Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 521/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Gavalcom, Teodora Tekela 23,

Trnava, vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17

ods. 2 a 5 a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 8. augusta 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na osobnú slobodu podľa a 5

(ďalej len „ústava“) a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 8. augusta 2018 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“). Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 2. októbra 2018.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia

Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky,

expozitúry Západ (ďalej len „vyšetrovateľ“) ČVS: PPZ-27/NKA-PZ-ZA-2017

z 29. novembra 2017 bolo vznesené obvinenie sťažovateľovi a ďalším trom obvineným

pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c) a d)

a ods. 2 písm. a) a c) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) s poukazom na

spolupáchateľstvom, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že sa

po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločným konaním po dlhší čas – najmenej

od roku 2014 – s cieľom získania finančného profitu zaoberali zadovažovaním,

prechovávaním a obchodovaním s omamnými a psychotropnými látkami tým spôsobom, že

si od presne nezistených osôb zadovažovali metamfetamín a marihuanu a ďalej ich

predávali v Trnave a jej okolí jednotlivým spotrebiteľom, a to až do 28. novembra 2017,

keď im na základe vykonaných domových prehliadok a prehliadky iných priestorov

a pozemkov boli zaistené omamné a psychotropné látky.

Následne uznesením vyšetrovateľa z 2. júla 2018 bolo sťažovateľovi vznesené

obvinenie za pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi

podľa a a s poukazom na

písm. b) na skutkovom základe, že

i) sťažovateľ si v presne nezistený deň v roku 2014 na nezistenom mieste zabezpečil

a prechovával tabletky extázy a pervitín, ktoré dal s cieľom predaja na techno-párty

festivalu obvinenému , ktorý následne 26. júla 2014

pri prehliadke motorového vozidla tieto psychotropné látky dobrovoľne vydal orgánom

činným v trestnom konaní,

ii) sťažovateľ si v presne nezistenom čase a na nezistenom mieste zabezpečil

a prechovával pervitín, ktorý 1. júna 2016 predal ďalším dvom osobám a ktorý bol v ten istý

deň pri prehliadke motorového vozidla zaistený orgánmi činnými v trestnom konaní,

iii) sťažovateľ si v presne nezistenom čase a na nezistenom mieste zabezpečil

a prechovával pervitín, ktorý v presne nezistený deň koncom decembra 2017 predal

obvinenému , ktorý ho následne 29. decembra 2017 vydal orgánom činným

v trestnom konaní pri výkone osobnej prehliadky podľa

Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „prokurátor krajskej

prokuratúry“) podal 3. júla 2018 návrh na vzatie sťažovateľa a ďalších dvoch obvinených

do väzby na podklade obvinení vznesených vyšetrovateľom uzneseniami z 29. novembra

2017 a 2. júla 2018. Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava (ďalej len

„okresný súd“) uznesením sp. zn. zo 4. júla 2018 rozhodol o vzatí sťažovateľa

do väzby z dôvodov podľa a a o zamietnutí

žiadosti sťažovateľa o nahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Dňa 24. júla 2018 podal sťažovateľ sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu

o jeho vzatí do väzby, o ktorej rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že

sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

Prokurátor krajskej prokuratúry uznesením sp. zn. Kv 3/17/2200 z 30. júla 2018, teda

v čase medzi sťažovateľom podanou sťažnosťou proti uzneseniu okresného súdu o jeho

vzatí do väzby a rozhodnutím sťažnostného (krajského) súdu, čiastočne zrušil uznesenie

vyšetrovateľa z 2. júla 2018, a to v bode 3 vzhľadom na to, že tohto skutku sa mal

sťažovateľ dopustiť v decembri 2017, teda po oznámení uznesenia o vznesení obvinenia

z 29. novembra 2017.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol:

„... Uznesením Krajskej prokuratúry Trnava č.k. Kv -94 zo dňa 30.7.2018,

ktoré bolo sťažovateľovi doručené dňa 3.8.2018 bolo uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré

je materiálnym základom vzatia sťažovateľa do väzby, vo významnej časti v bode 3 zrušené,

a to ešte pred rozhodnutím druhostupňového súdu o sťažnosti sťažovateľa proti rozhodnutiu

o jeho vzatí do väzby.

Napriek tomu krajský súd vo svojom rozhodnutí č.k. -81 zo dňa

8.8.2018 na strane 12 nepovažoval túto skutočnosť za významnú pre svoje rozhodnutie

a ponechal rozhodnutie Okresného súdu Trnava č.k. -24 zo dňa 4.7.2018

nedotknuté. Čím došlo k situácii, že sťažovateľ je vo väzbe aj pre skutok, pre ktorý nebol

obvinený.

Obhajoba upozorňuje aj na skutočnosť, že pre tento skutok nebolo dokonca ani

začaté trestné stíhanie podľa

Obhajoba v tomto bode teda konštatuje, že sťažovateľ bol vzatý

do väzby pre skutok, pre ktorý ani nebolo začaté trestné stíhanie, a pre ktorý ani nebol

obvinený.

Materiálny dôvod väzby preto neexistuje, pričom sťažovateľ potrebuje za potrebné

upozorniť, že okresný súd a aj krajský súd ponímajú skutky v bode 1 až 3 uznesenia

Okresného súdu Trnava č.k. -24 zo dňa 4.7.2018 ako jeden skutok

pokračujúceho trestného činu, preto nie je možné túto okolnosť napraviť v súvislosti

s väzbou tým, že by bol obvinený vzatý do väzby len pre skutok v bode 1 a 2 uznesenia

prvostupňového súdu.

V čase rozhodovania prvostupňového súdu v dôsledku chyby vyšetrovateľa mal súd

len možnosť nevyhovieť návrhu prokurátora na vzatie sťažovateľa do väzby a aj krajský súd

mal situáciu hodnotiť podľa stavu v čase rozhodovania prvostupňovým súdom.

Tak či tak však celkom určite platí, že s týmto sa mal pri rozhodovaní o sťažnosti

sťažovateľa krajský súd dôsledne vysporiadať a nie to ponechať len tak a považovať to

za bezvýznamné.“

4. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd nálezom vyslovil, že napadnutým uznesením krajského súdu boli porušené jeho

v záhlaví označené práva a slobody. Zároveň od ústavného súdu žiada, aby zrušil napadnuté

uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne sťažovateľ požiadal

o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo iným

zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa

namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (m. m. , , , ,

).

8. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. Dôvody na pozbavenie slobody vzatím

do väzby sú ustanovené v a nasl. .

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

9. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo

iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

III.

10. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

(mutatis mutandis , , , , ).

11. Vo vzťahu k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5

a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu

sťažovateľ uviedol argument, že jeho vzatie do väzby bolo nezákonné, pretože bol uväznený

pre skutok, pre ktorý nebolo ani začaté trestné stíhanie, ani vznesené obvinenie, a krajský

súd sa s týmto argumentom nevysporiadal.

12. Ústavný súd v prípadoch namietaného porušenia základného práva na osobnú

slobodu uvádza, že musí uplatniť určitú revíznu právomoc, avšak bez toho, aby sám

hodnotil skutočnosti, ktoré viedli všeobecný súd k tomu, že uprednostnil určité rozhodnutie

pred iným. Úlohou ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti

( ) je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený

slobody, s alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách, nie však konať ako všeobecný súd tretej alebo štvrtej inštancie;

takéto konanie by bolo porušením obmedzenia, ktoré vyplýva z rozdelenia ústavnej ochrany

základných práv alebo slobôd medzi všeobecné súdy a ústavný súd v

(). Do obsahu právomoci ústavného súdu teda v zásade nepatrí preskúmať

postup (hodnotenie) všeobecných súdov, ktorý viedol k záveru o existencii zákonného

dôvodu na vzatie do väzby. Tento postup môže preskúmať len opravný súd v riadnom

inštančnom postupe, ktorý je uspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu,

súvisiacich listín, podaní obvineného a prípadne aj ďalších dôkazov (,

).

13. Vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná

právomoc ústavného súdu len na preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej

slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa berie do väzby (alebo je vo väzbe), bolo vznesené

obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami, o väzbe

rozhodoval súd, obvinený bol do väzby vzatý pre konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú

obavu vyjadrenú v až c) alebo okolnosti uvedené

v odseku 2 tohto ustanovenia, a osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený

zákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby ().

14. Väzba je procesným opatrením, ktorého účelom je dočasne zaistiť osobu

obvinenú z trestného činu pre potreby prebiehajúceho trestného konania obmedzením jej

osobnej slobody. Predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody obvineného, ktorý

je prípustný podľa .

15. ustanovuje tzv. formálne a materiálne podmienky väzby, ktoré

musia byť splnené, aby mohol byť obvinený vzatý do väzby. Obvineného preto možno

vziať do väzby za predpokladu, že mu bolo vznesené obvinenie zo spáchania niektorého

trestného činu, existuje dôvodné podozrenie, že obvinený spáchal trestný čin uvedený

v obvinení, a je tu niektorý z väzobných dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 alebo 2

.

16. Článok 17 zahrňuje v sebe v podstate všetky práva, ktoré vyplývajú z

ods. 3 a 4 dohovoru ().

17. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru tým, že osobám pozbaveným slobody sa zaručuje

právo iniciovať konanie, v ktorom môžu spochybniť zákonnosť pozbavenia slobody, dáva

sa týmto osobám právo aj na to, aby po začatí takéhoto konania bolo príslušným súdom

urýchlene rozhodnuté o zákonnosti pozbavenia slobody a nariadené jeho ukončenie, ak sa

ukáže ako nezákonné (Rehbock c. Slovinsko, rozhodnutie z 28. 11. 2000, Vodeničarov

c. Slovenská republika, rozsudok z 21. 12. 2000, body 33 – 36). Okrem toho ich čl. 5 ods. 4

dohovoru oprávňuje na skúmanie procedurálnych a hmotných podmienok, ktoré sú

podstatné na to, aby v zmysle dohovoru bolo ich pozbavenie slobody „zákonné“.

To znamená, že príslušný súd nielenže musí preskúmať súlad s procedurálnymi

požiadavkami vnútroštátneho práva, ale tiež oprávnenosť podozrenia, na ktorom sa

zatknutie zakladá, a legitimitu cieľa sledovaného zadržaním a následnou väzbou (napr.

Butkevičius c. Litva, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 26. 3. 2002, bod 43).

18. Ústavný súd pristúpil k preskúmaniu odôvodnenia napadnutého uznesenia

krajského súdu, aby posúdil zlučiteľnosť jeho obsahu s limitmi sťažovateľom označených

článkov a dohovoru, ktorých porušenie namieta. Uvedený prieskum ústavný súd

vykonal v medziach svojich právomocí, a teda posudzoval kvalitu odôvodnenia

napadnutého uznesenia a ústavnú súladnosť interpretácie právnej úpravy, ktorú krajský súd

vo veci sťažovateľa aplikoval, inými slovami, ústavnú udržateľnosť napadnutého uznesenia.

19. Ústavný súd preto v záujme preskúmateľnosti vlastnej rozhodovacej činnosti

považoval za potrebné poukázať aj na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia

krajského súdu, ktorý predovšetkým uviedol:

„Sudca pre prípravné konanie v súlade so skutkovým stavom dôvodne zistil, že sú

splnené všetky formálne i materiálne podmienky k tomu, aby postupom podľa § 87 ods. 2

rozhodol o vzatí obvinených do väzby, nakoľko sú dané dôvody väzby uvedené

v ustanovení , (u každého obvineného dôvody správne

identifikované vo výroku napadnutého uznesenia). V odôvodnení napadnutého uznesenia

sudca pre prípravné konanie rozviedol všetky právne skutočnosti ako aj právne úvahy, ktoré

majú relevanciu vo vzťahu k rozhodnutiu o väzbe obvinených, s ktorými skutočnosťami

a právnymi úvahami sa krajský súd stotožňuje a zároveň uvádza, že v tomto štádiu konania

sa zabezpečené dôkazy javia v rovine rozumnej pravdepodobnosti ako dostatočné na to, aby

bolo konštatované, že obvinení sú dôvodne podozriví zo spáchania trestného činu, pre ktorý

im bolo vznesené obvinenie. Pri rozhodovaní o väzbe súd nerozhoduje o vine alebo nevine

obvinených, stačí existencia dôvodného podozrenia, že skutok spáchali obvinení, pričom

toto dôvodné podozrenie nebolo rozptýlené ani po výsluchoch obvinených pred sudcom

pre prípravné konanie okresného súdu.

Sťažnostný súd sa nestotožňuje s názormi obvinených, že u nich nie sú dané dôvody

väzby. Okresný súd sa vyčerpávajúcim spôsobom vyjadril ku konkrétnym dôvodom väzby

u každého obvineného, preto sťažnostný súd bez potreby opakovania na tieto dôvody

uvedené v napadnutom uznesení v celom rozsahu odkazuje.

... Správne okresný súd postupoval, keď v danej trestnej veci skúmal, či

od predchádzajúceho rozhodnutia o zadržaní došlo k relevantnej zmene podkladov

pre rozhodnutie, t. j. či nastali nové skutočnosti zakladajúce dôvod väzby... tieto výpovede

sú postačujúce na to, aby bolo konštatované, že v predmetnej trestnej veci nastali nové

skutočnosti, ktoré odôvodňujú opätovné zadržanie obvinených. Je síce pravdou,

že vznesenie obvinenia pre skutok v bode 3 vo vzťahu k obvinenému podľa § 206

ods. 5 nebolo správne, keďže nejde o čiastkový útok pokračovacieho trestného činu.

Tento nesprávny postup bol uznesením prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa

30. júla 2018, sp. zn. Kv -94 na základe sťažnosti obvineného zrušený.

Uvedené však nemá vplyv na rozhodnutie sťažnostného súdu, pretože napadnuté uznesenie

vyšetrovateľa bolo len čiastočne zrušené a to pre jeho nesprávny procesný postup. Nové

skutočnosti, ktoré odôvodňujú opätovné zadržanie obvinených zostali nedotknuté.

Pokiaľ ide o námietky obvinených ohľadom ich zadržania sťažnostný súd uvádza, že

sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Nie je prípustné, aby

pri zadržaní bol uplatňovaný formalizmus tak ako to žiada obvinený .“

20. Podľa sa za pokračovací trestný čin považuje,

ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých

čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho

istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete

útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený

trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej

republiky.

Podľa ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je

stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto

procesného úkonu ako nový skutok. V takom prípade ide o pokračovanie konania až

do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého

stupňa neodobral na záverečnú poradu.

21. Podľa ak v priebehu vyšetrovania alebo

skráteného vyšetrovania vyjde najavo skutočnosť, ktorá dostatočne odôvodňuje záver, že

obvinený spáchal ďalší skutok, na ktorý sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo,

vznesie policajt obvinenie aj pre tento ďalší skutok. Ak pre tento skutok nebolo začaté

trestné stíhanie, najskôr sa rozhodne podľa § 199 ods. 1.

Podľa ak v priebehu vyšetrovania alebo skráteného

vyšetrovania vyjde najavo skutočnosť, ktorá dostatočne odôvodňuje záver, že obvinený

spáchal pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia ďalší čiastkový útok

pokračovacieho trestného činu, na ktorý sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo,

rozšíri uznesením policajt obvinenie aj pre tento ďalší čiastkový útok pokračovacieho

trestného činu. Ak pre tento čiastkový útok nebolo začaté trestné stíhanie, nie je potrebné

postupovať podľa § 199 ods. 1, teda vydať uznesenie o začatí trestného stíhania.

22. V nadväznosti na uvedené ústavný súd považuje za potrebné poukázať

na skutočnosť, že tak okresný súd, ako aj krajský súd dospeli k rovnakému záveru o tom, že

dôvody väzby u sťažovateľa (ako aj ďalších obvinených) boli dané. Krajský súd sa

dostatočne vysporiadal so sťažnostnými námietkami a k podstatnej námietke sťažovateľa

uviedol, že aj keď vznesenie obvinenia pre skutok v bode 3 vo vzťahu k sťažovateľovi

nebolo podľa správne, keďže nejde o čiastkový útok

pokračovacieho trestného činu, ale nový skutok, nemalo to vplyv na dôvodnosť väzby,

pretože uznesenie vyšetrovateľa z 29. novembra 2017 bolo len čiastočne zrušené a „... nové

skutočnosti, ktoré odôvodňujú opätovné zadržanie obvinených zostali nedotknuté.“.

V posudzovanom prípade tak nedošlo k zrušeniu uznesenia aj pre čiastkové útoky uvedené

v bodoch 1 a 2 predmetného uznesenia vyšetrovateľa.

23. Podľa názoru ústavného súdu sú závery krajského súdu dostatočné a presvedčivé.

V žiadnom prípade sa nejavia ako arbitrárne či zjavne neodôvodnené, ale ústavne

udržateľné. Skutočnosť, že sťažovateľ má na vec odlišný názor, sama osebe nezakladá

porušenie označených práv.

24. Sumarizujúc svoje závery, ústavný súd poukazuje na článok uverejnený

v odbornej právnickej literatúre vo vzťahu k vplyvu zmeny počtu prejednávaných skutkov

na väzbu obvineného, v ktorom sa uvádza: „Ak by bol obvinený vo výkone väzby pre všetky

tri skutky a došlo by v prípravnom konaní k odpadnutiu dôvodu väzby len vo vzťahu

k jednému skutku, pričom u ďalších dvoch by boli väzobné dôvody stále aktuálne, obvinený

by bol stále vo výkone väzby, ale už len pre zostávajúce dva skutky a k nim vzťahujúce sa

väzobné dôvody.“ (PRIKRYL, O. Postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu

pri zmene vecných dôvodov väzby. In: Justičná revue. 2014, č. 8 – 9, s. 1090.).

25. Z dôvodu už uvedeného ústavný súd uzatvára, že na základe sťažovateľom

namietaného porušenia jeho základného práva podľa a 5 a práva

podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu nezistil také dôvody,

ktoré by signalizovali príčinnú súvislosť s namietaným porušením označených práv, a preto

podľa sťažnosť odmietol z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

26. Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2018