Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 371/2018
PDF · 133.25 KB
No categories available
I. ÚS 371/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. novembra 2018
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti DIPLOMATIC, s. r. o., Slatinská
28/9, Beluša, zastúpenej advokátskou kanceláriou M&M Legal s. r. o., Drieňová 27,
Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ondrej Ďuraj, vo veci namietaného
porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného
súdu Trnava č. k. 36 K 22/2017-282 z 19. marca 2018 a uznesením Krajského súdu
v Bratislave č. k. 1 CoKr 33/2018-342 z 3. júla 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti DIPLOMATIC, s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
25. septembra 2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DIPLOMATIC, s. r. o. (ďalej
len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného
súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) č. k. 36 K 22/2017-282 z 19. marca 2018 (ďalej len
„napadnuté uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) č. k. 1 CoKr 33/2018-342 z 3. júla 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie
krajského súdu“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa podaným návrhom domáhala vyhlásenia
konkurzu na majetok dlžníka ARDOM, záujmové združenie právnických osôb, Trebatice
187 (ďalej len „dlžník“). Okresný súd rozhodol napadnutým uznesením tak, že konkurzné
konanie vedené proti dlžníkovi zastavil a zaviazal sťažovateľku zaplatiť dlžníkovi náhradu
trov konania v celom rozsahu. Okresný súd odôvodnil napadnuté uznesenie tým, že
pohľadávku sťažovateľky nie je možné považovať za nespornú, keďže neexistuje relevantná
dokumentácia, ktorá by „dokladala hodnoverne a bez pochybností vznik a existenciu
veriteľovej pohľadávky, vzhľadom k tomu, že neexistuje zmluva o dielo v písomnej forme,
faktúry vystavené veriteľom boli dlžníkom neuznané, ešte predtým ako bol podaný návrh na
vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a samotný dlžník vznik a existenciu pohľadávky
spochybňuje a rozporuje“. Vzhľadom na zistený skutkový stav bol okresný súd toho
názoru, že návrh bol zo strany sťažovateľky podaný predčasne a je nutné, aby spornosť
pohľadávky bola odstránená v sporovom, a nie konkurznom konaní. Vzhľadom na
nedostatok aktívnej legitimácie sťažovateľky na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na
majetok dlžníka okresný súd zastavil konkurzné konanie. Krajský súd napadnutým
uznesením uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
Ťažiskovou námietkou sťažovateľky je tá, že dlžník svoju platobnú schopnosť
neosvedčil v zmysle § 19 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
a preto bol okresný súd povinný vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz. Sťažovateľka
vychádzala z toho, že dlžník nedodržal 20-dňovú lehotu na vyjadrenie k návrhu na
vyhlásenie konkurzu a osvedčenie svojej platobnej schopnosti, ktorú je potrebné počítať od
zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku.
Uvedeným nesprávnym právnym posúdením veci a nesprávnym procesný postupom
všeobecné súdy znemožnili sťažovateľke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že porušili jej právo na spravodlivý proces. Sťažovateľka uvádza, že okresný
súd a krajský súd porušili ňou označené práva (bod 1 tohto uznesenia) tým, že na jej
skutkovú a právnu argumentáciu uplatnenú v priebehu konania a v podanom odvolaní
nereagovali ústavne konformným spôsobom, napadnuté rozhodnutia považuje za svojvoľné
a nepreskúmateľné.
3. Na základe uvedených skutočností v závere sťažnosti sťažovateľka navrhuje,
aby ústavný súd rozhodol o jej sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie ňou
označených práv (bod 1 tohto uznesenia) napadnutým uznesením okresného súdu
a napadnutým uznesením krajského súdu, napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vrátil
vec na ďalšie konanie a priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume
1 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
6. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, konštatuje, že sťažnosť napriek
tomu, že ju koncipoval advokát, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
7. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
8. Z už uvedeného (body 6 a 7) vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone
o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie
viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1
ústavy, § 20 a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde). Inak povedané, každý návrh bez
výnimky musí spĺňať všeobecné náležitosti. Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu
návrhu. Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný
návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde).
9. V prípadoch obligatórneho zastúpenia navrhovateľa advokátom v konaní pred
ústavným súdom (čo platí aj v danej veci, pozn.) je základným procesným prameňom práva
ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde (bod 7). Citované zákonné ustanovenie
procesného poriadku (vo vzťahu k iným právnym predpisom ide o predpis lex specialis)
vymedzuje nevyhnutné náležitosti právneho zastupovania v konaní pred ústavným súdom,
ktoré musia byť splnené.
10. Ústavný súd zistil, že k predloženej sťažnosti nebola priložená plná moc
na zastupovanie sťažovateľky advokátom, a keďže táto zákonná podmienka nebola splnená,
návrh nemá všetky zákonom ustanovené náležitosti, a preto nie je spôsobilý vyvolať začatie
konania. Ústavný súd má právo taký návrh odmietnuť.
11. Ústavný súd zároveň zistil, že sťažovateľka spolu so sťažnosťou nedoručila
napadnuté uznesenie krajského súdu.
12. Podľa § 50 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie právoplatného rozhodnutia,
opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody. Podľa § 50
ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia,
opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
13. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného
zástupcu s návrhom nedoručila aj napadnuté uznesenie krajského súdu, proti ktorému
sťažnosť smeruje, a to ani v období po doručení sťažnosti ústavnému súdu. Nedoručenie
rozhodnutia orgánu verejnej moci, v danom prípade napadnutého uznesenia krajského súdu,
proti ktorému ústavná sťažnosť smeruje, je nesplnením explicitne ustanovenej podmienky
konania v zmysle § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
14. V súvislosti s uvedenými nedostatkami (body 10 a 11) ústavný súd pripomína, že
tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút
povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej
rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje
nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.
IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010,
IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).
Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005
uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,
a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom.“ Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada
„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby
práva znalé (napr. advokáta).
15. Ústavný súd z uvedeného dôvodu a so zreteľom na kvalifikované právne
zastúpenie sťažovateľky konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký nedostatok náležitostí
predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných
podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri
jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. novembra 2018