Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 14 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (20)332/378178.919d4f.pdf
PDF · 122.71 KB
No categories available
5Cdo/2/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,
v exekučnej veci oprávneného T.I.L. so sídlom X., zastúpeného JUDr. A.V., advokátkou so
sídlom v B., proti povinnému I.Ú.M.B.B., U. (IČO: X.), o vymoženie 64 617 319 Sk
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1 Er 254/2001,
o dovolaní Mesta B.B., so sídlom v B.B., (IČO: X.), zastúpeného JUDr. J.G., advokátom
Advokátskej kancelárie G., so sídlom v B.B., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 15. februára 2006, sp. zn. 12 CoE 69/2005, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 15. februára 2006, sp. zn. 12 CoE 69/2005 vo výroku, ktorým bolo zmenené uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica z 12. septembra 2005, č.k. 1 Er 254/2001-144 o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie sa zamieta, a ktorým
bolo rozhodnuté o náhrade trov odvolacieho konania, z r u š u j e a vec mu vracia v rozsahu
zrušenia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Správca konkurznej podstaty úpadcu D.B., a.s., so sídlom v B.B. JUDr. M.CH. podal
dňa 12. marca 2001 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému I.Ú.M.B.B. (ďalej len
„povinný“) pre vymoženie pohľadávky vo výške 64 617 319 Sk, úrokov 12 988 321,69 Sk
a úrokov z omeškania 3 420 390,52 Sk s príslušenstvom (spolu 81 026 031,21 Sk), a to na
základe notárskej zápisnice zo 14. januára 2000 Notárskeho úradu JUDr. P.Z. v B.B. pod č. N
5/2000, NZ 5/2000, ktorá mala byť exekučným titulom.
Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora F.R.,
ktorý podľa § 47 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) vydal dňa 27. marca 2001
upovedomenie o začatí exekúcie (sp. zn. EX 100/2001) a toto dňa 30. marca 2001 doručil
povinnému. Následne súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. P.K., so sídlom M., B.B. (ďalej len
„exekútor“).
V priebehu exekučného konania bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 21. januára 2004 sp. zn. 27 K 35/2003 na majetok úpadcu (povinného) I.Ú.M.B.B.
vyhlásený konkurz. Po zistení, že majetok úpadcu (povinného) nepostačuje ani na úhradu
nákladov konkurzného konania, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 29. apríla 2005
sp. zn. 27 K 35/2003 konkurz na majetok úpadcu zrušil podľa § 44 ods. l písm. c/ zákona č.
328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní.
Exekútor vydal dňa 29. júna 2005 exekučný príkaz sp. zn. EX 198/02 na začatie
exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. V tomto exekučnom príkaze označil bez
ďalšieho ako povinnú osobu „Mesto B.B. ako zriaďovateľa I.Ú.M.B.B., IČO: X.“ a povinnosť
z exekučného príkazu uložil Mestu B.B., IČO: X., so sídlom v B.B., (ďalej len „Mesto“),
ktorému aj tento príkaz doručil (dňa 1. júla 2005 bol príkaz na začatie exekúcie doručený
Mestskému úradu v B.B.). Ako oprávnený bol v tomto exekučnom príkaze označený terajší
oprávnený T.I.L. so sídlom X., zastúpenému P.G. a.s., K.X. ako postupník od postupcu S.,
s.r.o., P.X.,B. ako postupník od postupcu JUDr. J.K., správcu konkurznej podstaty a Mgr.
K.R., osobitného správcu konkurznej podstaty úpadcu D.B. a.s., B.B., IČO: X..
Na základe námietok proti exekučnému príkazu, návrhu Mesta na zastavenie exekúcie
a návrhu na odklad exekúcie z 12. júla 2005 konal vo veci Okresný súd Banská Bystrica,
ktorý uznesením z 12. septembra 2005, č.k. 1 Er 254/2001-144 ( v ktorom ako povinnú osobu
označil I.Ú.M.B.B, so sídlom B.B..), vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr.
P.K. pod sp. zn. EX 198/2002 proti Mestu B.B. za neprípustnú podľa ustanovenia § 57 ods. 1
písm. g/ EP. Súčasne zamietol návrh Mesta na odklad exekúcie ako aj jeho námietky proti
exekučnému príkazu. Súd odôvodnil rozhodnutie tým, že zrušenie konkurzu na povinného pre
nedostatok majetku, nie je dokladom osvedčujúcim v zmysle § 37 ods. 3, 4 EP prechod
povinností z exekučného titulu na Mesto B.B. ako jeho zriaďovateľa. Poukázal na to, že
exekútor pritom vydal exekučný príkaz voči inej osobe, ako je označená v exekučnom titule.
Poukázal na ustanovenie § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého zriaďovateľ
príspevkovej organizácie je povinný ju zrušiť k 31. decembru roka, v ktorom zistí, že tržby
príspevkovej organizácie nepokrývajú jej výrobné náklady v súlade s ods. 2 počas najmenej
dvoch po sebe bezprostredne nasledujúcich rokoch (písm. a) alebo príspevková organizácia
nespĺňa podmienky podľa ods. 3 (písm. b/). Podľa názoru súdu práva a povinnosti zo
zaniknutej príspevkovej organizácie by na Mesto ako zriaďovateľa mohli prejsť až po
zrušení povinného. Keďže tento povinný zrušený nebol (t.j. I.Ú.M.), Mesto nemá pasívnu
legitimáciu v tejto exekúcii. Nakoľko exekútor vydal exekučný príkaz proti inej osobe než
tej, ktorá je označená v exekučnom titule, vyslovil exekúciu za neprípustnú podľa § 57 ods. 1
písm. g/ EP, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Súd preto aj
zamietol námietky Mesta proti exekučnému príkazu, ako aj návrh na odklad exekúcie
z dôvodu, že námietky ako i návrh na odklad exekúcie môže podať len účastník exekučného
konania, ktorým Mesto B.B. nie je.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Na tom základe konal vo veci
Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením z 15. februára 2006, sp. zn. 12 CoE 69/2005
uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú
zmenil tak, že návrh Mesta na zastavenie exekúcie zamietol. Oprávnenému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. Vstup vedľajšieho účastníka O.I., s.r.o., IČO: X. do konania
nepripustil. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že je nepochybné, že v čase začatia
exekučného konania povinným bol I.Ú.M.B.B., ktorého v záhlaví svojho rozhodnutia uviedol
súd prvého stupňa, avšak z výroku jeho rozhodnutia vyplýva, že vyhlásil za neprípustnú
exekúciu, ktorá je vedená proti Mestu. Odvolací súd poukázal na pôvodne platnú úpravu
podľa zákona č. 303/1995 Z.z., o rozpočtových pravidlách, ktorá neupravovala možnosť -
povinnosť zriaďovateľa zrušiť príspevkovú organizáciu za podmienok upravených v zákone
č. 523/2004 Z.z. V čase rozhodnutia krajského súdu v konkurznom konaní platil §
21ods. 11 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého príspevkové organizácie bolo možné zrušiť od
prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roka, túto povinnosť mal zriaďovateľ podľa
ods. 12, ak zistil skutočnosti upravené v tomto odseku, predovšetkým ak tržby príspevkovej
organizácie nepokrývali jej výrobné náklady v súlade s ods. 2 počas najmenej dvoch po
sebe bezprostredne nasledujúcich rokoch. Krajský súd dospel k záveru, že ak zákon umožnil,
aby príspevková organizácia zriadená podľa zákona č. 303/1995 Z.z. podliehala režimu
Zákona o konkurze a vyrovnaní a nastali následky z toho vyplývajúce (§ 68 Obch. zák.),
nemôže závisieť od vôle Mesta, kedy a ako s takouto organizáciou naloží, čo je v rozpore
s rovnosťou účastníkov ako aj s právnou istotou. Keďže pôvodne označený povinný
I.Ú.M.B.B. nebol zapísaný v obchodnom registri, súd nemohol vykonať výmaz spoločnosti z
obchodného registra. Príspevková organizácia však bola zapísaná v živnostenskom registri a
živnostenský zákon reaguje v § 8 ods. 1, 2 na následky spôsobené konkurzným konaním, a
to v dôsledku nemajetnosti takejto organizácie. Vzhľadom na špecifické postavenie I.Ú.M.B.B.
ako príspevkovej organizácie (ktorý nebol obchodnou spoločnosťou v zmysle Obchodného
zákonníka), v dôsledku zrušenia konkurzu by nenastali účinky, ktoré sa vzťahujú na obchodné
spoločnosti uvedené v § 68 Obch. zák., nedošlo by k zrušeniu príspevkovej organizácie, resp.
o nej by mal rozhodovať len zriaďovateľ. Odvolací súd sa stotožnil a argumentáciou
oprávneného s poukazom na analogické použitie § 68 ods. 3 písm. d/ ods. 4 Obch. zák., čomu
nasvedčuje aj ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 303/1995 Zb., podľa ktorého sa nevyžaduje
písomný súhlas na zrušenie organizácie v prípade jej zániku podľa osobitného zákona. Mal
zato, že z hľadiska rovného postavenia účastníkov je možné použiť analógiu § 68 Obch. zák.,
kedy v dôsledku konkurzu I.Ú.M.B.B. došlo k jeho zrušeniu. Z toho dôvodu prichádza do
úvahy aplikácia § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z., podľa ktorého ak príspevková
organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom
zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak. Keďže z iného zákona
nevyplýva, že by táto povinnosť na zriaďovateľa neprechádzala, resp. z citovaného
ustanovenia nie je zrejmé, o ktorý iný osobitný zákon by malo ísť, odvolací súd dospel
k záveru, že po zrušení konkurzu na povinného, došlo k prechodu práv a povinností
z I.Ú.M.B.B. na Mesto B.B. ako zriaďovateľa podľa § 21 ods. 13 druhej vety zákona č.
523/2004 Z.z., v dôsledku čoho sa v zmysle § 37 ods. 3, 4 EP stalo povinným Mesto B.B.,
z ktorého dôvodu v napadnutej časti zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh Mesta na
zastavenie exekúcie zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podalo dovolanie Mesto B.B., prípustnosť
ktorého odôvodňovalo ustanoveniami § 237 písm. b/, c/ O.s.p., t.j. že v konaní vystupoval ako
účastník ten, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania a že nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený. Dovolateľ v dovolaní okrem iného veľmi podrobne rozviedol svoje
námietky týkajúce sa zmluvy o postúpení pohľadávok spísanej vo forme notárskej zápisnice
z 23. januára 2003 č. N 37/2003, Nz 4760/2003, namietal nezákonný postup zmluvných strán
pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávky z S., s.r.o. na terajšieho oprávneného.
V súvislosti s oprávneným a jeho konaním poukázal na systém činnosti obchodných
spoločností, konajúcich prostredníctvom oprávneného vo vzťahu k nárokom uplatňovaným
v rôznych konaniach, vrátane predmetného konania. V tejto súvislosti namietal nedostatok
vecnej legitimácie oprávneného, resp. nedostatok jeho spôsobilosti byť účastníkom nielen
exekučného konania a aj iných aktivít vyvíjaných na území Slovenska, čo dokumentoval na
podrobnej analýze systému obchodných spoločností napojených na pôvodnú obchodnú
spoločnosť. Oprávnený je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou na území Slovenskej
republiky, ktorá nie je zapísaná v Obchodnom registri Slovenskej republiky, čo je jednou
z podmienok, aby zahraničná spoločnosť mohla vystupovať a podnikať ako právny subjekt na
území Slovenskej republiky. Ďalej zdôraznil, že podľa exekučného titulu je povinným
I.Ú.M.B.B., ktorý je samostatnou právnickou osobou s vlastnou právnou subjektivitou na
základe zriaďovateľskej listiny. Uvedená príspevková organizácia v zmysle § 3, ods. 1 zákona
č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy ako subjekt verejnej správy –
právnická osoba, zapísaná v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej
republiky, je doposiaľ vedená v zozname príspevkových organizácií obcí vedenom
Štatistickým úradom Slovenskej republiky a tiež v zozname podnikateľských subjektov
Slovenskej republiky, ktorý vedie živnostenský register. Táto príspevková organizácia
naďalej právne existuje napriek predchádzajúcemu konkurzu. I. Ú. ako samostatná
právnická osoba je síce napojená na rozpočet obce príspevkom, avšak konajúca vo
vlastnom mene, spôsobom zodpovedajúcim pre nadobúdanie práva, ako aj k záväzkom odo
dňa svojho zriadenia až do dňa jej právneho zániku. Tento právny stav nemožno preklenúť
použitím zásady „per analogium“ tak, ako keby ju zrušil zriaďovateľ a takýto prípadný
nedostatok zákona nemôže rozhodovacou činnosťou preklenúť ani súd, pretože prakticky
nahrádzal rozhodovanie Mestského zastupiteľstva v B.B., čo je úplne iný orgán, ktorý má
právo v zmysle zákona o obciach a obecnom zriadení vydávať príslušné rozhodnutia.
Vzhľadom na uvedené dovolateľ žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť
odvolaciemu súdu na nové konanie.
Oprávnený sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podala osoba, ktorej sa výrok rozhodnutia týka, proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 239 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podala
včas osoba, ktorá je zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté
uznesenie bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru,
že dovolanie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/
O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom či súdom nesprávne obsadeným).
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní.
Vzhľadom na obsah spisu dovolací súd sa pri preskúmaní rozhodnutia odvolacieho
súdu a konania, ktoré mu predchádzalo, zameral predovšetkým na preskúmanie toho, či
v danej veci začalo konanie voči Mestu B.B. (t.j. dovolateľovi) na základe návrhu. Občianske
súdne konanie je v zásade konaním návrhovým a exekučné konanie výlučne konaním
návrhovým. Toho dôsledkom je, že je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že
exekúciu možno začať a v nej pokračovať len na základe návrhu oprávneného, a to len voči
osobe, ktorú oprávnený označí ako osobu povinnú. Z obsahu návrhu na začatie exekúcie
v preskúmavanej veci je zrejmé, že (pôvodný) oprávnený v návrhu na začatie exekúcie
označil ako povinnú osobu I.Ú.M.B.B., ktorý bol označený aj v exekučnom titule (Notárska
zápisnica Notárskeho úradu JUDr. P.Z. v B.B. pod č. N 5/2000, NZ 5/2000 zo 14. januára
2000). Exekútor aj voči takto označenej povinnej osobe dňa 27. marca 2001 vydal
upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré mu bolo doručené dňa 30. marca 2001. V ďalšom
konaní však bez vykonania príslušných procesných úkonov označil ako povinnú osobu Mesto
B.B.. Exekučný poriadok síce umožňuje, aby došlo k zámene účastníkov exekučného konania
(či už oprávneného alebo povinného), môže sa tak stať však len spôsobom predpokladaným
zákonom.
Ustanovenie § 37 EP (v znení platnom do 31. augusta 2005) predpoklady zámeny
účastníkov neupravovalo. Toho dôsledkom bolo, že pre zámenu účastníkov platia primerane
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 92 ods. 2, 3 O.s.p.). Treba dodať, že vzhľadom
na prechodné ustanovenie § 238 ods. 1 zákona č. 341/2005 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Nakoľko pre zámenu
účastníkov uvedený zákon neustanovuje inak, v danej veci treba aplikovať ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku. To znamená, že pre účinnosť zámeny účastníkov v zmysle
ustanovení § 92 O.s.p. sa vyžadoval dispozičný procesný návrh oprávneného (z exekučného
konania), aby do konania namiesto doterajšieho účastníka (povinného) vstúpil ten, na koho
boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli (§ 92 ods. 2 O.s.p.)
a vydanie rozhodnutia (uznesenia) súdu, ktorým takémuto návrhu vyhovie (§ 92 ods. 3
O.s.p.).
Bez zreteľa na uvedené aj podľa ustanovenia § 37 EP (v znení platnom od
1. septembra 2005), proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo
v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať
exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
podľa § 41. Takto sa však môže postupovať len na základe návrhu na pripustenie zmeny (§ 37
ods. 3 EP), o ktorom rozhodne súd (§ 37 ods. 5 EP). Ak súd zmenu účastníkov konania
nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.
V danej veci exekútor ale aj súd bez dodržania uvedeného procesného postupu a bez
vydania rozhodnutia súdu o zámene účastníka na strane povinného, bez ďalšieho pokračovali
ako s povinnou osobou s Mestom B.B.. Toho dôsledkom je, že konanie súdov vykazuje vadu
v zmysle ustanovenia § 237 písm. e/ O.s.p. Preto dovolací súd rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 15. februára 2006, sp. zn. 12 CoE 69/2005 vo výroku, ktorým bolo
zmenené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 12. septembra 2005, č.k. 1 Er
254/2001-144 o vyhlásení exekúcie za neprípustnú tak, že návrh povinného na zastavenie
exekúcie sa zamietol a ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov odvolacieho konania, zrušil
(§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2
O.s.p.) s tým, že v novom rozhodnutí rozhodne súdu znova o trovách pôvodného
a dovolacieho konania.
Nakoľko dovolateľ nie je inak účastníkom exekučného konania, z toho dôvodu sa
dovolací súd podrobnejšie ďalšími skutočnosťami uvádzanými v dovolaní nezaoberal.
Napriek tomu poznamenáva, že nemožno súhlasiť s argumentáciou odvolacieho súdu
o analogickej aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka v súvislosti so zrušením konkurzu
z dôvodu absencie právnej úpravy zániku príspevkovej organizácie. Analógia totiž v danej
veci neprichádza do úvahy, nakoľko otázka vzniku a zániku príspevkovej organizácie je
zákonom upravená a je viazaná na vydanie rozhodnutia zriaďovateľa. Ba čo viac, prechod
práv a povinností na zriaďovateľa prichádza do úvahy len vo vzťahu k činnostiam, pre ktoré
bola príspevková organizácia zriadená a nie k činnostiam, ktoré prípadne vykonávala ako
podnikateľskú činnosť v zmysle ustanovení § 2 ods. 1 Obch. zák.
Dovolací súd záverom dáva odvolaciemu súdu do pozornosti, že v zmysle ustanovenia
§ 205a ods. 1 O.s.p. sa bude musieť vysporiadať aj s aktívnou legitimáciou v konaní teraz
označeného oprávneného T.I.L..
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júla 2008
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: