Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 571/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. decembra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. d)

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 27. júna 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra

2018 doručená rukou písaná sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 27. júna

2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Sťažnosť bola daná na poštovú prepravu 29. októbra 2018. Súčasťou sťažnosti je

aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov na zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom z dôvodu, že sťažovateľ sa nachádza vo výkone trestu odňatia

slobody a nemá finančné prostriedky na úhradu trov obhajoby.

3. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu

Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 18. apríla 2017 uznaný vinným

zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa

Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a bol mu

uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov. Proti rozsudku okresného

súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom

tak, že zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, sťažovateľa uznal vinným

z pokračovacieho prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného

zákona, za čo mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov.

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na niektoré pochybenia vyšetrovateľa

v prípravnom konaní, ako aj okresného súdu „pri vykonávaní jednotlivých dôkazov,

predovšetkým som namietal jeho jednosmerné vyhľadávanie dôkazov a to zásadne v môj

neprospech. Vyšetrovanie... prebiehalo pri uplatňovaní prezumpcie viny a to tak, že najprv

bol označený páchateľ a potom sa dokazovanie prispôsobovalo tak, že dôkazy boli

konštruované zásadne v môj neprospech a zároveň sa vylučovali dôkazy resp. vykonávanie

dôkazov v môj prospech...

Rozhodnutie oboch súdov je založené na pochybnom a niekoľkokrát zmenenom

tvrdení poškodenej (fotky, ktorý pravosť sa nedá overiť), lekárska správa z pohotovosti...

a trestné oznámenie bez známok fyzického násilia... za permanentného a neodôvodneného

odmietania mnou navrhovaných dôkazov.“.

V konkrétnostiach sťažovateľ namieta, že okresný súd niektoré ním navrhnuté

dôkazy nevyhodnotil správne, resp. nevyhodnotil vôbec, keď nepredvolal troch

sťažovateľom navrhovaných svedkov a v konaní ich nevypočul. Aj v rámci odvolacieho

konania sťažovateľ navrhoval predvolať a vypočuť svedkov navrhovaných v pôvodnom

konaní, čomu krajský súd nevyhovel a «len nekritický prevzal skutkový dej ustálený

Okresným súdom, zmenil právnu kvalifikáciu skutku na miernejšiu skutkovú podstatu

tr. činu a uložil mi miernejší trest, čím mi chcel akože „zatvoriť ústa“ žiadal som pritom

Krajský súd, aby boli prehraté niektoré časti z HP... pretože zápisnice Okresného súdu boli

v rozpore s tým čo skutočne bolo povedané ani tým sa Krajský súd nezaoberal.».

Sťažovateľ ďalej uviedol, že dovolanie v danej veci nepodal, pretože to nemožno

považovať za účinný prostriedok ochrany jeho práv a navyše by tak zmeškal lehotu

na podanie ústavnej sťažnosti.

5. V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom

rozhodol, že napadnutým rozsudkom krajského súdu bolo porušené jeho právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. d) dohovoru. Zároveň

sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a aby

krajskému súdu prikázal vo veci konať a rozhodnúť. Sťažovateľ požiadal ústavný súd aj

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €.

II.

6. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 127 ods. 1

(ďalej len „“) rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

8. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje

za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má

minimálne právo vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť

predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov

proti sebe.

10. Jadrom ústavnej sťažnosti je názor sťažovateľa, že krajský súd sa v odvolacom

konaní nevysporiadal so všetkými námietkami sťažovateľa a nevykonal dokazovanie

v rozsahu požadovanom sťažovateľom predovšetkým tým, že nepredvolal a nevypočul troch

svedkov navrhovaných sťažovateľom.

11. Z citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. To znamená, že

právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ak ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo

slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť (m. m. ,

, ).

12. Ústavný súd skúmal, či sťažovateľ mal, resp. stále má k dispozícii účinný

opravný prostriedok alebo iný právny prostriedok, ktorý mu zákon účinne poskytuje

na ochranu označených práv podľa dohovoru a na použitie ktorého je sťažovateľ oprávnený

podľa osobitných predpisov. Ústavný súd vyjadruje názor, že takýmto účinným opravným

prostriedkom je v danom prípade dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok

podľa v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“). Ústavný súd dospel k uvedenému záveru na základe

príslušných ustanovení upravujúcich tento mimoriadny opravný

prostriedok, a to najmä so zreteľom na okruh oprávnených osôb na jeho podanie, dôvody,

prípustnosť a iné atribúty upravujúce podanie dovolania a rozhodovania o ňom (§ 368

a nasl. ).

13. Podľa dovolanie možno podať proti

právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené

ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania

podľa § 371.

14. Podľa ak sa dovolanie podáva v neprospech

obvineného, možno ho podať do šiestich mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu

prokurátorovi. Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch

rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému aj

jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo

vykonané najneskôr.

15. Podľa a dovolanie možno podať,

ak sú splnené uvádzané zákonom stanovené podmienky (rozhodnutie je založené

na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, rozhodnutie je založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť).

16. Ústavný súd na základe uvedeného uzavrel, že podľa platnej právnej úpravy

trestného konania pred všeobecnými súdmi sú ich závažné procesné pochybenia

(vrátane porušenia sťažovateľom označených práv podľa dohovoru) dôvodom na podanie

dovolania podľa a nasl. . Podľa zistenia ústavného súdu

sťažovateľ túto zákonnú možnosť dosiaľ nevyužil.

17. V danej veci je potrebné uviesť, že označený mimoriadny opravný prostriedok

umožňuje sťažovateľovi účinne namietať všetky závažné procesné pochybenia, a tým

aj porušenie ním označených práv podľa dohovoru. Z toho vyplýva, že je to v prvom rade

všeobecný súd, ktorý je oprávnený aj povinný poskytnúť ochranu základným právam

sťažovateľa, ktorých porušenie namieta, a nie ústavný súd v konaní o sťažnosti. Právomoc

ústavného súdu je pri ochrane týchto základných práv každého účastníka konania pred

všeobecným súdom iba subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (obdobne napr. , , ). Uplatnenie

právomoci ústavného súdu pri ochrane základných práv zároveň predpokladá, že všeobecné

súdy neposkytnú ochranu základným právam v súlade s ústavno-procesnými princípmi,

ktoré upravujú výkon ich právomoci ako opravných súdov.

18. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu,

a preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať

postupnosť tejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať

o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného

súdu (, , ).

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

20. Vzhľadom na to, že v prípade sťažovateľa ide zrejme o bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu jeho práv, ústavný súd nerozhodoval o jeho žiadosti o ustanovenie

právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

21. Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci (zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu,

primerané finančné zadosťučinenie) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. december 2018