Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 393/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. novembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, a

, zastúpených advokátom JUDr. Pavlom Gombosom, Popradská 66, Košice, vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 6. augusta 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra

2018 doručená sťažnosť ,

, a

(ďalej aj ,,sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva na osobnú

slobodu podľa a 5 (ďalej len „“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

zo 6. augusta 2018 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Zo sťažnosti a z príloh vyplýva, že uznesením Špecializovaného trestného súdu,

pracoviska Banská Bystrica sp. zn. zo 7. apríla 2018 sudca pre prípravne

konanie rozhodol tak, že podľa vzal sťažovateľov

do väzby. Väzba sťažovateľov a začala

plynúť 5. apríla 2018 o 7.00 h a väzba sťažovateľa začala plynúť 5. apríla

2018 o 7.10 h. Sudca pre prípravné konanie zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil a podľa § 80

ods. 1 písm. b) písomný sľub sťažovateľov neprijal. Predmetné

uznesenie sťažovatelia napadli sťažnosťou, ktorú najvyšší súd zamietol uznesením sp. zn.

.

3. Následne sťažovatelia 2. júla 2018 prostredníctvom svojich obhajcov podali

žiadosti o prepustenie z väzby, ktoré boli uznesením sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu, pracoviska Banská Bystrica č. k. -550

z 20. júla 2018 zamietnuté, písomný sľub sťažovateľov nebol prijatý a väzba nebola

nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka. Proti tomuto uzneseniu

sťažovatelia podali sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že

ju zamietol.

4. Sťažovatelia namietajú porušenie svojich práv napadnutým uznesením najvyššieho

súdu z dôvodu podľa nich nezákonného zadržania predchádzajúceho ich vzatiu do väzby,

nezákonného vznesenia obvinenia, absencie dôvodov preventívnej väzby, ako aj z dôvodu

nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu.

5. Podľa sťažovateľov s poukazom na ustanovenie

ich „zadržanie... dňa 5.4.2018 nebolo v súlade so zákonom, nakoľko v čase zadržania

neexistoval prvok neodkladnosti. Orgány činné v trestnom konaní v skorých ranných

hodinách doručili uznesenia o vznesení obvinenia z toho istého dňa (5.4.2018) a bez ďalších

úkonov v konaní vykonali zadržanie podľa , pričom už s doručením uznesení

o vznesení obvinenia sa nachádzali príslušníci PZ pripravení zadržať sťažovateľov hneď po

vznesení obvinenia, až následne boli vo veci vykonané úkony - výsluchy sťažovateľov v čase

o 7.00 hod., teda svojím konaním orgánom činným v trestnom konaní nedali žiaden dôvod

na ich zadržanie. Podľa názoru sťažovateľov išlo o vopred pripravenú a naplánovanú

situáciu, ku ktorej sťažovatelia svojim konaním nedali absolútne žiaden podnet.“. Ďalej

sťažovatelia uvádzajú, že „návrh na vzatie do väzby sa týkal dôvodu podľa § 71 ods. 1

písm. c) a žiadneho iného, v súvislosti s týmto uvádzajú že sa jedná

o preventívnu väzbu z obavy pred pokračovaním v trestnej činnosti a teda tento by mal byť

dôvodom väzby v zmysle ktorej orgány činné v trestnom konaní vykonali zadržanie v zmysle

. V prípade sťažovateľov ide o obvinenia z ekonomickej trestnej činnosti, t.j.

neodkladnosť situácie predstavuje fakt, že orgány činné v trestnom konaní by mali

disponovať informáciami, že sa obvinení v tom čase chystajú uzavrieť obchod alebo

vykonať nejakú obchodnú činnosť smerujúcu k dokonaniu trestného činu. Takéto informácie

však zo spisového materiálu nevyplývajú. Obvinenia sa týkajú naposledy obchodnej činnosti

z decembra 2017 (zadržanie v apríli 2018).“.

6. Sťažovatelia považujú za nezákonné aj im vznesené obvinenia a uvádzajú, že

„Dňa 5.4.2018 policajt v zmysle začal trestné stíhanie voči

sťažovateľom. Z uznesení zo dňa 5.4.2018 ktorými bolo vznesené obvinenie v konaniach

ČVS: PPZ-212/NKA-FP-VY-2018 a ČVS: PPZ-285/NKA-FP-VY-2018 vyplýva, že trestné

stíhanie bolo v oboch konaniach začaté podľa … vznesené

obvinenie sa neriadilo správnym ustanovením - a to ust. ,

pričom správne sa malo riadiť ust. … Z hmotnoprávneho

hľadiska totiž tieto obvinenia, ktoré boli voči nim vznesené, sa týkajú pokračovacieho

zločinu skrátenia dane a poistného… policajt účelovo vzniesol samostatne obvinenia, čo

malo za následok vedenie dvoch samostatných konaní pod dvoma samostatnými spisovými

značkami, aby na oko zintenzívnil (umelo navýšeným počtom obvinení) dôvodnosť

pokračovacej väzby.“.

7. Ďalšou z námietok sťažovateľov je absencia dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1

písm. c) (tzv. pokračovacia väzba), ku ktorej uvádzajú, že

v napadnutom uznesení najvyššieho súdu «nie je žiadnym spôsobom konštatované, aké sú

„tie konkrétne skutočnosti“, z ktorých vyplýva obava na pokračovanie v trestnej činnosti.

Súd v 7 stranovom odôvodnení uznesenia sa dôvodom väzobného stíhania sťažovateľov

venuje v jednej vete: Najvyšší súd poznamenáva, že tieto skutočnosti vyplývajú z povahy

a charakteru trestnej činnosti, ktorá im je kladená za vinu, keďže táto mala byť páchaná

organizovane, po dlhší čas a vyznačuje sa vysokým stupňom sofistikovanosti.

… takéto odôvodnenie je nepostačujúce, nedostatočne odôvodnené, všeobecné,

hodiace sa na akékoľvek iný obdobný prípad, porušujúce základné právo sťažovateľov na

osobnú slobodu. Súčasťou ústavného práva obvineného na osobnú slobodu je aj právo na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia o väzbe, ktoré zrozumiteľným, zákonným a najmä

preukázaným, a teda ústavne konformným spôsobom potvrdí skutočnú existenciu niektorého

zo zákonných dôvodov väzby…

Vo zvyšku odkázal Najvyšší súd SR na svoje predchádzajúce rozhodnutie z

26.4.2018, pričom sťažovatelia poukazujú na skutočnosť, že sa od toho času výrazne zmenili

okolnosti, sťažovatelia sa vzdali možnosti vykonávať funkciu konateľov (

predsedu predstavenstva) t. j. došlo k podstatným zmenám okolností, kedy už

sťažovatelia nemajú reálnu možnosť konať v mene spoločnosti, pričom nové vedenie

spoločnosti nie je rodinne personálne ani iným spôsobom prepojené s osobami

sťažovateľov. Uvedenou skutočnosťou sa Najvyšší súd SR nezaoberal. Navyše doposiaľ

nebolo nijakým spôsobom preukázané (a ani vyslovené podozrenie), že spoločnosti naďalej

v ďalších zdaňovacích obdobiach (je koniec septembra 2018) páchajú alebo majú páchať

trestnú činnosť s novým vedením spoločnosti a že by sťažovatelia tieto osoby nejakým

spôsobom mali riadiť a usmerňovať v páchaní trestnej činnosti po tom, čo by boli

prepustení z väzby.

Sťažovatelia uvádzajú, že hoci Najvyšší súd SR odkazuje na svoje odôvodnenie

zo dňa 26.4.2018 ani v tomto uznesení nie sú uvedené konkrétne skutočnosti

odôvodňujúce obavu z pokračovania v trestnej činnosti (predovšetkým u sťažovateľov

)...».

8. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd

rozhodol týmto nálezom:

„1. Najvyšší súd SR uznesením z 6. augusta 2008 porušil základné

právo , a na osobnú slobodu

podľa a 5 .

2. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. z 6. augusta 2008 sa zrušuje.

, a sa s okamžitou platnosťou

prepúšťajú na slobodu.

3. , a priznáva

náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť na účet

advokáta do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

11. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

12. Ústavný súd v ďalšom posúdil možnosť porušenia sťažovateľmi označených práv

uznesením najvyššieho súdu.

13. Ústavný súd považuje za potrebné najskôr poukázať na to, že jeho právomoc je

vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach daná len na

preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa

berie do väzby (alebo je vo väzbe), bolo vznesené obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa

odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami, o väzbe rozhodoval súd, obvinený bol do väzby

vzatý pre konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu vyjadrenú v § 71 ods. 1 písm. a)

až c) alebo okolnosti uvedené v odseku 2 tohto ustanovenia, a osoba

bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím

väzobného súdu o predĺžení väzby (). Úlohou ústavného súdu je tiež sledovať,

či všeobecné súdy v namietaných rozhodnutiach správne aplikujú právo, či dané

rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky arbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia

niektorého zo základných práv a slobôd (, ). Ústavný súd

preto nemôže zasahovať do skutkových a právnych záverov všeobecných súdov, ak ich

z danej perspektívy možno pokladať za udržateľné.

14. Ústavný súd stabilne k obsahu a podstate sťažovateľmi namietaného základného

práva na osobnú slobodu tiež uvádza, že každé pozbavenie slobody musí byť „zákonné“,

t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem toho každé

opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné s účelom čl. 17

, ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli (m. m. , ,

). Požiadavka obsiahnutá v tomto článku sa nemôže definovať in abstracto, ale

musí sa posúdiť podľa okolností každej veci vrátane toho, čo v sťažnosti sťažovateľ uviedol

(). Ústavný súd preto v prípade môže a musí uplatniť určitú

revíznu právomoc, avšak bez toho, aby sám hodnotil skutočnosti, ktoré viedli všeobecný

súd k tomu, že uprednostnil určité rozhodnutie pred iným. Jeho úlohou ako nezávislého

súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( ) je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia,

ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s alebo príslušnou medzinárodnou

zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, nie však konať ako všeobecný súd

tretej alebo štvrtej inštancie; takéto konanie by bolo porušením obmedzenia, ktoré vyplýva

z rozdelenia ústavnej ochrany základných práv alebo slobôd medzi všeobecné súdy

a ústavný súd v ().

15. Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že jeho právomoc

na rozhodovanie vo väzobných veciach predpokladá výlučne skúmanie toho, či sa v konaní

pred väzobnými súdmi dodržali ústavno-procesné princípy takého obmedzenia osobnej

slobody, akým je väzba obvineného (, , ).

16. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyšší súd

k námietkam sťažovateľov, ktoré sú obdobné námietkam uvedeným v sťažnosti adresovanej

ústavnému súdu (okrem námietky nezákonného zadržania), uviedol:

„V odôvodnení sťažnosti obvinení opätovne popreli spáchanie trestného činu, ako aj

organizovanie trestnej činnosti. Vo vzťahu k dôvodnosti vznesených obvinení popreli, že by

po vzájomnej dohode a súčinnosti plánovane a koordinovanie s cieľom získania daňovej

výhody spočívajúcej v neoprávnenom odpočte DPH vytvorili riadený reťazec

podnikateľských subjektov... Za daných okolností považujú obvinení všetky dôkazy

vyhodnotené svojvoľne a v ich neprospech.

V súvislosti s dôvodom väzby podľa obvinení

namietali nedostatok konkrétnych skutočností odôvodňujúcich dôvodnú obavu, že by mali

pokračovať v trestnej činnosti. Obvinení majú za to, že dokazovanie a doterajšie výsledky

prípravného konania preukázali, že dôvody väzby nie sú dané, a preto je napadnuté

rozhodnutie súdu nezákonné a arbitrárne. Väzba má na obvinených zásadne traumatizujúci

vplyv, čo sa negatívne odzrkadľuje na ich psychickom a fyzickom zdraví. Navyše sa

obvinený vzdal funkcie člena predstavenstva spoločnosti

, obvinená sa vzdala funkcie konateľky v spoločnosti

a obvinený sa vzdal funkcie konateľa spoločnosti

Vzhľadom na to, že došlo k zmene štatutárnych orgánov a osôb

vo vlastníckej štruktúre dotknutých spoločností, obvinení sú toho názoru, že sa nemôžu

žiadnym spôsobom podieľať na riadení v uvedených spoločnostiach, a preto neexistujú

objektívne dôvody väzby, keďže akýkoľvek postup smerujúci k podvodnej činnosti by bol

v dôsledku prebiehajúcich a zahájených daňových kontrol odhalený...

K predmetnej veci je potrebné predovšetkým uviesť, že doteraz zistené skutočnosti

nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré je trestné stíhanie vedené, boli spáchané, pričom

existuje dôvodné podozrenie, že tieto skutky spáchali obvinení. S poukazom na judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva, pre počiatočné štádium väzby postačuje existencia,

resp. trvanie dôvodného podozrenia (condilio sine qua non zákonnosti väzby), že zadržaná

osoba spáchala trestný čin. Po uplynutí určitého času však už splnenie tejto podmienky

nestačí a treba zisťovať, či sú dané aj iné dôvody ospravedlňujúce pozbavenie slobody a či

sú relevantné a dostačujúce...

Pokiaľ ide o tzv. materiálne podmienky väzby, ktorými sú dôvodnosť trestného

stíhania a existencia niektorého z dôvodov väzby, najvyšší súd konštatuje, že aj v súčasnom

štádiu konania sú naplnené do takej miery, aby odôvodňovali ďalšie pretrvávanie väzby.

K oslabeniu dôvodného podozrenia by došlo jedine v prípade, pokiaľ by ďalšie dokazovanie

podstatným spôsobom narušilo vierohodnosť dôkazov preukazujúcich vinu obvinených. Pri

vykonávaní dokazovania však nedošlo k takej zmene dôkaznej situácie v prospech

obvinených, aby sa podozrenie zo spáchania trestnej činnosti rozptýlilo, alebo výrazne

zoslabilo. Na dôvode tzv. preventívnej väzby sa doposiaľ vykonaným vyšetrovaním nič

nezmenilo, dôvody väzby sú rovnaké, ako boli ustálené pri rozhodovaní sudcu pre prípravné

konanie špecializovaného trestného súdu o vzatí obvinených… do väzby. Vo vzťahu

ku konkrétnym skutočnostiam, odôvodňujúcim obavu z toho, že sa vyššie menovaní budú

správať spôsobom predpokladaným v ustanovení , odkazuje

pritom Najvyšší súd Slovenskej republiky na už v danej veci skôr vydané väzobné

rozhodnutia a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. apríla 2018, sp. zn.

. Najvyšší súd poznamenáva, že tieto skutočnosti vyplývajú z povahy

a charakteru trestnej činnosti, ktorá je im kladená za vinu, keďže táto mala byť páchaná

organizovane, po dlhší čas a vyznačuje sa vysokým stupňom sofistikovanosti.

V súvislosti s opätovnou žiadosťou obvinených o nahradenia väzby dohľadom

probačného a mediačného úradníka a prijatím písomného sľubu obvinených, je nutné

uviesť, že uvedené inštitúty sú fakultatívnou možnosťou sudcu pre prípravné konanie, či

ponechá obvinených na slobode, ale len za predpokladu, že osoba obvinených a povaha

prejednávaného prípadu dáva predpoklad, že účel väzby sa dosiahne aj dohľadom nad

osobami obvinených osobou na to zákonom určenou. V posudzovanom prípade tak, ako to

v dôvodoch napadnutého uznesenia uviedol sudca pre prípravné konanie, ani osoby

obvinených…, ale ani povaha trestnej činnosti, pre ktorú im bolo vznesené obvinenie, takúto

záruku v súčasnosti neposkytuje, čo však podľa názoru najvyššieho súdu s ohľadom na

vyššie uvedené nevylučuje možnosť súdu zaoberať sa nahradením väzby obvinených

dohľadom za použitia primeraných povinností a obmedzení v zmysle (za

použitia tzv. elektronických náramkov prostredníctvom elektronického systému

monitorovania osôb v zmysle o kontrole výkonu niektorých

rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov)...

Najvyšší súd dodáva, že z obsahu predloženého spisu vyplýva, že v posudzovanom

prípade sa jedná skutočne o skutkovo a dôkazné náročnú trestnú vec, ktorej vyšetrovanie

prebieha plynule a plánovite...“

17. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu (napr. , ),

ktorá korešponduje s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, vyplýva, že v prípade

rozhodovania o vzatí do väzby musia byť splnené tieto podmienky: po formálnej stránke

musí existovať uznesenie o vznesení obvinenia, po materiálnej stránke musia existovať

skutočnosti osvedčujúce kvalifikované podozrenie, že sa obvinený trestného činu, ktorý sa

mu v uznesení o vznesení obvinenia kladie za vinu, dopustil. Napokon musí existovať

niektorý z väzobných dôvodov uvedených v ustanovení .

18. Z citovanej časti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší

súd presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody sťažovateľov

a v primeranom rozsahu sa zaoberal otázkou naplnenia materiálnych predpokladov

väzobného stíhania sťažovateľov a danosťou väzobných dôvodov. Ústavný súd ďalej

konštatuje, že najvyšší súd príslušné ustanovenia podstatné pre

posúdenie veci interpretoval a aplikoval ústavne konformným spôsobom, a jeho úvahy

vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne

akceptovateľné. Pokiaľ sťažovatelia odôvodňujú svoju sťažnosť aj tvrdenou nezákonnosťou

ich zadržania, avšak uvedenú argumentáciu v dôvodoch sťažnosti, ktorú posudzoval

najvyšší súd, neuvádzajú, tento ich argument už len z tohto dôvodu nemôže byť spôsobilý

spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu.

19. Ústavný súd preto konštatuje, že sťažnostnú argumentáciu nevyhodnotil ako

spôsobilú založiť porušenia sťažovateľmi označených práv napadnutým uznesením

najvyššieho súdu, a preto ich sťažnosť podľa odmietol

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. novembra 2018