Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 523/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátom JUDr. Pavlom Balogom, Železničná 1, Rimavská Sobota, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 28. júna 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „ústava)

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28. júna 2018 (ďalej

len „napadnutý rozsudok“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou na Okresnom súde

Revúca (ďalej len „okresný súd“) spolu s ďalšími žalobcami proti Slovenskej republike,

zastúpenej , domáhal určenia, že

2

nehnuteľnosť na parcele č. , lesný pozemok s výmerou 8632 mv katastrálnom

území [ktorá bola vytvorená na základe geometrického plánu

z 1. decembra 2016 vypracovaného geodetom odčlenením od parcely

2

č. , lesné pozemky s výmerou 156 400 mv katastrálnom území ], vedená

Okresným úradom Revúca, katastrálnym odborom na patrí do dedičstva

po poručiteľoch spoluvlastnícky v podiele ½,

spoluvlastnícky v podiele ¼ a v podiele ¼.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 16. júna 2016 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu“) rozhodol tak, že žalobu sťažovateľa zamietol.

3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Moji právni predchodcovia... kúpno-predajnou

zmluvou zo dňa 31.05.1927 kúpili nehnuteľnosť na pustatine - v súčasnosti .

Jednalo sa o parcelu č. o výmere 8 632 m², každý z nich mal spoluvlastnícky

podiel 1/2 v pomere k celku. Parcela bola pôvodne zapísaná v PKV č. , katastrálne

územie . Po nadobudnutí vlastníckeho práva k uvedenej parcele, bola táto parcela

odpísaná z pôvodnej PKV č. na novú PKV č. , katastrálne územie . Katastrálne

územie do roku 1996 patrilo do okresu . Po novom

územnoprávnom členení, pripadlo toto katastrálne územie do novovytvoreného okresu

. Pri odovzdávaní agendy katastrálnych úradov, bolo zistené, že došlo k stratám

rôznych dokumentov, medzi iným aj PKV č. .

Nemám vedomosti o tom, že by v minulosti boli pôvodní vlastníci, pripadne ich dediči

previedli uvádzanú nehnuteľnosť na nejakú inú osobu...

V roku 1992 bol pre katastrálne územie vyhotovený Zjednodušený register

pôvodného stavu. V tomto registri bola pôvodná parcela č. 1/b/1/24 prečíslovaná

na parcelu č. bola zapísaná do listu vlastníctva, kde ako vlastník už bola

zapísaná Slovenská republika a to aj napriek tomu, že pre jej vlastníctvo nesvedčil

žiadny nadobúdací titul. Z technickej správy ZRPS je uvedené, že parcely vyznačené

v pozemno-knižnej vložke č. 1000 sú neknihované, teda neexistuje o nich zápis a vlastníkom

je teda Slovenská republika. Aj keď k týmto parcelám nemala Slovenská republika žiadny

nadobúdací titul, jednoducho bolo v rámci tohto usporiadania pôvodného stavu, zapísané

vlastnícke právo v prospech Slovenskej republiky.

Následne boli v tomto katastrálnom území vykonané pozemkové úpravy. Zhotoviteľ

projektu pozemkových úprav vychádzal už zo stavu, ktorý bol zistený v rámci ZRPŠ a keďže

pôvodná parcela č. 1/b/1/24 už bola vedená ako parcela č. a zapísaná na

a ako vlastník bola vedená Slovenská republika, tak túto parcelu zlúčil

do novovytvorenej parcely č. lesné pozemky o výmere 156400 m².“

4. Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom krajský súd

napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí

žaloby potvrdil a vo výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu zmenil.

Sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu uviedol: „Pri svojom

rozhodnutí zdôvodňuje, že jednou z charakteristík konkrétnej parcely je aj jej polohové

určenie - ako to uviedol súd prvej inštancie - umiestnenie. Poloha pôvodnej parcely

v katastrálnej mape sa nemohla zmeniť ani v dôsledku zlúčenia s inými parcelami v rámci

pozemkových úprav, lebo súd prvej inštancie mal za preukázané, že novovytvorená parcela

sa polohovým určením v celom rozsahu nezhoduje s pôvodnou parcelou.

Odvolací súd sa vôbec nezaoberal, alebo pri svojom rozhodovaní nevychádzal

z princípov pozemkových úprav, že pri scelení pozemkov pôvodná parcela zaniká. Tak isto

parcela, ktorá bola scelovaná bola parcela registra E, ktorá nemá presne určené hranice,

teda nie je možno ani presne určiť je polohu.“

5. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom:

„Postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici, základné práva sťažovateľa, podľa čl. 20

ods. 1, a a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, rozsudkom zo dňa 28.06.2018, č. konania

boli porušené

c) Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. konania , zo dňa

28.06.2018 sa zrušuje

d) Vec sa vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie

e) Žiadam, aby mi Ústavný súd Slovenskej republiky priznal náhradu trov právneho

zastúpenia...“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

8. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

9. Základné právo na súdnu ochranu podľa zaručuje, že každý sa

môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

10. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

III.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom

11. Sťažnosť proti napadnutému rozsudku krajského súdu vo vzťahu k namietanému

porušeniu základného práva podľa a práva podľa dohovoru

je potrebné odmietnuť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho

rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,

pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (m. m. , , ). K iným dôvodom,

ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj

ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení,

resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci,

posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m. ,

, ).

12. Nosným dôvodom podania sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa s napadnutým

rozsudkom krajského súdu, resp. s jeho odôvodnením v tom smere, že pokiaľ „Slovenskej

republike nesvedčí žiadny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k pôvodnej nehnuteľnosti

č. 1/b/1/24 (13/24), ostalo naďalej zachované vlastnícke právo pôvodných vlastníkov

a preto by im mala byť vrátená parcela, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom a ktorá

svojou rozlohou zodpovedá rozlohe pôvodnej parcely a ktorá bola odčlenená z parcely,

do ktorej bola v rámci pozemkových úpravách pôvodná parcela zcelená.“.

13. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

(m. m. , , , ).

14. Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol:

«Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( ;

), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní

a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého

rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380

ods. 2 ).

... z hľadiska viazanosti odvolaním preskúmal odvolací súd výlučne právne

posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie v tomto smere ( ), keď

samotné skutkové zistenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého „Z predložených

katastrálnych máp a z geometrického plánu vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť (t. j.

sporná parcela č. lesný pozemok o výmere 8.632 m² v katastrálnom území

vytvorená geometrickým plánom č. zo dňa 01.12.2016

odčlenením od parcely č. lesné pozemky o výmere 156.400 m² zapísanej na LV č.

pre katastrálne územie ) nie je totožná s pôvodnou parcelou č.

(predtým parcela č. ) v katastrálnom území , pokiaľ ide o jej umiestnenie“,

zostalo v odvolacom konaní nenapadnuté (odvolaním nedotknuté) a odvolací súd pri

viazanosti zisteným skutkovým stavom ( ) z neho pri rozhodovaní vychádzal;

odvolací súd dospel k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie je v

posudzovanom smere správne; súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní prikladal

dôležitosť aj polohe spornej parcely;

... z uvedených ustanovení vyplýva, že jedným z charakteristík konkrétnej parcely je

aj jej polohové určenie (ako uviedol súd prvej inštancie „umiestnenie“); z vykonaného

dokazovania mal súd prvej inštancie preukázanú polohu pôvodnej parcely v katastrálnej

mape, pričom táto poloha sa nemohla zmeniť ani v dôsledku zlúčenia s inými parcelami

v rámci pozemkových úprav; nakoľko súd prvej inštancie mal preukázané, že novovytvorená

sporná parcela sa polohovým určením v celom rozsahu nezhoduje s pôvodnou parcelou

(ktorú skutočnosť napokon potvrdili aj žalobcovia v podanom odvolaní), správne žalobu

žalobcov ako nedôvodnú zamietol; právny názor žalobcov, že v tomto prípade je

postačujúce zachovanie výmery pôvodnej parcely (bez ohľadu na jej polohu) nie je správny;

na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku

o zamietnutí žaloby (prvý výrok) ako vecne správny potvrdil.»

15. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ sťažnosť odôvodnil tak, že

„Odvolací súd sa vôbec nezaoberal, alebo pri svojom rozhodovaní nevychádzal z princípov

pozemkových úprav...“, pričom opakovane uviedol podrobný popis skutkového stavu

nadobudnutia nehnuteľnosti. Sťažovateľ tiež vyjadril názor, podľa ktorého „... Slovenskej

republike nesvedčí žiadny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k pôvodnej nehnuteľnosti

č. l/b/1/24 (13/24), ostalo naďalej zachované vlastnícke právo pôvodných vlastníkov a preto

by im mala byť vrátená parcela, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom a ktorá svojou

rozlohou zodpovedá rozlohe pôvodnej parcely a ktorá bola odčlenená z parcely, do ktorej

bola v rámci pozemkových úpravách pôvodná parcela zcelená.“.

16. Krajský súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Odvolací súd

preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky ako aj predchádzajúce konanie spolu

s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne nedôvodnosti žaloby,

v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle

a na tieto v plnom rozsahu poukazuje.“

17. Pri posudzovaní otázky, či mohlo byť napadnutým rozsudkom krajského súdu

porušené základné právo sťažovateľa podľa a jeho právo podľa

ods. 1 dohovoru, teda otázky, či označené rozhodnutie nie je zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, je potrebné zohľadniť nielen odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu,

ale aj rozsudok okresného súdu, s ktorým sa krajský súd stotožnil.

18. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju stabilizovanú judikatúru,

podľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno

posudzovať izolovane (, , ), pretože prvostupňové

a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor

zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov

(tak prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného

súdneho konania (, ).

19. Ústavný súd v súlade s už uvedenými závermi považuje za potrebné poukázať aj

na relevantnú časť odôvodnenia rozsudku okresného súdu, v ktorej tento uviedol: „Listami

Okresného úradu Rimavská Sobota, pozemkového a lesného odboru, pracovisko ...

bolo na základe námietky o zapracovanie vlastníckeho práva a jeho

manželky oznámené právnemu zástupcovi žalobcov, že parcela č. bola

pri vyhotovení ZRPS označená ako parc. a zapísaná na list vlastníctva č.

pre vlastníka Slovenská republika. Pokiaľ neboli preukázané práva namietateľov v tomto

konaní, zhotoviteľ projektu pozemkových úprav prevzal parcelu spolu s ostatnými

parcelami vo vlastníctve SR a zlúčil ich do novovytvorených parciel. V tomto konaní bolo

potrebné preukázať vlastnícke právo namietateľov doložením hodnoverných dokladov

zhotoviteľovi ZRPS, čo sa ale nestalo. Keďže sa stratila pozemno-knižná vložka č.

pre katastrálne územie , chýba hodnoverný doklad o vlastníckom práve

namietateľov. Do zápisu projektu pozemkových úprav do katastra nehnuteľností dňa

09.11.2009 neboli preukázané vlastnícke práva namietateľov.

Súd mal teda z predložených listinných dôkazov preukázané, že vlastníkmi parcely

boli v čase ich smrti . . zomr. v roku

1967, . . zomr. a .

nar. zomr. V rámci neskôr realizovaných pozemkových úprav sa

potom nesprávne vychádzalo z toho, že vlastníkom parcely v katastrálnom

území je Slovenská republika.

Napriek vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobcovia

sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k parcele č. , lesný pozemok o výmere

8.632 m2 v katastrálnom území , ktorá bola vytvorená geometrickým plánom

odčlenením od parcely č. , lesné pozemky o výmere 156.400 m2, vedenej na LV

č. pre katastrálne územie . Z predložených katastrálnych máp a z geometrického

plánu súd zistil, že predmetná nehnuteľnosť nie je totožná s parcelou

(predtým parcela č. ) v katastrálnom území pokiaľ ide o jej umiestnenie.

Súd má za to, že napriek skutočnosti, že pred podaním žaloby došlo v danom

katastrálnom území k pozemkovým úpravám, nemožno sa domáhať len z dôvodu

zrealizovaných pozemkových úprav určenia vlastníckeho práva k parcele, ktorá nie je

totožná s parcelou, ku ktorej náleží právnym predchodcom žalobcov vlastnícke právo.

Vlastník nehnuteľnosti, ktorý nie je zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností, sa môže

domáhať určenia jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ku ktorej má právny titul,

z ktorého vyvodzuje svoje vlastnícke právo. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia

nemajú žiaden právny titul ohľadne vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti (parcele

č. 434/2). Bolo preukázané vlastnícke právo právnych predchodcov žalobcov k parcele

E KN 13/24 v katastrálnom území tá ale nie je totožná s novovytvorenou parcelou -

s predmetnou nehnuteľnosťou, ku ktorej má by určené vlastnícke právo. Žalobcovia ani

netvrdili, že ich právni predchodcovia mali vlastnícke právo k pozemku, na ktorom sa

nachádza novovytvorená parcela, tvrdili, že ich vlastnícke právo sa týkalo parcely č.

a určenia vlastníckeho práva k nie totožnej parcele ale k parcele inak umiestnenej sa

domáhajú v dôsledku toho, že boli zrealizované pozemkové úpravy a po nich sa nemožno

domáhať vlastníckeho práva k parcele tak, ako bola pôvodne umiestnená, lebo by bol

zmarený účel pozemkových úprav. S týmto tvrdením sa súd nestotožňuje. Bez ohľadu

na zrealizovanie pozemkových úprav sa možno domáhať len vlastníckeho práva k pozemku,

ku ktorému vlastníkovi svedčí nadobúdací titul. Žalobcovia mali možnosť domáhať sa

pred ukončením pozemkových úprav určenia vlastníckeho práva a ak by boli v tom čase

úspešní, boli by pozemkové úpravy zrealizované iným spôsobom.“

20. Ústavný súd poukázaním na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského

súdu, ale aj rozsudku okresného súdu dospel k záveru, že všeobecné súdy dali dostatočnú

a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľ v konaní nastolil. V napadnutom rozsudku

krajský súd vysvetlil skutkové aj právne okolnosti opodstatňujúce jeho rozhodnutie.

Z napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vysporiadal s tými z argumentov

sťažovateľa, ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam.

Skutočnosť, že sa sťažovateľ so závermi všeobecných súdov nestotožňuje, nemôže

sama osebe založiť odôvodnenosť ústavnej sťažnosti (m. m. ).

K namietanému porušeniu základného práva podľa

napadnutým rozsudkom

21. Sťažovateľ porušenie základného práva podľa odvíja zrejme

od porušenia základného práva podľa a práva podľa

dohovoru.

22. Keďže ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu ( ) a práva na spravodlivé súdne konanie (

dohovoru) napadnutým rozsudkom krajského súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú,

konštatuje, že v takom prípade nemohlo ani dôjsť k porušeniu sťažovateľom označeného

základného práva podľa , a preto aj v tejto časti bolo treba jeho sťažnosť

odmietnuť podľa ako zjavne neopodstatnenú.

23. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že napadnutý

rozsudok nevybočil z medzí stanovených označenými článkami a dohovoru

a rozsudkom krajského súdu nedošlo k porušeniu práv sťažovateľa označených v jeho

sťažnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné sťažnosť odmietnuť podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2018