Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 607/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Claude Trelajom, Advokátska

kancelária, M. R. Štefánika 30, Nové Zámky, vo veci namietaného porušenia čl. 46 a nasl.

a , ako aj a 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 26. januára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia a nasl. a

(ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 26. januára 2016.

Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 22. júna 2016.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že na sťažovateľa bola

1. apríla 2015 podaná obžaloba pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 4

písm. a) na tom skutkovom základe, že 17. júna 2011 mal vylákať

po predchádzajúcej komunikácii s predsedom predstavenstva spoločnosti IFT InForm

Technologies, a. s. (ďalej len „poškodená“), pod prísľubom ďalšej spolupráce do budúcna

sumu 289 000 € ako pôžičku na urýchlené vykrytie bližšie nešpecifikovaných obchodných

aktivít, ktorú sa zaviazal vrátiť s úrokmi do 7 dní a podľa zmenky vystavenej na meno

sťažovateľa na sumu s úrokmi 330 000 € do 1 mesiaca, avšak do podania obžaloby túto

pôžičku poškodenej nevrátil.

Uznesením Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) č. k. 29 T 59/2015-

2446 zo 16. novembra 2015 bol podľa zamietnutý návrh

poškodenej na zaistenie jej nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom.

Poškodená sa zaistenia svojho nároku domáhala s poukazom na ustanovenie § 50 ods. 1

písm. d) . Podľa poškodenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava III

č. k. -347 z 19. novembra 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 27. mája 2015 bola zaviazaná zaplatiť spoločnosti

Solar Investor, s. r. o. (ďalej len „Solar“), sumu 28 500,60 € s úrokom z omeškania a ďalším

príslušenstvom, spolu celkom 39 189,54 €. Podľa tvrdenia poškodenej jediným

spoločníkom Solaru je práve spoločnosť C&C Holding Corporation (ďalej len „C&C“),

za ktorú vystupuje sťažovateľ, ktorý je podľa všetkého jej štatutárnym orgánom a má v nej

majetkovú účasť. Poškodená navrhla, aby okresný súd v súlade s ustanovením § 50 ods. 1

písm. d) jej nárok zaistil a na zaistenie použil už uvedenú pohľadávku

na peňažné plnenie, ktorú má Solar voči poškodenej vo výške 39 189,54 €. Okresný súd sa

s návrhom poškodenej nestotožnil. Podľa jeho názoru v prípade ustanovenia § 50 Trestného

poriadku ide len o možnosť využitia tohto inštitútu, nie však o jeho obligatórnu aplikáciu

v každej trestnej veci, v ktorej o to poškodený požiada. Podľa okresného súdu v prípade

sťažovateľa a poškodenej ide o dva subjekty, ktoré si navzájom uplatňujú v početných

civilnoprávnych konaniach nároky, z ktorých niektoré úzko súvisia so skutočnosťami

obsiahnutými v obžalobe. Nepochybne existuje medzi nimi viacero sporných nárokov, ktoré

je potrebné riešiť predovšetkým prostriedkami civilného práva vrátane zabezpečenia

nároku. Nie je vhodné a zlučiteľné so zásadou ultima ratio, aby cestou trestného konania sa

strany domáhali svojich nárokov vyplývajúcich z predpisov občianskeho a obchodného

práva. Okresný súd ďalej poukázal na to, že podľa vyjadrenia poškodenej sťažovateľ má

mať majetkovú účasť alebo má byť štatutárom C&C, keďže za túto spoločnosť vystupuje

a „podľa všetkého je jej štatutárnym orgánom a má v nej majetkovú účasť“. Podľa názoru

okresného súdu preto nebolo možné bez pochýb tvrdiť, že je splnená požiadavka

vyplývajúca z ustanovenia . Nie je dostatočne

odôvodnený ani záver, že by trestný čin, za ktorý je stíhaný sťažovateľ, bol spáchaný

v mene alebo v prospech Solaru, pretože to nevyplýva zo skutkovej vety obžaloby.

Uznesením krajského súdu č. k. -2560 z 26. januára 2016 bolo

uznesenie okresného súdu sp. zn. zo 16. novembra 2015 zrušené a vec bola

vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Podľa názoru krajského súdu sú splnené

podmienky ustanovenia pre zaistenie nároku poškodenej

vo forme pohľadávky, ktorú má voči poškodenej Solar, a to v jej časti. Podľa krajského

súdu jediným spoločníkom Solaru je práve C&C, za ktorú vystupuje sťažovateľ, je tiež jej

štatutárnym orgánom a má v nej majetkovú účasť.

Podľa presvedčenia sťažovateľa postupom a uznesením krajského súdu došlo

k porušeniu jeho označených práv podľa a dohovoru. Uznesenie považuje za

neprijateľné, arbitrárne a nezákonné.

Sťažovateľ sa pozastavuje predovšetkým nad tým, že krajský súd bez akéhokoľvek

zisťovania vlastníckych a iných štruktúr C&C deklaroval postavenie sťažovateľa ako

štatutárneho orgánu a jeho majetkovú účasť v C&C. Úplné stotožnenie sa krajského súdu

s ničím nepodloženými domnienkami poškodenej bez vykonania dokazovania v tomto

smere, resp. aspoň uloženia povinnosti okresnému súdu vykonať dokazovanie

v predmetnom smere, možno považovať za porušenie jeho základného práva na súdnu

ochranu, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Krajský súd sa teda bez

akéhokoľvek preukázania tvrdenia poškodenej uzniesol na tom, že sťažovateľ má v C&C,

ktorá je jediným spoločníkom Solaru, majetkovú účasť a že dokonca je jej štatutárnym

orgánom. Neomylné deklarovanie týchto skutočností je zarážajúce o to viac, že samotná

poškodená si uvedomovala, že jej tvrdenia v tomto smere uvedené v sťažnosti sú len

v rovine pravdepodobnosti, a preto navrhovala okresnému súdu prostredníctvom dožiadania

zistiť u príslušných orgánov štátu Svätý Vincent a Grenadíny (kde je C&C ako zahraničná

právnická osoba registrovaná) údaje o vlastníckej štruktúre a riadiacich orgánoch C&C

v čase údajného spáchania skutku sťažovateľa.

Z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru,

Úradu medzinárodnej policajnej spolupráce, Národnej ústredne Interpol (ďalej len

„ministerstvo“) sp. zn. PPZ-MPS-NUI-4552/2012-GM (1025703) zo 6. decembra 2012

adresovaného Národnej kriminálnej agentúre, Národnej protikorupčnej jednotke, Expozitúre

západ, ktoré sťažovateľ predložil ústavnému súdu, vyplýva, že C&C bola registrovaná

31. októbra 2001 pod č. v zmysle zákona o medzinárodných spoločnostiach

v St. Vincent a Grenadines, pričom 5. decembra 2008 bola zo zoznamu vyškrtnutá pre

nezaplatenie ročných poplatkov za obdobie 2006  2008. Osoba (podľa

všetkého sťažovateľ, pozn.) sa nenachádza v záznamoch uvedenej spoločnosti.

Sťažovateľ ešte poukazuje na to, že okresný súd, ktorý bol v zmysle § 194 ods. 5

viazaný právnym názorom krajského súdu, novým uznesením č. k.

-2573 z 3. mája 2016 zaistil poškodenou požadovanú pohľadávku Solaru. Hoci

toto uznesenie nebolo sťažovateľovi doručené (bolo adresované len Solaru), právny

zástupca Solaru podal proti uzneseniu sťažnosť aj s už uvedeným zistením ministerstva.

Podľa názoru sťažovateľa uvedenými skutočnosťami došlo aj k porušeniu jeho

základného práva na prezumpciu neviny. Podľa deklarovaného názoru krajského súdu je

nesporné, že finančné prostriedky vo výške 282 000 € sú finančnými prostriedkami

vylákanými sťažovateľom od poškodenej. Krajský súd teda bez uskutočnenia predbežného

prerokovania obžaloby a bez jediného hlavného pojednávania prejudikoval, ako bude

nazerať na konanie sťažovateľa. Formulácia napádaného výroku vyjadruje vinu sťažovateľa

za skutok ešte predtým, než mu bola dokázaná v súlade so zákonom, resp. pred

právoplatným rozhodnutím o jeho vine alebo nevine.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo (...) na súdnu a inú právnu ochranu upravené

v a nasl. , právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na prezumpciu

neviny podľa čl. 50 ods. 2 a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod spis. zn.

-2560 porušené boli.

2. Uznesenie Krajského súdu v Trnave spis. zn. -2560 z 26.01.2016 sa

zrušuje.

3. (...) sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume vo výške 2500,00

EUR (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré je Krajský súd v Trnave povinný

vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

4. (...) sa priznávajú trovy konania a právneho zástupcu v sume

vo výške 303,16 €, a to za dva úkony právnej služby – prevzatie veci a príprava a spísanie

sťažnosti na Ústavný súd, 2 x á 143,00 € + paušál 2 x 8,58 €, ktoré je Krajský súd v Trnave

povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa(...) od právoplatnosti tohto

rozhodnutia (nálezu).“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných

práv a slobôd poskytuje v zmysle primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu základným

právam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné

súdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že

všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

ochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom

a upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje až

vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis

, ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,

že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu

dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť (porov. ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z obsahu podanej sťažnosti nepochybne vyplýva, že krajský súd napadnutým

uznesením nerozhodol vo veci návrhu poškodenej na zaistenie jej nároku na náhradu škody

s konečnou platnosťou, pretože uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu poškodenej

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň je pravdou aj to, že právny názor, ktorý

krajský súd v napadnutom uznesení vyslovil, je v neprospech sťažovateľa.

Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že o návrhu poškodenej sa má znovu konať, pričom

podľa údajov sťažovateľa už aj došlo k vydaniu nového uznesenia okresného súdu č. k.

-2573 z 3. mája 2016, ktorým okresný súd (viazaný právnym názorom

krajského súdu) návrhu poškodenej vyhovel, pričom proti novému uzneseniu okresného

súdu podal Solar sťažnosť, v ktorej poukázal aj na už uvedené zistenia ministerstva.

Z okolností danej veci teda zreteľne vyplýva, že v rámci nového konania o sťažnosti

proti uzneseniu okresného súdu sa krajský súd bude musieť opätovne zaoberať najmä

hlavnou argumentáciou sťažovateľa, ktorý listinným dôkazom preukazuje, že nebol

štatutárnym orgánom a nemal ani majetkovú účasť v C&C.

Za uvedeného stavu sa preto sťažnosť javí ako predčasná, pretože je ešte stále

v právomoci všeobecných súdov poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa podľa

a dohovoru.

Zo všetkých uvedených skutočností je zrejmé, že v tomto štádiu konania ústavný súd

nie je povolaný poskytnúť ochranu sťažovateľovi, pretože je ešte v právomoci všeobecných

súdov poskytnúť ochranu jeho označeným právam podľa a dohovoru. Jeho podanie

je teda z dôvodu predčasnosti neprípustné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1

pre neprípustnosť.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júla 2016