Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/47/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného S. G., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného S. G., proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18.04.2017 sp. zn. 1T/62/2017, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 27.06.2018, takto

rozhodol:

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku sa z r u š u j e napadnutý rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný S. G., nar. XX. XX. XXXX v L. J. E., trvale bytom Mesto Y., t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Nitra od 10.03.2017,

u z n á v a v i n n ý m, ž e

dňa 26.11.2016 v ranných hodinách v Y., na ul. O.. Z. č. XXXX/X v byte č. XX fyzicky napadol svoju priateľku S. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., I. XXX/X a to tak, že sácal do nej a dal jej dve rany päsťou do hlavy, do tvárovej časti v oblasti slúch, ťahal ju za ruky po zemi, čím jej spôsobil hematóm na ľavej strane tváre pod okom a hematóm na pravej strane čela, bez práceneschopnosti, dňa 08.03.2017 vo večerných hodinách v Y., na ul. O.. Z. č. XXXX/X v byte č. XX fyzicky napadol svoju priateľku S. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., I. XXX/X a to tak, že ju bil rukami po rôznych častiach hlavy, čím jej spôsobil pomliaždenie hlavy v oblasti čela a záhlavia, pomliaždenie druhého a tretieho prsta pravej ruky, s dobou liečenia najmenej 7 dní, t e d a dopustil sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu inému úmyselne ublížiť na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo a takéhoto konania sa dopustil na chránenej osobe - blízkej osobe,

t ý m s p á c h a l

pokračovací prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona a § 127 odsek 4 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona. Za t o s a mu u k l a d á

podľa § 156 odsek 2 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný S. G. (ďalej len obžalovaný) uznaný vinným zo zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že: od 26.11.2016 do 08.03.2017 v Y. na ul. O.. Z. č. XXXX/X v byte č. XX spôsoboval, nielen pod vplyvom alkoholu, ale aj v triezvom stave, fyzické a psychické utrpenie blízkej osobe, a to priateľke S. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., I. XXX/X, a to tak, že jej vulgárne nadával "debilča, piča, kurva, jebnutá, že keď príde domov, tak jej najebe ako chlapovi a iné vulgárne nadávky", sácal do nej, fyzicky ju napádal, tak že jej dal dve rany päsťou do hlavy do tvárovej časti v oblasti slúch, ťahal ju za ruky po zemi, hodil po nej mobilný telefón, ktorým ju trafil do chrbta, vyhrážal sa jej, že podpáli jej otcovi a sestre osobné motorové vozidlo, odopieral jej styk s rodičmi a rodinou, pričom naposledy ju fyzicky napadol dňa 08.03.2017, kedy ju bil rukami po rôznych častiach hlavy, pričom toto konanie obvineného prežívala poškodená S. Z. úzkostne, jednak situačne - pri obave z ohrozenia seba i dcéry, ako i anticipačne - s možným uskutočnením vyhrážok svojho priateľa Za to mu bol podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zák. a zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov 6 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný a to čo do viny, trestu, ako aj proti konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzali. Obhajca obžalovaného v písomnom odôvodnení odvolania poukázal na to, že obžalovaný od začiatku popiera spáchanie tohto trestného činu, pretože poškodenú nikdy nenapadol a poukázal na rozpory vo výpovediach poškodenej. Nikdy poškodenú nebil, nevyhrážal sa jej a ani jej nebránil, aby navštevovala svojich rodičov. Z výpovedí svedkov M. Z., S. Z. vyplýva, že o tom, že jej mal ubližovať, sa vlastne dozvedeli od svojej dcéry až po 08.03.2017. Rovnako Y. G. a M. G. potvrdili, že v deň údajných napadnutí boli v ich domácnosti, avšak na poškodenej žiadne zranenia nevideli. Pokiaľ súd I. stupňa odôvodnil rozsudok tým, že jeho obrana bola vyvrátená výpoveďou poškodenej S. Z. a znaleckým posudkom z odboru psychiatria a klinická psychológia a nepriamo aj výpoveďami svedkov S. Z. a M. Z., ako aj listinnými dôkazmi o zranení poškodenej, je nutné uviesť, že s týmto tvrdením sa nestotožňuje, pretože poškodená na výpoveď Y. G., ktorý tvrdil, že na nej nevidel žiadne zranenia, reagovala tým, že to bolo údajne z dôvodu, že mala rozpustené vlasy a make-up, pričom toto tvrdenie poškodenej považuje za účelové. Podľa jeho názoru neboli naplnené v konaní obžalovaného zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pretože nebolo preukázané, že odopieral styk poškodenej s rodičmi a rodinou, že fyzicky napadol poškodenú a nebolo preukázané vykonanie vulgárnych nadávok a vyhrážok o podpálení vozidla. Jediným dôkazom, ktorý v tejto veci je, je výpoveď samotnej poškodenej, pričom vykonaným dokazovaním bolo jej tvrdenie vyvrátené a to výpoveďami jej rodičov a svedkov Y. G. a M. G.. Nespochybňuje skutočnosť, že medzi nimi dochádzalo k nedorozumeniam, pričom išlo o bežné nedorozumenia v rámci rodiny a nešlo o takú intenzitu zlého zaobchádzania, ktorá by napĺňala objektívnu stránku skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby. Aj zo znaleckého posudku vyplynulo, že poškodená netrpela syndrómom týranej osoby ani postraumatickej poruchy. Namietal, že súd I. stupňa nepripustil otázky týkajúce sa predchádzajúceho manželstva poškodenej, čím mu odoprel právo na obhajobu. Okrem toho aj trest, ktorý mu bol uložený, považoval za neprimerane prísny a navrhol, aby súd zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. a sám rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí podľa § 285 písm. a/ Tr. por., keďže nebolo preukázané, že skutok sa stal, resp. aby vec podľa § 320 ods. 1 písm. a/ Tr. por. postúpil priestupkovému orgánu na prejednanie ako priestupok. Obžalovaný odvolanie sám doplnil svojím podaním zo dňa 12.06.2018, kde uviedol, že súhlasí s odôvodnením odvolania jeho obhajcom, avšak chce ho doplniť o skutočnosti, že súd I. stupňa sa riadne nevysporiadal s výpoveďou svedkyne M. G. a Y. G., ktorí jednoznačne uviedli a to M. G., že si vôbec na poškodenej S. Z. nevšimla žiadne zranenie, hoci ak by bola utrpela zranenia, ktoré sa nachádzajú na fotografiách predložených poškodenou, tieto zranenia by si musela všimnúť. N. Y. G. uviedol, že poškodená mu nespomínala žiadne údery a taktiež si nevšimol na nej žiadne zranenia dňa 09.03.2017. Rovnako nikdy nepoškodenej nehovoril o tom, že mal podpáliť otcovi auto a ani nikdy svojej

rodine neubližoval. Taktiež poukázal na znalecký posudok MUDr. Segedu, ktorý potvrdil, že poškodená sa necítila ako týraná osoba a ani týranou osobou nebola. Nešlo v jej prípade o žiadne kontinuálne ubližovanie, ale iba o normálne konflikty medzi partnermi. Takisto netrpela postraumatickým stresovým syndrómom. Napriek tomu súd I. stupňa v rozsudku uviedol, že správanie sa obžalovaného poškodená pociťovala úzkostne a anticipačne. Podľa jeho názoru takéto pocity má každý partner, ktorý sa poháda s druhým partnerom. Taktiež ani zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný na neho, nevyplývajú z jeho správania žiadne agresívne sklony. Rovnako ani listy, ktoré jej písal, nespôsobovali poškodenej žiadny problém a úvahy súdu I. stupňa, pokiaľ ide o týranie, sú podľa jeho názoru mylné a nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Tvrdenie poškodenej, že jeho konanie mala pociťovať ako ťažké príkorie, vyvracia ich vzájomná elektronická komunikácia. Opätovne sa vracia k tomu, že dňa 26.11.2016, kedy podľa udania poškodenej ju mal zbiť, je nereálne, pretože nemohol ju napadnúť, keďže bola zamknutá za dvomi dverami a nie je pravdou, že by dvere bol vôbec vykopol. Všetky tieto tvrdenia poškodená nepodložila žiadnymi dôkazmi. Jej výpovede sú nepravdivé, zmätočné, pretože jednou vetou popiera ďalšiu vetu. Tvrdil, že nikdy nebolo v jeho záujme ublížiť poškodenej a ani jej rodine, pretože ju mal rád a chcel si ju vziať. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný zotrval na podanom odvolaní. Obhajca doplnil toto odvolanie v tom smere, že poškodená sa až dňa 08.03.2017 rozhodla ukončiť ich vzťah, hoci už od 26.11.2016 mala byť týraná. Tento vzťah podľa jeho názoru, ak by skutočne bola týraná, mohla ukončiť už skôr a obžalovaný nebol voči poškodenej v dominantnom postavení, pretože byt, v ktorom žili, patril poškodenej a kedykoľvek ho mohla požiadať, aby ho opustil, čo však neurobila. Samotný obžalovaný poukázal opätovne na dôvody svojho odvolania. Uviedol, že mu bolo odopreté právo na obhajobu, keď vyšetrovateľ v prípravnom konaní, ako aj súd odmietol vypočuť svedkov, ktorých navrhoval a rovnako neboli vypočutí ani susedia, ktorí by mohli potvrdiť, či skutočne vykopol dvere tak, ako to tvrdila poškodená. Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť, pretože rozsudok súdu I. stupňa považoval za správny a zákonný. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa je potrebné zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por., pretože súd I. stupňa sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a jeho rozhodnutím boli porušené ustanovenia Trestného zákona. Ako už bolo konštatované, obžalovaný S. G. bol uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom vo výroku napadnutého rozsudku. Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov mal vinu obžalovaného preukázanú a to i napriek tomu, že obžalovaný popieral svoje konanie. Tvrdil, že poškodenú nikdy fyzicky nenapadol, nebil ju, nevyhrážal sa jej. Obžalovaný potvrdil iba to, že mali problémy vo vzťahu s poškodenou a väčšinou ak sa hádali, bolo to len kvôli jej matke, ktorá príliš často poškodenej telefonovala a on chcel tieto ich hovory obmedziť. Nikdy sa nestalo, že by bránil poškodenej navštevovať jej rodičov. Pripustil i to, že na poškodenú žiarlil. Vina obžalovaného podľa súdu I. stupňa bola preukázaná najmä výpoveďou poškodenej S. Z., ktorá ako sama uvádzala, veľmi ťažko znášala správanie sa obžalovaného k nej, keď tento potom, čo zostala tehotná, jej vytýkal, že sa zmenila, nadával jej, vyhrážal sa jej, že ju zbije, žiadal od nej, aby mu stále niečo vysvetľovala, aby mu uviedla, prečo si ho nechce vziať, čo sa dialo opakovane, bol na ňu žiarlivý, často jej telefonoval a prvýkrát ju napadol v mesiaci novembri 2016, kedy jej mal spôsobiť aj zranenia, pričom však u lekára nebola a ďalší krát ju napadol až 08.03.2017, kedy ju udrel tak, že bola aj u lekára. Jej výpoveď podľa súdu I. stupňa bola podporená výpoveďami svedkov a to M. Z. a S. Z.. Vzhľadom aj na znalecké posudky, ktoré boli vypracované MUDr. Viktorom Segedom, z ktorého vyplynulo, že syndróm týranej osoby ako taký u poškodenej nebol zistený a nebola zistená ani postraumatická stresová porucha, avšak zo znaleckého posudku MUDr. Karola Zabáka vyplynulo, že i keď neboli u nej zistené žiadne závažné zmeny v jej osobnosti, poškodená pociťovala úzkosť, však nie trvalú a ani masívnu, ktorá by sa prenášala aj do iných situácií v jej živote. Podľa jeho názoru úzkosť sa u nej prejavovala iba situačne, keď mala strach, keby sa mohlo niečo stať. Okrem toho konflikty zvládala racionálne a viackrát obžalovaného upokojovala.

Na základe týchto skutočností potom dospel k záveru, že poškodená správaním sa obžalovaného trpela úzkosťou jednak situačne pri obave z ohrozenia seba i dcéry a i anticipačne, keď sa bála možného uskutočnenia vyhrážok zo strany obžalovaného. Podľa názoru súdu I. stupňa všetky tieto skutočnosti napĺňajú znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť. Poškodená vo svojich výpovediach popísala, že s obžalovaným sa poznali od novembra roku 2015, pričom spolu začali žiť od apríla 2016. Zo začiatku bolo všetko v poriadku, mala ho rada, avšak občas mal v sebe hnev, keď vybuchol, bol zúrivý, mal zmeny nálad a keď sa v práci rozčúlil a neodpísala mu na SMS, tak sa hneval aj doma, vytýkal jej, že býva pripojená na facebooku. K takýmto výkyvom nálad a agresivite prichádzalo vtedy, keď požil alkohol. Spočiatku chodieval s ňou aj k jej rodičom, čo ho postupom času prestalo baviť, preto tam šla sama a keď tam prišla, tak jej viackrát volal, alebo prišiel pre ňu. Tvrdila, že sa vyhrážal aj jej rodičom, že im podpáli auto, príp. že napadne jej sestru, ktorá žije v Anglicku. Najskôr tvrdila, že všetko bolo v poriadku až do 26.11.2016, kedy ju mal fyzicky napadnúť a to ju udrel päsťou do slychov, do pravej a ľavej strany a tvrdil jej, že ju udrel len na 50%. Vtedy k lekárovi nešla, avšak o tejto skutočnosti hovorila svojmu otcovi S. Z. aj matke M. Z.. Následne sa začali výstupy obžalovaného voči nej stupňovať a druhýkrát ju fyzicky napadol 08.03.2017, keď utrpela hematóm na hlave pravej strany čela, na pravom predlaktí, kedy bola aj u lekára. Uviedla, že to bolo iba dvakrát, čo ju fyzicky napadol, ale medzitým ju urážal, vadilo mu, ak sa s niekým rozprávala. Ďalej bolo zistené, z výpovede svedkyne M. Z., že o tom, ako jej dcéra žije s obžalovaným nič nevedeli, až vtedy sa dozvedela, že ju mal biť, keď podala trestné oznámenie. Potvrdila aj to, že spočiatku poškodená k nej chodila aj s obžalovaným, potom už chodila menej, preto ona ich navštevovala, keď nebol obžalovaný doma. Konflikt, podľa nej 08.03.2017 vznikol z toho, že poškodená si nechcela ísť vybrať obrúčku. Ďalej boli vypracované znalecké posudky na poškodenú MUDr. Viktorom Segedom, ktorý potvrdil, že u poškodenej nebol zistený syndróm týranej osoby a ani postraumatická stresová porucha. MUDr. Karol Zabák psychológ uviedol, že poškodená je schopná zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Rovnako konštatoval, že netrpí postraumatickou stresovou poruchou, počas spolužitia s obžalovaným nevyhľadala žiadnu odbornú pomoc a neboli zistené žiadne závažné zmeny v jej osobnosti a ani naviazanosti na osobu páchateľa. Potvrdil, že síce pociťovala úzkosť, no nie trvalú a masívnu, ktorá by sa prenášala do iných oblastí v jej živote. Nemala narušený ani kontakt s inými osobami a nebola ani zdrojom konfliktov medzi ňou a obžalovaným. Pokiaľ správanie sa obžalovaného pociťovala zraniteľnejšie, podľa jeho názoru, bolo to z toho dôvodu, že mala maloleté dieťa a vtedy je žena zraniteľnejšia. Strach, ktorý pociťovala, tento bol iba situačný, vyvolaný väčšinou pri hádkach a vyhrážkach zo strany obžalovaného. Konflikty medzi nimi zvládala racionálne, viackrát obžalovaného upokojovala a teda v tomto vzťahu bola osobou, ktorá dokázala konflikt regulovať. Z doterajšej súdnej praxe vyplýva, že týraním sa rozumie zle zaobchádzanie s blízkou osobou alebo osobou, ktorá je v starostlivosti alebo výchove, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti, vyžaduje sa určitá trvalosť, príp. sústavnosť alebo opakované útoky, ktoré osoba vzhľadom na jeho hrubú bezohľadnosť alebo bolestivosť považuje za ťažké príkorie, ponižovanie. Trvalosť tohto konanie je nutné posudzovať v závislosti od intenzity a zlého zaobchádzania sa. Ako bolo z vykonaného dokazovania preukázané, poškodená netrpela syndrómom týranej osoby ani postraumatickou stresovou poruchou, správala sa úplne racionálne, tieto konflikty aj racionálne zvládala, avšak vzhľadom na správanie sa obžalovaného, ktorý sa k nej hrubo správal, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej najmä, keď bol vplyvom alkoholu, nemožno považovať za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby.

Na naplnenej znakov tohto trestného činu treba, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobené psychické alebo fyzické utrpenie a to ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 odsek 1 písmeno a) až c) Trestného zákona. Fyzickým alebo psychickým utrpením treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas.

Vykonaným dokazovaním súdom I. stupňa bolo nepochybne preukázané, že v spolužití obžalovaného s poškodenou dochádzalo k nezhodám, pri ktorých vznikali hádky resp. obžalovanému sa nepáčilo, že často chodila poškodená k matke, že si píše na facebooku, že neodpisuje na SMS a na poškodenú žiarlil. Nebolo však preukázané, že v súvislosti s týmito nezhodami, ktoré vznikali pri spolužití obžalovaného a poškodenej tieto dosiahli intenzitu trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák., pretože nebolo preukázané, že poškodená tieto hádky a fyzické napadnutia pociťovala ako psychické alebo psychické utrpenie, resp. že by bola v takom stave v dôsledku telesných a duševných bolestí, ktoré by ovplyvňovali jej obvyklý spôsob života. Pre domáce násilie je typická jeho opakovanosť, postupný nárast intenzity, zreteľné a nerovné pozície a postavenie útočník a obete, ktoré sa v priebehu útoku nemení a súkromnosť tohto vzťahu. V danom prípade však nedošlo k naplneniu znakov domáceho násilia v tom, že by malo dôjsť ku gradácii konania obžalovaného a medzi obžalovaným a poškodenou neexistovalo nerovné postavenie v roli útočníka a obete. Nie každé domáce násilie je možné charakterizovať ako týranie, pretože nebola zistená vyššia forma hrubosti, bezcitnosti a trvalosti útokov zo strany obžalovaného. V danom prípade išlo o konfliktné spolužitie obžalovaného a poškodenej, kde si boli rovnocennými partnermi a nebol preukázaný žiadny mocenský postoj obžalovaného voči poškodenej. U poškodenej sa neprejavil žiadny postraumatický stres a ani psychicky neprežívala správanie obžalovaného tak, že by trpela ťažkým príkorím, ktoré by u nej vyvolalo kolaps životných perspektív, že by stratila schopnosť sa tešiť, chystať si budúcnosť, alebo že by boli u nej zistené prvky bezmocnosti. Z hore uvedených dôvodov preto obžalovaný sa nedopustil zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona a z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno d) Trestného poriadku zrušil. Nepochybne však bolo preukázané, že obžalovaný dňa 26.11.2016 v ranných hodinách fyzicky napadol poškodenú S. Z., keď jej dal dve rany päsťou do hlavy, do tvárovej časti v oblasti slúch a ťahal ju za ruky po zemi, čím jej spôsobil hematóm na ľavej časti tváre pod okom a hematóm na pravej strane čela, čo bolo preukázané samotnou výpoveďou poškodenej a fotodokumentáciou. K tomuto skutku poškodená uviedla, že mu predchádzali vyhrážky zo strany obžalovaného, ktorý jej deň predtým volal, že keď príde domov, že ju zbije, pretože niečo o nej zistil na facebooku. O tejto skutočnosti povedala svojmu otcovi, ktorý jej poradil, aby zavolala políciu, čo aj urobila. Svedčí o tom aj záznam zo služby (č.l. 201-202), z ktorého je zrejmé, že dňa 25.11.2016 v čase medzi 23.45 - 00.20 preverovali oznámenie S. Z., ktorá oznámila, že jej priateľ je opitý a robí zle. Na toto prišli k jej bytu, kde bol obžalovaný, ktorý po ich príchode z miesta odišiel. Ďalej uvádzala, že celú noc jej telefonoval a chcel ísť od bytu, čo mu však neumožnila, keďže dvere do bytu vchodové boli zamknuté a ona bola zamknutá v ďalšej izbe. V ranných hodinách vykopol vchodové dvere a žiadal ju, aby sa porozprávali, prosil ju, že jej nič neurobí a preto odomkla dvere na izbe, pričom v zapätí dostala od neho 2 rany päsťou do hlavy, pričom jedna smerovala na ľavú stranu do oblasti sluchov a v zapätí dostala druhú ranu tiež do oblasti sluchov. Chcela volať políciu, avšak nepodarilo sa jej vytočiť číslo a keď obžalovaný zbadal, že niečo robí s telefónom, chytil ju za ruky a ťahal ju k po zemi k posteli. Po tomto incidente nevyhľadala lekárske vyšetrenie, ale urobila si fotografie do mobilu ktoré následne poslala svojej priateľke a ktoré sú založené v spise na č.l. 119-121. I napriek tomu, že obžalovaný spáchanie tohto činu popieral, usvedčený bol jednoznačne výpoveďou poškodenej S. Z. a jej matky M. Z., ktorá popísala, že v kritický deň volala poškodená otcovi, či by nemohol prísť pre ňu, pretože sa bojí obžalovaného, lebo sa jej vyhrážal bitkou. Tento jej vtedy poradil, aby volala políciu, čo aj urobila, o čom svedčí hore uvedený záznam zo služby. K ďalšiemu útoku došlo dňa 08.03.2017, keď poškodenú napadol, tak že ju bil po rôznych častiach hlavy, čím jej spôsobil pomliaždenie hlavy v oblasti čela a záhlavia, pomliaždenie druhého a tretieho prsta pravej ruky s dobou liečenia najmenej 7 dní. Tomuto útoku podľa jej výpovede predchádzalo to, že ju žiadal, aby išla sa ním do mesta kvôli prsteňu, pretože si ju chcel zobrať za manželku. Nesúhlasila s týmto a povedala mu, že chce zostať iba v partnerskom vzťahu. Počas tohto dňa bolo najskôr všetko v poriadku navštívil ich brat obžalovaného Y. G. a po jeho odchode odišiel aj obžalovaný a keď sa vrátil bol už pod vplyvom alkoholu a chcel, aby mu vysvetlila, prečo si ho nechce vziať, nadával jej, opľul ju a dal jej facku na ľavé líce. Ona sa ho snažila ukľudňovať a ako držala dcéru na rukách, sotil ju na váľandu, kde spolu s dieťaťom spadli. Keď sa z váľandy postavila rozbehol sa k nej a zo strachu pred ním si ľahla bruchom na váľandu, zakryla si hlavu rukami, lebo ju bil po hlave, po zadnej časti a bil ju aj po rukách a predlaktí. Dňa 9.03.2017 sa jej ospravedlňoval, bol celý deň doma a až dňa 10.03.2017, keď šiel do roboty tieto skutočnosti bola oznámiť na polícii a bola aj na lekárskom vyšetrení. O tomto napadnutí následne povedala svojej matke aj otcovi, čo potvrdili vo svojich výpovediach.

Obrana obžalovaného, že M. G. a Y. G. nevideli na poškodenej žiadne zranenia je irelevantná, pretože M. G. dňa 26.11.2017 s poškodenou nebola a nebola s ňou ani dňa 08.03.2017, pretože o útoku sa dozvedela až po tom, keď jej to oznámila sama poškodená telefonicky. Pokiaľ ide o Y. G., tento síce bol u nich na návšteve, ale bol pred útokom a pokiaľ tam mal byť aj v sobotu, t.j. 09.03.2017, poškodená logicky vysvetlila, že nemohol vidieť na nej zranenia, keďže si tieto mala zakryť makeupom. Objektívne však bolo zistené, že poškodená dňa 10.03.2017 bola u všeobecného lekára MUDr. Kamila Garaja, ktorému uviedla, že ju napadol snúbenec, udrel ju do hlavy, do horných končatín, kde mala hematómy a z lekárskej správy vyplýva, že hematómy mala na hlave vo vlasatej časti, na pravej strane čela, na pravom predlaktí z vnútornej strany a taktiež hematómy 2 a 3 prsta pravej ruky. Predpokladaná doba liečenia práceneschopnosti podľa lekárskej správy bola najmenej 7 dní. Odvolací súd nemal dôvod neveriť poškodenej, že bola fyzicky napadnutá obžalovaným v týchto 2 prípadoch, čo jednoznačne potvrdila vo svojej výpovedi v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní a o jej zraneniach predložila aj dôkazy a to v prvom prípade fotografie a v druhom prípade lekárske správy. Na základe týchto dôkazov potom súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako pokračovací pokus prečinu ublíženia na zdraví podľa § 14 k § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, pretože sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu inému úmyselne ublížiť na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu napokon nedošlo, keď doba liečenia a práceneschopnosti v prvom prípade nebola žiadna, keďže poškodená u lekára nebola v druhom prípade táto mala byť do 7 dní. Tohto činu sa obžalovaný dopustil na chránenej osobe v zmysle § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, keď poškodená mu bola blízkou osobou v zmysle § 127 odsek 4 Trestného zákona, pretože išlo o priateľku obžalovaného, s ktorou žili v spoločnej domácnosti. Pri ukladaní trestu odvolací súd vychádzal zo zásad uvedených v § 34 odsek 1 až 4 Tr. zák. Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Ako bolo zistené obžalovaný bol doposiaľ 6-krát súdne trestaný, z toho v jednom prípade sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 26.06.2013 sp. zn. 1T/143/2012 pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 09.07.2015 a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 3 roky. Pri ukladaní trestu odvolací súd u obžalovaného prihliadol na priťažujúcu okolnosť, že už bol pre trestný čin odsúdený (§ 37 písmeno m) Trestného zákona), pričom poľahčujúce okolnosti u neho zistené neboli. Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 1 až 3 roky. Keďže u obžalovaného prevyšoval pomer priťažujúcich okolností pri ukladaní trestu súd v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom o jednu tretinu a preto pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby 1 rok 8 mesiacov až 3 roky. Za primeraný v prípade obžalovaného, keďže tento v minulosti už bol pre násilnú trestnú činnosť odsúdený a bol v minulosti postihnutý aj za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, považoval trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorý trest bude postačujúci na prevýchovu obžalovaného a na jeho nápravu a takto uložený trest spĺňa všetky podmienky generálnej ako aj individuálnej prevencie. Na výkon trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože tento už bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu za úmyselný trestný čin. S poukazom na hore uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.