Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 42/2018
PDF · 712.07 KB
No categories available
PL. ÚS 42/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. januára 2019 v pléne
zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,
Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana Ľalíka,
Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa
Tkáčika prerokoval prijatú sťažnosť ,
zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Opetom, LL.M., Hroznová 2318, Trenčín, podľa
čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, za účasti
, a , pre neústavnosť
a nezákonnosť volieb primátora mesta Nemšová konaných 10. novembra 2018 a takto
rozhodol:
1. Voľby primátora mesta Nemšová konané 10. novembra 2018 v y h l a s u j e za
neplatné.
2. j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 390,51 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiatjeden centov) na účet
advokáta JUDr. Andreja Opeta, LL.M., Hroznová 2318, Trenčín, do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. novembra
2018 podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) doručená
volebná sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. Andrejom Opetom, LL.M., za účasti (ďalej len „odporca 1“)
a (ďalej len „odporca 2“), pre nezákonnosť a neústavnosť volieb
primátora mesta Nemšová (ďalej len „voľby primátora“) konaných 10. novembra 2018.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že kandidoval na funkciu primátora mesta Nemšová
vo voľbách do orgánov samosprávy obce za politickú stranu Slovenská národná strana.
, proti ktorému táto sťažnosť smeruje, tiež kandidoval na funkciu
primátora mesta Nemšová ako nezávislý kandidát a podľa výsledku volieb bol zvolený za
primátora. Druhým odporcom, proti ktorému táto sťažnosť smeruje, je ,
ktorý podľa názoru sťažovateľa nemal právo kandidovať vo voľbách primátora.
Z vyhlásených výsledkov volieb vyplýva, že sťažovateľ získal v meste Nemšová
1 141 platných hlasov z celkového počtu odovzdaných platných hlasov voličov 2 835, teda
40,24 %. Zo zápisnice mestskej volebnej komisie vyplýva, že najviac hlasov, a to 1 143
hlasov, teda 40,31 %, získal kandidát . Rozdiel vo volebnom výsledku
medzi uvedenými kandidátmi na primátora tak predstavuje len 2 hlasy. Sťažoval
skonštatoval, že je aktívne legitimovaný na podanie tejto sťažnosti, keďže získal najmenej
10 % hlasov voličov.
Sťažovateľ ďalej uviedol, že v meste Nemšová boli pre voľby do orgánov
samosprávy obcí vytvorené 4 volebné obvody a 6 volebných okrskov. Sťažovateľ napáda
voľby primátora na celom území mesta Nemšová, teda vo všetkých volebných obvodoch.
Z dôvodu právnej istoty sťažovateľ uviedol, že ak v zmysle § 166 ods. 4 zákona č. 180/2014
Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o voľbách“) sa pre účely voľby primátora
vytvára jeden jednomandátový volebný obvod, sťažovateľ napáda voľby primátora v celom
tomto obvode.
Sťažovateľ poukázal na § 6 zákona o voľbách upravujúci prekážky práva byť volený,
medzi ktoré patrí:
a) výkon trestu odňatia slobody,
b) právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené,
c) pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.
V danej súvislosti sťažovateľ uviedol, že sa dozvedel, že rozsudkom Okresného súdu
Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 T 32/2018 z 26. apríla 2018, ktorý predložil,
bola podľa § 334 ods. 4 Trestného poriadku schválená dohoda o vine a treste uzatvorená
medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Trenčín a obvineným, jedným z kandidátov na
primátora mesta Nemšová, . Podľa tejto dohody o vine a treste
odporca 2 uznal vinu a bol odsúdený na peňažný trest vo výške 1 000 eur, pre prípad, že by
výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd mu ustanovil náhradný trest odňatia
slobody v trvaní troch mesiacov a zároveň mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu na dobu jedného roka. Rozsudok okresného súdu sp. zn. 2 T 32/2018
nadobudol právoplatnosť 26. apríla 2018. Kandidát na primátora mesta Nemšová – odporca
2 bol teda právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.
Podľa § 92 ods. 2 Trestného zákona ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32
písm. b) až l), k zahladeniu dochádza ich vykonaním. Odporcovi 2 bol uložený peňažný
trest vo výške 1 000 € [podľa § 32 písm. d) Trestného zákona], o zaplatení ktorého
sťažovateľ nemá vedomosť, a tiež mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu [podľa § 32 písm. g) Trestného zákona] na dobu jedného roku, teda
do 26. apríla 2019, teda k jeho vykonaniu nedošlo, a preto nemohlo dôjsť ani k zahladeniu
odsúdenia. Napriek uvedenej skutočnosti odporca 2 ku kandidátnej listine priložil
vyhlásenie, že súhlasí so svojou kandidatúrou pre voľby primátora, nekandiduje na inej
kandidátnej listine a nemá prekážky práva byť volený. Mestská volebná komisia
v Nemšovej na základe predložených dokumentov vydala rozhodnutie č. 825-5/3/2018
z 18. septembra 2018, ktorým registrovala odporcu 2 pre voľby primátora s odôvodnením,
že po preskúmaní kandidátnej listiny odporcu 2 zistila, že táto je v súlade s volebným
zákonom. Z uvedeného podľa názoru sťažovateľa vyplýva, že odporca 2 uviedol pri
predložení kandidátnej listiny nepravdivé tvrdenia, a teda existovali a existujú prekážky
jeho pasívneho volebného práva.
Sťažovateľ zastáva názor, že popísané porušenie zákona o voľbách dosahuje takú
intenzitu, ktorá má za následok nezákonnosť volieb primátora.
Sťažovateľ zdôraznil, že odporca 2 získal vo voľbách primátora 152 hlasov.
Z výsledkov volieb vyplýva, že rozdiel medzi zvoleným primátorom – odporcom 1
a sťažovateľom bol iba 2 hlasy. Podľa názoru sťažovateľa je nepochybné, že v prípade
nekandidovania odporcu 2 by mohli byť výsledky volieb primátora zásadne odlišné, pretože
voliči, ktorí odovzdali svoj hlas odporcovi 2, mohli voliť ktoréhokoľvek iného kandidáta na
primátora. Sťažovateľ teda jednoznačne namieta a napáda nielen nezákonnosť
a neústavnosť volieb, ale i samotný volebný výsledok, ktorý by bol v prípade dodržania
zákona o voľbách zásadne odlišný.
Podľa sťažovateľa uvedeným porušením zákona o voľbách bola ovplyvnená
slobodná súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, a preto je úlohou ústavného
súdu dbať na to, aby v dôsledku nedodržania zákonnosti v rámci predvolebného zápasu
nedošlo k diskriminácii niektorého z politických subjektov zúčastnených na voľbách, jeho
uprednostneniu pred inými či nedodržaniu princípu rovnosti šancí v politickej súťaži
predovšetkým vo voľbách, t. j. aby vo voľbách nedošlo v dôsledku nezákonnosti
k obmedzeniu slobodnej súťaže politických síl v takej miere, ktorá by mala dopad (vplyv)
na samotný výsledok volieb (t. j. v miere, pri ktorej by výsledok volieb už nezodpovedal
odrazu skutočnej vôle obyvateľov daného volebného obvodu).
Sťažovateľ je toho názoru, že uvedené skutočnosti nasvedčujú nezákonnosti volieb
primátora a táto nezákonnosť je v príčinnej súvislosti s takým porušením práv, ktoré je
v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov. Sťažovateľ je toho
názoru, že celkom jednoznačne bol porušený
- § 6 zákona o voľbách, keď kandidoval a zúčastnil sa volieb ako kandidát osoba,
u ktorej je daná prekážka byť volený, a to odporca 2;
- § 177 ods. 1 zákona o voľbách, a to v dôsledku zaregistrovania kandidáta, ktorý
nespĺňa podmienky pre registráciu v dôsledku prekážky práva byť volený;
Vo vzťahu k sčítavaniu hlasov sťažovateľ namietal, že v okrskovej komisii
volebného okrsku č. 2 došlo pri vyhodnocovaní platných hlasovacích lístkov k nesprávnemu
vyhodnoteniu platnosti jedného hlasovacieho lístka, na ktorom volič zakrúžkoval
sťažovateľa ako kandidáta tak, že zakrúžkovanie presiahlo v spodnej časti na meno v poradí
ďalšieho kandidáta. Fotka tohto hlasovacieho lístka bola zverejnená na sociálnej sieti
Facebook, čo je samo osebe zarážajúce. Tento hlasovací lístok je súčasťou volebnej
dokumentácie. Sťažovateľ sa domnieva, že napriek tomu, že rozhodnutie okrskovej
volebnej komisie o platnosti či neplatnosti hlasovacieho lístka a obálky je konečné, pretože
proti jej rozhodnutiu nie je možné podať riadny opravný prostriedok, takéto rozhodnutie
nemôže byť svojvoľné. Sťažovateľ namieta posúdenie neplatnosti predmetného
hlasovacieho lístka, a tým i sčítanie hlasov majúce vplyv na volebný výsledok, a to najmä
s poukazom na veľmi tesný rozdiel v počte hlasov medzi sťažovateľom a zvoleným
kandidátom na primátora mesta Nemšová. Sťažovateľ zastáva názor, že uvedený hlasovací
lístok mal byť vyhodnotený ako platný. Sťažovateľ uvádza, že nie je vylúčené, že
k nesprávnemu posúdeniu platnosti hlasovacích lístkov alebo nesprávnemu sčítaniu
hlasovacích lístkov mohlo dôjsť aj v iných prípadoch, a teda najmä s poukazom na tesný
rozdiel v získaných hlasoch medzi sťažovateľom a odporcom 1, a preto je podľa
sťažovateľa na mieste posúdenie platnosti/neplatnosti hlasovacích lístkov a prepočítanie
hlasov pre voľby primátora. Sťažovateľ si týmto dovoľuje požiadať o prepočítanie všetkých
hlasov pre voľby primátora a o opätovné posúdenie platnosti/neplatnosti hlasovacích
lístkov.
Sťažovateľ je toho názoru, že uvedeným postupom pri voľbách bol porušený
- § 184 ods. 1 zákona o voľbách,
- čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy,
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prijal sťažnosť
na ďalšie konanie a nálezom takto rozhodol:
„Voľby primátora mesta Nemšová konané dňa 10.11.2018 vyhlasuje za neplatné.“
Alternatívne sťažovateľ navrhol, aby v prípade, ak ústavný súd nevyhlási voľby za
neplatné a vykonaným dokazovaním zistí, že riadne zvoleným primátorom mesta Nemšová
je sťažovateľ, nálezom takto rozhodol:
„Zrušuje rozhodnutie mestskej volebnej komisie mesta Nemšová zapísané v zápisnici
mestskej volebnej komisie o výsledku volieb primátora mesta Nemšová konaných dňa
10.11.2018 v časti, v ktorej je za zvoleného primátora mesta Nemšová uvedený
, dátum narodenia: , adresa trvalého pobytu:
, občan SR a za riadne zvoleného primátora mesta Nemšová vyhlasuje
, dátum narodenia: , adresa trvalého pobytu:
, občan SR.“
V podaní doručenom ústavnému súdu 26. novembra 2018 sťažovateľ uviedol, že
dopĺňa svoju sťažnosť, a to tak, že si uplatňuje náhradu trov konania v sume 390,51 €
s DPH a v súvislosti s tvrdením, že odsúdenie odporcu 2 nebolo ku dňu konania volieb
zahladené, navrhuje, aby si ústavný súd vyžiadal výpis z registra trestov a tiež odpis
z registra trestov odporcu 2 a tiež si vyžiadal spis vedený okresným súdom pod sp. zn.
Uznesením č. k. PL. ÚS 42/2018-22 z 5. decembra 2018 prijal ústavný súd sťažnosť
sťažovateľa na ďalšie konanie.
Ústavný súd vyzval odporcov, aby sa vyjadrili k sťažnosti sťažovateľa. Odporca 2
vo svojom vyjadrení uviedol:
„1. Je pravda, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/32/2018 zo dňa 26.4.
2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.4.2018 súd schválil dohodu o vine a treste a za
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky mi uložil peňažný trest vo výške 1000,- EUR,
pre prípad že by výkon tohto trestu bol úmyselne zmarený mi bol uložený náhradný trest
odňatia slobody v trvaní tri mesiace a súčasne mi uložil trest zákaz činnosti viesť motorové
vozidlo každého druhu na dobu jeden rok. Tento trest mi bol uložený za skutok, že som dňa
8.11. 2017 viedol svoje osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu.
2. Keďže som uložený peňažný trest riadne a včas uhradil a podľa ust. § 61 ods. 8
Trestného zákona sa do doby výkonu trestu zákazu činnosti započítava doba, počas ktorej
bolo páchateľovi pred právoplatnosťou rozsudku odňaté oprávnenie na činnosť, ktorá je
predmetom zákazu, je zrejmé, že trest zákazu činnosti bol vykonaný dňa 8.11.2018. Pretože
podľa ust. § 92 ods. 2 Trestného zákona k zahladeniu trestu zákazu činnosti dochádza jeho
vykonaním, t.j. 8.11.2018, čo bolo pred konaním volieb do orgánov samosprávy obcí, ktoré
boli vyhlásené a konali sa dňa 10.11.2018, mám za to, že ku dňu konania volieb
neexistovala prekážka práva byť volený podľa ust. § 6 písm. b) zákona č. 180/2014 Z.z.
o podmienkach výkonu volebného práva.
3. Skutočnosť, že mi bol Okresným súdom v Trenčíne uložený vyššie uvedený trest
bola dňa 18.6.2018 zo strany Okresného súdu Trenčín spolu s rovnopisom rozsudku
písomne oznámená Mestu Nemšová. Následne dňa 20.6.2018 na Miestnom zastupiteľstve
Nemšovej primátor mesta túto skutočnosť oznámil zastupiteľstvu s tým,
že mi v zmysle zákona č. 180/2014 Z.z. zanikol mandát poslanca a súčasne požiadal
o zloženie sľubu poslanca, čo sa aj uskutočnilo. Preto nerozumiem, že
dnes sťažovateľ namieta skutočnosť, že som kandidoval na miesto primátora, keď najneskôr
odo dňa 20.6.2018 vedel, že mi bol súdom uložený trest a mal sa možnosť oboznámiť
s obsahom samotného rozsudku a prečo ako štatutárny zástupca obce nezakročil, keď ma
miestna volebná komisia zaregistrovala ako kandidáta do volieb na funkciu primátora.
4. Nestotožňujem sa s domnienkou sťažovateľa uvedenou v článku II. časť A bod 11,
pretože každý volič ktorý chcel voliť sťažovateľa mal možnosť napriek mojej účasti
vo voľbách voliť sťažovateľa ako iných kandidátov. Podmienky pre všetkých kandidátov
vo voľbách do orgánov samosprávy boli úplne rovnaké.
5. Volieb do orgánov samosprávy som sa zúčastnil v dobrej viere s tým, že ku dňu ich
konania bude moje odsúdenie zo zákona zahladené.
6. V prípade ak Ústavný súd SR prijme stanovisko, že ma miestna volebná komisia
mala ako kandidáta podľa ust. § 177 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z.z. nezaregistrovať, mám
za to, že toto porušenia volebného práva nedosahovalo intenzitu majúci za následok
nezákonnosť volieb.
7. Nestotožňujem sa ani argumentáciou sťažovateľa uvedenou v článku II. časť A bod
12. Sťažovateľ argumentuje účelovými tvrdeniami, nespochybniteľná je však skutočnosť, že
kto chcel voliť sťažovateľa mohol ho voliť napriek tomu, že sa volieb zúčastnil aj iný
kandidát s prekážkou práva byť volený.
8. K argumentácii sťažovateľa uvádzanej v článku II. časť A bod 13 uvádzam, že
sťažovateľ poukazuje na to, že účasťou mojej osoby na voľbách bola ovplyvnená slobodná
súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, najmä, keď samotný sťažovateľ o tejto
skutočnosti vedel najneskôr odo dňa 20.6. 2018. V tejto súvislosti si dnes kladiem otázku, či
toto konanie sťažovateľa nebolo od samého začiatku účelové, pričom ja som mal len
v prípade jeho neúspechu vo voľbách len poslúžiť ako dôvod na podanie sťažnosti.
Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky
odmietol alebo zamietol volebnú sťažnosť v celom rozsahu.“
Odporca 1 vo vyjadrení k sťažnosti v jeho relevantnej časti uviedol:
«3. Súhlasím s názorom sťažovateľa uvedeným v článku I. bod. 3, podľa ktorého
kandidát nemal kandidovať vo voľbách primátora, avšak doplňujem,
že to len v tom prípade, ak tento kandidát v čase predloženia svojej kandidátnej listiny
doložil vyhlásenie podľa § 176 ods. 7 zákona č. 180/2014 Z.z. v platnom znení, ktoré
nekorešpondovalo so skutočnosťou.
4. Stotožňujem sa s argumentmi sťažovateľa uvedenými v článku II. časť A body 1. až
10. pričom ale uvádzam, že sťažovateľ zrejme celkom úmyselne a vedome v článku II. časť A
bod 2. neuviedol kedy sa dozvedel skutočnosť popísanú v tomto bode. Pre posúdenie
opodstatnenosti a dôvodnosti ním podanej volebnej sťažnosti je otázka času kedy sa
dozvedel o prekážke práva byť volený kandidáta t.j. odporcu 2/
veľmi dôležitá, pretože po jej zodpovedaní bude možno posúdiť či sťažovateľ nekalkuloval
s tým, že napriek tomu, že o prekážke pasívneho práva odporcu vedel už v čase registrácie
kandidátov pre voľby primátora Nemšovej úmyselne neoznámil túto vedomosť miestnej
volebnej komisii, ktorá podľa § 177 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z.z. v platnom znení
preskúmava predložené kandidátne listiny a má dokonca právo nezaregistrovať kandidáta
aj v prípade ak takýto kandidát má prekážku práva byť volený a ponechal si túto vedomosť
až na čas po voľbách pre prípad ak by nebol vo voľbách úspešný.
5. Nestotožňujem sa s domnienkou sťažovateľa uvedenou v článku II. časť A bod 11.,
pretože každý volič, ktorý chcel voliť sťažovateľa mal možnosť napriek účasti odporcu 2/
vo voľbách voliť sťažovateľa a rovnako to platí aj pre voličov ktorí chceli voliť mňa t.j.
odporcu 1/. Podmienky či pre sťažovateľa alebo odporcu 1/ boli teda rovnaké napriek už
spomenutej vade, a preto považujem tvrdenie sťažovateľa o tom, že porušenia volebného
práva nedosahovalo intenzitu majúcu za následok nezákonnosť volieb.
6. Nestotožňujem sa ani argumentáciou sťažovateľa uvedenou v článku II. časť A bod
12. Sťažovateľ argumentuje hypotézami a nie faktami, nespochybniteľné je však stále to, že
kto chcel voliť sťažovateľa mohol ho voliť napriek tomu, že sa volieb zúčastnil aj iný
kandidát s prekážkou práva byť volený.
7. K argumentácii sťažovateľa uvádzanej v článku II. časť A bod 13 uvádzam, že
sťažovateľ poukazuje na to, že účasťou neoprávneného kandidáta (odporcu 2/) na voľbách
bola ovplyvnená slobodná súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, avšak
sťažovateľ svojou nečinnosťou po tom ako zistil, že kandiduje aj neoprávnený kandidát
výraznou mierou prispel k ovplyvneniu slobodnej súťaže politických síl v demokratickej
spoločnosti.
Sťažovateľ ako jediný z ostatných kandidátov (vyjmúc samotného odporcu 2/)
nespochybniteľné vedel o tom, že odporca 2/ má prekážku práva byť volený už v čase
podávania kandidátnych listín. Samotný dôkaz o tom predložil Ústavnému SR samotný
sťažovateľ, keď ako súčasť volebnej sťažnosti predložil aj dôkaz uvedený v II. časť A bod 7
a to konkrétne „Rozsudok Okresného súdu Trenčín č. 2T/32/2018 zo dňa 26.04.2018 +
sprievodný list z Okresného súdu Trenčín“. Z tohto dôkazu vyplýva, že dňa 18.06.2018
Mestský úrad v Nemšovej prevzal a riadne zaevidoval spomenutý rozsudok spolu
so sprievodným listom z ktorého vyplýva, že súd oboznamuje Mesto Nemšová s prekážkou
mandátu poslanca - odporcu 2/, pričom táto prekážka je totožná s prekážkou práva byť
volený či už za poslanca alebo za starostu - primátora v nadchádzajúcich komunálnych
voľbách ktoré sa mali uskutočniť 10.11.2018. Sťažovateľ nepretržite v roku 2018 vykonával
a vykonáva funkciu primátora mesta Nemšová z čoho jasne vyplýva, že s predmetnou
zásielkou oboznámený bol. Preukazuje to aj zápisnica z 37. zasadnutia Mestského
zastupiteľstva v Nemšovej, konaného dňa 20.06.2018 (teda druhý deň po prevzatí
predmetného oznámenia a rozsudku Okresného súdu Trenčín), v ktorom hneď v úvodnom
bode 1.1. sťažovateľ ako primátor mesta oznámil poslancom, že odporcovi 2/ zanikol
mandát poslanca. Z uvedeného vyplýva, že minimálne od 20.06.2018 sťažovateľ vedel
o prekážke práva byť volený u odporcu 2/.
Zostáva teda nezodpovedané, prečo sťažovateľ, a to aj v pozícii primátora mesta
nevykonal žiadne úkony pred samotnými voľbami, ktorými by inicioval vylúčenie z politickej
súťaže kandidáta, ktorý nespĺňal podmienky na právo byť volený. Nie je teda vylúčené, že
sťažovateľ využil resp. zneužil informáciu o prekážke práva odporcu 2/ byť volený na čas po
voľbách pre prípad, že by on sám voľby nevyhral spoliehajúc sa na to, že čím viac
kandidátov na primátora sa zúčastní volieb, tým viac sa roztrieštia hlasy voličov, ktorí
požadovali zmenu na primátorskom poste, a v prípade ak by neuspel dožadoval by sa
vyhlásenia nových volieb. Takéto správanie sa dá charakterizovať ako hrubo nečestné
konanie resp. nekonanie v politickom boji, čo môže spôsobovať oslabovanie demokratických
princípov (čestnosť, rovnosť podmienok) pri voľbách v rámci realizácie zastupiteľskej
demokracie. Mám za to, že tak ako v súkromnom práve, kde zneužitie práva nepožíva
právnu ochranu rovnako tomu má byť aj vo verejnom práve a ten kto zneužíva právo pre
svoje osobné ciele nemôže sa domáhať toho, aby mu bola súdom poskytnutá ochrana jeho
práv, keď sám mohol ešte pred samotnými voľbami iniciovať úkony ktorými by mohlo dôjsť
k zamedzeniu práva byť volený kandidátovi, ktorý nespĺňal podmienky pasívneho volebného
práva. Uvedené potvrdil aj Ústavný súd keď konštatoval, že prípadné vyhlásenie volieb za
neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona
o voľbách vytvára možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (PL. ÚS 19/94)
Dôkaz: zápisnica zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva Nemšová zo dňa 20.06.
2018
8. V článku II. časť B bod 1. sťažovateľ uvádza svoj ničím nepodložený subjektívny
názor podľa ktorého došlo vo volebnom okrsku č. 2 k nesprávnemu vyhodnoteniu platnosti
hlasovacieho lístka. Dávam do pozornosti, že ani jeden z členov tejto okrskovej komisie
neodmietol zápisnicu podpísať a ani neuviedol do zápisnice spornosť posúdenia
predmetného hlasovacieho lístka ako neplatného. Tu takisto je potrebné uviesť, že členom
komisie bol aj zástupca Slovenskej národnej strany za ktorú kandidoval na post primátora
aj sťažovateľ. Údajné nesprávne vyhodnotenie platnosti hlasovacieho lístka je teda
vyslovene účelové a subjektívne tvrdenie sťažovateľa.
Pokiaľ sťažovateľ ďalej uvádza, že v prípade jedného hlasovacieho lístka volič
zakrúžkoval sťažovateľa ako kandidáta tak, že zakrúžkovanie presiahlo v spodnej časti na
meno v poradí ďalšieho kandidáta, je takéto tvrdenie sťažovateľa opäť len a len jeho
subjektívne hodnotenie a to ešte s prvkami zavádzania súdu, nakoľko podľa mojich
vedomostí na tomto hlasovacom lístku boli jedným krúžkom zakrúžkované čísla 1. a 2., ktoré
patrili v prípade čísla 1. sťažovateľovi a v prípade č. 2 odporcovi 2/. Neviem teda, prečo si
myslí sťažovateľ, že volič takýmto zakrúžkovaním chcel voliť práve jeho a nie odporcu 2/. Je
to však aj tak právne irelevantné, nakoľko platný je len taký hlasovací lístok, na ktorom bolo
zakrúžkované číslo len jedného z kandidátov, čo v tomto prípade nebolo.
Súhlasím s názorom sťažovateľa, že je zarážajúce ak bol hlasovací lístok zverejnený
na facebooku ale je otázne či tomu skutočne bolo tak alebo sťažovateľ získal fotku
hlasovacieho lístka od niektorého z členov okrskovej komisie alebo od zapisovateľky
okrskovej volebnej komisie.
9. V článku II. časť B bod 4. sťažovateľ uvádza, že má zato, že uvedený hlasovací
lístok mal byť vyhodnotený ako platný. Ja uvádzam, že uvedený hlasovací lístok
jednomyseľne určili za neplatný všetci členovia okrskovej volebnej komisie, vrátane
zástupcu Slovenskej národnej strany, za ktorú kandidoval sťažovateľ.
Sťažovateľ ďalej uvádza, že nie je vylúčené , že k nesprávnemu posúdeniu platnosti
hlasovacích lístkov alebo nesprávnemu sčítaniu hlasovacích lístkov mohlo dôjsť aj iných
prípadoch, a teda najmä s poukazom na tesný rozdiel vo výsledku hlasovania je namieste
posúdenie platnosti resp. neplatnosti hlasovacích lístkov a tiež i prepočítanie hlasov pre
voľby primátora Nemšovej. Sťažovateľ sa snaží fabuláciami presvedčiť súd o možných
chybách pri posudzovaní a sčítavaní hlasov. Rovnako podotýkam, že argumentáciou
sťažovateľa „že nie je vylúčené , že k nesprávnemu posúdeniu platnosti hlasovacích lístkov
alebo nesprávnemu sčítaniu hlasovacích lístkov mohlo dôjsť aj v iných prípadoch“
sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by túto svoju hypotézu preukázal. V konaní
o volebnej sťažnosti nesie dôkazné bremeno sťažovateľ (PL.ÚS 19/94). Sťažovateľ namietol
jeden hlasovací lístok, ale aj tento keby bol hypoteticky uznaný za hlas voliča v prospech
sťažovateľa, výsledok volieb by to neovplyvnilo, pretože by som stále bol víťazom volieb
hoci len o jeden hlas. Sťažovateľ relevantným spôsobom nespochybnil okrem jedného
hlasovacieho lístka žiaden iný a rovnako relevantným spôsobom nespochybnil ani sčítanie
hlasov.
O zvolení primátora rozhodli voliči vo voľbách, o legitimite ktorých nemožno mať
pochybnosti len vzhľadom na tesný volebný výsledok. Taktiež dávam do pozornosti, že počas
volieb v Nemšovej dohliadalo na priebeh volieb v šiestich okrskových komisiách a v jednej
miestnej volebnej komisii celkovo 35 členov jednotlivých volebných komisií a všetci z nich
vrátane členov nominovaných Slovenskou národnou stranou podpísali zápisnice volebných
komisií, ktorých boli členmi bez námietok. Sťažovateľ sa domáha opätovného prepočítania
hlasov z dôvodu údajného nesprávneho posúdenia neplatnosti jedného hlasovacieho lístka
pričom oproti jeho subjektívnemu posúdeniu existuje 5 úplne opačných stanovísk a celkovo
35 jasných, zrozumiteľných a beznámietkových súhlasov so sčítaním hlasov. Mám za to, že
aj keď výsledok volieb bol tesný tak s ohľadom na beznámietkové súhlasné prejavy členov
volebných komisií so zápisnicami, ktoré podpísali, nie je dôvod spochybňovať činnosť
volebných komisií v meste Nemšová a správnosť sčítania hlasov.
Dôkaz: zápisnica mestskej volebnej komisie zápisnice okrskových volebných komisií
1 až 6
10. Zároveň si dovoľujem upriamiť pozornosť Ústavného súdu na skutočnosť, že
volebné urny, v ktorých sú po skončení volieb umiestnené hlasovacie lístky vrátane
neplatných hlasovacích lístkov neboli riadne zabezpečená proti prípadnej manipulácii
s nimi. Táto urna nebola zamknutá v trezore či uzamykateľnej skrini. Nachádzala sa po celý
čas až do dnešného dňa v jednej kancelárii Mestského úradu v Nemšovej, pričom existovalo
viacero kľúčov od tejto kancelárie a nevedelo sa kto tieto kľúče má reálne u seba. Až asi na
štvrtý deň po voľbách bola zámka na dverách kancelárie vymenená. Samotné urny nesú
znaky poškodenia. Jedna z pások je z časti odlepená, jedna páska je pretrhnutá a samotná
papierová urna je v jednom rohu roztrhnutá, prípadne urna je fakticky otvorená, aj keď je
zapáskovaná. Uvedené nasvedčuje, že s obsahom urny bolo po jej uložení na Mestskom
úrade za ktorého chod zodpovedá sťažovateľ, manipulované. Vyjadrujem obavu z toho, že
v prípade prepočítavania hlasov môže dôjsť k rozdielnemu výsledku nie z dôvodu
nesprávnej činnosti volebných komisií, ale z dôvodu manipulácie s riadne nezabezpečenými
volebnými lístkami po skončení volieb.
Dôkaz: výsluch svedka - zamestnanec MÚ Nemšová
- predseda miestnej volebnej komisie -
člen miestnej volebnej komisie fotografie č. 1 až 3 volebnej urny a jej umiestnenia na MÚ
Nemšová
Na záver uvádzam, že konanie sťažovateľa je v rozpore z morálkou, etikou a dobrými
mravmi a právnom štáte predsa nie je možné, aby bola poskytnutá právna ochrana tomu,
kto sám právo zneužil.
S poukazom na argumenty uvádzané v článku II. z ktorých vyplýva, že sťažovateľ ešte
pred samotným konaním volieb dňa 10.11. 2018 vedome nekonal vo veci prekážky práva byť
volený v prípade odporcu U, že nepreukázal nesprávne posúdenie platnosti ním uvádzaného
hlasovacieho lístka a taktiež neuniesol dôkazné bremeno v prípade ním tvrdeného
nesprávneho spočítania hlasovacích lístkov navrhujem, aby Ústavný súd SR odmietol
prípadne zamietol volebnú sťažnosť sťažovateľa v celom rozsahu.»
Sťažovateľ k uvedeným vyjadreniam odporcov zaujal stanovisko doručené
ústavnému súdu 14. decembra 2018, v ktorom uviedol:
«2. V bode 2. Vyjadrenia 1 uvádza, že trest zákazu činnosti bol vykonaný dňa
08.11.2018, a to s poukazom na § 61 ods. 8 Trestného zákona v spojení s § 92 ods. 2
Trestného zákona, a teda uvádza, že ku dňu konania volieb neexistovala prekážka práva byť
volený podľa § 6 písm. b) zákona č. 180/2014 Z. z.. K uvedenému sťažovateľ uvádza:
Sťažovateľovi nie sú zrejmé konkrétne skutočnosti týkajúce sa súdneho konania vedeného na
Okresnom súde Trenčín pod č.k. 2T/32/2018. Sťažovateľ vychádzal zo znenia Rozsudku
Okresného súdu Trenčín č. 2T/32/2018 zo dňa 26.04.2018 a právnej úpravy tak ako to
popísal v čl. II. písm. A/ body 1. a nasl. volebnej sťažnosti. Vyslovil svoj názor vychádzajúci
z právnej úpravy a zistených skutočností tak ako popísal vo volebnej sťažnosti. Za účelom
preukázania kedy a či došlo k zahladeniu odsúdenia u sťažovateľ navrhol vykonať
dôkazy tak ako sú popísané vo volebnej sťažnosti, najmä v čl. II., písm. A/ bod 7. a tiež
v doplnení volebnej sťažnosti zo dňa 21.11.2018. Sťažovateľ uvádza, že svoje tvrdenia
vo Vyjadrení 1 ohľadom zahladenia nijakým spôsobom nepreukázal. S ohľadom na uvedené
je sťažovateľ toho názoru, že je nutné vykonať ním navrhnuté dôkazy za účelom riadneho
zistenia skutkového stavu. Je potrebné však uviesť, že Mestská volebná komisia v Nemšovej
(ďalej aj ako ,,MVK“) vydala dňa 18.09.2018 Rozhodnutie č. 825-5/3/2018, ktorým bol
registrovaný za kandidáta pre voľby primátora mesta Nemšová, a to i na podklade
Vyhlásenia zo dňa 03.09.2018, v ktorom vyhlásil, že nemá prekážky práva byť volený. Ak
by sme i pripustili, že tvrdenie o zahľadení odsúdenia ku dňu 08.11.2017 je pravdivé, čo
však sťažovateľ zatiaľ popiera, ako nepreukázané tvrdenie, v predmetom písomnom
vyhlásení uviedol nepravdivé informácie na základe ktorých bol zaregistrovaný na
kandidáta pre voľby primátora. Je evidentné, že v čase rozhodnutia Mestskej volebnej
komisie o zaregistrovaní za kandidáta pre voľby primátora mesta Nemšová u
existovali prekážky práva byť volený a teda nemal byť vôbec zaregistrovaný a nemal ani
právo zúčastniť sa volieb primátora mesta Nemšová. K týmto skutočnostiam sa vôbec
nevyjadril, neuviedol prečo doručil ako podklad pre rozhodnutie Mestskej volebnej komisie
svoje písomné vyhlásenie, ktoré bolo zrejme nepravdivé. Je však zrejme nesporné, že
nemal byť registrovaný za kandidáta pre voľby primátora mesta Nemšová. Nemal právo
zúčastniť sa politickej súťaže a nemal právo byť volený, ak by Mestská volebná komisia
postupovala zákonne a nezaregistrovala za kandidáta na primátora mesta Nemšová.
Sťažovateľ sa domnieva, že samotná účasť ako kandidáta na primátora Mesta Nemšová
či už v rámci predvolebnej kampane, pôsobením na obyvateľov mesta Nemšová v rámci
predvolebnej kampane ale i samotnou účasťou v procese volieb predstavovala porušenie
princíp rovnosti šancí v politickej súťaži, predstavovala tak zásadné porušenie zákona, ktoré
malo vplyv na výsledok volieb primátora mesta Nemšová.
3. V tejto súvislosti sťažovateľ považuje za potrebné reagovať i na tvrdenia
uvedené v bode 4. a bode 7. Vyjadrenia 1, k nim sťažovateľ uvádza nasledovné: Sťažovateľ
má za to, že podmienky pre každého z kandidátov neboli rovnaké minimálne v tom, že sa
vo voľbách zúčastnil ako kandidát hoci ním nemal byť, nakoľko nesplnil podmienky pre
účasť v politickej súťaži, bol, možno povedať zvýhodnený v tom, že hoci nespĺňal zákonné
podmienky pre možnosť (právo) byť volený, napriek tomu sa tejto politickej súťaže
a procesu byť volený zúčastnil. Je samozrejme hypotetickou úvahou ako by voľby dopadli
nebyť účasti vo voľbách, sťažovateľ však nemôže súhlasiť s argumentáciou že kto
chcel voliť sťažovateľa mal takú možnosť napriek jeho účasti vo voľbách. Takáto
argumentácia by znamenala, že ak by sa nezúčastnil volieb, 152 voličov by vôbec
nevolilo primátora, resp. ak by sa zvolený primátor nezúčastnil volieb, 1143 voličov by
vôbec nevolilo primátora, prípadne ak by sa zúčastnil volieb primátora iba a
primátora by volilo iba 204 voličov, čo je prirodzene veľmi nepravdepodobné,
či už pokiaľ ide o voličov alebo voličov primátora. Je naopak pravdepodobné, že voliči
by sa rozhodli pre iného kandidáta a práve účasť v tomto smere voľby primátora mesta
Nemšová a ich výsledok podľa názoru sťažovateľa ovplyvnila. Ku príkladu takisto
sťažovateľ dáva i napr. dvojkolové voľby (napr. prezidenta) kde kandidáti, ktorí postúpili do
druhého kola získavajú i hlasy tých voličov, ktorí dali hlas v prvom kole inému kandidátovi.
4. Pokiaľ ide o tvrdenia uvedené v bode 3. Vyjadrenia 1 sťažovateľ uvádza:
Sťažovateľ nepopiera, že vedel o odsúdení Je však potrebné uviesť, že podľa názoru
sťažovateľa o odsúdení vedeli i členovia Mestskej volebnej komisie v Nemšovej,
a napriek tomu vydali dňa 18.09.2018 rozhodnutie č. 825-5/3/2018, ktorým bol registrovaný
za kandidáta pre voľby primátora mesta Nemšová. Je však potrebné uviesť, že pri tomto
rozhodnutí zrejme vychádzali práve z Vyhlásenia nezávislého kandidáta zo dňa
03.09.2018, kde o. i. uviedol, že nie sú dané prekážky práva byť volený. Naviac právna
úprava v § 176, resp. 177 zákona č. 180/2014 Z. z. podľa názoru sťažovateľa nedáva
Mestskej volebnej komisii priestor pre určitú prieskumnú činnosť pri posudzovaní splnenia
podmienok pre zaregistrovanie kandidátov, naopak zákon v § 177 ods. 1 uvádza, „Miestna
volebná komisia predložené kandidátne listiny preskúma a...“ z uvedeného vyplýva, že
rozhodnutie o registrácii je podmienené splnením formálnych náležitostí listín podľa § 176
uvedeného zákona. Naviac je potrebné uviesť, že sťažovateľ nepovažoval za vhodné
a napokon i zákonné najmä pokiaľ ide o ochranu osobných údajov informovať Mestskú
volebnú komisiu o okolnostiach odsúdenia, resp. o odsúdení Bez ohľadu na uvedené,
sťažovateľ má za to, že Mestská volebná komisia vedela o odsúdení a napriek tomu rozhodla
o zaregistrovaní za kandidáta na primátora. Za účelom preukázania uvedeného
sťažovateľ navrhuje vypočuť všetkých členov Mestskej volebnej komisie mesta Nemšová,
ktorá rozhodovala o zaregistrovaní za kandidáta na primátora mesta Nemšová, a to:
, predseda MK, , ,
, , členovia MK.
5. Sťažovateľ kategoricky odmieta tvrdenia v bode 8. Vyjadrenia 1 o tom, že
mal poslúžiť ako dôvod na podanie sťažnosti. Toto je absurdné a nepravdivé tvrdenie,
postrádajúce akúkoľvek logiku. Ak by vyhral voľby sťažovateľ, hociktorý z ostatných
kandidátov by mohol podať rovnakú sťažnosť ako podal sťažovateľ. Už minimálne z tohto
dôvodu sú tvrdenia absurdné a nepravdivé.
II.
1. Sťažovateľ obdržal tak tiež písomné vyjadrenie (ďalej aj ako
„ “) zo dňa 03.12.2018 (ďalej aj ako „Vyjadrenie 2“), ku ktorému podáva nasledovné
vyjadrenie:
2. Sťažovateľ k tvrdeniam uvedeným v čl. H., bod 4, Vyjadrenia 2 o tom, že
úmyselne a vedome vo volebnej sťažnosti neuviedol kedy sa o odsúdení dozvedel, že
údajne sťažovateľ mal kalkulovať a úmyselne neoznámil túto skutočnosť MK v plnom
rozsahu odkazuje na svoje vyjadrenie uvedené v čl. L, bod 4. tohto podania. Sťažovateľ
popiera, že by úmyselne a vedomie niečo neuviedol vo volebnej sťažnosti, naopak sťažovateľ
nepopiera, že vedel o odsúdení napokon i na Mestskom zastupiteľstve dňa 20.06.2018
oznámil stratu mandátu poslanca
3. Pokiaľ ide o tvrdenia uvedené v bodoch 5. až 7. Vyjadrenia 2 sťažovateľ
v plnom rozsahu odkazuje na svoju argumentáciu uvedenú v čl. I, bod 2. a 3. tohto podania.
4. Pokiaľ ide o tvrdenia uvedené na str. 2 dole Vyjadrenia 2 o tom, že prečo
sťažovateľ ako primátor mesta Nemšová nevykonal úkony pred voľbami, ktorými by
inicioval vylúčenie z politickej súťaže, sťažovateľovi nie je celkom zrejmé ako to mal
urobiť, najmä z pozície primátora mesta. O registrácii kandidátov rozhodovala MK, ktorá
podľa názoru sťažovateľa o odsúdení vedela, táto však zrejme vychádzala z písomného
vyhlásenia o tom, že neexistujú prekážky práva byť volený. Sťažovateľovi i tak nie je
zrejmé ako mal iniciovať vylúčenie z politickej súťaže.
5. uvádza, že sťažovateľ mal zneužiť informáciu o prekážke práva byť volený
a túto využiť na čas po voľbách. Takéto úvahy sú absurdné, tieto sťažovateľ namieta ako
nepravdivé a sťažovateľ sa k nim vyjadril v čl. L, bod 5. tohto podania.
6. K tvrdeniam o hrubej nečestnosti konania sťažovateľa o oslabovaní
demokratických princípov a pod. sťažovateľ uvádza, že podľa jeho názoru práve konanie
v procese registrácie jeho osoby ako kandidáta a jeho následná účasť na podklade, podľa
názoru sťažovateľa, nezákonného rozhodnutia MK je takýmto konaním ako uvádza
7. Pokiaľ ide o tvrdenia uvedené v čl. 11., bod 8 Vyjadrenia 2 sťažovateľ sa
v plnom rozsahu pridržiava svojich vyjadrení uvedených vo volebnej sťažnosti, len pre
úplnosť razantne vylučuje, že by fotku volebného hlasovacieho lístka, ktorá bola zverejnená
na sociálnej sieti Facebook získal od členov okrskovej komisie alebo zapisovateľky
okrskovej komisie.
Predmetná fotka bola zverejnená na uvedenej sociálnej sieti, dá sa povedať, že bola
verejne prístupná, sťažovateľ túto fotku nezverejnil. Prečo by sťažovateľ túto fotku žiadal od
osôb tak ako uvádza keď táto bol verejne prístupná na sociálnej sieti ?
8. Pokiaľ ide o tvrdenia uvedené v bode 10. Vyjadrenia 2 k nim sťažovateľ
uvádza nasledovné: Počas predošlých troch komunálnych volieb boli volebné urny
s lístkami uschovávané tak ako teraz, t. z. v kancelárii pani . Sťažovateľ
nemá vedomosť o akejkoľvek manipulácii s obsahom urny, takúto manipuláciu však zásadne
odmieta. Podľa vyjadrenia sťažovateľa volebné urny v stave v akom boli uložené
v kancelárii u , t. z. odlepené časti, pretrhnutá páska, roztrhnutá urna a pod
už boli do kancelárie v takomto stave umiestnené, pričom k ich poškodeniu zrejme došlo
počas ich prevozu. Podľa vyjadrenia sťažovateľa, v čase jeho odchodu z postu primátora
boli volebné urny umiestnené v uzamykateľnom trezore.
9. Sťažovateľ sa pripája k návrhu na vykonanie dôkazov a to výsluchu svedkov:
a to za účelom vyjadrenia sa k otázke nakladania
s volebnými urnami a tiež výsluchu , predsedu MK a
, člena MK, a tiež i ostatných členov MK tak ako to sťažovateľ navrhol v čl. I,
bod 4. tohto podania, za účelom vyjadrenia sa k otázke, či MK vedela o odsúdení v čase
vydania rozhodnutia registrácii za kandidáta pre voľby primátora mesta Nemšová.
10. Sťažovateľ uvádza, že trvá na podanej volebnej sťažnosti v znení jej doplnenia
v plnom rozsahu.»
Odporca 1 doručil ústavnému súdu 14. decembra 2018 tri fotografie volebnej urny
a jej umiestnenia na Mestskom úrade Nemšová.
II.
Ústavný súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín
tvoriacich prílohu sťažnosti, s obsahom zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku
volieb, s obsahom zápisnice okrskovej volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách,
s vyjadreniami odporcov, ako aj vlastným zisťovaním.
Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že odporca 2 podal 4. septembra 2018
žiadosť o podmienečné upustenie od výkonu trestu zákazu činnosti uloženého rozsudkom
sp. zn. 2 T 32/2018 z 26. apríla 2018. O žiadosti menovaného pozitívne rozhodol okresný
súd na verejnom zasadnutí uznesením sp. zn. 6 Nt 194/2018 z 20. novembra 2018 a súčasne
uložil odporcovi 2 skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.
Na žiadosť ústavného súdu odpovedala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky
(ďalej len „generálna prokuratúra“) listom č. k. IX Spr 369/18/1000-3 z 13. decembra 2018
doručeným ústavnému súdu 20. decembra 2018, v ktorom uviedla, že „na základe lustrácie
v systéme registra trestov bolo zistené, že , nemá
zahladené odsúdenie Okresného súdu Trenčín vo veci sp. zn. 2T 32/2018, nakoľko nebola
z príslušného súdu doručená správa, ktorá by odôvodňovala vyznačenie zahladenia
odsúdenia“.
Zo zápisnice miestnej volebnej komisie považoval ústavný súd za preukázané, že
počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby primátora mesta bol 2 835.
Odporca 1 ako kandidát č. 4 získal 1 143 hlasov, sťažovateľ ako kandidát č. 1 získal 1 141
hlasov a odporca 2 ako kandidát č. 2 získal 152 hlasov. Zápisnicu miestnej volebnej komisie
podpísali všetci jej piati členovia.
III.
Východiská pre rozhodnutie ústavného súdu
A. Námietky sťažovateľa
Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažovateľom namietaná nezákonnosť
a neústavnosť volieb primátora mesta uskutočnených 10. novembra 2018. Sťažovateľ
svojou sťažnosťou namieta aj samotný volebný výsledok. Ťažiskovými argumentmi
sťažovateľa sú (i) existencia prekážky pasívneho volebného práva odporcu 2 ako
nezávislého kandidáta na primátora mesta z dôvodu jeho právoplatného odsúdenia pre
úmyselný trestný čin, ktoré (odsúdenie) nebolo zahladené, a ktorý vo voľbách primátora
získal 152 hlasov, a (ii) námietka nesprávneho posúdenia platnosti jedného hlasovacieho
lístka okrskovou volebnou komisiou vo volebnom okrsku č. 2. Uvedená argumentácia
sťažovateľa je umocnená okolnosťou, že rozdiel v počte získaných platných hlasov
vo voľbách primátora medzi odporcom 1 (zvoleným primátorom) a sťažovateľom (druhým
v poradí z hľadiska dosiahnutého volebného výsledku) sú dva hlasy.
B. Právne východiská
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb
prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do
orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
a) vyhlásiť voľby za neplatné,
b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne
zvolený,
d) sťažnosť zamietnuť.
Podľa § 63 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípadoch uvedených v odseku 1
písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených
v čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo,
ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov, resp. obyvateľov obcí
v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať
pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie
za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť
volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké
postavenie.
Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé,
závažné alebo viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou
zakladá právomoc ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby
za neplatné, pretože namietané porušenie práva mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb.
Pojem „priebeh volieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony
subjektov zúčastnených na voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami
(PL. ÚS 18/99).
Voľby môžu byť v zmysle judikatúry ústavného súdu (a tiež podľa teórie ústavného
práva) spochybnené v zásade troma spôsobmi, a to tým, že došlo k volebnej chybe (napr.
nesprávne sčítanie hlasov a iné číselné omyly), k volebnému deliktu (úmyselne nesprávne
sčítanie alebo iné falšovanie volieb počas ich priebehu) alebo k neprípustnému
ovplyvňovaniu výsledku hlasovania (oblasť nekalej volebnej súťaže a použitých
prostriedkov volebnej kampane) (uznesenie sp. zn. PL. ÚS 98/07 z 3. júla 2008).
Právomoc zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa
§ 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou
judikatúrou len vtedy, ak k porušeniu volebného zákona [zákona Slovenskej národnej rady
č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí“)] dôjde spôsobom ovplyvňujúcim
slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia
ústavného súdu sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie
zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94,
PL. ÚS 50/99). Nie každé porušenie zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí teda
vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad
posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel zákona o voľbách do orgánov
samosprávy obcí, ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom
demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také
závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré
odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej
vôle voličov (PL. ÚS 20/2011).
Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach rozlišoval prípravnú fázu
volieb (schvaľovanie kandidátnej listiny príslušnou volebnou komisiou, volebná kampaň
a pod.) a fázu samotných volieb, keď sa tvorí výsledok volieb (v čase od otvorenia
volebných miestností do vyhlásenia výsledkov volieb, kam patrí hlasovanie voličov
a spočítavanie hlasov). Konkrétne v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 50/99 ústavný súd uviedol,
že „Porušenie ústavnosti a zákonnosti v prípravnej fáze volieb môže mať za následok iba
vyhlásenie volieb za neplatné [§ 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Naproti tomu
vo fáze samých volieb porušenie ústavnosti a zákonnosti môže mať za následok tak
vyhlásenie za neplatné, ako aj zrušenie výsledku volieb podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona
o ústavnom súde. V prípade, keď boli zistené také závažné ústavné, resp. zákonné
nedostatky, ktoré nemožno kvantifikovať z hľadiska správnosti výsledku, prichádza do
úvahy záver o neplatnosti volieb. Naproti tomu základným predpokladom na zrušenie
výsledku volieb je podľa názoru ústavného súdu preukázanie takých porušení zákona, ktoré
odôvodňujú záver o inom výsledku volieb, ako bol vyhlásený. Preukázaný nedostatok musí
byť kvantifikovateľný (napr. výsledky dokazovania nasvedčujú tomu, že zvolený bol iný
kandidát, než ktorý bol vyhlásený za zvoleného, kandidujúca strana nedosiahla zákonom
ustanovenú percentuálnu hranicu, ústavným súdom bol zistený iný počet platných hlasov
než volebnou komisiou a pod.).“.
Volebné súdnictvo je založené na predpoklade objektívnej príčinnej súvislosti medzi
volebnou vadou a výsledkom zastupiteľského zboru alebo aspoň na možnej príčinnej
súvislosti (potenciálnej kauzalite). Túto možnú príčinnú súvislosť však treba vykladať nie
iba ako abstraktnú možnosť, ale treba ju v konaní riadne preukázať (PL. ÚS 16/2011).
Z tohto treba vyvodiť, že rozhodnutie voličov ako suveréna môže ústavný súd zmeniť len
vo výnimočných prípadoch, keď vady volebného procesu spôsobili, že (by) voliči rozhodli
inak a bol (by) zvolený iný kandidát. Podstatné však je, že zrušenie výsledkov volieb alebo
vyhlásenie volieb za neplatné nemožno brať ako trest za porušenie volebného zákona, ale
ako prostriedok na zaistenie legitimity zvoleného orgánu (PL. ÚS 12/2015).
Zmyslom rozhodovania ústavného súdu o volebných sťažnostiach nie je
sankcionovanie kandidáta, ktorý porušil zákon alebo v prospech ktorého bol porušený
zákon, ale posúdenie, či volebné vady mohli ovplyvniť výsledok volieb. Z toho však
vyplýva, že je nutné posúdiť nielen volebné vady spôsobené priamo kandidátmi, ale vziať
do úvahy aj volebné vady spôsobené inými osobami (ochrana objektívneho volebného
práva) (uznesenie sp. zn. PL. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011).
S ohľadom na uvedené zásady ústavný súd v okolnostiach danej veci skúmal, či
skutočnosti namietané sťažovateľom mohli vyvolať také porušenie ústavy a zákona
o voľbách, ktoré boli spôsobilé v konečnom dôsledku reálne ovplyvniť výsledok
napadnutých volieb primátora mesta.
C. Relevantné ustanovenia ústavy a zákona o voľbách
Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných
vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.
Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa
tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.
Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným
a iným verejným funkciám.
Podľa čl. 69 ods. 1 ústavy orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce.
Podľa čl. 69 ods. 3 ústavy starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej
území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným
hlasovaním na štvorročné obdobie...
Podľa § 5 zákona o voľbách podmienky práva byť volený ustanovuje zákon
v osobitných častiach.
Podľa § 6 zákona o voľbách prekážkou práva byť volený je
a) výkon trestu odňatia slobody,
b) právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené,
c) pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.
Podľa § 165 zákona o voľbách za starostu obce môže byť zvolený obyvateľ obce,
ktorý má trvalý pobyt v obci a najneskôr v deň konania volieb dovŕši 25 rokov veku.
Podľa § 176 ods. 1 prvej vety zákona o voľbách kandidátnu listinu môže podať
politická strana, ktorá je registrovaná podľa osobitného predpisu, a nezávislý kandidát.
Politická strana doručí kandidátnu listinu v listinnej forme prostredníctvom svojho
splnomocnenca a nezávislý kandidát osobne najneskôr 60 dní predo dňom konania volieb
zapisovateľovi miestnej volebnej komisie.
Podľa § 176 ods. 6 zákona o voľbách kandidátna listina nezávislého kandidáta
obsahuje meno, priezvisko, titul, dátum narodenia, zamestnanie, ktoré kandidát vykonáva
v čase podania kandidátnej listiny, adresu trvalého pobytu a vlastnoručný podpis kandidáta.
Podľa odseku 7 tohto ustanovenia ku kandidátnej listine nezávislého kandidáta musí
byť pripojené vlastnoručne podpísané vyhlásenie kandidáta, že súhlasí so svojou
kandidatúrou, nekandiduje na inej kandidátnej listine a nemá prekážky práva byť volený.
Podľa odseku 10 tohto ustanovenia zapisovateľ miestnej volebnej komisie zisťuje, či
predložené kandidátne listiny obsahujú náležitosti podľa odsekov 3 a 6 a i sú k nim
pripojené písomnosti podľa odsekov 4, 7 a 8. Ak to tak nie je, zapisovateľ vyzve
splnomocnenca politickej strany alebo koalície, alebo nezávislého kandidáta, aby v ním
určenej primeranej lehote kandidátnu listinu upravil alebo doplnil.
Podľa § 177 ods. 1 zákona o voľbách miestna volebná komisia predložené
kandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta,
a) ktorý má prekážku práva byť volený podľa § 6,
b) ktorý nespĺňa podmienku uvedenú v § 165,
c) ktorý ku kandidátnej listine nepripojil vyhlásenie podľa § 176 ods. 4 písm. a) alebo
ods. 7...
Podľa § 177 ods. 2 prvej a druhej vety zákona o voľbách miestna volebná komisia
zaregistruje kandidátov najneskôr 45 dní predo dňom konania volieb a registráciu
kandidátov vyznačí na kandidátnej listine. Registrácia kandidátov je podmienkou vytlačenia
hlasovacích lístkov. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia o zaregistrovaní kandidátov alebo
nezaregistrovaní kandidátov vyhotoví miestna volebná komisia bezodkladne rozhodnutie,
ktoré podpíše jej predseda, a vyzve politické strany, koalície a nezávislých kandidátov, aby
si rozhodnutie prevzali do 24 hodín. Podľa odseku 4 tohto ustanovenia proti rozhodnutiu
miestnej volebnej komisie o nezaregistrovaní kandidáta môže dotknutá politická strana
alebo koalícia a dotknutý nezávislý kandidát podať návrh na vydanie rozhodnutia
o zaregistrovaní kandidáta na správny súd.
D. Závery
Prekážky volebného práva možno definovať ako ústavou či volebnými zákonmi
ustanovené podmienky výkonu volebného práva, ktorých nesplnenie neumožňuje fyzickým
osobám, ktorým inak volebné právo patrí, jeho reálny výkon, a to až dovtedy, kým táto
prekážka trvá (Orosz, L. a kol. Volebné právo. Košice : UPJŠ, 2015. s. 45). Cieľom právnej
úpravy, ktorá pre všetky druhy volieb zaviedla prekážku výkonu pasívneho volebného práva
z dôvodu právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin, bolo zabezpečiť verejný záujem
na tom, aby sa o volené funkcie uchádzali iba osoby, ktorých bezúhonnosť je
nespochybniteľná. Vylučujúcou podmienkou v danom prípade je iba zahladenie odsúdenia,
ktorého právny dôsledkom je zákonná fikcia neodsúdenia.
V podmienkach Slovenskej republiky je registrácia kandidátov do orgánov
samosprávy obcí zákonom o voľbách zverená miestnej, resp. mestskej volebnej komisii ako
nezávislému volebnému orgánu. Proces registrácie kandidátnych listín spočíva v podstate
len vo formálnom overovaní, či kandidát na volenú funkciu včas predložil zákonom
o voľbách predpokladané náležitosti. Výsledkom procesu registrácie je kladné, resp.
záporné rozhodnutie miestnej volebnej komisie, ktoré má významné konštitutívne účinky
pre ďalší priebeh volieb. Vzhľadom na tieto mimoriadne závažné právne účinky rozhodnutí
o registrácii kandidáta, resp. jeho nezaregistrovaní, na základe ktorých sa konkrétna fyzická
osoba buď stane oficiálnym kandidátom v nadchádzajúcich komunálnych voľbách alebo
stratí možnosť uchádzať sa o volenú funkciu, zákon o voľbách priznáva nezaregistrovanému
kandidátovi na ochranu jeho práv oprávnenie podať na príslušný všeobecný súd žalobu
v zmysle § 303 a nasl. Správneho súdneho poriadku, ktorou sa bude domáhať vydania
rozhodnutia o svojom zaregistrovaní pre voľby do konkrétneho orgánu samosprávy obce.
Naopak, proti kladnému rozhodnutiu miestnej volebnej komisie o registrácii kandidáta
zákon o voľbách žiadny opravný prostriedok nepripúšťa a také rozhodnutie nepodlieha ani
súdnemu prieskumu.
Z uvedeného vyplýva, že miestna volebná komisia svojimi rozhodnutiami
o ne/registrácii v rámci prípravnej fázy volieb môže významne zasiahnuť do pasívneho
volebného práva jednotlivých kandidátov vo voľbách do orgánov samosprávy obcí. Napriek
tejto nenahraditeľnej rozhodovacej právomoci neposkytuje zákon o voľbách miestnej
volebnej komisii akúkoľvek možnosť overiť materiálne slnenie podmienok
predpokladaných zákonom o voľbách. Ak zapisovateľ miestnej volebnej komisie po
formálnej stránke skontroluje kandidátmi predložené dokumenty a zistí, že kandidátna
listina obsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti, miestna volebná komisia
najneskôr 45 dní predo dňom konania volieb rozhodne o registrácii kandidáta pozitívne.
Ústavný súd na základe predložených listín a vlastných zistení konštatuje, že tvrdenia
sťažovateľa o existencii prekážky práva byť volený spočívajúcej v právoplatnom odsúdení
odporcu 2 za úmyselný trestný čin, ktoré (odsúdenie) nebolo v čase registrácie tohto
kandidáta na funkciu starostu zahladené, boli nespochybniteľným spôsobom preukázané.
Odporca 2 ako nezávislý kandidát predložil miestnej volebnej komisii svoju kandidátnu
listinu spolu s nepravdivým vyhlásením, že nemá prekážky práva byť volený, hoci
v relevantnom čase bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a jeho odsúdenie
nebolo zahladené, čo vyplynulo jednak z odpovede generálnej prokuratúry, ako aj
z uznesenia okresného súdu sp. zn. 6 Nt 194/2018 z 20. novembra 2018, ktorým rozhodoval
o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti uloženého rozsudkom
tohto súdu sp. zn. 2 T 32/2018 z 26. apríla 2018 a určení skúšobnej doby v trvaní jedného
roka.
Na základe uvedených skutkových okolností ústavný súd konštatuje, že odporca 2
nespĺňal všetky podmienky výkonu volebného práva, teda nebol nositeľom pasívneho
volebného práva v čase registrácie jeho kandidátnej listiny, a preto nemal byť
zaregistrovaný ako kandidát na primátora mesta Nemšová a zúčastniť sa komunálnych
volieb.
Ústavný súd zastáva názor, že závažné porušenie zákona o voľbách v jeho prípravnej
fáze spočívajúce v nezákonnej registrácii kandidáta na funkciu primátora je závažným
porušením zákona o voľbách spôsobilým podstatným spôsobom ovplyvniť slobodnú súťaž
politických síl, ako aj samotný volebný výsledok.
Ústavný súd v tejto súvislosti nemôže akceptovať argumentáciu oboch odporcov, že
kto vo voľbách primátora chcel voliť sťažovateľa, mohol tak urobiť bez ohľadu na to, či
kandidoval aj odporca 2, teda postavenie všetkých kandidátov bolo rovnaké. Podľa názoru
ústavného súdu je naopak vysoko pravdepodobné, že tí voliči, ktorí na hlasovacom lístku
označili za primátora odporcu 2, by sa v prípade jeho vylúčenia z volebnej súťaže rozhodli
pre iného zo zostávajúcich štyroch kandidátov na primátora mesta, prípadne by časť voličov
neodovzdala hlas žiadnemu kandidátovi, čo by ovplyvnilo samotný volebný výsledok
(v prospech i v neprospech sťažovateľa). Pokiaľ odporcovia namietajú, že sťažovateľ ako
doterajší primátor mesta vedel o existencii prekážky práva byť volený na strane odporcu 2
už v júni 2018, túto neoznámil a jeho postup bol iba kalkulovaním s volebným výsledkom,
ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nebol členom miestnej volebnej komisie, nemohol
predpokladať, že odporca 2 predloží nepravdivé vyhlásenie o splnení podmienok pre účasť
vo voľbách, a v zmysle platného zákona o voľbách nemal k dispozícii žiaden opravný
prostriedok, ktorým by kladné rozhodnutie miestnej volebnej komisie zvrátil, prípadne
zmenil.
Pokiaľ odporca 2 namieta, že jemu uložený trest zákazu činnosti bol vykonaný
8. novembra 2018 (uvedenú skutočnosť nijako nepreukázal), teda 2 dni pred konaním
komunálnych volieb, čím splnil všetky podmienky vyplývajúce z § 6 zákona o voľbách
ku dňu konania volieb, ústavný súd konštatuje, že zo zákona o voľbách tým, že vyžaduje
predloženie vyhlásenia o neexistencii prekážok práva byť volený v čase predkladania
kandidátnej listiny, vyplýva, že vyžaduje splnenie všetkých podmienok výkonu volebného
práva pre účasť vo voľbách už v čase registrácie. Ako jedinú podmienku volebného práva
(nie podmienku výkonu volebného práva), ktorú zákon o voľbách umožňuje splniť
najneskôr v deň konania volieb, je dosiahnutie stanovenej vekovej hranice.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd po starostlivom zvážení okolností
daného prípadu dospel k záveru, že voľby primátora mesta konané 10. novembra 2018
prebehli nezákonným a neústavným spôsobom.
Zistené závažné hrubé porušenie zákona o voľbách priamo ovplyvňujúce výsledok
volieb znamená zároveň aj neústavnosť týchto volieb spočívajúcu v zásahu do základného
práva občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných slobodnou voľbou svojich
zástupcov, do princípu rovnosti a priamosti volebného práva a do základného práva
občanov na prístup k voleným funkciám za rovnakých podmienok, ktoré sú garantované
čl. 30 ods. 1, 3 a 4 ústavy, a oprávňuje ústavný súd uplatniť svoju právomoc podľa čl. 129
ods. 2 ústavy a § 63 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd nemal pochybnosti o tom, či vzhľadom na rozdiel dosiahnutého
volebného výsledku u odporcu 1 a sťažovateľa (2 hlasy) zistená volebná vada spočívajúca
v nezákonnej registrácii odporcu 2 ako kandidáta na primátora mesta Nemšová, ktorý
dosiahol vo voľbách primátora volebný výsledok 152 hlasov, je právne dostatočná na
vyhlásenie volieb primátora mesta za neplatné.
Vzhľadom na predchádzajúcu argumentáciu, keď ústavný súd zistil závažné
pochybenie už v prípravnej fáze volebného procesu, nepovažoval za potrebné zaoberať sa
osobitne námietkou sťažovateľa o nesprávnom posúdení platnosti jedného hlasovacieho
lístka ani s tým spojeným návrhom na prepočítanie hlasov vo voľbách primátora, pretože
táto skutočnosť už nebola spôsobilá podstatnejším spôsobom ovplyvniť výrok tohto
rozhodnutia. Totožná argumentácia platí aj vo vzťahu k námietke odporcu 1 o manipulácii
s volebnou urnou po voľbách.
Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností ústavný súd o sťažnosti sťažovateľa
vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti označených volieb rozhodol podľa § 63
ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde tak, že ich vyhlásil za neplatné (bod 1 výroku tohto
rozhodnutia).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Vzhľadom na okolnosť, že
odporca 2 svojím konaním zavinil, že voľby primátora mesta Nemšová boli vyhlásené za
neplatné, ústavný súd uplatnil svoju právomoc a rozhodol o priznaní trov sťažovateľovi. Pri
výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z príslušných
ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov.
Právny zástupca sťažovateľa si uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej sume
390,51 € s DPH za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava
zastúpenia sťažovateľa, písomné podanie sťažnosti), teda za každý úkon právnej služby
odmenu vo výške 153,50 € spolu s paušálnou náhradou 9,21 €. Ústavný súd priznal
sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia v požadovanej sume 390,51 € s DPH, keďže
právny zástupca je platcom DPH (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).
Priznanú úhradu trov konania je odporca 2 povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného
sporového poriadku) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. januára 2019