Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/2/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v exekučnej veci oprávneného T.I.L. so sídlom X., zastúpeného JUDr. A.V., advokátkou so

sídlom v B., proti povinnému I.Ú.M.B.B., U. (IČO: X.), o vymoženie 64 617 319 Sk

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. ,

o dovolaní Mesta B.B., so sídlom v B.B., (IČO: X.), zastúpeného JUDr. J.G., advokátom

Advokátskej kancelárie G., so sídlom v B.B., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 15. februára 2006, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 15. februára 2006, sp. zn. vo výroku, ktorým bolo zmenené uznesenie

Okresného súdu Banská Bystrica z 12. septembra 2005, č.k. -144 o vyhlásení

exekúcie za neprípustnú tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie sa zamieta, a ktorým

bolo rozhodnuté o náhrade trov odvolacieho konania, z r u š u j e a vec mu vracia v rozsahu

zrušenia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Správca konkurznej podstaty úpadcu D.B., a.s., so sídlom v B.B. JUDr. M.CH. podal

dňa 12. marca 2001 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému I.Ú.M.B.B. (ďalej len

„povinný“) pre vymoženie pohľadávky vo výške 64 617 319 Sk, úrokov 12 988 321,69 Sk

a úrokov z omeškania 3 420 390,52 Sk s príslušenstvom (spolu 81 026 031,21 Sk), a to na

základe notárskej zápisnice zo 14. januára 2000 Notárskeho úradu JUDr. P.Z. v B.B. pod č. N

5/2000, NZ 5/2000, ktorá mala byť exekučným titulom.

Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora F.R.,

ktorý podľa § 47 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) vydal dňa 27. marca 2001

upovedomenie o začatí exekúcie (sp. zn. EX 100/2001) a toto dňa 30. marca 2001 doručil

povinnému. Následne súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora

a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. P.K., so sídlom M., B.B. (ďalej len

„exekútor“).

V priebehu exekučného konania bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 21. januára 2004 sp. zn. na majetok úpadcu (povinného) I.Ú.M.B.B.

vyhlásený konkurz. Po zistení, že majetok úpadcu (povinného) nepostačuje ani na úhradu

nákladov konkurzného konania, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 29. apríla 2005

sp. zn. konkurz na majetok úpadcu zrušil podľa § 44 ods. l písm. c/ zákona č.

o konkurze a vyrovnaní.

Exekútor vydal dňa 29. júna 2005 exekučný príkaz sp. zn. EX 198/02 na začatie

exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. V tomto exekučnom príkaze označil bez

ďalšieho ako povinnú osobu „Mesto B.B. ako zriaďovateľa I.Ú.M.B.B., IČO: X.“ a povinnosť

z exekučného príkazu uložil Mestu B.B., IČO: X., so sídlom v B.B., (ďalej len „Mesto“),

ktorému aj tento príkaz doručil (dňa 1. júla 2005 bol príkaz na začatie exekúcie doručený

Mestskému úradu v B.B.). Ako oprávnený bol v tomto exekučnom príkaze označený terajší

oprávnený T.I.L. so sídlom X., zastúpenému P.G. a.s., K.X. ako postupník od postupcu S.,

s.r.o., P.X.,B. ako postupník od postupcu JUDr. J.K., správcu konkurznej podstaty a Mgr.

K.R., osobitného správcu konkurznej podstaty úpadcu D.B. a.s., B.B., IČO: X..

Na základe námietok proti exekučnému príkazu, návrhu Mesta na zastavenie exekúcie

a návrhu na odklad exekúcie z 12. júla 2005 konal vo veci Okresný súd Banská Bystrica,

ktorý uznesením z 12. septembra 2005, č.k. -144 ( v ktorom ako povinnú osobu

označil I.Ú.M.B.B, so sídlom B.B..), vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr.

P.K. pod sp. zn. EX 198/2002 proti Mestu B.B. za neprípustnú podľa ustanovenia § 57 ods. 1

písm. g/ EP. Súčasne zamietol návrh Mesta na odklad exekúcie ako aj jeho námietky proti

exekučnému príkazu. Súd odôvodnil rozhodnutie tým, že zrušenie konkurzu na povinného pre

nedostatok majetku, nie je dokladom osvedčujúcim v zmysle § 37 ods. 3, 4 EP prechod

povinností z exekučného titulu na Mesto B.B. ako jeho zriaďovateľa. Poukázal na to, že

exekútor pritom vydal exekučný príkaz voči inej osobe, ako je označená v exekučnom titule.

Poukázal na ustanovenie o rozpočtových pravidlách

verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého zriaďovateľ

príspevkovej organizácie je povinný ju zrušiť k 31. decembru roka, v ktorom zistí, že tržby

príspevkovej organizácie nepokrývajú jej výrobné náklady v súlade s ods. 2 počas najmenej

dvoch po sebe bezprostredne nasledujúcich rokoch (písm. a) alebo príspevková organizácia

nespĺňa podmienky podľa ods. 3 (písm. b/). Podľa názoru súdu práva a povinnosti zo

zaniknutej príspevkovej organizácie by na Mesto ako zriaďovateľa mohli prejsť až po

zrušení povinného. Keďže tento povinný zrušený nebol (t.j. I.Ú.M.), Mesto nemá pasívnu

legitimáciu v tejto exekúcii. Nakoľko exekútor vydal exekučný príkaz proti inej osobe než

tej, ktorá je označená v exekučnom titule, vyslovil exekúciu za neprípustnú podľa § 57 ods. 1

písm. g/ EP, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Súd preto aj

zamietol námietky Mesta proti exekučnému príkazu, ako aj návrh na odklad exekúcie

z dôvodu, že námietky ako i návrh na odklad exekúcie môže podať len účastník exekučného

konania, ktorým Mesto B.B. nie je.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Na tom základe konal vo veci

Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením z 15. februára 2006, sp. zn.

uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú

zmenil tak, že návrh Mesta na zastavenie exekúcie zamietol. Oprávnenému náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Vstup vedľajšieho účastníka O.I., s.r.o., IČO: X. do konania

nepripustil. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že je nepochybné, že v čase začatia

exekučného konania povinným bol I.Ú.M.B.B., ktorého v záhlaví svojho rozhodnutia uviedol

súd prvého stupňa, avšak z výroku jeho rozhodnutia vyplýva, že vyhlásil za neprípustnú

exekúciu, ktorá je vedená proti Mestu. Odvolací súd poukázal na pôvodne platnú úpravu

podľa , o rozpočtových pravidlách, ktorá neupravovala možnosť -

povinnosť zriaďovateľa zrušiť príspevkovú organizáciu za podmienok upravených v zákone

č. V čase rozhodnutia krajského súdu v konkurznom konaní platil §

21ods. 11 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého príspevkové organizácie bolo možné zrušiť od

prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roka, túto povinnosť mal zriaďovateľ podľa

ods. 12, ak zistil skutočnosti upravené v tomto odseku, predovšetkým ak tržby príspevkovej

organizácie nepokrývali jej výrobné náklady v súlade s ods. 2 počas najmenej dvoch po

sebe bezprostredne nasledujúcich rokoch. Krajský súd dospel k záveru, že ak zákon umožnil,

aby príspevková organizácia zriadená podľa podliehala režimu

Zákona o konkurze a vyrovnaní a nastali následky z toho vyplývajúce (§ 68 Obch. zák.),

nemôže závisieť od vôle Mesta, kedy a ako s takouto organizáciou naloží, čo je v rozpore

s rovnosťou účastníkov ako aj s právnou istotou. Keďže pôvodne označený povinný

I.Ú.M.B.B. nebol zapísaný v obchodnom registri, súd nemohol vykonať výmaz spoločnosti z

obchodného registra. Príspevková organizácia však bola zapísaná v živnostenskom registri a

živnostenský zákon reaguje v § 8 ods. 1, 2 na následky spôsobené konkurzným konaním, a

to v dôsledku nemajetnosti takejto organizácie. Vzhľadom na špecifické postavenie I.Ú.M.B.B.

ako príspevkovej organizácie (ktorý nebol obchodnou spoločnosťou v zmysle Obchodného

zákonníka), v dôsledku zrušenia konkurzu by nenastali účinky, ktoré sa vzťahujú na obchodné

spoločnosti uvedené v § 68 Obch. zák., nedošlo by k zrušeniu príspevkovej organizácie, resp.

o nej by mal rozhodovať len zriaďovateľ. Odvolací súd sa stotožnil a argumentáciou

oprávneného s poukazom na analogické použitie § 68 ods. 3 písm. d/ ods. 4 Obch. zák., čomu

nasvedčuje aj ustanovenie , podľa ktorého sa nevyžaduje

písomný súhlas na zrušenie organizácie v prípade jej zániku podľa osobitného zákona. Mal

zato, že z hľadiska rovného postavenia účastníkov je možné použiť analógiu § 68 Obch. zák.,

kedy v dôsledku konkurzu I.Ú.M.B.B. došlo k jeho zrušeniu. Z toho dôvodu prichádza do

úvahy aplikácia , podľa ktorého ak príspevková

organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom

zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak. Keďže z iného zákona

nevyplýva, že by táto povinnosť na zriaďovateľa neprechádzala, resp. z citovaného

ustanovenia nie je zrejmé, o ktorý iný osobitný zákon by malo ísť, odvolací súd dospel

k záveru, že po zrušení konkurzu na povinného, došlo k prechodu práv a povinností

z I.Ú.M.B.B. na Mesto B.B. ako zriaďovateľa podľa § 21 ods. 13 druhej vety zákona č.

, v dôsledku čoho sa v zmysle , EP stalo povinným Mesto B.B.,

z ktorého dôvodu v napadnutej časti zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh Mesta na

zastavenie exekúcie zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podalo dovolanie Mesto B.B., prípustnosť

ktorého odôvodňovalo ustanoveniami , , t.j. že v konaní vystupoval ako

účastník ten, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania a že nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený. Dovolateľ v dovolaní okrem iného veľmi podrobne rozviedol svoje

námietky týkajúce sa zmluvy o postúpení pohľadávok spísanej vo forme notárskej zápisnice

z 23. januára 2003 č. N 37/2003, Nz 4760/2003, namietal nezákonný postup zmluvných strán

pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávky z S., s.r.o. na terajšieho oprávneného.

V súvislosti s oprávneným a jeho konaním poukázal na systém činnosti obchodných

spoločností, konajúcich prostredníctvom oprávneného vo vzťahu k nárokom uplatňovaným

v rôznych konaniach, vrátane predmetného konania. V tejto súvislosti namietal nedostatok

vecnej legitimácie oprávneného, resp. nedostatok jeho spôsobilosti byť účastníkom nielen

exekučného konania a aj iných aktivít vyvíjaných na území Slovenska, čo dokumentoval na

podrobnej analýze systému obchodných spoločností napojených na pôvodnú obchodnú

spoločnosť. Oprávnený je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou na území Slovenskej

republiky, ktorá nie je zapísaná v Obchodnom registri Slovenskej republiky, čo je jednou

z podmienok, aby zahraničná spoločnosť mohla vystupovať a podnikať ako právny subjekt na

území Slovenskej republiky. Ďalej zdôraznil, že podľa exekučného titulu je povinným

I.Ú.M.B.B., ktorý je samostatnou právnickou osobou s vlastnou právnou subjektivitou na

základe zriaďovateľskej listiny. Uvedená príspevková organizácia v zmysle § 3, ods. 1 zákona

č. o rozpočtových pravidlách verejnej správy ako subjekt verejnej správy –

právnická osoba, zapísaná v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej

republiky, je doposiaľ vedená v zozname príspevkových organizácií obcí vedenom

Štatistickým úradom Slovenskej republiky a tiež v zozname podnikateľských subjektov

Slovenskej republiky, ktorý vedie živnostenský register. Táto príspevková organizácia

naďalej právne existuje napriek predchádzajúcemu konkurzu. I. Ú. ako samostatná

právnická osoba je síce napojená na rozpočet obce príspevkom, avšak konajúca vo

vlastnom mene, spôsobom zodpovedajúcim pre nadobúdanie práva, ako aj k záväzkom odo

dňa svojho zriadenia až do dňa jej právneho zániku. Tento právny stav nemožno preklenúť

použitím zásady „per analogium“ tak, ako keby ju zrušil zriaďovateľ a takýto prípadný

nedostatok zákona nemôže rozhodovacou činnosťou preklenúť ani súd, pretože prakticky

nahrádzal rozhodovanie Mestského zastupiteľstva v B.B., čo je úplne iný orgán, ktorý má

právo v zmysle zákona o obciach a obecnom zriadení vydávať príslušné rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené dovolateľ žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť

odvolaciemu súdu na nové konanie.

Oprávnený sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala osoba, ktorej sa výrok rozhodnutia týka, proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), po zistení, že dovolanie podala

včas osoba, ktorá je zastúpená advokátom ( ), preskúmal napadnuté

uznesenie bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru,

že dovolanie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní.

Vzhľadom na obsah spisu dovolací súd sa pri preskúmaní rozhodnutia odvolacieho

súdu a konania, ktoré mu predchádzalo, zameral predovšetkým na preskúmanie toho, či

v danej veci začalo konanie voči Mestu B.B. (t.j. dovolateľovi) na základe návrhu. Občianske

súdne konanie je v zásade konaním návrhovým a exekučné konanie výlučne konaním

návrhovým. Toho dôsledkom je, že je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že

exekúciu možno začať a v nej pokračovať len na základe návrhu oprávneného, a to len voči

osobe, ktorú oprávnený označí ako osobu povinnú. Z obsahu návrhu na začatie exekúcie

v preskúmavanej veci je zrejmé, že (pôvodný) oprávnený v návrhu na začatie exekúcie

označil ako povinnú osobu I.Ú.M.B.B., ktorý bol označený aj v exekučnom titule (Notárska

zápisnica Notárskeho úradu JUDr. P.Z. v B.B. pod č. N 5/2000, NZ 5/2000 zo 14. januára

2000). Exekútor aj voči takto označenej povinnej osobe dňa 27. marca 2001 vydal

upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré mu bolo doručené dňa 30. marca 2001. V ďalšom

konaní však bez vykonania príslušných procesných úkonov označil ako povinnú osobu Mesto

B.B.. Exekučný poriadok síce umožňuje, aby došlo k zámene účastníkov exekučného konania

(či už oprávneného alebo povinného), môže sa tak stať však len spôsobom predpokladaným

zákonom.

Ustanovenie § 37 EP (v znení platnom do 31. augusta 2005) predpoklady zámeny

účastníkov neupravovalo. Toho dôsledkom bolo, že pre zámenu účastníkov platia primerane

ustanovenia (, ). Treba dodať, že vzhľadom

na prechodné ustanovenie , ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa

práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Nakoľko pre zámenu

účastníkov uvedený zákon neustanovuje inak, v danej veci treba aplikovať ustanovenia

. To znamená, že pre účinnosť zámeny účastníkov v zmysle

ustanovení sa vyžadoval dispozičný procesný návrh oprávneného (z exekučného

konania), aby do konania namiesto doterajšieho účastníka (povinného) vstúpil ten, na koho

boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli ( )

a vydanie rozhodnutia (uznesenia) súdu, ktorým takémuto návrhu vyhovie (§ 92 ods. 3

).

Bez zreteľa na uvedené aj podľa ustanovenia § 37 EP (v znení platnom od

1. septembra 2005), proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo

v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať

exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu

podľa § 41. Takto sa však môže postupovať len na základe návrhu na pripustenie zmeny (§ 37

ods. 3 EP), o ktorom rozhodne súd (§ 37 ods. 5 EP). Ak súd zmenu účastníkov konania

nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.

V danej veci exekútor ale aj súd bez dodržania uvedeného procesného postupu a bez

vydania rozhodnutia súdu o zámene účastníka na strane povinného, bez ďalšieho pokračovali

ako s povinnou osobou s Mestom B.B.. Toho dôsledkom je, že konanie súdov vykazuje vadu

v zmysle ustanovenia Preto dovolací súd rozhodnutie Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 15. februára 2006, sp. zn. vo výroku, ktorým bolo

zmenené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 12. septembra 2005, č.k. 1 Er

254/2001-144 o vyhlásení exekúcie za neprípustnú tak, že návrh povinného na zastavenie

exekúcie sa zamietol a ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov odvolacieho konania, zrušil

( ) a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (

) s tým, že v novom rozhodnutí rozhodne súdu znova o trovách pôvodného

a dovolacieho konania.

Nakoľko dovolateľ nie je inak účastníkom exekučného konania, z toho dôvodu sa

dovolací súd podrobnejšie ďalšími skutočnosťami uvádzanými v dovolaní nezaoberal.

Napriek tomu poznamenáva, že nemožno súhlasiť s argumentáciou odvolacieho súdu

o analogickej aplikácii ustanovení v súvislosti so zrušením konkurzu

z dôvodu absencie právnej úpravy zániku príspevkovej organizácie. Analógia totiž v danej

veci neprichádza do úvahy, nakoľko otázka vzniku a zániku príspevkovej organizácie je

zákonom upravená a je viazaná na vydanie rozhodnutia zriaďovateľa. Ba čo viac, prechod

práv a povinností na zriaďovateľa prichádza do úvahy len vo vzťahu k činnostiam, pre ktoré

bola príspevková organizácia zriadená a nie k činnostiam, ktoré prípadne vykonávala ako

podnikateľskú činnosť v zmysle ustanovení § 2 ods. 1 Obch. zák.

Dovolací súd záverom dáva odvolaciemu súdu do pozornosti, že v zmysle ustanovenia

sa bude musieť vysporiadať aj s aktívnou legitimáciou v konaní teraz

označeného oprávneného T.I.L..

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: