Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 197/2018
PDF · 191.15 KB
No categories available
I. ÚS 197/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. októbra 2018
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka
a Milana Ľalíka (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť
, , zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20,
Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 208/2013 a takto
rozhodol:
1. Základné právo , na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 208/2013 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 208/2013
p r i k a z u j e ďalej konať bez zbytočných prieťahov.
3. , p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume
1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. , p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov), ktoré j e Okresný súd
Prešov p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. Ivety Rajtákovej, Štúrova 20,
Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 197/2018-7 z 30. mája 2018 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 208/2013 (ďalej aj „namietané konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že namietané konanie, predmetom
ktorého je zaplatenie sumy 2 050 € z titulu náhrady škody spôsobenej pri montáži a stavbe
kozuba, začalo 27. augusta 2013 podaním žaloby sťažovateľky okresnému súdu. Podľa
sťažovateľky v napadnutom konaní, ktoré trvá 4 roky a 9 mesiacov a do dňa podania
sťažnosti nebolo právoplatne skončené, dochádza k zbytočným prieťahom, a to aj napriek
tomu, že vec nie je komplikovaná.
3. Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti okrem chronologického prehľadu úkonov
v namietanom konaní predovšetkým uviedla:
„Z dôvodu nekomplikovanosti konania je sťažovateľka presvedčená, že v konaní
dochádza k bezdôvodným prieťahom. Samotná sťažovateľka na to poukázala v sťažnosti
zo dňa 18. 10. 2017, ktorou taktiež upozorňovala na nedôvodné obdobia neaktivity súdu.
K takýmto obdobiam patrí napríklad čas odo dňa 3. 10. 2013 do dňa 17. 9. 2014, kedy
po dobu takmer jedného roka súd nevykonal žiaden úkon, ktorý by smeroval
k právoplatnému skončeniu konania. Následne nastalo obdobie neaktivity súdu odo dňa
1. 4. 2015 do dňa 2. 2. 2016, kedy súd nariadil pojednávanie 10 mesiacov po tom, ako mu
bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Prešove. Sťažovateľka si nie je vedomá
akéhokoľvek dôvodu, ktorý by odôvodňoval toto obdobie nečinnosti. Ďalšie takéto obdobie
nastalo odo dňa 7. 7. 2016 do dňa 31. 10. 2017 (takmer 16 mesiacov), počas ktorého súd
vydal jediné uznesenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zložiť preddavok na trovy
znaleckého dokazovania. Napriek dvojnásobnému urgovaniu zo strany sťažovateľky súd
počas tohto obdobia nevykonal nijaký úkon, ktorý by smeroval k doplneniu znaleckého
dokazovania a tým aj k právoplatnému skončeniu konania.
... Na ťarchu súdu možno pričítať aj fakt, že jediný meritórny rozsudok vynesený
v predmetnom konaní bol zrušený Krajským súdom v Prešove. Dôvodom zrušenia rozsudku
nebola vecná, ale procesná stránka konania. Súd sa vynesením tohto rozsudku dopustil
procesného pochybenia, založeného na nesplnení všetkých zákonom určených podmienok
na vynesenie rozsudku pre zmeškanie. Toto procesné pochybenie spôsobilo vznik prieťahov,
ktorým mohlo byť Okresným súdom Prešov predídené, ak by postupoval v súlade
s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.
... Samotná sťažovateľka si nie je vedomá toho, že by svojou činnosťou akokoľvek
prispievala k dĺžke konania. Sťažovateľka bola prítomná na všetkých nariadených
pojednávaniach. Niekoľkonásobne urgovala súd k aktivite, ktorá by viedla k právoplatnému
skončeniu konania.
Sťažovateľka považuje za primerané, aby jej v tejto veci bolo priznané finančné
zadosťučinenie. Doba konania, ktorého je sťažovateľka účastníčkou, je absolútne
neopodstatnená a ničím nezdôvodniteľná. Podľa názoru sťažovateľky neplní Okresný súd
Prešov svoju funkciu eliminovania stavu právnej neistoty, naopak, tento stav posilňuje.“
4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom
rozhodol o porušení jej v záhlaví označených práv postupom okresného súdu v napadnutom
konaní, aby prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných
prieťahov a sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov
konania.
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. 1 SprO 1230/2018
zo16. augusta 2018 a právna zástupkyňa sťažovateľky k vhodnosti ústneho pojednávania
listom zo 27. júla 2018.
5.1 Predseda okresného súdu vo svojom stanovisku k sťažnosti, súčasťou ktorého
bolo vyjadrenie vo veci konajúceho zákonného sudcu, uviedol, že zákonný sudca bol
upozornený na konanie v danej veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň oznámil, že súhlasí
s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania.
5.2 Zákonný sudca konajúci vo veci vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedol:
„Dňa 9.2.2015 som bol vymenovaný do funkcie sudcu, pričom vec sp. zn.
8C/208/2013 mi bola pridelená na základe dodatku k rozvrhu práce č. 6 - 1SprR/6/2016
dňa 17.5.2016. Vo veci bolo uskutočnené pojednávanie dňa 7.7.2016, ktoré bolo odročené
za účelom vykonania znaleckého dokazovania na návrh žalovaného, pričom súd zároveň
uložil stranám, aby v lehote 10 dní predložili otázky pre znalca. V septembri 2016 bol spis
predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi za účelom rozhodnutia o povinnosti žalovaného
zložiť preddavok na znalecké dokazovanie. Žalovaný bol uznesením zo dňa 15.2.2017
zaviazaný na zloženie preddavku na trovy znaleckého dokazovania, ktorý poukázal súdu
dňa 23.3.2017 a dňa 27.4.2017 predložil súdu aj otázky. Následne súd uznesením zo dňa
31.10.2017 pribral do konania znalca, pričom znalecký posudok bol súdu doručený dňa
8.3.2018 spolu s vyúčtovaním znalečného. Posudok bol následne odoslaný stranám
na vyjadrenie a dňa 22.3.2018 bolo rozhodnuté o trovách znalca. Žalobkyňa doručila súdu
vyjadrenie k znaleckému posudku dňa 9.4.2018 a 1.8.2018 bolo vo veci nariadené
pojednávanie na deň 26.9.2018.
Vzhľadom na množstvo pridelených vecí, vrátane reštančných, starších ako päť
rokov, ako aj samotnú odbornú náročnosť predmetného sporu, nebolo možné uvedenú vec
vybaviť v kratšom termíne.“
5.3 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku doručenom ústavnému
súdu 27. júla 2018 uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným
súdom.
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 208/2013 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
10. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej
judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom
a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel možno
dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis II. ÚS 26/95,
12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala
predtým z niektorých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), a to
§ 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1 OSP, ktorý platil do 30. júna 2016,
a v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“, a v zmysle § 157
ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.
13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj
na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj
v danom prípade.
14. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom
namietaného konania je nárok na náhradu škody z titulu zmluvy o dielo. Konania tohto typu
tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov, preto vec nemožno
posúdiť ako právne zložitú. Určitý stupeň faktickej zložitosti mohol súvisieť s potrebou
nariadenia znaleckého dokazovania, avšak zdĺhavý priebeh namietaného konania ústavný
súd nemôže pripísať iba na vrub tejto skutočnosti.
15. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v namietanom
konaní, ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej
ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní
k zbytočným prieťahom.
16. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a z prehľadu
procesných úkonov v namietanom konaní, ktorý vyplýva z obsahu sťažnosti, ako aj
z vyjadrenia zákonného sudcu konajúceho vo veci zistil viaceré obdobia procesnej pasivity,
resp. nečinnosti okresného súdu, ako aj jeho neefektívnu činnosť. Okresný súd bol
v namietanom konaní nečinný v období od 3. októbra 2013, keď sťažovateľka doplnila
žalobu, do 17. septembra 2014, keď sa uskutočnilo pojednávanie (takmer 1 rok), v období
od 1. apríla 2015, keď bol spis vrátený okresnému súdu, do uskutočnenia ďalšieho
pojednávania 2. februára 2016 (10 mesiacov). Obdobne okresný súd nekonal 7 mesiacov
v období od uskutočnenia pojednávania 7. júla 2016 do vydania uznesenia o povinnosti
zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania 15. februára 2017. Okresný súd
nevykonal žiadny procesný úkon súvisiaci s meritórnym prerokovaním veci ani v období
7 mesiacov, od 23. marca 2017, keď bol zložený preddavok na trovy znaleckého
dokazovania, do 31. októbra 2017, keď okresný súd nariadil znalecké dokazovanie. Celkovo
bol teda okresný súd v namietanom konaní nečinný 36 mesiacov. Uvedené obdobia
nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať
za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.
17. Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna
činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu
nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, pre ktoré sa sťažovateľ
obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07,
18. O neefektívnej činnosti okresného súdu svedčí jeho postup spočívajúci v tom, že
ním vydaný rozsudok pre zmeškanie zo 17. septembra 2014 bol odvolacím súdom zrušený
z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok pre jeho vydanie.
19. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v namietanom konaní, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto
rozhodnutia.
20. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať
v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.
21. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € vzhľadom
na dobu namietaného konania, ktorá je podľa nej „absolútne neopodstatnená a ničím
nezdôvodniteľná“. Podľa sťažovateľky okresný súd neplní svoju funkciu eliminovania stavu
právnej neistoty, naopak, tento stav posilňuje.
22. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len
konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto
uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na doterajšiu dĺžku namietaného
konania a význam sporu pre sťažovateľku, ktorého predmetom je zaplatenie sumy 2 050 €,
považuje za primerané v sume 1 500 €.
23. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Ivetou
Rajtákovou, a podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde uložil okresnému súdu povinnosť
uhradiť sťažovateľke trovy konania. Keďže sťažovateľka trovy konania do dňa rozhodnutia
ústavného súdu nevyčíslila, ústavný súd jej priznal náhradu trov konania, ktoré vyplývajú
z obsahu spisu, teda odmenu v sume 390,50 € za dva úkony právnej služby vykonané v roku
2018 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3,
§ 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov. Trovy konania je okresný súd povinný
zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení
s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) podľa bodu 4 výroku tohto rozhodnutia.
24. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť
dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;
to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej
republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté
rozhodnutie ústavného súdu (čl. 133 ústavy).
V Košiciach 10. októbra 2018