Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 197/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. októbra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť

, , zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20,

Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo , na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. , p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. , p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov), ktoré j e Okresný súd

Prešov p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. Ivety Rajtákovej, Štúrova 20,

Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -7 z 30. mája 2018 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že namietané konanie, predmetom

ktorého je zaplatenie sumy 2 050 € z titulu náhrady škody spôsobenej pri montáži a stavbe

kozuba, začalo 27. augusta 2013 podaním žaloby sťažovateľky okresnému súdu. Podľa

sťažovateľky v napadnutom konaní, ktoré trvá 4 roky a 9 mesiacov a do dňa podania

sťažnosti nebolo právoplatne skončené, dochádza k zbytočným prieťahom, a to aj napriek

tomu, že vec nie je komplikovaná.

3. Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti okrem chronologického prehľadu úkonov

v namietanom konaní predovšetkým uviedla:

„Z dôvodu nekomplikovanosti konania je sťažovateľka presvedčená, že v konaní

dochádza k bezdôvodným prieťahom. Samotná sťažovateľka na to poukázala v sťažnosti

zo dňa 18. 10. 2017, ktorou taktiež upozorňovala na nedôvodné obdobia neaktivity súdu.

K takýmto obdobiam patrí napríklad čas odo dňa 3. 10. 2013 do dňa 17. 9. 2014, kedy

po dobu takmer jedného roka súd nevykonal žiaden úkon, ktorý by smeroval

k právoplatnému skončeniu konania. Následne nastalo obdobie neaktivity súdu odo dňa

1. 4. 2015 do dňa 2. 2. 2016, kedy súd nariadil pojednávanie 10 mesiacov po tom, ako mu

bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Prešove. Sťažovateľka si nie je vedomá

akéhokoľvek dôvodu, ktorý by odôvodňoval toto obdobie nečinnosti. Ďalšie takéto obdobie

nastalo odo dňa 7. 7. 2016 do dňa 31. 10. 2017 (takmer 16 mesiacov), počas ktorého súd

vydal jediné uznesenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zložiť preddavok na trovy

znaleckého dokazovania. Napriek dvojnásobnému urgovaniu zo strany sťažovateľky súd

počas tohto obdobia nevykonal nijaký úkon, ktorý by smeroval k doplneniu znaleckého

dokazovania a tým aj k právoplatnému skončeniu konania.

... Na ťarchu súdu možno pričítať aj fakt, že jediný meritórny rozsudok vynesený

v predmetnom konaní bol zrušený Krajským súdom v Prešove. Dôvodom zrušenia rozsudku

nebola vecná, ale procesná stránka konania. Súd sa vynesením tohto rozsudku dopustil

procesného pochybenia, založeného na nesplnení všetkých zákonom určených podmienok

na vynesenie rozsudku pre zmeškanie. Toto procesné pochybenie spôsobilo vznik prieťahov,

ktorým mohlo byť Okresným súdom Prešov predídené, ak by postupoval v súlade

s ustanoveniami .

... Samotná sťažovateľka si nie je vedomá toho, že by svojou činnosťou akokoľvek

prispievala k dĺžke konania. Sťažovateľka bola prítomná na všetkých nariadených

pojednávaniach. Niekoľkonásobne urgovala súd k aktivite, ktorá by viedla k právoplatnému

skončeniu konania.

Sťažovateľka považuje za primerané, aby jej v tejto veci bolo priznané finančné

zadosťučinenie. Doba konania, ktorého je sťažovateľka účastníčkou, je absolútne

neopodstatnená a ničím nezdôvodniteľná. Podľa názoru sťažovateľky neplní Okresný súd

Prešov svoju funkciu eliminovania stavu právnej neistoty, naopak, tento stav posilňuje.“

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom

rozhodol o porušení jej v záhlaví označených práv postupom okresného súdu v napadnutom

konaní, aby prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných

prieťahov a sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov

konania.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn.

zo16. augusta 2018 a právna zástupkyňa sťažovateľky k vhodnosti ústneho pojednávania

listom zo 27. júla 2018.

5.1 Predseda okresného súdu vo svojom stanovisku k sťažnosti, súčasťou ktorého

bolo vyjadrenie vo veci konajúceho zákonného sudcu, uviedol, že zákonný sudca bol

upozornený na konanie v danej veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň oznámil, že súhlasí

s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania.

5.2 Zákonný sudca konajúci vo veci vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedol:

„Dňa 9.2.2015 som bol vymenovaný do funkcie sudcu, pričom vec sp. zn.

mi bola pridelená na základe dodatku k rozvrhu práce č.

dňa 17.5.2016. Vo veci bolo uskutočnené pojednávanie dňa 7.7.2016, ktoré bolo odročené

za účelom vykonania znaleckého dokazovania na návrh žalovaného, pričom súd zároveň

uložil stranám, aby v lehote 10 dní predložili otázky pre znalca. V septembri 2016 bol spis

predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi za účelom rozhodnutia o povinnosti žalovaného

zložiť preddavok na znalecké dokazovanie. Žalovaný bol uznesením zo dňa 15.2.2017

zaviazaný na zloženie preddavku na trovy znaleckého dokazovania, ktorý poukázal súdu

dňa 23.3.2017 a dňa 27.4.2017 predložil súdu aj otázky. Následne súd uznesením zo dňa

31.10.2017 pribral do konania znalca, pričom znalecký posudok bol súdu doručený dňa

8.3.2018 spolu s vyúčtovaním znalečného. Posudok bol následne odoslaný stranám

na vyjadrenie a dňa 22.3.2018 bolo rozhodnuté o trovách znalca. Žalobkyňa doručila súdu

vyjadrenie k znaleckému posudku dňa 9.4.2018 a 1.8.2018 bolo vo veci nariadené

pojednávanie na deň 26.9.2018.

Vzhľadom na množstvo pridelených vecí, vrátane reštančných, starších ako päť

rokov, ako aj samotnú odbornú náročnosť predmetného sporu, nebolo možné uvedenú vec

vybaviť v kratšom termíne.“

5.3 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku doručenom ústavnému

súdu 27. júla 2018 uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným

súdom.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

10. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a podľa dohovoru vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom

a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel možno

dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis ,

, ).

12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala

predtým z niektorých ustanovení (ďalej len „OSP“), a to

, , a , ktorý platil do 30. júna 2016,

a v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“, a v zmysle § 157

ods. 1 „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.

13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj

v danom prípade.

14. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom

namietaného konania je nárok na náhradu škody z titulu zmluvy o dielo. Konania tohto typu

tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov, preto vec nemožno

posúdiť ako právne zložitú. Určitý stupeň faktickej zložitosti mohol súvisieť s potrebou

nariadenia znaleckého dokazovania, avšak zdĺhavý priebeh namietaného konania ústavný

súd nemôže pripísať iba na vrub tejto skutočnosti.

15. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v namietanom

konaní, ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej

ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní

k zbytočným prieťahom.

16. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a z prehľadu

procesných úkonov v namietanom konaní, ktorý vyplýva z obsahu sťažnosti, ako aj

z vyjadrenia zákonného sudcu konajúceho vo veci zistil viaceré obdobia procesnej pasivity,

resp. nečinnosti okresného súdu, ako aj jeho neefektívnu činnosť. Okresný súd bol

v namietanom konaní nečinný v období od 3. októbra 2013, keď sťažovateľka doplnila

žalobu, do 17. septembra 2014, keď sa uskutočnilo pojednávanie (takmer 1 rok), v období

od 1. apríla 2015, keď bol spis vrátený okresnému súdu, do uskutočnenia ďalšieho

pojednávania 2. februára 2016 (10 mesiacov). Obdobne okresný súd nekonal 7 mesiacov

v období od uskutočnenia pojednávania 7. júla 2016 do vydania uznesenia o povinnosti

zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania 15. februára 2017. Okresný súd

nevykonal žiadny procesný úkon súvisiaci s meritórnym prerokovaním veci ani v období

7 mesiacov, od 23. marca 2017, keď bol zložený preddavok na trovy znaleckého

dokazovania, do 31. októbra 2017, keď okresný súd nariadil znalecké dokazovanie. Celkovo

bol teda okresný súd v namietanom konaní nečinný 36 mesiacov. Uvedené obdobia

nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať

za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.

17. Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu

nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, pre ktoré sa sťažovateľ

obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. , ,

).

18. O neefektívnej činnosti okresného súdu svedčí jeho postup spočívajúci v tom, že

ním vydaný rozsudok pre zmeškanie zo 17. septembra 2014 bol odvolacím súdom zrušený

z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok pre jeho vydanie.

19. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v namietanom konaní, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

rozhodnutia.

20. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať

v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.

21. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € vzhľadom

na dobu namietaného konania, ktorá je podľa nej „absolútne neopodstatnená a ničím

nezdôvodniteľná“. Podľa sťažovateľky okresný súd neplní svoju funkciu eliminovania stavu

právnej neistoty, naopak, tento stav posilňuje.

22. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto

uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na doterajšiu dĺžku namietaného

konania a význam sporu pre sťažovateľku, ktorého predmetom je zaplatenie sumy 2 050 €,

považuje za primerané v sume 1 500 €.

23. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Ivetou

Rajtákovou, a podľa uložil okresnému súdu povinnosť

uhradiť sťažovateľke trovy konania. Keďže sťažovateľka trovy konania do dňa rozhodnutia

ústavného súdu nevyčíslila, ústavný súd jej priznal náhradu trov konania, ktoré vyplývajú

z obsahu spisu, teda odmenu v sume 390,50 € za dva úkony právnej služby vykonané v roku

2018 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3,

§ 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov. Trovy konania je okresný súd povinný

zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení

s ) podľa bodu 4 výroku tohto rozhodnutia.

24. Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť

dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 10. októbra 2018