodovania

veci“.

Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že v jeho veci existujú dôvodné

pochybnosti o nedostatku nestrannosti zákonnej sudkyne, čo „zvýrazňuje [jej] postup...

na pojednávaní konanom dňa 11. 10. 2017, kedy po vznesení námietky zaujatosti

ešte pripustila otázku zástupkyne na maloletého v tom zmysle,

či aj on trvá na námietke zaujatosti, ktorú vzniesol jeho otec“.

Sťažovateľ ďalej namieta, že krajský súd napadnutým uznesením nerozhodol

o „celej“ námietke zaujatosti, ale iba o časti týkajúcej sa zákonnej sudkyne

Sťažovateľ však vzniesol námietku zaujatosti aj proti ďalším sudcom

okresného súdu, ktorí by danú vec mohli prejednávať a rozhodovať. Zároveň navrhol, aby

bola jeho právna vec prikázaná na prejednanie a rozhodnutie inému súdu.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie garantované v článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a SR

uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 9. 1. 2018 bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.

zo dňa 9. 1. 2018 a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

Sťažovateľ zároveň navrhol, aby ústavný súd v zmysle § 52 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia.

II.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, ak namietaným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo iným

zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa

namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, , ).

II.1 K namietanému porušeniu napadnutým uznesením

Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta porušenie svojho základného práva podľa

napadnutým uznesením. Sťažovateľ tvrdí, že krajský súd sa mal

nedostatočným spôsobom vysporiadať s ním vznesenou námietkou zaujatosti. Zároveň

namieta, že krajský súd výrokom rozhodol iba o časti ním vznesenej námietky zaujatosti,

a to iba vo vzťahu k zákonnej sudkyni, a nie vo vzťahu ku všetkým ním namietaným

sudcom.

Pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa , ústavný súd odkazuje

na svoju ustálenú judikatúru (, , ,

), v zmysle ktorej ak sa sťažovateľ v ďalšom konaní v merite veci pred

všeobecnými súdmi môže domáhať ochrany svojich práv podaním odvolania proti

rozhodnutiam prvostupňového súdu (prípadne aj dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho

súdu), je potrebné jeho sťažnosť podľa odmietnuť ako neprípustnú.

Základné právo na súdnu ochranu je totiž „výsledkové“, to znamená, že mu musí

zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude

spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov

(, , , ).

Keďže sťažovateľ bude mať možnosť uplatniť svoju námietku o zaujatosti zákonnej

sudkyne v odvolaní proti meritórnemu rozhodnutiu okresného súdu v jeho právnej veci,

ústavný súd nemal dôvod na to, aby sa odklonil od už citovanej ustálenej judikatúry, a preto

túto časť sťažnosti odmietol podľa ako neprípustnú.

II.2 K namietanému porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením

Pokiaľ sťažovateľ namieta aj porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

ústavný súd s odkazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [rozhodnutie

o prijateľnosti vo veci Mianowicz proti Nemecku (IV) z 19. 5. 2009, sťažnosti č. 37111/04,

č. 55440/07 a č. 55443/07; tiež rozhodnutie o prijateľnosti vo veci Ovcharenko proti

Ukrajine z 20. 10. 2009, sťažnosť č. 26362/02] konštatuje, že konanie o vznesenej námietke

zaujatosti (teda konanie o zložení súdu), ktoré je nezávislé na konaní, v ktorom bola takáto

námietka uplatnená, sa netýka oprávnenosti trestného obvinenia alebo civilných práv

a záväzkov v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto je tento článok dohovoru na takéto

konania ratione materiae neaplikovateľný.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2

pre jej zjavnú neopodstatnenosť (podobne ,

, ).

Keďže sťažnosť sťažovateľa bola ako celok pri jej predbežnom prerokovaní

odmietnutá, ústavný súd sa jeho ďalšími požiadavkami nezaoberal, pretože rozhodovanie

o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu

v danom prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2018