Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 575/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša

a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť mesta Banská

Bystrica, Československej armády 1141/26, Banská Bystrica, zastúpeného Advokátskou

kanceláriou GEREG & MESSINGEROVÁ, s. r. o., Horná Strieborná 4, Banská Bystrica,

v mene ktorej koná advokát JUDr. Ján Gereg, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva podľa až 4 v spojení s

a základných práv podľa čl. 36 ods. 1 až 4 Listiny základných práv a slobôd uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22. februára 2017, a takto

rozhodol:

Sťažnosť mesta Banská Bystrica o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júna 2017

doručená sťažnosť mesta Banská Bystrica, Československej armády 1141/26, Banská

Bystrica (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou GEREG

& MESSINGEROVÁ, s. r. o., Horná Strieborná 4, Banská Bystrica, v mene ktorej koná

advokát JUDr. Ján Gereg, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 až 4 v spojení s (ďalej len „“)

a základných práv podľa čl. 36 ods. 1 až 4 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 22. februára 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v postavení žalobcu

účastníkom konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“)

pod sp. zn. vo veci náhrady škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím

orgánu verejnej moci a jeho nesprávnym postupom (na tom skutkovom základe, že

vo vzťahu k sťažovateľovi bola vykonaná exekúcia odpísaním žalovanej sumy z jeho

bankového účtu, avšak následne po intervencii dovolacieho súdu v exekučnom konaní bola

exekúcia proti nemu vyhlásená za neprípustnú, pozn.). V označenom konaní okresný súd

rozhodol rozsudkom (v poradí druhým, pozn.) zo 7. novembra 2012 tak, že uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť sťažovateľovi sumu 1 455 029,16 € podľa žalobného petitu.

Proti rozsudku okresného súdu zo 7. novembra 2012 podala žalovaná odvolanie,

o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) rozsudkom

sp. zn. z 26. februára 2014 tak, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného

súdu potvrdil s výnimkou zmeny lehoty na plnenie a pripustil dovolanie proti tomuto

rozsudku z dôvodu, že ide o rozhodnutie zásadného právneho významu.

Proti rozsudku krajského súdu z 26. februára 2014 žalovaná podala dovolanie,

v ktorom sa domáhala, aby najvyšší súd dovolaním napadnuté uznesenie krajského súdu

zmenil alebo ho zrušil a vrátil na ďalšie konanie s poukazom na nesprávne právne

posúdenie veci a odňatie možnosti konať. Žalovaná namietala, že v predmetnej veci bola

aplikovaná taká judikatúra, ktorá sa na ňu nevzťahuje. Najvyšší súd napadnutým uznesením

predmetné rozsudky krajského súdu aj okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie

súdu prvej inštancie vzhľadom na to, že dovolací súd identifikoval vadu konania

podľa (ďalej len „OSP“) vzhľadom

na odstrániteľný nedostatok podmienky konania (vada žaloby spočívajúca v nesprávnom

označení žalovaného – „Slovenská republika – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky“, pozn.), ako aj vadu konania podľa (rozhodnutie aj o veci,

ktorá sa právom aprobovateľným spôsobom nestala predmetom konania – nerozhodnutie

o pripustení zmeny žaloby v časti úrokov z omeškania, pozn.). Dovolací súd tiež vytkol

krajskému súdu nesprávne právne posúdenie (dôvodu vzniku bezdôvodného obohatenia ako

plnenie povinnosti za iného, pozn.) vedúce až k pochybnostiam o dostatku skutkových

zistení a aplikáciu na vec neaplikovateľnej judikatúry.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta najmä nesprávne právne posúdenie nevyhnutnosti

uplatnenia vydania bezdôvodného obohatenia „cyperskou schránkovou firmou“, ktoré je

vopred zjavne bezúspešné, ako predpoklad pre uplatňovanie nároku na náhradu škody

od Slovenskej republiky. V sťažnosti sa uvádza:

„Sťažovateľ Mesto Banská Bystrica obdržalo dňa 29. 6. 2005 pod č. EX 198/02-1

príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a dňa 8. 7. 2005 exekučný

príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Pôvodný príkaz

smeroval proti povinnému Investorský útvar Mesta Banská Bystrica, pričom na základe

uznesenia č. -20 zo dňa 30. 1. 2002 bol poverený výkonom exekúcie súdny

exekútor Peter Kohút. Na tomto mieste zdôrazňuje sťažovateľ, že nikdy nebol procesnou

stranou - účastníkom konania v konaní, ktoré tvorilo vykonateľný titul pre exekútora.

Sťažovateľ sa do exekučného konania dostal neskôr tak, že v danej veci exekútor ale aj súd

bez dodržania uvedeného procesného postupu a bez vydania rozhodnutia súdu o zámene

účastníka na strane povinného bez ďalšieho pokračovali ako s povinnou osobou s Mestom

Banská Bystrica. Toho dôsledkom bolo, že konanie súdov vykazovalo vadu v zmysle

ustanovenia a preto dovolací súd v inom konaní ()

rozhodnutie nižších stupňov súdov vo výroku, ktorým bolo zmenené uznesenie

prvostupňového súdu (OS Banská Bystrica) z 12. 9. 2005 č. k. o vyhlásení

exekúcie za neprípustnú zmenil tak. že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol

a vec zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Teda v dovolacom konaní

, kde sa rozhodovalo 30. 7. 2008, bolo jednoznačne vyslovené, že sťažovateľ

sa stal nedôvodné povinným, účastníkom exekučného konania, pretože exekútor postupoval

nezákonne, čo mu odobril aj súd. Preto sa realizovala exekúcia s tým, že exekútor , ktorý

ani nemal poverenie na vykonanie exekúcie pre oprávneného TIKKA INVESTMENTS

LIMITED so sídlom Kyriakou Matsi 16, EAGLE HOUSE. 10 th floor. Agioi Omologites,

P.C. 1082 Nicosia Cyprus v zastúpení Penta Group odoslal tejto spoločnosti nedôvodne

exekvované finančné prostriedky, teda pochybením všeobecného súdu ako aj

predchádzajúcim pochybením exekútora došlo k tomu, že zákonu nezodpovedajúci úkon

spôsobil sťažovateľovi škodu veľkého rozsahu a nie spoločnosti TIKKA INVESTMENTS

LIMITED so sídlom Kyriakou Matsi 16. EAGLE HOUSE, 10 th tloor, Agioi Omologites, P.

C. 1082 Nicosia Cyprus. Za porušenie práva na spravodlivý proces je potom nutné

považovať tvrdenie dovolacieho súdu o tom, čo je uvedené v bode 25., 26. a 27. Uznesenia,

že je potrebné najprv sa domáhať bezdôvodného obohatenia od toho, kto takéto obohatenie

získal a kto je osobou od štátu odlišnou. Z uvedeného preto vyplýva, že ak by takémuto

právnemu názoru bolo potrebné dať zadosť, tak potom by bolo potrebné podať žalobu na

všeobecnom súde na Cypre v gréckom jazyku proti spoločnosti, ktorá nikdy nič nemala

spoločné a ani nebola v právnom vzťahu so sťažovateľom, pretože sťažovateľ nebol nikdy

účastníkom konania, ktorého výsledok bol právny titul exekútora pre výkon exekúcie. Do

exekučného konania sa dostal sťažovateľ svojvoľným nezákonným postupom exekútora

a súdu, v čom vidí sťažovateľ bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi následkom, ktorý

nastal a pochybením štátu, ktorý prostredníctvom všeobecného súdu akceptoval nezákonný

a svojvoľný postup exekútora. V bode 25. samotný dovolací súd v Uznesení zo

dňa 22. 2. 2017 pripúšťa, že aj keď preukázanie bezúspešnosti žaloby o vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia je ďalšou zákonnou podmienkou vzniku štátu za škodu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím pri výkone verejnej moci, tak to nešlo chápať

doslovne, ale širšie. V tomto bode zhrnul dovolací súd dva rozdielne inštitúty a to nárok na

náhradu škody a na vydanie z bezdôvodného obohatenia. Následne z toho vyvodil záver bez

opory v zákone, že najprv je potrebné si uplatňovať bezdôvodné obohatenie (ktoré

sťažovateľ nespôsobil, ale exekútor a všeobecný slovenský súd) a až potom od štátu uplatniť

náhradu škody v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, za ktorú

zodpovedá štát. Celý názor vyslovený v bode 26. Uznesenia je v rozpore s platným právom

potiaľ, ak sa tvrdí, že ten, kto dostal nesprávnym rozhodnutím štátu nejaké plnenie, musí byť

najprv žalovaným a od neho sa má vymáhať náhrada bezdôvodného obohatenia a až potom

bude zodpovedať štát. Na tomto mieste je preto potrebné vysloviť, že podľa

Z. z. takýto postup zákon nepozná. Preto vytvárať odchýlne od existujúcej alebo

neexistujúcej právnej úpravy zodpovednosť iného nezodpovedá princípom spravodlivosti

súdneho alebo akéhokoľvek iného konania, pričom ide o porušenie základného práva

spočívajúceho v rovnosti zbraní. za podmienku úspešného

uplatnenia nároku na náhradu škody proti štátu neustanovuje zánik možnosti dosiahnuť

uspokojenie svojej pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia a spravodlivému

usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi zodpovedá, aby štát uhradil žalobcovi ako osobe,

ktorá sa stala povinným v exekúcii na základe nezákonného rozhodnutia súdu škodu, ktorá

mu v priamej príčinnej súvislosti s týmto nezákonným rozhodnutím vznikla. Pri takýchto

právnych záveroch dovolacieho súdu potom vzniká ochrana všetkých offshore spoločností

nachádzajúcich sa v daňových rajoch (napr. Britské panenské ostrovy. Panama, Belize.

Seychely ako aj Cyprus), pretože je potrebné uplatňovať nároky v štátnom jazyku týchto

krajín a na ich všeobecných súdoch, ktoré sú štandardne či už právnickej osobe alebo inej

osobe - fyzickej a orgánom územnej samosprávy nedostupné, prípadne je im nemožné takto

sa domáhať nárokov, ktoré spôsobil štát Slovenská republika - zast. Ministerstvom

spravodlivosti SR konaním slovenských všeobecných súdov. Naviac tieto spoločnosti

priamo, ako je v tomto prípade, nespôsobujú škodu, ale tí, ktorí umožnia peňažný tok

realizovať tak. aby odišiel na neznáme účty týchto spoločností do daňových rajov. K otázke

vysloveného právneho názoru o tom, že sťažovateľ nebol povinný plniť a exekútor konal

spolu so súdom bez dodržania zákonného procesného postupu, sa jednoznačne vyjadril NS

SR v dovolacom konaní , ktorý názor reálne neguje tvrdenia bodu 26.

Uznesenia dovolacieho súdu . V bode 27. napadnutého Uznesenia NS SR je

zhrnutá kritika nesprávnosti úvah odvolacieho súdu vyslovených v rozsudku

zo dňa 26. 2. 2014. Tu však jednoznačne súd konštatuje, že právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 5 ods. 1 zák. č. Z. z. má účastník

konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v predchádzajúcom

konaní. Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobnej nezákonným

rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Sťažovateľ tvrdí ďalej, že

nie je obligatórne dané žiadnym právnym predpisom, aby poškodený najprv vymáhal svoju

pohľadávku voči dlžníkovi resp. tomu. kto prijal neoprávnené obohatenie, v súdnom konaní

a bol známy negatívny výsledok súdneho konania, t. j. že v danej veci táto skutočnosť nie je

neprekročiteľnou podmienkou, aby existoval zamietajúci rozsudok súdu. u ktorého súdu bol

nárok uplatnený. V danej veci je nepochybne zistiteľné, ak v prípade, že by zákon

č. takýto postup upravoval, tak žalobou na všeobecnom súde Cyperskej

republiky v Nikózii sťažovateľ nemohol uspieť proti schránkovej obchodnej spoločnosti, aj

by nebolo spravodlivé žiadať od sťažovateľa, aby viedol samostatný súdny spor proti

TIKKA INVESTMENTS LIMITED so sídlom Kyriakou Matsi 16. EAGLE HOUSE, 10 th

floor, Agioi Omologites, P.C. 1082 Nicosia Cyprus, keďže ani na všeobecnom súde na

Slovensku tento subjekt nebol účastníkom konania v základnom konaní, ktoré tvorilo titul

pre konanie exekútora. Bol by úspešný sťažovateľ v prípade podania žaloby na cyperskej

pôde, ak by argumentoval tým, že pochybil slovenský súd a slovenský exekútor? Iný

argument totiž pre uplatnenie neoprávneného obohatenia TIKKA INVESTMENTS

LIMITED so sídlom Kyriakou Matsi 16, EAGLE HOUSE, 10 th tloor. Agioi Omologites, P.

C. 1082 Nicosia Cyprus niet. Nepochybne bolo konštatované v konaní a 4

Cdo 232/2006, že vymáhanie pohľadávok proti Mestu Banská Bystrica je nezákonné. V

dôsledku tejto nezákonnosti došlo k odpísaniu finančných prostriedkov z účtu sťažovateľa,

ktorý márne brojil proti takémuto postupu, ktorý postup sa napravil až rozhodnutiami NS

SR prvým zo dňa 30. 7. 2008 a 30. 9. 2008. To bolo v čase, kedy už viac ako tri roky boli

peňažné prostriedky sťažovateľa na účte TIKKA INVESTMENTS LIMITED so sídlom

Kyriakou Matsi 16, EAGLE HOUSE, 10 th floor. Agioi Omologites, P.C. 1082 Nicosia

Cyprus, pretože až zásahom citovaných rozhodnutí NS SR sa začala situácia meniť a vznikol

jednoznačný právny záver o nezákonnosti postupu exekútora a všeobecných slovenských

súdov. V zmysle ak tento zákon neustanovuje inak. právo

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak

právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre

nezákonnosť príslušným orgánom. V tejto veci preto v ďalšom súdy sú viazané rozhodnutím

NS SR z 30. 7. 2008. Ide o rozhodnutie súdu vťahujúce sa na toto konkrétne

rozhodnutie súdu. Zjednodušene povedané, žiadať, aby sťažovateľ najprv žaloval toho, na

strane ktorého vzniklo neoprávnené obohatenie v daňovom raji v štátnom jazyku krajiny,

kde sa daňový raj nachádza, pretože tam má sídlo schránková obchodná spoločnosť a až

keď sa nedá vymôcť neoprávnené obohatenie a až potom nastupuje zodpovednosť štátu, je

v rozpore so základnými princípmi práva na spravodlivý proces, ako aj s princípmi rovnosti

zbraní a to preto, že sa zodpovedný subjekt štát a ten, kto štát zastupuje, takto zaštiťuje

ochranou priamej zodpovednosti, hoci pochybili vo veci sťažovateľa slovenské súdy

a slovenský exekútor. Oprávnené nároky sťažovateľa sú zjavne nevymožiteľné od

schránkovej firmy so sídlom v daňovom raji, ktorej charakter bol právnym zástupcom

sťažovateľa preverovaný osobne v sídle spoločnosti na Cypre.“

Na základe citovanej sťažnostnej argumentácie sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu,

aby po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jeho

základných práv podľa až 4 v spojení s a základných práv

podľa čl. 36 ods. 1 až 4 listiny napadnutým uznesením najvyššieho súdu, napadnuté

uznesenie zruší a vec vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a uloží povinnosť

najvyššiemu súdu uhradiť mu trovy konania pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

V nadväznosti na skutočnosť, že sťažovateľ namieta primárne porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa , ku ktorému malo dôjsť

v súdnom konaní, ktoré ešte nie je právoplatne skončené, ústavný súd poukazuje na svoju

doterajšiu judikatúru, v zmysle ktorej zásadne nazerá na právo na súdnu ochranu ako

na právo „výsledkové“, ktorému musí zodpovedať proces ako celok, pričom skutočnosť, či

napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania

a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. , , ,

). V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd vo svojej ustálenej

judikatúre opakovane zdôrazňuje, že predpokladom na záver o porušení základného práva

na súdnu ochranu podľa je také pochybenie všeobecného súdu, ktoré už

nie je napraviteľné alebo odstrániteľné ďalšou činnosťou všeobecného súdu, resp. využitím

procesných prostriedkov poskytnutých účastníkom konania platným a účinným procesným

kódexom (m. m. , , ).

Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. , ) obdobne ako

z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská republika,

rozsudok zo 4. 6. 2002) vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú,

či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle až , resp.

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vychádzajúc z uvedenej judikatúry, ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľove

námietky proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu, ako aj postupu, ktorý predchádzal

jeho vydaniu, by sa mohli stať predmetom meritórneho prieskumu ústavného súdu len v tom

prípade, ak by vyvolávali u sťažovateľa konkrétne relevantné negatívne dôsledky

vzťahujúce sa na výsledok súdneho konania, ktoré by už nebolo možné korigovať ďalším

procesným postupom prvostupňového súdu, ktorému bola vec napadnutým uznesením

vrátená na ďalšie konanie, a prípadne ani v následných opravných konaniach.

Aplikujúc skôr uvedené právne názory na vec sťažovateľa, ústavný súd upriamuje

pozornosť na skutočnosť, že sťažnosť bola podaná v procesnej situácii, keď najvyšší súd

ako súd dovolací zrušil rozsudky súdov oboch nižších inštancií a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie v merite s poukazom na potrebu odstránenia vady žaloby a rozhodnutia

o návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Okresný súd teda bude pokračovať v konaní vo veci

samej. Je nepochybné, že v takejto procesnej situácii má sťažovateľ k dispozícii všetky

procesné oprávnenia účastníka konania (po účinnom odstránení vady žaloby, pozn.)

pred okresným súdom, ktoré bude môcť uplatňovať v pokračujúcom konaní, a potenciálne

tiež oprávnenie uplatňovať svoju opozitnú argumentáciu v opravných prostriedkoch, ktoré

mu procesné právo v predmetnej právnej veci priznáva.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je

a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (porovnaj m. m.

, , , ).

Aplikujúc citovanú judikatúru na posudzovanú vec, ústavný súd konštatuje, že

sťažovateľ sa domáha ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom predčasne,

keďže v aktuálnom štádiu súdneho konania vedeného okresným súdom má k dispozícii

účinné prostriedky na ochranu svojich práv. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa

pri predbežnom prerokovaní uplatňujúc zásadu ratione temporis odmietol podľa § 25 ods. 2

v spojení s ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2018