Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 371/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. novembra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti DIPLOMATIC, s. r. o., Slatinská

28/9, Beluša, zastúpenej advokátskou kanceláriou M&M Legal s. r. o., Drieňová 27,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ondrej Ďuraj, vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného

súdu Trnava č. k. -282 z 19. marca 2018 a uznesením Krajského súdu

v Bratislave č. k. -342 z 3. júla 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti DIPLOMATIC, s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

25. septembra 2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DIPLOMATIC, s. r. o. (ďalej

len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) č. k. -282 z 19. marca 2018 (ďalej len

„napadnuté uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -342 z 3. júla 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie

krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa podaným návrhom domáhala vyhlásenia

konkurzu na majetok dlžníka ARDOM, záujmové združenie právnických osôb, Trebatice

187 (ďalej len „dlžník“). Okresný súd rozhodol napadnutým uznesením tak, že konkurzné

konanie vedené proti dlžníkovi zastavil a zaviazal sťažovateľku zaplatiť dlžníkovi náhradu

trov konania v celom rozsahu. Okresný súd odôvodnil napadnuté uznesenie tým, že

pohľadávku sťažovateľky nie je možné považovať za nespornú, keďže neexistuje relevantná

dokumentácia, ktorá by „dokladala hodnoverne a bez pochybností vznik a existenciu

veriteľovej pohľadávky, vzhľadom k tomu, že neexistuje zmluva o dielo v písomnej forme,

faktúry vystavené veriteľom boli dlžníkom neuznané, ešte predtým ako bol podaný návrh na

vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a samotný dlžník vznik a existenciu pohľadávky

spochybňuje a rozporuje“. Vzhľadom na zistený skutkový stav bol okresný súd toho

názoru, že návrh bol zo strany sťažovateľky podaný predčasne a je nutné, aby spornosť

pohľadávky bola odstránená v sporovom, a nie konkurznom konaní. Vzhľadom na

nedostatok aktívnej legitimácie sťažovateľky na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na

majetok dlžníka okresný súd zastavil konkurzné konanie. Krajský súd napadnutým

uznesením uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

Ťažiskovou námietkou sťažovateľky je tá, že dlžník svoju platobnú schopnosť

neosvedčil v zmysle o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

a preto bol okresný súd povinný vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz. Sťažovateľka

vychádzala z toho, že dlžník nedodržal 20-dňovú lehotu na vyjadrenie k návrhu na

vyhlásenie konkurzu a osvedčenie svojej platobnej schopnosti, ktorú je potrebné počítať od

zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku.

Uvedeným nesprávnym právnym posúdením veci a nesprávnym procesný postupom

všeobecné súdy znemožnili sťažovateľke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že porušili jej právo na spravodlivý proces. Sťažovateľka uvádza, že okresný

súd a krajský súd porušili ňou označené práva (bod 1 tohto uznesenia) tým, že na jej

skutkovú a právnu argumentáciu uplatnenú v priebehu konania a v podanom odvolaní

nereagovali ústavne konformným spôsobom, napadnuté rozhodnutia považuje za svojvoľné

a nepreskúmateľné.

3. Na základe uvedených skutočností v závere sťažnosti sťažovateľka navrhuje,

aby ústavný súd rozhodol o jej sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie ňou

označených práv (bod 1 tohto uznesenia) napadnutým uznesením okresného súdu

a napadnutým uznesením krajského súdu, napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vrátil

vec na ďalšie konanie a priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume

1 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Podľa návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

6. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, konštatuje, že sťažnosť napriek

tomu, že ju koncipoval advokát, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom ustanovené v .

7. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

8. Z už uvedeného (body 6 a 7) vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone

o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie

viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1

, a a nasl. ). Inak povedané, každý návrh bez

výnimky musí spĺňať všeobecné náležitosti. Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu

návrhu. Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný

návrhom na začatie konania ( ).

9. V prípadoch obligatórneho zastúpenia navrhovateľa advokátom v konaní pred

ústavným súdom (čo platí aj v danej veci, pozn.) je základným procesným prameňom práva

ustanovenie (bod 7). Citované zákonné ustanovenie

procesného poriadku (vo vzťahu k iným právnym predpisom ide o predpis lex specialis)

vymedzuje nevyhnutné náležitosti právneho zastupovania v konaní pred ústavným súdom,

ktoré musia byť splnené.

10. Ústavný súd zistil, že k predloženej sťažnosti nebola priložená plná moc

na zastupovanie sťažovateľky advokátom, a keďže táto zákonná podmienka nebola splnená,

návrh nemá všetky zákonom ustanovené náležitosti, a preto nie je spôsobilý vyvolať začatie

konania. Ústavný súd má právo taký návrh odmietnuť.

11. Ústavný súd zároveň zistil, že sťažovateľka spolu so sťažnosťou nedoručila

napadnuté uznesenie krajského súdu.

12. Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody. Podľa § 50

ods. 2 k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

13. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného

zástupcu s návrhom nedoručila aj napadnuté uznesenie krajského súdu, proti ktorému

sťažnosť smeruje, a to ani v období po doručení sťažnosti ústavnému súdu. Nedoručenie

rozhodnutia orgánu verejnej moci, v danom prípade napadnutého uznesenia krajského súdu,

proti ktorému ústavná sťažnosť smeruje, je nesplnením explicitne ustanovenej podmienky

konania v zmysle .

14. V súvislosti s uvedenými nedostatkami (body 10 a 11) ústavný súd pripomína, že

tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút

povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.

, , , , ,

, , , , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005

uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“ Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

15. Ústavný súd z uvedeného dôvodu a so zreteľom na kvalifikované právne

zastúpenie sťažovateľky konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký nedostatok náležitostí

predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných

podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri

jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. novembra 2018