Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 103/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2018

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej

spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., Hurbanova 18, Bardejov, právne zastúpenej advokátom

doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., Južná trieda 1, Košice, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Bardejov

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., p r i z n á v a úhradu trov

právneho zastúpenia v sume 570,06 € (slovom päťstosedemdesiat eur a šesť centov),

ktorú j e Okresný súd Bardejov p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta doc. JUDr. Jozefa

Sotolářa, PhD., Južná trieda 1, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 8. februára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o.

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka žalovala 29. novembra 2007 na okresnom

súde o zaplatenie sumy 757,47 € s príslušenstvom. Konanie

je vedené pod sp. zn. .

2.1 Podľa sťažovateľky bola žaloba «podaná 29. 11.2007 a až dňa 26. 05. 2008 bola

prevedená do registra „C“. Hlavné pojednávanie bolo určené na 16. 01. 2009... Za celý rok

2009 nebol vykonaný úkon (ak nepočítame formálne pojednávanie odročené bez uvedenia

dôvodu hneď na začiatku) a 05. 10. 2009 bolo vydané uznesenie o prerušení konania.

Súd nevykazoval aktivitu ani v období od roku 2011 - pretože hoci bolo rozhodnuté

vo veci, pre ktorú bolo prerušené toto konanie, uznesenie o pokračovaní v konaní vydal

až 04. 12. 2012 - t. j. po viac ako jednom roku... Od vydania uznesenia o pokračovaní

dňa 04. 12. 2012 - hlavné pojednávanie bolo určené na deň 19. 09. 2013 - t. j. opäť skoro

po jednom roku bez jediného úkonu súdu.

Na tomto pojednávaní súd prerušil konanie a na základe odvolania krajský súd

dňa 18. 06. 2014 uznesenie potvrdil. Opäť ide skoro o rok bez konania vo veci samej...

Ďalšie kroky okresný súd uskutočnil až v roku 2016, kedy vyzval predloženie návrhov

na ďalšie dokazovanie. Následne boli vykonané len formálne úkony bez dokazovania vo veci

samej a to vrátane pojednávania dňa 27. 03. 2017, kedy súd vyhlásil rozsudok vo veci

samej.

Toto rozhodnutie nám bolo doručené až dňa 12. 06. 2017 – t. j. skoro po viac

ako troch mesiacoch od vyhlásenia!!! Voči rozhodnutiu sme podali odvolanie 25. 06. 2017

na Krajský súd Prešov prostredníctvom okresného súdu - do dnešného dňa nie je vec

právoplatne skončená.».

2.2 Na základe týchto skutkových okolností, argumentujúc ustálenou judikatúrou

ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), sťažovateľka

tvrdí, že bolo porušené jej základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov, a z týchto

dôvodov navrhuje o svojej sťažnosti nálezom takto rozhodnúť:

„1. Okresný súd Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá

SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bardejov sa v konaní vedenom pod sp. zn.: prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške

8.000 eur, ktoré mu je Okresný súd Bardejov povinný vyplatiť v lehote do 2 mesiacov

odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 374,81 €...

a to na účet advokáta... a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. z 11. júla 2018

a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 19. augusta

2018.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov

vykonaných v napadnutom konaní a dodala tieto relevantné skutočnosti:

«... Zo spisu Okresného súdu Bardejov vedeného pod spisovou značkou

som zistila, že pod uvedenou spisovou značkou je vedená právna vec žalobcu

SPRAVBYT, s.r.o., so sídlom... zastúpeného JUDr. Jozefom Sotolářom, advokátom

so sídlom... proti žalovaným: 1. , 2. ,

3. , zast. ,

o zaplatenie 757,41 Eur s príslušenstvom.

... Právna a faktická zložitosť veci, predmet sporu.

Aj keď v konkrétnom konaní bolo jeho predmetom zaplatenie sumy 757,47 Eur

s príslušenstvom a obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende, v danom prípade

táto zložitosť vyplýva z komplikovaného spisového materiálu, pričom bolo rozhodnutie

vo veci závislé od vyriešenia otázky správcovstva bytového domu, ktorá sa riešila v inom

konaní.

Pre účely ústavnej sťažnosti žalobcu uvádzam okolností hodné náležitej pozornosti:

Žalobca sa pred podaním sťažnosti nedomáhal zjednania nápravy u predsedníčky

Okresného súdu Bardejov, čo je zákonný predpoklad pre podanie ústavnej sťažnosti

v zmysle ustanovenia zákona číslo o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné

prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv

alebo slobôd účinne poskytne a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa

osobitých predpisov. Týmto iným právnym prostriedkom, ktorý poskytuje ochranu

sťažovateľom označeného základného práva, je sťažnosť podľa § 62 odsek 1 zákona číslo

757/2004 Z .z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. U sťažovateľa nebol ani naplnený predpoklad ustanovený v odseku 2 citovaného

zákonného ustanovenia. V kontexte sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti a jeho

argumentácie je potrebné teda uviesť, že podanie sťažnosti v zmysle zákonného ustanovenia

§ 62 odsek 1 citovaného predpisu, sa zásadne stále považuje za účinný prostriedok ochrany

tých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (), pričom účelom

práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní,

je poskytnúť príležitosť tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ

však v priebehu doterajšieho konania žiadnym spôsobom v čase ním tvrdenej nečinnosti

Okresného súdu Bardejov, túto nečinnosť nesignalizoval, sťažnosť na prieťahy predsedníčke

okresného súdu nepodal a nevyužil svoje skôr uvedené zákonné oprávnenie a ani nedal

príležitosť konajúcemu okresnému súdu na poskytnutie nápravy, t.j. neposkytol

mu primeraný čas na odstránenie ním tvrdeného protiprávneho stavu (,

, , ).

V tejto súvislosti poukazujem aj na judikovanú prax ústavného súdu,

keď pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa článku 48

odsek 2 odmieta sťažnosti ako zjavne neopodstatnené, ak „vzhľadom na skutočnosť,

že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu

možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa článku 48

odsek 2 “ (), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa

nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného

práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (, ,

). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 odsek 2 (, ,

, , , ).

Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že Ústavný súd pri rozhodovaní

o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 odsek 2 a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, vychádza z účelu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote), ktorým

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia všeobecného súdu. V tejto súvislosti poukazujem na to, že sťažovateľ

sa so svojou sťažnosťou na Ústavný súd obrátil dňa 02.01.2018, teda v čase, kedy Okresný

súd Bardejov (dňa 27.03.2017) už rozhodol vo veci samej a spis sa na základe sťažovateľom

podaného odvolania nachádzal na Krajskom súde v Prešove za účelom rozhodnutia

o podanom opravnom prostriedku. K plnému stavu právnej istoty sťažovateľa došlo

dňa 10.04.2018, kedy rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 27.03.2017 číslo konania

-243 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.03.2018 číslo

konania -295 nadobudol právoplatnosť.

Samotná dĺžka konania bola spôsobená tým, že konanie bolo opakovane prerušené

(a to uznesením zo dňa 05.10.2009 číslo konania -91 do právoplatného

skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou ,

výsledky ktorého mali vplyv na právne posúdenie základu nároku žalobcu, pričom citované

uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2009 a uznesením zo 19.09.2013 číslo

konania -119 do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde

Bardejov pod spisovou značkou , výsledky ktorého taktiež mali vplyv na právne

posúdenie základu nároku žalobcu, pričom citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 18.06.2014). Vo veci bolo potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie a zároveň vyčkať

na právoplatnosť konania vedeného pod spisovou značkou , čo nastalo

až 14.04.2011 a na právoplatnosť konania vedeného pod spisovou značkou ,

čo nastalo až dňa 19.11.2015.

Ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa je nevyhnutné uviesť aj opakované

personálne zmeny a s tým súvisiace enormné pracovné zaťaženie konajúceho zákonného

sudcu. Poukazujem na to, že Okresný súd Bardejov bol a je dlhodobo ovplyvňovaný veľkou

fluktuáciou sudcov (začala v roku 2005 a pokračovala naposledy odchodom z výkonu dvoch

sudcov v roku 2016) a s tým spojenou častou personálnou zmenou, keď len v období

posledných 7 rokov z výkonu odišlo 11 sudcov (starobný dôchodok, prerušenie výkonu

funkcie sudcu, vzdanie sa funkcie sudcu, preloženie na iný súd vrátane na súd vyššieho

stupňa, nástup na materskú dovolenku), avšak na Okresný súd Bardejov prišlo do výkonu

len 6 sudcov) a takto sa nevybavené veci po odchodzích sudcoch neustále prerozdeľovali

medzi sudcov vo výkone, ktorým sa tým navyšovali počty nevybavených veci (vrátane

), pričom sa im neustále navyšoval aj nový nápad. Nemožno

opomenúť aj to, že súd úkony vo veci nevykonáva iba nariadením pojednávania a samotným

pojednávaním, ale tiež inou činnosťou, napr. zhromažďovaním dôkazov, študovaním

spisového materiálu a pod.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, charakter veci, komplikovaný spisový

materiál, rozdielnu rozhodovaciu prax súdu v obdobnej veci (viď konania pod spisovou

značkou a spisovou značkou ) a opakované prerušenie konania,

mám za to, že postupom súdu vo veci nevznikli relevantné prieťahy, právo sťažovateľa

na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov nebolo porušené a v súvislosti s tým nemá

právo na finančné zadosťučinenie ani na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti

s konaním vedeným na ústavnom súde pod spisovou značkou . Navyše,

o nároku žalobcu v predmetnej veci bolo Okresným súdom Bardejov už právoplatne

rozhodnuté.

Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby Ústavný súd Slovenskej republiky

konal o veci samej na verejnom ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od verejného

ústneho pojednávania.»

3.2 Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu na uvedené vyjadrenie

predsedníčky okresného súdu reagovala takto:

«Oznamujeme, že súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania o prijatom

návrhu. Bolo nám doručené vyjadrenie Okresného súdu v Bardejove v predmetnej veci.

Po oboznámení sa s obsahom podania k veci uvádzame:

1. / Okresný súd sa vo svojom vyjadrení zjavne účelovo snaží vzbudiť dojem o tom,

že vo veci konal a vykonával efektívne právne kroky a úkony. V skutočnosti je to ale úplne

inak.

To znamená, že súd sa účelovo paušálne vyjadruje bez reálnej znalosti spisu - resp.

reálnej znalosti postupu. Požiadavka sústredenosti zároveň znamená, že nejde o formálne

úkony - napríklad výzvy a opakované hlavné pojednávania, ktoré sú okamžite

bez dokazovania odročované a pod.

2./ Pokiaľ ide o domáhanie sa nápravy u predsedu súdu - v tomto poukazujeme

na ustálenú rozhodovaciu činnosť ústavného súdu a tiež našu argumentáciu v samotnej

ústavnej sťažnosti.

3. / Zo samotného prehľadu úkonov vyplýva, že sú úplne zjavné subjektívne prieťahy

súdu:

4. / Skutková a právna zložitosť v danej veci nie je daná - išlo o štandardnú žalobu

na plnenie, ktorých naša obchodná spoločnosť podávala priebežne na okresnom súde.

Jedine v prípade tohto obytného bloku (a ešte jedného bloku) súd postupoval zjavne účelovo

tak. aby nerozhodoval.

5. / Za ospravedlňujúci argument nemožno považovať fluktuáciu sudcov. Ak súd

argumentuje dôvodmi osobitného zreteľa - personálne zmeny - tak podľa judikatúry tieto

nie sú kvalifikovaným dôvodom a relevantnou argumentáciou.

Aj takáto argumentácia svedčí o tom. že zásada „iura novit curia“ a tiež to, že súd

pozná relevantnú judikatúru nebola v tomto prípade rešpektovaná.

Vo všetkom ostatnom zotrvávame na dôvodoch uvedených v samotnej ústavnej

sťažnosti.

Za toto vyjadrenie taktiež požadujeme úhradu trov konania za jeden úkon právnej

pomoci (153.50 € + 9.21 € - režijný paušál + príslušné DPH).»

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. :

Dňa 29. novembra 2007 podala sťažovateľka na okresnom súde žalobný

návrh na začatie konania proti odporcovi o zaplatenie sumy

757,47 € (22 818 Sk). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. a bola pridelená

na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni .

Dňa 8. februára 2008 súd vyzval sťažovateľku, aby doplnila žalobný návrh a presne

a jasne uviedla odporcu. Sťažovateľka uvedenej výzve vyhovela 3. marca 2008.

Dňa 24. apríla 2008 okresný súd vydal platobný rozkaz.

Dňa 13. mája 2008 bol súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu podaný

odporcami v 1. a 2. rade.

Dňa 27. mája 2008 bol spis prevedený do oddelenia občianskoprávnej veci

pod sp. zn. a pridelený na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi

.

Dňa 30. mája 2008 okresný súd uzneseniami vyzval strany na vyjadrenie sa k veci

a vyzval odporcov na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor.

Dňa 13. júna 2008 právny zástupca sťažovateľky oznámil, že nesúhlasí

s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

Dňa 24. júna 2008 odporca v 1. rade oznámil, že nesúhlasí s prejednaním veci

bez nariadenia pojednávania.

Dňa 9. júla 2008 okresný súd doručil právnemu zástupcovi sťažovateľky vyjadrenie

odporcu.

Dňa 11. júla 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 10. október 2008.

Dňa 10. októbra 2008 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito s tým, že odporca v 1. rade predloží fotokópie príjmových dokladov.

Dňa 30. októbra 2008 právna zástupkyňa odporcu v 1. rade doručila okresnému súdu

požadované dôkazy.

Dňa 4. novembra 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 16. január 2009.

Dňa 16. januára 2009 bolo pre neúčasť žalovanej strany pojednávanie odročené

na 26. marec 2009.

Dňa 18. marca 2009 bolo pojednávanie nariadené na 26. marec 2009 z dôvodu účasti

zákonného sudcu na školení odročené na 26. máj 2009.

Dňa 18. mája 2009 bolo pojednávanie nariadené na 26. máj 2009 odročené

na neurčito.

Dňa 19. mája 2009 bol okresnému súdu doručený návrh právneho zástupcu

sťažovateľky na doplnenie dokazovania a predložené podrobné zdôvodnenie iných

obdobných súdnych sporov vedených okresným súdom.

Dňa 1. júla 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 20. október 2009.

Dňa 5. októbra 2009 okresný súd uznesením prerušil konanie vo veci

do právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde v podobnej veci

pod sp. zn. . Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30. októbra 2009.

Dňa 14. apríla 2011 bolo právoplatne skončené konanie vedené na okresnom súde

pod sp. zn. .

Dňa 30. augusta 2012 bol okresnému súdu doručený návrh právneho zástupcu

sťažovateľky na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaných.

Dňa 4. decembra 2012 okresný súd uznesením pripustil do konania odporcu

v 3. rade.

Dňa 4. decembra 2012 bol okresnému súdu doručený návrh právneho zástupcu

sťažovateľky na spojenie veci na spoločné konanie.

Dňa 4. januára 2013 okresný súd uznesením zamietol návrh na spojenie veci.

Dňa 10. apríla 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. september 2013.

Dňa 21. mája 2013 bolo na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky nariadené

pojednávanie odročené na 19. september 2013.

Dňa 17. septembra 2013 bol faxom doručený návrh právneho zástupcu sťažovateľky

na odročenie pojednávania a prerušenie konania.

Dňa 19. septembra 2013 sa nariadené pojednávanie neuskutočnilo z dôvodu neúčasti

žiadnej zo strán.

Dňa 19. septembra 2013 bolo uznesením konanie vo veci prerušené do právoplatného

skočenia konania vedeného na okresnom súde v podobnej veci pod sp. zn. .

Dňa 30. októbra 2013 bolo okresnému súdu doručené odvolanie právneho zástupcu

odporcu v 3. rade.

Dňa 21. novembra 2013 bolo okresným súdom doručované odvolanie ostatným

účastníkom konania.

Dňa 10. januára 2014 bol spis predložený Krajskému súdu v Prešove (ďalej

len „krajský súd“), aby rozhodol o podanom odvolaní.

Dňa 16. apríla 2014 krajský súd uznesením sp. zn. potvrdil uznesenie

okresného súdu o prerušení konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16. júna 2014.

Dňa 9. júna 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 19. novembra 2015 bolo právoplatne skončené konanie vedené na okresnom

súde pod sp. zn. .

Dňa 24. februára 2016 bolo okresným súdom zaslané poučenie všetkým účastníkom

konania a právnym zástupcom s výzvou, aby do 30. apríla 2016 predložili prípadné ďalšie

návrhy na vykonanie dokazovania.

Dňa 7. marca 2016 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľky.

Dňa 26. apríla 2016 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu odporcu

v 3. rade.

Dňa 20. mája 2016 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. október 2016.

Dňa 9. augusta 2016 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľky.

Dňa 23. septembra 2016 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu odporcu

v 3. rade.

Dňa 23. septembra 2016 bolo na žiadosť právneho zástupcu odporcu v 3. rade

nariadené pojednávanie odročené na 9. december 2016.

Dňa 5. decembra 2016 bolo z dôvodu návrhu na spojenie veci nariadené

pojednávanie odročené na 27. marec 2017.

Dňa 12. decembra 2016 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu

sťažovateľky k návrhu na spojenie veci.

Dňa 19. januára 2017 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu odporcu

v 3. rade.

Dňa 27. marca 2017 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok č. k. -243, ktorým súd zamietol návrh na spojenie veci a žalobu

v celom rozsahu.

Dňa 27. júna 2017 bolo okresnému súdu doručené odvolanie právneho zástupcu

sťažovateľky proti rozsudku č. k. -243.

Dňa 27. júna 2017 okresný súd uznesením vyzval sťažovateľku na zaplatenie

súdneho poplatku za podané odvolanie.

Dňa 29. júna 2017 okresný súd vyzval ostatných právnych zástupcov, aby sa vyjadrili

k odvolaniu.

Dňa 25. júla 2017 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu odporcu

v 3. rade k podanému odvolaniu.

Dňa 18. augusta 2017 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o podanom

odvolaní.

Dňa 27. marca 2017 krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn. tak,

že potvrdil rozsudok okresného súdu č. k. -243.

III.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o zaplatenie sumy 757,47 € s prísl. vedenom pod sp. zn.

dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky (ako žalobkyne) na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru ESĽP k dohovoru,

pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,

že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(napr. ).

10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa

rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

10.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd vo vzťahu k posudzovanému

konaniu akceptuje, že po faktickej stránke išlo o zložitejšiu vec, pretože existovala väzba

s paralelne prebiehajúcimi konaniami sp. zn. a sp. zn. , pričom

bez právoplatného ukončenia uvedených vecí sa nepokračovalo v napadnutom konaní

(Bečvář a Bečvářová v. Česká republika, rozsudok č. 58358/00 zo 14. 12. 2004). Po právnej

stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

10.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom trestnom konaní k zbytočným prieťahom.

10.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým poznamenáva, že jeho pozornosti neušlo, že napadnuté konanie bolo

od 5. októbra 2009 do 14. apríla 2011 a od 19. septembra 2013 do 19. novembra 2015

právoplatne prerušené (na tri a pol roka). Podľa konštantnej judikatúry pritom ústavný súd

nečinnosť všeobecného súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu,

tak ako je to v prípade prerušenia konania, neposudzuje v zásade ako zbytočné prieťahy

v súdnom konaní (napr. , , ). Na strane okresného súdu

teda minimálne tri a pol roka existovala tolerovateľná prekážka jeho postupu, ktorá

spočívala v prerušenom konaní, avšak ústavný súd konštatuje, že okresný súd

bol v napadnutom konaní bez akýchkoľvek zákonných alebo iných relevantných dôvodov

nečinný v období od 14. apríla 2011 do 4. decembra 2012 (jeden rok a osem mesiacov).

Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas

viac ako jeden a pol roka okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako žalobkyňa v predmetnej veci

počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom

článku (pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným

prieťahom, pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci a ani správania účastníkov,

ale v dôsledku postupu súdu. Na „opakované personálne zmeny a s tým súvisiace enormné

pracovné zaťaženie konajúceho zákonného sudcu“, na ktoré v danej veci poukázala

predsedníčka okresného súdu, nebolo možné prihliadať. Ústavný súd už v podobných

súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. a v ňom cit. predchádzajúcu

judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné

množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne

ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na tento účel prijali včas

adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda

vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje

na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu

či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti

pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného

v oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity

príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane

zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené

činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec

().

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky

na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

11. Pretože vo veci bol 27. marca 2017 vyhlásený rozsudok č. k. -243,

ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľky podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom

súde a o tomto návrhu rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.

12. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať aj finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €,

a to najmä preto, že „sa v dôsledku postupu okresného súdu v uvedenom konaní nachádza

v stave právnej neistoty, čím mu bez jeho zavinenia vzniká škoda“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä aj na povahu veci (išlo o zaplatenie sumy

757,47 € s prísl.) považuje za primerané v sume 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol

aj na to, že napadnuté konanie bolo medzičasom právoplatne skončené, ale aj na to,

že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy,

nie prípadná náhrada škody (napr. ).

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

13. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom

za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti

z 20. decembra 2017 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu

z 19. augusta 2018). Za dva úkony vykonané v roku 2017 patrí odmena v sume dvakrát

po 147,33 € a režijný paušál v sume dvakrát po 8,84 € a za jeden úkon vykonaný v roku

2018 patrí odmena v sume 153,50 € a režijný paušál v sume 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 475,05 €,

pričom k tejto sume bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 95,01 €, t. j. trovy právneho

zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 570,06 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

14. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2018