Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 867/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , , zastúpeného advokátom

JUDr. Milanom Cibíkom, Advokátska kancelária, Tomášikova 4, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa , 2 a 5 Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 11. marca 2015

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa , 2 a 5 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 11. marca 2015.

Zo sťažnosti a z ďalších príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo na základe

uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V odboru

kriminálnej polície (ďalej len „vyšetrovateľ“) ČVS: ORP-1112/VYS-B5-2014

z 3. decembra 2014 vznesené obvinenie pre zločin pozbavenia osobnej slobody podľa § 182

ods. 1 a 2 písm. b) s poukazom na

v súbehu so zločinom znásilnenia podľa a

s poukazom na , kde poškodenou je

.

Dňa 4. decembra 2014 vyšetrovateľ upozornil obvineného a obhajcu na zmenu

právnej kvalifikácie skutku s tým, že v ďalšom konaní bude uvedený skutok posudzovaný

ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona v súbehu so zločinom znásilnenia podľa a

s poukazom na .

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava V (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. z 5. decembra 2014 bol sťažovateľ vzatý do väzby

z dôvodu podľa v spojení s uznesením krajského

súdu sp. zn. zo 17. decembra 2014. Väzba obvineného začala 2. decembra

2014 o 12.10 h.

Dňa 10. decembra 2014 bolo vyšetrovateľom uznesením ČVS: ORP-1124/1-VYS-

B5-2014 sťažovateľovi vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej

osoby podľa a a s poukazom na

, kde poškodenou je .

Dňa 23. februára 2015 podal obvinený prostredníctvom obhajcu žiadosť

o prepustenie z väzby, ktorej prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V (ďalej len

„prokurátor“) nevyhovel a 26. februára 2015 ju predložil sudcovi pre prípravné konanie

so stanoviskom, že dôvody väzby u obvineného trvajú naďalej v nezmenenej podobe.

Obava z pokračovania v trestnej činnosti u obvineného vyplýva okrem iného z psychického

2

a fyzického ovládnutia poškodenej obvineným, ako aj z osobnostných čŕt

obvineného v zmysle znaleckého posudku.

Uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu sp. zn.

z 5. marca 2015 bol obvinený prepustený z väzby z dôvodu, že pominuli dôvody väzby.

Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu podal prokurátor ihneď po jeho

vyhlásení sťažnosť.

Uznesením krajského súdu sp. zn. z 11. marca 2015 bolo rozhodnutie

okresného súdu v celom rozsahu zrušené a žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby bola

zamietnutá. Krajský súd neprijal jeho písomný sľub a nenariadil ani dohľad probačného

a mediačného úradníka.

Sťažovateľ je toho názoru, že uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 11. marca 2015 je nezákonné a týmto rozhodnutím boli porušené jeho základné práva

podľa , 2 a 5 . Sudca pre prípravné konanie v rozhodnutí o jeho vzatí

do väzby (uznesenie sudcu pre prípravné konanie okresného súdu sp. zn.

z 5. decembra 2014) odôvodnil jeho väzobné stíhanie obavou z pokračovania v trestnej

činnosti, čím má byť daný dôvod väzby uvedený v .

V tom čase mu bolo na základe uznesenia vyšetrovateľa ČVS: ORP-1124/1-VYS-B5-2014

z 3. decembra 2014 vznesené obvinenie iba pre skutok týkajúci sa poškodenej

. Dňa 10. decembra 2014 mu bolo uznesením vyšetrovateľa ČVS: ORP-1124/1-

VYS-B5-2014 vznesené obvinenie pre skutok týkajúci sa poškodenej .

Sťažovateľ namieta, že do času rozhodovania sudcu pre prípravné konanie okresného

súdu pod sp. zn. o jeho žiadosti o prepustenie z väzby 5. marca 2015 však

neboli rozšírené dôvody väzby aj pre ďalší trestný čin − skutok týkajúci sa poškodenej

. Sudca pre prípravné konanie ho prepustil z väzby na slobodu, pretože bol toho

názoru, že nie sú splnené ani materiálne podmienky väzby pre skutok týkajúci sa

poškodenej , pre ktorý bol vzatý do väzby.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že „Krajský súd... odôvodnil svoje zrušujúce rozhodnutie

tým, že sudca pre prípravné konanie neskúmal rozšírenie obvinenia o skutok (poškodená

) a neprihliadal aj na tento druhý skutok pri rozhodovaní o väzbe (pozn.

čo vyplýva z jeho odôvodnenia).

Krajský súd teda rozhodol bez toho, aby zmenil dôvody väzby, resp. ich rozšíril,

čím porušil tým jednak ust. a aj základné právo obvineného

na obhajobu (napr. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 03. 01. 2014 sp. zn.:

, zverejnený v odbornom časopise Zo súdnej praxe).

Vychádzajúc aj z uvedeného rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu v trestnom stíhaní

obvineného, keď je tento reálne väzobné stíhaný aj pre ďalší trestný čin, na ktorý

sa uznesenie o vzatí do väzby nevzťahovalo, bolo povinnosťou orgánov činných v trestnom

konaní podľa tretia veta neodkladne navrhnúť súdu rozšíriť

dôvody väzby aj pre tento trestný čin. Zabezpečenie základného práva na obhajobu

obvineného nachádzajúceho sa vo väzbe, vyžaduje, aby tento vždy na základe rozhodnutia

súdu bol informovaný o trestných činoch, ktoré sú dôvodom jeho väzby podľa ust. § 71

ods. 1 − skutkové zmeny dôvodov väzby.“.

Sťažovateľ tiež poukázal aj na nález ústavného súdu sp. zn. , podľa

ktorého „každý hoci aj zákonom predvídaný zásah do základných práv a slobôd, musí mať

svoj základ v súdnom rozhodnutí (jeho výrokovej časti), lebo len s ním zákon spája právne

účinky“.

Ďalej sťažovateľ uviedol, že keďže krajský súd uznesením sp. zn.

z 11. marca 2015 rozhodol tak, že uznesenie sudcu pre prípravné konanie zrušil a sám

zamietol žiadosť o prepustenie z väzby bez toho, aby rozhodol aj o zmene dôvodov väzby,

a toto odôvodnil tým, že obvinený je stíhaný aj pre ďalší skutok, na ktorý sa však pôvodné

rozhodnutie o vzatí do väzby nevzťahovalo, porušil tým práva obvineného podľa § 79 ods. 2

, ako aj právo obvineného na obhajobu zásadným spôsobom, a tým

aj , 2 a 5 .

4

Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu sp. zn. z 11. marca 2015

vyplýva, že krajský súd bol toho názoru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného

súdu nezodpovedá požiadavkám , neobsahuje takmer

žiadne skutkové okolnosti, ale najmä ani úvahy, ktoré viedli sudkyňu pre prípravné konanie

k výrokom rozhodnutia, ako ani dôvody, na základe ktorých rozhodla.

Krajský súd ďalej konštatoval, že „... u obvineného sú aj naďalej

dané materiálne podmienky väzby, nakoľko doposiaľ zistené skutočnosti a zabezpečené

zákonné dôkazy nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bol obvinený vzatý do väzby, rovnako

aj ten, pre ktorý bol obvinený následne, sa stal, má znaky trestného činu, a existuje dôvodné

podozrenie, že tento spáchal obvinený. Dôvodnosť podozrenia je daná vtedy, ak sú

zadovážené také fakty, informácie a dôkazy, ktoré umožňujú urobiť logický úsudok o tom, že

konkrétna osoba mala spáchať trestný čin, a to s prihliadnutím na všetky známe okolnosti

prípadu. Nevyžaduje sa, aby spáchanie trestného činu obvineným bolo nezvratne

preukázané už v tomto štádiu trestného konania, t. j. prípravného konania, keďže

preukazovanie či vyvracanie podozrenia zo spáchania trestného činu je cieľom vyšetrovania

a najmä dokazovania v konaní pred súdom...

Okresný súd vzhľadom na chybný záver o materiálnej stránke väzby už nevenoval

pozornosť dôvodom väzby, a uniklo jeho pozornosti rozšírenie obvinenia

o ďalší skutok, kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208

ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) s poukazom na

, ktorého sa mal obvinený dopúšťať voči manželke po dlhší

čas, s výnimkou fyzického násilia, ktoré mu vo vzťahu k poškodenej nie je

kladené za vinu, mal konať obdobným spôsobom, čo malo vyústiť do plne rozvinutej

postraumatickej stresovej poruchy takého charakteru, že došlo k trvalej zmene osobnosti

, ktorá môže byť vyhodnotená ako ťažká ujma na zdraví. Pri posudzovaní

dôvodov väzby sťažnostný súd prihliadal na charakter oboch skutkov v spojení s

osobnosťou obvineného, u ktorého boli znalecky podchytené sklony k agresivite. Jeho

správanie k obom poškodeným vysvetľuje podstata jeho osobnosti − charakteristická

zmiešanou poruchou osobnosti, zníženou frustračnou toleranciou so zhoršujúcou sa

tendenciou, a zakladá obavu zo spôsobenia vážneho následku, preto sú uňho aj naďalej

dané dôvody väzby podľa ...“.

Podľa zistení ústavného súdu bola v predmetnej veci 13. mája 2015 podaná obžaloba

a následne uznesením okresného súdu sp. zn. z 19. mája 2015 v spojení

s uznesením krajského súdu sp. zn. z 27. mája 2015 bolo rozhodnuté okrem

iného aj o tom, že podľa s poukazom na sa mení

dôvod väzby obvineného tak, že dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku, do ktorej bol vzatý obvinený uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného

súdu sp. zn. z 5. decembra 2014, sa vzťahuje aj na skutok v bode 1 obžaloby

prokurátora sp. zn. z 13. mája 2015 právne kvalifikovaný ako zločin týrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. d) Trestného

zákona s poukazom na .

Okresný súd svoje rozhodnutia o rozšírení dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)

odôvodnil predovšetkým charakterom násilia voči osobám žijúcim

s obvineným v spoločnej domácnosti, časovým hľadiskom ich páchania, ako

aj naviazanosťou poškodených na osobu obvineného.

Ústavný súd zistil, že 9. novembra 2015 bol sťažovateľ prepustený z výkonu väzby.

Na základe svojej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol

týmto nálezom:

„1. Krajský súd v Bratislave v konaní pod sp. zn.: uznesením zo dňa

11.03.2015 porušil základné práva podľa čl. 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 5

SR a práva podľa , ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11. 03. 2015 pod sp. zn.:

sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

6

3. priznáva náhradu trov konania vrátane trov právneho

zastúpenia, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

JUDr. Milana Cíbika do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred

sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má

právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia sa môže

podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Podľa je právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať

o základných právach alebo slobodách alebo ľudských právach a základných slobodách

vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov podmienená princípom subsidiarity, ktorý

určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam

a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ).

8

Ústavný súd v prípadoch namietaného porušenia základného práva na osobnú

slobodu uvádza, že musí uplatniť určitú revíznu právomoc, avšak bez toho, aby sám

hodnotil skutočnosti, ktoré viedli všeobecný súd k tomu, že uprednostnil určité rozhodnutie

pred iným. Jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( )

je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, nie

však konať ako všeobecný súd tretej alebo štvrtej inštancie; takéto konanie by bolo

porušením obmedzenia, ktoré vyplýva z rozdelenia ústavnej ochrany základných práv alebo

slobôd medzi všeobecné súdy a ústavný súd v ().

Do obsahu právomoci ústavného súdu teda v zásade nepatrí preskúmať postup (hodnotenie)

všeobecných súdov, ktorý viedol k záveru o existencii zákonného dôvodu na vzatie

do väzby. Tento postup môže preskúmať len opravný súd v riadnom inštančnom postupe,

ktorý je uspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní

obvineného a prípadne aj ďalších dôkazov ().

Vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná

právomoc ústavného súdu len na preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej

slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa berie do väzby (alebo je vo väzbe), bolo vznesené

obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami, o väzbe

rozhodoval súd, obvinený bol do väzby vzatý pre konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú

obavu vyjadrenú v až c) alebo okolnosti uvedené

v odseku 2 tohto ustanovenia, a osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený

zákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby ().

Väzba je procesným opatrením, ktorého účelom je dočasne zaistiť osobu obvinenú

z trestného činu pre potreby prebiehajúceho trestného konania obmedzením jej osobnej

slobody. Predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody obvineného, ktorý je prípustný

podľa .

ustanovuje tzv. formálne a materiálne podmienky väzby, ktoré

musia byť splnené, aby mohol byť obvinený vzatý do väzby. Obvineného preto možno

vziať do väzby za predpokladu, že mu bolo vznesené obvinenie zo spáchania niektorého

trestného činu, existuje dôvodné podozrenie, že obvinený spáchal trestný čin uvedený

v obvinení a je tu niektorý z väzobných dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 alebo ods. 2

.

Sťažovateľ odôvodňuje porušenie svojich práv tým, že do času rozhodovania sudcu

pre prípravné konanie okresného súdu pod sp. zn. o jeho žiadosti

o prepustenie z väzby 5. marca 2015 neboli rozšírené dôvody väzby aj pre ďalší trestný čin

− skutok týkajúci sa poškodenej . Sudca pre prípravné konanie ho prepustil

z väzby na slobodu, pretože bol toho názoru, že nie sú splnené ani materiálne podmienky

väzby pre skutok týkajúci sa poškodenej , pre ktorý bol vzatý do väzby.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 11. marca 2015 rozhodol tak, že uznesenie

sudcu pre prípravné konanie zrušil a zamietol žiadosť o prepustenie z väzby. Krajský súd

odôvodnil svoje zrušujúce rozhodnutie tým, že sudca pre prípravné konanie neskúmal

rozšírenie obvinenia o skutok (poškodená ) a neprihliadal aj na tento druhý

skutok pri rozhodovaní o väzbe (čo vyplýva z jeho odôvodnenia, pozn.). Krajský súd teda

rozhodol bez toho, aby zmenil dôvody väzby, resp. ich rozšíril, a toto odôvodnil tým, že

obvinený je stíhaný aj pre ďalší skutok, na ktorý sa však pôvodné rozhodnutie o vzatí do

väzby nevzťahovalo. Týmto postupom mal krajský súd porušiť právo obvineného podľa

, ako aj právo obvineného na obhajobu zásadným spôsobom,

a teda aj , 2 a 5 .

Podľa policajt, prokurátor, sudca pre prípravné

konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby

trvajú, alebo či sa zmenili. Sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní

o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a pri

rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 3. Ak v prípravnom

konaní prokurátor zistí, že dôvody väzby sa zmenili, podá návrh sudcovi pre prípravné

konanie na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby. Sudca pre prípravné konanie o takom

návrhu rozhodne bez meškania...

10

So zmenou dôvodov väzby súvisí tiež , podľa ktorého

ak je obvinený v tom istom konaní stíhaný za viac trestných činov, na určenie lehoty

uvedenej v odseku 6 je rozhodujúci čin najprísnejšie trestný; rozhodnutie o väzbe sa však

na tento čin musí pri vymedzení dôvodov väzby skutkovo vzťahovať. Ak je to potrebné

na dosiahnutie tohto účelu, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie

na návrh prokurátora rozhodnúť o zmene dôvodov väzby.

Z už uvedeného ustanovenia vyplýva, že rozhodnúť o zmene dôvodov väzby

je potrebné predovšetkým v tých prípadoch, kedy je obvinený stíhaný pre viacero trestných

činov v tom istom konaní, pre ktoré zákon ustanovuje rôznu dĺžku lehoty väzby.

V ostatných prípadoch síce môže súd, resp. sudca pre prípravné konanie, rozhodnúť

o zmene dôvodov väzby, no robí tak spravidla vtedy, ak uzná, že to je potrebné.

Krajský súd však v odôvodnení svojho rozhodnutia pri rozhodovaní o sťažnosti

prokurátora proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 5. marca 2015

len poukázal na sťažovateľovo obvinenie pre ďalší trestný čin, čo považoval za skutočnosť,

podľa ktorej u obvineného sú naďalej dané materiálne podmienky väzby vo vzťahu

ku skutku, pre ktorý bol pôvodne vzatý do väzby. Podľa krajského súdu „u obvineného

sú aj naďalej dané materiálne podmienky väzby, nakoľko doposiaľ zistené

skutočnosti a zabezpečené zákonné dôkazy nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bol

obvinený vzatý do väzby, rovnako aj ten, pre ktorý bol obvinený následne, sa stal, má znaky

trestného činu, a existuje dôvodné podozrenie, že tento spáchal obvinený. Okresný súd

vzhľadom na chybný záver o materiálnej stránke väzby už nevenoval pozornosť dôvodom

väzby, a uniklo jeho pozornosti rozšírenie obvinenia o ďalší skutok,

kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a),

b), ods. 2 písm. d) s poukazom na ,

ktorého sa mal obvinený dopúšťať voči manželke po dlhší čas... Pri

posudzovaní dôvodov väzby sťažnostný súd prihliadal na charakter oboch skutkov v spojení

s osobnosťou obvineného, u ktorého boli znalecky podchytené sklony k agresivite. Jeho

správanie k obom poškodeným vysvetľuje podstata jeho osobnosti − charakteristická

zmiešanou poruchou osobnosti, zníženou frustračnou toleranciou so zhoršujúcou

sa tendenciou, a zakladá obavu zo spôsobenia vážneho následku, preto sú uňho aj naďalej

dané dôvody väzby podľa ...“.

Z citovaného odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že tento

nepovažoval za potrebné rozšíriť dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku aj na ďalší skutok, ktorého sa obvinený dopustil voči poškodenej .

Krajský súd skúmal (prihliadnuc aj na ďalší skutok), či sú u obvineného sťažovateľa dané

materiálne podmienky väzby, a po zhodnotení všetkých skutočností prípadu (vrátane

sťažovateľom navrhovaných možností nahradenia jeho väzby) dospel k záveru, že tieto

naďalej trvajú.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti stabilne uvádza, že do sféry pôsobnosti

všeobecných súdov môže zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva

alebo slobody (m. m. , , atď.).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní po zhrnutí už uvedeného nezistil,

že by sťažovateľ bol pozbavený slobody inak ako z dôvodov, spôsobom a na čas

ustanovený zákonom, teda v rozpore s citovanými článkami a dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2015

12