Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 103/2018
PDF · 288.81 KB
No categories available
II. ÚS 103/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2018
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej
spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., Hurbanova 18, Bardejov, právne zastúpenej advokátom
doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., Južná trieda 1, Košice, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 91/2008 a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 C 91/2008 p o r u š e n é b o l i .
2. Obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Bardejov
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., p r i z n á v a úhradu trov
právneho zastúpenia v sume 570,06 € (slovom päťstosedemdesiat eur a šesť centov),
ktorú j e Okresný súd Bardejov p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta doc. JUDr. Jozefa
Sotolářa, PhD., Južná trieda 1, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 103/2018-13 z 8. februára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o.
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 C 91/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka žalovala 29. novembra 2007 na okresnom
súde o zaplatenie sumy 757,47 € s príslušenstvom. Konanie
je vedené pod sp. zn. 3 C 91/2008.
2.1 Podľa sťažovateľky bola žaloba «podaná 29. 11.2007 a až dňa 26. 05. 2008 bola
prevedená do registra „C“. Hlavné pojednávanie bolo určené na 16. 01. 2009... Za celý rok
2009 nebol vykonaný úkon (ak nepočítame formálne pojednávanie odročené bez uvedenia
dôvodu hneď na začiatku) a 05. 10. 2009 bolo vydané uznesenie o prerušení konania.
Súd nevykazoval aktivitu ani v období od roku 2011 - pretože hoci bolo rozhodnuté
vo veci, pre ktorú bolo prerušené toto konanie, uznesenie o pokračovaní v konaní vydal
až 04. 12. 2012 - t. j. po viac ako jednom roku... Od vydania uznesenia o pokračovaní
dňa 04. 12. 2012 - hlavné pojednávanie bolo určené na deň 19. 09. 2013 - t. j. opäť skoro
po jednom roku bez jediného úkonu súdu.
Na tomto pojednávaní súd prerušil konanie a na základe odvolania krajský súd
dňa 18. 06. 2014 uznesenie potvrdil. Opäť ide skoro o rok bez konania vo veci samej...
Ďalšie kroky okresný súd uskutočnil až v roku 2016, kedy vyzval predloženie návrhov
na ďalšie dokazovanie. Následne boli vykonané len formálne úkony bez dokazovania vo veci
samej a to vrátane pojednávania dňa 27. 03. 2017, kedy súd vyhlásil rozsudok vo veci
samej.
Toto rozhodnutie nám bolo doručené až dňa 12. 06. 2017 – t. j. skoro po viac
ako troch mesiacoch od vyhlásenia!!! Voči rozhodnutiu sme podali odvolanie 25. 06. 2017
na Krajský súd Prešov prostredníctvom okresného súdu - do dnešného dňa nie je vec
právoplatne skončená.».
2.2 Na základe týchto skutkových okolností, argumentujúc ustálenou judikatúrou
ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), sťažovateľka
tvrdí, že bolo porušené jej základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov, a z týchto
dôvodov navrhuje o svojej sťažnosti nálezom takto rozhodnúť:
„1. Okresný súd Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.: 3C 91/2008 porušil právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá
Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Bardejov sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 3C 91/2008 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške
8.000 eur, ktoré mu je Okresný súd Bardejov povinný vyplatiť v lehote do 2 mesiacov
odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 374,81 €...
a to na účet advokáta... a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. 1 SprO 453/2018 z 11. júla 2018
a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 19. augusta
2018.
3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov
vykonaných v napadnutom konaní a dodala tieto relevantné skutočnosti:
«... Zo spisu Okresného súdu Bardejov vedeného pod spisovou značkou 3C/91/2008
som zistila, že pod uvedenou spisovou značkou je vedená právna vec žalobcu
SPRAVBYT, s.r.o., so sídlom... zastúpeného JUDr. Jozefom Sotolářom, advokátom
so sídlom... proti žalovaným: 1. , 2. ,
3. , zast. ,
o zaplatenie 757,41 Eur s príslušenstvom.
... Právna a faktická zložitosť veci, predmet sporu.
Aj keď v konkrétnom konaní bolo jeho predmetom zaplatenie sumy 757,47 Eur
s príslušenstvom a obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende, v danom prípade
táto zložitosť vyplýva z komplikovaného spisového materiálu, pričom bolo rozhodnutie
vo veci závislé od vyriešenia otázky správcovstva bytového domu, ktorá sa riešila v inom
konaní.
Pre účely ústavnej sťažnosti žalobcu uvádzam okolností hodné náležitej pozornosti:
Žalobca sa pred podaním sťažnosti nedomáhal zjednania nápravy u predsedníčky
Okresného súdu Bardejov, čo je zákonný predpoklad pre podanie ústavnej sťažnosti
v zmysle ustanovenia § 53 odsek 1 zákona číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné
prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv
alebo slobôd účinne poskytne a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa
osobitých predpisov. Týmto iným právnym prostriedkom, ktorý poskytuje ochranu
sťažovateľom označeného základného práva, je sťažnosť podľa § 62 odsek 1 zákona číslo
757/2004 Z .z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. U sťažovateľa nebol ani naplnený predpoklad ustanovený v odseku 2 citovaného
zákonného ustanovenia. V kontexte sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti a jeho
argumentácie je potrebné teda uviesť, že podanie sťažnosti v zmysle zákonného ustanovenia
§ 62 odsek 1 citovaného predpisu, sa zásadne stále považuje za účinný prostriedok ochrany
tých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj
základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (1. ÚS 558/2014), pričom účelom
práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní,
je poskytnúť príležitosť tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený
porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ
však v priebehu doterajšieho konania žiadnym spôsobom v čase ním tvrdenej nečinnosti
Okresného súdu Bardejov, túto nečinnosť nesignalizoval, sťažnosť na prieťahy predsedníčke
okresného súdu nepodal a nevyužil svoje skôr uvedené zákonné oprávnenie a ani nedal
príležitosť konajúcemu okresnému súdu na poskytnutie nápravy, t.j. neposkytol
mu primeraný čas na odstránenie ním tvrdeného protiprávneho stavu (ÚS 181/2010,
I. ÚS 229/2010, ÚS 432/2010, I. ÚS 198/2011).
V tejto súvislosti poukazujem aj na judikovanú prax ústavného súdu,
keď pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa článku 48
odsek 2 Ústavy odmieta sťažnosti ako zjavne neopodstatnené, ak „vzhľadom na skutočnosť,
že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu
možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa článku 48
odsek 2 Ústavy“ (II. ÚS 109/2003), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa
nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného
práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/2003, II. ÚS 177/2004,
1. ÚS 29/2017). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 odsek 2 Ústavy (I. ÚS 66/2002, I. ÚS 154/2003,
I. ÚS 38/2004, III. ÚS 199/2002, IV. ÚS 147/2004, IV. ÚS 221/2005).
Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že Ústavný súd pri rozhodovaní
o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 odsek 2 Ústavy a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, vychádza z účelu základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote), ktorým
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca
sa rozhodnutia všeobecného súdu. V tejto súvislosti poukazujem na to, že sťažovateľ
sa so svojou sťažnosťou na Ústavný súd obrátil dňa 02.01.2018, teda v čase, kedy Okresný
súd Bardejov (dňa 27.03.2017) už rozhodol vo veci samej a spis sa na základe sťažovateľom
podaného odvolania nachádzal na Krajskom súde v Prešove za účelom rozhodnutia
o podanom opravnom prostriedku. K plnému stavu právnej istoty sťažovateľa došlo
dňa 10.04.2018, kedy rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 27.03.2017 číslo konania
3C/91/2008-243 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.03.2018 číslo
konania 13Co/63/2017-295 nadobudol právoplatnosť.
Samotná dĺžka konania bola spôsobená tým, že konanie bolo opakovane prerušené
(a to uznesením zo dňa 05.10.2009 číslo konania 3C/91/2008-91 do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 4C/4/2007,
výsledky ktorého mali vplyv na právne posúdenie základu nároku žalobcu, pričom citované
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2009 a uznesením zo 19.09.2013 číslo
konania 3C/91/2008-119 do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Bardejov pod spisovou značkou 7C/193/2013, výsledky ktorého taktiež mali vplyv na právne
posúdenie základu nároku žalobcu, pričom citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 18.06.2014). Vo veci bolo potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie a zároveň vyčkať
na právoplatnosť konania vedeného pod spisovou značkou 4C/4/2007, čo nastalo
až 14.04.2011 a na právoplatnosť konania vedeného pod spisovou značkou 7C/193/2013,
čo nastalo až dňa 19.11.2015.
Ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa je nevyhnutné uviesť aj opakované
personálne zmeny a s tým súvisiace enormné pracovné zaťaženie konajúceho zákonného
sudcu. Poukazujem na to, že Okresný súd Bardejov bol a je dlhodobo ovplyvňovaný veľkou
fluktuáciou sudcov (začala v roku 2005 a pokračovala naposledy odchodom z výkonu dvoch
sudcov v roku 2016) a s tým spojenou častou personálnou zmenou, keď len v období
posledných 7 rokov z výkonu odišlo 11 sudcov (starobný dôchodok, prerušenie výkonu
funkcie sudcu, vzdanie sa funkcie sudcu, preloženie na iný súd vrátane na súd vyššieho
stupňa, nástup na materskú dovolenku), avšak na Okresný súd Bardejov prišlo do výkonu
len 6 sudcov) a takto sa nevybavené veci po odchodzích sudcoch neustále prerozdeľovali
medzi sudcov vo výkone, ktorým sa tým navyšovali počty nevybavených veci (vrátane
), pričom sa im neustále navyšoval aj nový nápad. Nemožno
opomenúť aj to, že súd úkony vo veci nevykonáva iba nariadením pojednávania a samotným
pojednávaním, ale tiež inou činnosťou, napr. zhromažďovaním dôkazov, študovaním
spisového materiálu a pod.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, charakter veci, komplikovaný spisový
materiál, rozdielnu rozhodovaciu prax súdu v obdobnej veci (viď konania pod spisovou
značkou 4C/4/2007 a spisovou značkou 1 C/71/2012) a opakované prerušenie konania,
mám za to, že postupom súdu vo veci nevznikli relevantné prieťahy, právo sťažovateľa
na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov nebolo porušené a v súvislosti s tým nemá
právo na finančné zadosťučinenie ani na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti
s konaním vedeným na ústavnom súde pod spisovou značkou II. ÚS 103/2018. Navyše,
o nároku žalobcu v predmetnej veci bolo Okresným súdom Bardejov už právoplatne
rozhodnuté.
Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby Ústavný súd Slovenskej republiky
konal o veci samej na verejnom ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od verejného
ústneho pojednávania.»
3.2 Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu na uvedené vyjadrenie
predsedníčky okresného súdu reagovala takto:
«Oznamujeme, že súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania o prijatom
návrhu. Bolo nám doručené vyjadrenie Okresného súdu v Bardejove v predmetnej veci.
Po oboznámení sa s obsahom podania k veci uvádzame:
1. / Okresný súd sa vo svojom vyjadrení zjavne účelovo snaží vzbudiť dojem o tom,
že vo veci konal a vykonával efektívne právne kroky a úkony. V skutočnosti je to ale úplne
inak.
To znamená, že súd sa účelovo paušálne vyjadruje bez reálnej znalosti spisu - resp.
reálnej znalosti postupu. Požiadavka sústredenosti zároveň znamená, že nejde o formálne
úkony - napríklad výzvy a opakované hlavné pojednávania, ktoré sú okamžite
bez dokazovania odročované a pod.
2./ Pokiaľ ide o domáhanie sa nápravy u predsedu súdu - v tomto poukazujeme
na ustálenú rozhodovaciu činnosť ústavného súdu a tiež našu argumentáciu v samotnej
ústavnej sťažnosti.
3. / Zo samotného prehľadu úkonov vyplýva, že sú úplne zjavné subjektívne prieťahy
súdu:
4. / Skutková a právna zložitosť v danej veci nie je daná - išlo o štandardnú žalobu
na plnenie, ktorých naša obchodná spoločnosť podávala priebežne na okresnom súde.
Jedine v prípade tohto obytného bloku (a ešte jedného bloku) súd postupoval zjavne účelovo
tak. aby nerozhodoval.
5. / Za ospravedlňujúci argument nemožno považovať fluktuáciu sudcov. Ak súd
argumentuje dôvodmi osobitného zreteľa - personálne zmeny - tak podľa judikatúry tieto
nie sú kvalifikovaným dôvodom a relevantnou argumentáciou.
Aj takáto argumentácia svedčí o tom. že zásada „iura novit curia“ a tiež to, že súd
pozná relevantnú judikatúru nebola v tomto prípade rešpektovaná.
Vo všetkom ostatnom zotrvávame na dôvodoch uvedených v samotnej ústavnej
sťažnosti.
Za toto vyjadrenie taktiež požadujeme úhradu trov konania za jeden úkon právnej
pomoci (153.50 € + 9.21 € - režijný paušál + príslušné DPH).»
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení
sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav
konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 3 C 91/2008:
Dňa 29. novembra 2007 podala sťažovateľka na okresnom súde žalobný
návrh na začatie konania proti odporcovi o zaplatenie sumy
757,47 € (22 818 Sk). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 1 Ro 65/2007 a bola pridelená
na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni .
Dňa 8. februára 2008 súd vyzval sťažovateľku, aby doplnila žalobný návrh a presne
a jasne uviedla odporcu. Sťažovateľka uvedenej výzve vyhovela 3. marca 2008.
Dňa 24. apríla 2008 okresný súd vydal platobný rozkaz.
Dňa 13. mája 2008 bol súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu podaný
odporcami v 1. a 2. rade.
Dňa 27. mája 2008 bol spis prevedený do oddelenia občianskoprávnej veci
pod sp. zn. 3 C 91/2008 a pridelený na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi
.
Dňa 30. mája 2008 okresný súd uzneseniami vyzval strany na vyjadrenie sa k veci
a vyzval odporcov na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor.
Dňa 13. júna 2008 právny zástupca sťažovateľky oznámil, že nesúhlasí
s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
Dňa 24. júna 2008 odporca v 1. rade oznámil, že nesúhlasí s prejednaním veci
bez nariadenia pojednávania.
Dňa 9. júla 2008 okresný súd doručil právnemu zástupcovi sťažovateľky vyjadrenie
odporcu.
Dňa 11. júla 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 10. október 2008.
Dňa 10. októbra 2008 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na neurčito s tým, že odporca v 1. rade predloží fotokópie príjmových dokladov.
Dňa 30. októbra 2008 právna zástupkyňa odporcu v 1. rade doručila okresnému súdu
požadované dôkazy.
Dňa 4. novembra 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 16. január 2009.
Dňa 16. januára 2009 bolo pre neúčasť žalovanej strany pojednávanie odročené
na 26. marec 2009.
Dňa 18. marca 2009 bolo pojednávanie nariadené na 26. marec 2009 z dôvodu účasti
zákonného sudcu na školení odročené na 26. máj 2009.
Dňa 18. mája 2009 bolo pojednávanie nariadené na 26. máj 2009 odročené
na neurčito.
Dňa 19. mája 2009 bol okresnému súdu doručený návrh právneho zástupcu
sťažovateľky na doplnenie dokazovania a predložené podrobné zdôvodnenie iných
obdobných súdnych sporov vedených okresným súdom.
Dňa 1. júla 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 20. október 2009.
Dňa 5. októbra 2009 okresný súd uznesením prerušil konanie vo veci
do právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde v podobnej veci
pod sp. zn. 4 C 4/2007. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30. októbra 2009.
Dňa 14. apríla 2011 bolo právoplatne skončené konanie vedené na okresnom súde
pod sp. zn. 4 C 4/2007.
Dňa 30. augusta 2012 bol okresnému súdu doručený návrh právneho zástupcu
sťažovateľky na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaných.
Dňa 4. decembra 2012 okresný súd uznesením pripustil do konania odporcu
v 3. rade.
Dňa 4. decembra 2012 bol okresnému súdu doručený návrh právneho zástupcu
sťažovateľky na spojenie veci na spoločné konanie.
Dňa 4. januára 2013 okresný súd uznesením zamietol návrh na spojenie veci.
Dňa 10. apríla 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. september 2013.
Dňa 21. mája 2013 bolo na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky nariadené
pojednávanie odročené na 19. september 2013.
Dňa 17. septembra 2013 bol faxom doručený návrh právneho zástupcu sťažovateľky
na odročenie pojednávania a prerušenie konania.
Dňa 19. septembra 2013 sa nariadené pojednávanie neuskutočnilo z dôvodu neúčasti
žiadnej zo strán.
Dňa 19. septembra 2013 bolo uznesením konanie vo veci prerušené do právoplatného
skočenia konania vedeného na okresnom súde v podobnej veci pod sp. zn. 7 C 193/2013.
Dňa 30. októbra 2013 bolo okresnému súdu doručené odvolanie právneho zástupcu
odporcu v 3. rade.
Dňa 21. novembra 2013 bolo okresným súdom doručované odvolanie ostatným
účastníkom konania.
Dňa 10. januára 2014 bol spis predložený Krajskému súdu v Prešove (ďalej
len „krajský súd“), aby rozhodol o podanom odvolaní.
Dňa 16. apríla 2014 krajský súd uznesením sp. zn. 13 Co 2/2014 potvrdil uznesenie
okresného súdu o prerušení konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16. júna 2014.
Dňa 9. júna 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 19. novembra 2015 bolo právoplatne skončené konanie vedené na okresnom
súde pod sp. zn. 7 C 193/2013.
Dňa 24. februára 2016 bolo okresným súdom zaslané poučenie všetkým účastníkom
konania a právnym zástupcom s výzvou, aby do 30. apríla 2016 predložili prípadné ďalšie
návrhy na vykonanie dokazovania.
Dňa 7. marca 2016 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľky.
Dňa 26. apríla 2016 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu odporcu
v 3. rade.
Dňa 20. mája 2016 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. október 2016.
Dňa 9. augusta 2016 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľky.
Dňa 23. septembra 2016 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu odporcu
v 3. rade.
Dňa 23. septembra 2016 bolo na žiadosť právneho zástupcu odporcu v 3. rade
nariadené pojednávanie odročené na 9. december 2016.
Dňa 5. decembra 2016 bolo z dôvodu návrhu na spojenie veci nariadené
pojednávanie odročené na 27. marec 2017.
Dňa 12. decembra 2016 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu
sťažovateľky k návrhu na spojenie veci.
Dňa 19. januára 2017 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu odporcu
v 3. rade.
Dňa 27. marca 2017 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok č. k. 3 C 91/2008-243, ktorým súd zamietol návrh na spojenie veci a žalobu
v celom rozsahu.
Dňa 27. júna 2017 bolo okresnému súdu doručené odvolanie právneho zástupcu
sťažovateľky proti rozsudku č. k. 3 C 91/2008-243.
Dňa 27. júna 2017 okresný súd uznesením vyzval sťažovateľku na zaplatenie
súdneho poplatku za podané odvolanie.
Dňa 29. júna 2017 okresný súd vyzval ostatných právnych zástupcov, aby sa vyjadrili
k odvolaniu.
Dňa 25. júla 2017 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu odporcu
v 3. rade k podanému odvolaniu.
Dňa 18. augusta 2017 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o podanom
odvolaní.
Dňa 27. marca 2017 krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 13 Co 63/2017 tak,
že potvrdil rozsudok okresného súdu č. k. 3 C 91/2008-243.
III.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní o zaplatenie sumy 757,47 € s prísl. vedenom pod sp. zn. 3 C 91/2008
dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky (ako žalobkyne) na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru,
pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,
že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu
(napr. II. ÚS 26/95).
10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa
rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
10.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd vo vzťahu k posudzovanému
konaniu akceptuje, že po faktickej stránke išlo o zložitejšiu vec, pretože existovala väzba
s paralelne prebiehajúcimi konaniami sp. zn. 4 C 4/2007 a sp. zn. 7 C 193/2013, pričom
bez právoplatného ukončenia uvedených vecí sa nepokračovalo v napadnutom konaní
(Bečvář a Bečvářová v. Česká republika, rozsudok č. 58358/00 zo 14. 12. 2004). Po právnej
stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
10.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v predmetnom trestnom konaní k zbytočným prieťahom.
10.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a predovšetkým poznamenáva, že jeho pozornosti neušlo, že napadnuté konanie bolo
od 5. októbra 2009 do 14. apríla 2011 a od 19. septembra 2013 do 19. novembra 2015
právoplatne prerušené (na tri a pol roka). Podľa konštantnej judikatúry pritom ústavný súd
nečinnosť všeobecného súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu,
tak ako je to v prípade prerušenia konania, neposudzuje v zásade ako zbytočné prieťahy
v súdnom konaní (napr. II. ÚS 3/00, I. ÚS 78/02, III. ÚS 42/02). Na strane okresného súdu
teda minimálne tri a pol roka existovala tolerovateľná prekážka jeho postupu, ktorá
spočívala v prerušenom konaní, avšak ústavný súd konštatuje, že okresný súd
bol v napadnutom konaní bez akýchkoľvek zákonných alebo iných relevantných dôvodov
nečinný v období od 14. apríla 2011 do 4. decembra 2012 (jeden rok a osem mesiacov).
Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
viac ako jeden a pol roka okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako žalobkyňa v predmetnej veci
počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom
článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným
prieťahom, pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci a ani správania účastníkov,
ale v dôsledku postupu súdu. Na „opakované personálne zmeny a s tým súvisiace enormné
pracovné zaťaženie konajúceho zákonného sudcu“, na ktoré v danej veci poukázala
predsedníčka okresného súdu, nebolo možné prihliadať. Ústavný súd už v podobných
súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu
judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné
množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne
ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na tento účel prijali včas
adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda
vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje
na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu
či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti
pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity
príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane
zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené
činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec
(I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky
na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
11. Pretože vo veci bol 27. marca 2017 vyhlásený rozsudok č. k. 3 C 91/2008-243,
ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľky podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom
súde a o tomto návrhu rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.
12. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať aj finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €,
a to najmä preto, že „sa v dôsledku postupu okresného súdu v uvedenom konaní nachádza
v stave právnej neistoty, čím mu bez jeho zavinenia vzniká škoda“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru
nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä aj na povahu veci (išlo o zaplatenie sumy
757,47 € s prísl.) považuje za primerané v sume 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol
aj na to, že napadnuté konanie bolo medzičasom právoplatne skončené, ale aj na to,
že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy,
nie prípadná náhrada škody (napr. II. ÚS 67/03).
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
13. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom
za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti
z 20. decembra 2017 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu
z 19. augusta 2018). Za dva úkony vykonané v roku 2017 patrí odmena v sume dvakrát
po 147,33 € a režijný paušál v sume dvakrát po 8,84 € a za jeden úkon vykonaný v roku
2018 patrí odmena v sume 153,50 € a režijný paušál v sume 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3
a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 475,05 €,
pričom k tejto sume bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 95,01 €, t. j. trovy právneho
zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 570,06 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
14. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. decembra 2018