Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 42/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. januára 2019 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,

Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana Ľalíka,

Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa

Tkáčika prerokoval prijatú sťažnosť ,

zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Opetom, LL.M., Hroznová 2318, Trenčín, podľa

, za účasti

, a , pre neústavnosť

a nezákonnosť volieb primátora mesta Nemšová konaných 10. novembra 2018 a takto

rozhodol:

1. Voľby primátora mesta Nemšová konané 10. novembra 2018 v y h l a s u j e za

neplatné.

2. j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 390,51 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiatjeden centov) na účet

advokáta JUDr. Andreja Opeta, LL.M., Hroznová 2318, Trenčín, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. novembra

2018 podľa (ďalej len „“) doručená

volebná sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. Andrejom Opetom, LL.M., za účasti (ďalej len „odporca 1“)

a (ďalej len „odporca 2“), pre nezákonnosť a neústavnosť volieb

primátora mesta Nemšová (ďalej len „voľby primátora“) konaných 10. novembra 2018.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že kandidoval na funkciu primátora mesta Nemšová

vo voľbách do orgánov samosprávy obce za politickú stranu Slovenská národná strana.

, proti ktorému táto sťažnosť smeruje, tiež kandidoval na funkciu

primátora mesta Nemšová ako nezávislý kandidát a podľa výsledku volieb bol zvolený za

primátora. Druhým odporcom, proti ktorému táto sťažnosť smeruje, je ,

ktorý podľa názoru sťažovateľa nemal právo kandidovať vo voľbách primátora.

Z vyhlásených výsledkov volieb vyplýva, že sťažovateľ získal v meste Nemšová

1 141 platných hlasov z celkového počtu odovzdaných platných hlasov voličov 2 835, teda

40,24 %. Zo zápisnice mestskej volebnej komisie vyplýva, že najviac hlasov, a to 1 143

hlasov, teda 40,31 %, získal kandidát . Rozdiel vo volebnom výsledku

medzi uvedenými kandidátmi na primátora tak predstavuje len 2 hlasy. Sťažoval

skonštatoval, že je aktívne legitimovaný na podanie tejto sťažnosti, keďže získal najmenej

10 % hlasov voličov.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že v meste Nemšová boli pre voľby do orgánov

samosprávy obcí vytvorené 4 volebné obvody a 6 volebných okrskov. Sťažovateľ napáda

voľby primátora na celom území mesta Nemšová, teda vo všetkých volebných obvodoch.

Z dôvodu právnej istoty sťažovateľ uviedol, že ak v zmysle

Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o voľbách“) sa pre účely voľby primátora

vytvára jeden jednomandátový volebný obvod, sťažovateľ napáda voľby primátora v celom

tomto obvode.

Sťažovateľ poukázal na § 6 zákona o voľbách upravujúci prekážky práva byť volený,

medzi ktoré patrí:

a) výkon trestu odňatia slobody,

b) právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené,

c) pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.

V danej súvislosti sťažovateľ uviedol, že sa dozvedel, že rozsudkom Okresného súdu

Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 26. apríla 2018, ktorý predložil,

bola podľa schválená dohoda o vine a treste uzatvorená

medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Trenčín a obvineným, jedným z kandidátov na

primátora mesta Nemšová, . Podľa tejto dohody o vine a treste

odporca 2 uznal vinu a bol odsúdený na peňažný trest vo výške 1 000 eur, pre prípad, že by

výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd mu ustanovil náhradný trest odňatia

slobody v trvaní troch mesiacov a zároveň mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá každého druhu na dobu jedného roka. Rozsudok okresného súdu sp. zn.

nadobudol právoplatnosť 26. apríla 2018. Kandidát na primátora mesta Nemšová – odporca

2 bol teda právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.

Podľa ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v

písm. b) až l), k zahladeniu dochádza ich vykonaním. Odporcovi 2 bol uložený peňažný

trest vo výške 1 000 € [podľa ], o zaplatení ktorého

sťažovateľ nemá vedomosť, a tiež mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá každého druhu [podľa ] na dobu jedného roku, teda

do 26. apríla 2019, teda k jeho vykonaniu nedošlo, a preto nemohlo dôjsť ani k zahladeniu

odsúdenia. Napriek uvedenej skutočnosti odporca 2 ku kandidátnej listine priložil

vyhlásenie, že súhlasí so svojou kandidatúrou pre voľby primátora, nekandiduje na inej

kandidátnej listine a nemá prekážky práva byť volený. Mestská volebná komisia

v Nemšovej na základe predložených dokumentov vydala rozhodnutie č. 825-5/3/2018

z 18. septembra 2018, ktorým registrovala odporcu 2 pre voľby primátora s odôvodnením,

že po preskúmaní kandidátnej listiny odporcu 2 zistila, že táto je v súlade s volebným

zákonom. Z uvedeného podľa názoru sťažovateľa vyplýva, že odporca 2 uviedol pri

predložení kandidátnej listiny nepravdivé tvrdenia, a teda existovali a existujú prekážky

jeho pasívneho volebného práva.

Sťažovateľ zastáva názor, že popísané porušenie zákona o voľbách dosahuje takú

intenzitu, ktorá má za následok nezákonnosť volieb primátora.

Sťažovateľ zdôraznil, že odporca 2 získal vo voľbách primátora 152 hlasov.

Z výsledkov volieb vyplýva, že rozdiel medzi zvoleným primátorom – odporcom 1

a sťažovateľom bol iba 2 hlasy. Podľa názoru sťažovateľa je nepochybné, že v prípade

nekandidovania odporcu 2 by mohli byť výsledky volieb primátora zásadne odlišné, pretože

voliči, ktorí odovzdali svoj hlas odporcovi 2, mohli voliť ktoréhokoľvek iného kandidáta na

primátora. Sťažovateľ teda jednoznačne namieta a napáda nielen nezákonnosť

a neústavnosť volieb, ale i samotný volebný výsledok, ktorý by bol v prípade dodržania

zákona o voľbách zásadne odlišný.

Podľa sťažovateľa uvedeným porušením zákona o voľbách bola ovplyvnená

slobodná súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, a preto je úlohou ústavného

súdu dbať na to, aby v dôsledku nedodržania zákonnosti v rámci predvolebného zápasu

nedošlo k diskriminácii niektorého z politických subjektov zúčastnených na voľbách, jeho

uprednostneniu pred inými či nedodržaniu princípu rovnosti šancí v politickej súťaži

predovšetkým vo voľbách, t. j. aby vo voľbách nedošlo v dôsledku nezákonnosti

k obmedzeniu slobodnej súťaže politických síl v takej miere, ktorá by mala dopad (vplyv)

na samotný výsledok volieb (t. j. v miere, pri ktorej by výsledok volieb už nezodpovedal

odrazu skutočnej vôle obyvateľov daného volebného obvodu).

Sťažovateľ je toho názoru, že uvedené skutočnosti nasvedčujú nezákonnosti volieb

primátora a táto nezákonnosť je v príčinnej súvislosti s takým porušením práv, ktoré je

v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov. Sťažovateľ je toho

názoru, že celkom jednoznačne bol porušený

- § 6 zákona o voľbách, keď kandidoval a zúčastnil sa volieb ako kandidát osoba,

u ktorej je daná prekážka byť volený, a to odporca 2;

- § 177 ods. 1 zákona o voľbách, a to v dôsledku zaregistrovania kandidáta, ktorý

nespĺňa podmienky pre registráciu v dôsledku prekážky práva byť volený;

- ;

- .

Vo vzťahu k sčítavaniu hlasov sťažovateľ namietal, že v okrskovej komisii

volebného okrsku č. 2 došlo pri vyhodnocovaní platných hlasovacích lístkov k nesprávnemu

vyhodnoteniu platnosti jedného hlasovacieho lístka, na ktorom volič zakrúžkoval

sťažovateľa ako kandidáta tak, že zakrúžkovanie presiahlo v spodnej časti na meno v poradí

ďalšieho kandidáta. Fotka tohto hlasovacieho lístka bola zverejnená na sociálnej sieti

Facebook, čo je samo osebe zarážajúce. Tento hlasovací lístok je súčasťou volebnej

dokumentácie. Sťažovateľ sa domnieva, že napriek tomu, že rozhodnutie okrskovej

volebnej komisie o platnosti či neplatnosti hlasovacieho lístka a obálky je konečné, pretože

proti jej rozhodnutiu nie je možné podať riadny opravný prostriedok, takéto rozhodnutie

nemôže byť svojvoľné. Sťažovateľ namieta posúdenie neplatnosti predmetného

hlasovacieho lístka, a tým i sčítanie hlasov majúce vplyv na volebný výsledok, a to najmä

s poukazom na veľmi tesný rozdiel v počte hlasov medzi sťažovateľom a zvoleným

kandidátom na primátora mesta Nemšová. Sťažovateľ zastáva názor, že uvedený hlasovací

lístok mal byť vyhodnotený ako platný. Sťažovateľ uvádza, že nie je vylúčené, že

k nesprávnemu posúdeniu platnosti hlasovacích lístkov alebo nesprávnemu sčítaniu

hlasovacích lístkov mohlo dôjsť aj v iných prípadoch, a teda najmä s poukazom na tesný

rozdiel v získaných hlasoch medzi sťažovateľom a odporcom 1, a preto je podľa

sťažovateľa na mieste posúdenie platnosti/neplatnosti hlasovacích lístkov a prepočítanie

hlasov pre voľby primátora. Sťažovateľ si týmto dovoľuje požiadať o prepočítanie všetkých

hlasov pre voľby primátora a o opätovné posúdenie platnosti/neplatnosti hlasovacích

lístkov.

Sťažovateľ je toho názoru, že uvedeným postupom pri voľbách bol porušený

- § 184 ods. 1 zákona o voľbách,

- a 4 ,

- .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prijal sťažnosť

na ďalšie konanie a nálezom takto rozhodol:

„Voľby primátora mesta Nemšová konané dňa 10.11.2018 vyhlasuje za neplatné.“

Alternatívne sťažovateľ navrhol, aby v prípade, ak ústavný súd nevyhlási voľby za

neplatné a vykonaným dokazovaním zistí, že riadne zvoleným primátorom mesta Nemšová

je sťažovateľ, nálezom takto rozhodol:

„Zrušuje rozhodnutie mestskej volebnej komisie mesta Nemšová zapísané v zápisnici

mestskej volebnej komisie o výsledku volieb primátora mesta Nemšová konaných dňa

10.11.2018 v časti, v ktorej je za zvoleného primátora mesta Nemšová uvedený

, dátum narodenia: , adresa trvalého pobytu:

, občan SR a za riadne zvoleného primátora mesta Nemšová vyhlasuje

, dátum narodenia: , adresa trvalého pobytu:

, občan SR.“

V podaní doručenom ústavnému súdu 26. novembra 2018 sťažovateľ uviedol, že

dopĺňa svoju sťažnosť, a to tak, že si uplatňuje náhradu trov konania v sume 390,51 €

s DPH a v súvislosti s tvrdením, že odsúdenie odporcu 2 nebolo ku dňu konania volieb

zahladené, navrhuje, aby si ústavný súd vyžiadal výpis z registra trestov a tiež odpis

z registra trestov odporcu 2 a tiež si vyžiadal spis vedený okresným súdom pod sp. zn.

.

Uznesením č. k. -22 z 5. decembra 2018 prijal ústavný súd sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie.

Ústavný súd vyzval odporcov, aby sa vyjadrili k sťažnosti sťažovateľa. Odporca 2

vo svojom vyjadrení uviedol:

„1. Je pravda, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 26.4.

2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.4.2018 súd schválil dohodu o vine a treste a za

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky mi uložil peňažný trest vo výške 1000,- EUR,

pre prípad že by výkon tohto trestu bol úmyselne zmarený mi bol uložený náhradný trest

odňatia slobody v trvaní tri mesiace a súčasne mi uložil trest zákaz činnosti viesť motorové

vozidlo každého druhu na dobu jeden rok. Tento trest mi bol uložený za skutok, že som dňa

8.11. 2017 viedol svoje osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu.

2. Keďže som uložený peňažný trest riadne a včas uhradil a podľa ust. § 61 ods. 8

sa do doby výkonu trestu zákazu činnosti započítava doba, počas ktorej

bolo páchateľovi pred právoplatnosťou rozsudku odňaté oprávnenie na činnosť, ktorá je

predmetom zákazu, je zrejmé, že trest zákazu činnosti bol vykonaný dňa 8.11.2018. Pretože

podľa ust. k zahladeniu trestu zákazu činnosti dochádza jeho

vykonaním, t.j. 8.11.2018, čo bolo pred konaním volieb do orgánov samosprávy obcí, ktoré

boli vyhlásené a konali sa dňa 10.11.2018, mám za to, že ku dňu konania volieb

neexistovala prekážka práva byť volený podľa ust.

o podmienkach výkonu volebného práva.

3. Skutočnosť, že mi bol Okresným súdom v Trenčíne uložený vyššie uvedený trest

bola dňa 18.6.2018 zo strany Okresného súdu Trenčín spolu s rovnopisom rozsudku

písomne oznámená Mestu Nemšová. Následne dňa 20.6.2018 na Miestnom zastupiteľstve

Nemšovej primátor mesta túto skutočnosť oznámil zastupiteľstvu s tým,

že mi v zmysle zanikol mandát poslanca a súčasne požiadal

o zloženie sľubu poslanca, čo sa aj uskutočnilo. Preto nerozumiem, že

dnes sťažovateľ namieta skutočnosť, že som kandidoval na miesto primátora, keď najneskôr

odo dňa 20.6.2018 vedel, že mi bol súdom uložený trest a mal sa možnosť oboznámiť

s obsahom samotného rozsudku a prečo ako štatutárny zástupca obce nezakročil, keď ma

miestna volebná komisia zaregistrovala ako kandidáta do volieb na funkciu primátora.

4. Nestotožňujem sa s domnienkou sťažovateľa uvedenou v článku II. časť A bod 11,

pretože každý volič ktorý chcel voliť sťažovateľa mal možnosť napriek mojej účasti

vo voľbách voliť sťažovateľa ako iných kandidátov. Podmienky pre všetkých kandidátov

vo voľbách do orgánov samosprávy boli úplne rovnaké.

5. Volieb do orgánov samosprávy som sa zúčastnil v dobrej viere s tým, že ku dňu ich

konania bude moje odsúdenie zo zákona zahladené.

6. V prípade ak Ústavný súd SR prijme stanovisko, že ma miestna volebná komisia

mala ako kandidáta podľa ust. nezaregistrovať, mám

za to, že toto porušenia volebného práva nedosahovalo intenzitu majúci za následok

nezákonnosť volieb.

7. Nestotožňujem sa ani argumentáciou sťažovateľa uvedenou v článku II. časť A bod

12. Sťažovateľ argumentuje účelovými tvrdeniami, nespochybniteľná je však skutočnosť, že

kto chcel voliť sťažovateľa mohol ho voliť napriek tomu, že sa volieb zúčastnil aj iný

kandidát s prekážkou práva byť volený.

8. K argumentácii sťažovateľa uvádzanej v článku II. časť A bod 13 uvádzam, že

sťažovateľ poukazuje na to, že účasťou mojej osoby na voľbách bola ovplyvnená slobodná

súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, najmä, keď samotný sťažovateľ o tejto

skutočnosti vedel najneskôr odo dňa 20.6. 2018. V tejto súvislosti si dnes kladiem otázku, či

toto konanie sťažovateľa nebolo od samého začiatku účelové, pričom ja som mal len

v prípade jeho neúspechu vo voľbách len poslúžiť ako dôvod na podanie sťažnosti.

Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky

odmietol alebo zamietol volebnú sťažnosť v celom rozsahu.“

Odporca 1 vo vyjadrení k sťažnosti v jeho relevantnej časti uviedol:

«3. Súhlasím s názorom sťažovateľa uvedeným v článku I. bod. 3, podľa ktorého

kandidát nemal kandidovať vo voľbách primátora, avšak doplňujem,

že to len v tom prípade, ak tento kandidát v čase predloženia svojej kandidátnej listiny

doložil vyhlásenie podľa v platnom znení, ktoré

nekorešpondovalo so skutočnosťou.

4. Stotožňujem sa s argumentmi sťažovateľa uvedenými v článku II. časť A body 1. až

10. pričom ale uvádzam, že sťažovateľ zrejme celkom úmyselne a vedome v článku II. časť A

bod 2. neuviedol kedy sa dozvedel skutočnosť popísanú v tomto bode. Pre posúdenie

opodstatnenosti a dôvodnosti ním podanej volebnej sťažnosti je otázka času kedy sa

dozvedel o prekážke práva byť volený kandidáta t.j. odporcu 2/

veľmi dôležitá, pretože po jej zodpovedaní bude možno posúdiť či sťažovateľ nekalkuloval

s tým, že napriek tomu, že o prekážke pasívneho práva odporcu vedel už v čase registrácie

kandidátov pre voľby primátora Nemšovej úmyselne neoznámil túto vedomosť miestnej

volebnej komisii, ktorá podľa v platnom znení

preskúmava predložené kandidátne listiny a má dokonca právo nezaregistrovať kandidáta

aj v prípade ak takýto kandidát má prekážku práva byť volený a ponechal si túto vedomosť

až na čas po voľbách pre prípad ak by nebol vo voľbách úspešný.

5. Nestotožňujem sa s domnienkou sťažovateľa uvedenou v článku II. časť A bod 11.,

pretože každý volič, ktorý chcel voliť sťažovateľa mal možnosť napriek účasti odporcu 2/

vo voľbách voliť sťažovateľa a rovnako to platí aj pre voličov ktorí chceli voliť mňa t.j.

odporcu 1/. Podmienky či pre sťažovateľa alebo odporcu 1/ boli teda rovnaké napriek už

spomenutej vade, a preto považujem tvrdenie sťažovateľa o tom, že porušenia volebného

práva nedosahovalo intenzitu majúcu za následok nezákonnosť volieb.

6. Nestotožňujem sa ani argumentáciou sťažovateľa uvedenou v článku II. časť A bod

12. Sťažovateľ argumentuje hypotézami a nie faktami, nespochybniteľné je však stále to, že

kto chcel voliť sťažovateľa mohol ho voliť napriek tomu, že sa volieb zúčastnil aj iný

kandidát s prekážkou práva byť volený.

7. K argumentácii sťažovateľa uvádzanej v článku II. časť A bod 13 uvádzam, že

sťažovateľ poukazuje na to, že účasťou neoprávneného kandidáta (odporcu 2/) na voľbách

bola ovplyvnená slobodná súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, avšak

sťažovateľ svojou nečinnosťou po tom ako zistil, že kandiduje aj neoprávnený kandidát

výraznou mierou prispel k ovplyvneniu slobodnej súťaže politických síl v demokratickej

spoločnosti.

Sťažovateľ ako jediný z ostatných kandidátov (vyjmúc samotného odporcu 2/)

nespochybniteľné vedel o tom, že odporca 2/ má prekážku práva byť volený už v čase

podávania kandidátnych listín. Samotný dôkaz o tom predložil Ústavnému SR samotný

sťažovateľ, keď ako súčasť volebnej sťažnosti predložil aj dôkaz uvedený v II. časť A bod 7

a to konkrétne „Rozsudok Okresného súdu Trenčín č. zo dňa 26.04.2018 +

sprievodný list z Okresného súdu Trenčín“. Z tohto dôkazu vyplýva, že dňa 18.06.2018

Mestský úrad v Nemšovej prevzal a riadne zaevidoval spomenutý rozsudok spolu

so sprievodným listom z ktorého vyplýva, že súd oboznamuje Mesto Nemšová s prekážkou

mandátu poslanca - odporcu 2/, pričom táto prekážka je totožná s prekážkou práva byť

volený či už za poslanca alebo za starostu - primátora v nadchádzajúcich komunálnych

voľbách ktoré sa mali uskutočniť 10.11.2018. Sťažovateľ nepretržite v roku 2018 vykonával

a vykonáva funkciu primátora mesta Nemšová z čoho jasne vyplýva, že s predmetnou

zásielkou oboznámený bol. Preukazuje to aj zápisnica z 37. zasadnutia Mestského

zastupiteľstva v Nemšovej, konaného dňa 20.06.2018 (teda druhý deň po prevzatí

predmetného oznámenia a rozsudku Okresného súdu Trenčín), v ktorom hneď v úvodnom

bode 1.1. sťažovateľ ako primátor mesta oznámil poslancom, že odporcovi 2/ zanikol

mandát poslanca. Z uvedeného vyplýva, že minimálne od 20.06.2018 sťažovateľ vedel

o prekážke práva byť volený u odporcu 2/.

Zostáva teda nezodpovedané, prečo sťažovateľ, a to aj v pozícii primátora mesta

nevykonal žiadne úkony pred samotnými voľbami, ktorými by inicioval vylúčenie z politickej

súťaže kandidáta, ktorý nespĺňal podmienky na právo byť volený. Nie je teda vylúčené, že

sťažovateľ využil resp. zneužil informáciu o prekážke práva odporcu 2/ byť volený na čas po

voľbách pre prípad, že by on sám voľby nevyhral spoliehajúc sa na to, že čím viac

kandidátov na primátora sa zúčastní volieb, tým viac sa roztrieštia hlasy voličov, ktorí

požadovali zmenu na primátorskom poste, a v prípade ak by neuspel dožadoval by sa

vyhlásenia nových volieb. Takéto správanie sa dá charakterizovať ako hrubo nečestné

konanie resp. nekonanie v politickom boji, čo môže spôsobovať oslabovanie demokratických

princípov (čestnosť, rovnosť podmienok) pri voľbách v rámci realizácie zastupiteľskej

demokracie. Mám za to, že tak ako v súkromnom práve, kde zneužitie práva nepožíva

právnu ochranu rovnako tomu má byť aj vo verejnom práve a ten kto zneužíva právo pre

svoje osobné ciele nemôže sa domáhať toho, aby mu bola súdom poskytnutá ochrana jeho

práv, keď sám mohol ešte pred samotnými voľbami iniciovať úkony ktorými by mohlo dôjsť

k zamedzeniu práva byť volený kandidátovi, ktorý nespĺňal podmienky pasívneho volebného

práva. Uvedené potvrdil aj Ústavný súd keď konštatoval, že prípadné vyhlásenie volieb za

neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona

o voľbách vytvára možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami ()

Dôkaz: zápisnica zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva Nemšová zo dňa 20.06.

2018

8. V článku II. časť B bod 1. sťažovateľ uvádza svoj ničím nepodložený subjektívny

názor podľa ktorého došlo vo volebnom okrsku č. 2 k nesprávnemu vyhodnoteniu platnosti

hlasovacieho lístka. Dávam do pozornosti, že ani jeden z členov tejto okrskovej komisie

neodmietol zápisnicu podpísať a ani neuviedol do zápisnice spornosť posúdenia

predmetného hlasovacieho lístka ako neplatného. Tu takisto je potrebné uviesť, že členom

komisie bol aj zástupca Slovenskej národnej strany za ktorú kandidoval na post primátora

aj sťažovateľ. Údajné nesprávne vyhodnotenie platnosti hlasovacieho lístka je teda

vyslovene účelové a subjektívne tvrdenie sťažovateľa.

Pokiaľ sťažovateľ ďalej uvádza, že v prípade jedného hlasovacieho lístka volič

zakrúžkoval sťažovateľa ako kandidáta tak, že zakrúžkovanie presiahlo v spodnej časti na

meno v poradí ďalšieho kandidáta, je takéto tvrdenie sťažovateľa opäť len a len jeho

subjektívne hodnotenie a to ešte s prvkami zavádzania súdu, nakoľko podľa mojich

vedomostí na tomto hlasovacom lístku boli jedným krúžkom zakrúžkované čísla 1. a 2., ktoré

patrili v prípade čísla 1. sťažovateľovi a v prípade č. 2 odporcovi 2/. Neviem teda, prečo si

myslí sťažovateľ, že volič takýmto zakrúžkovaním chcel voliť práve jeho a nie odporcu 2/. Je

to však aj tak právne irelevantné, nakoľko platný je len taký hlasovací lístok, na ktorom bolo

zakrúžkované číslo len jedného z kandidátov, čo v tomto prípade nebolo.

Súhlasím s názorom sťažovateľa, že je zarážajúce ak bol hlasovací lístok zverejnený

na facebooku ale je otázne či tomu skutočne bolo tak alebo sťažovateľ získal fotku

hlasovacieho lístka od niektorého z členov okrskovej komisie alebo od zapisovateľky

okrskovej volebnej komisie.

9. V článku II. časť B bod 4. sťažovateľ uvádza, že má zato, že uvedený hlasovací

lístok mal byť vyhodnotený ako platný. Ja uvádzam, že uvedený hlasovací lístok

jednomyseľne určili za neplatný všetci členovia okrskovej volebnej komisie, vrátane

zástupcu Slovenskej národnej strany, za ktorú kandidoval sťažovateľ.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že nie je vylúčené , že k nesprávnemu posúdeniu platnosti

hlasovacích lístkov alebo nesprávnemu sčítaniu hlasovacích lístkov mohlo dôjsť aj iných

prípadoch, a teda najmä s poukazom na tesný rozdiel vo výsledku hlasovania je namieste

posúdenie platnosti resp. neplatnosti hlasovacích lístkov a tiež i prepočítanie hlasov pre

voľby primátora Nemšovej. Sťažovateľ sa snaží fabuláciami presvedčiť súd o možných

chybách pri posudzovaní a sčítavaní hlasov. Rovnako podotýkam, že argumentáciou

sťažovateľa „že nie je vylúčené , že k nesprávnemu posúdeniu platnosti hlasovacích lístkov

alebo nesprávnemu sčítaniu hlasovacích lístkov mohlo dôjsť aj v iných prípadoch“

sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by túto svoju hypotézu preukázal. V konaní

o volebnej sťažnosti nesie dôkazné bremeno sťažovateľ (). Sťažovateľ namietol

jeden hlasovací lístok, ale aj tento keby bol hypoteticky uznaný za hlas voliča v prospech

sťažovateľa, výsledok volieb by to neovplyvnilo, pretože by som stále bol víťazom volieb

hoci len o jeden hlas. Sťažovateľ relevantným spôsobom nespochybnil okrem jedného

hlasovacieho lístka žiaden iný a rovnako relevantným spôsobom nespochybnil ani sčítanie

hlasov.

O zvolení primátora rozhodli voliči vo voľbách, o legitimite ktorých nemožno mať

pochybnosti len vzhľadom na tesný volebný výsledok. Taktiež dávam do pozornosti, že počas

volieb v Nemšovej dohliadalo na priebeh volieb v šiestich okrskových komisiách a v jednej

miestnej volebnej komisii celkovo 35 členov jednotlivých volebných komisií a všetci z nich

vrátane členov nominovaných Slovenskou národnou stranou podpísali zápisnice volebných

komisií, ktorých boli členmi bez námietok. Sťažovateľ sa domáha opätovného prepočítania

hlasov z dôvodu údajného nesprávneho posúdenia neplatnosti jedného hlasovacieho lístka

pričom oproti jeho subjektívnemu posúdeniu existuje 5 úplne opačných stanovísk a celkovo

35 jasných, zrozumiteľných a beznámietkových súhlasov so sčítaním hlasov. Mám za to, že

aj keď výsledok volieb bol tesný tak s ohľadom na beznámietkové súhlasné prejavy členov

volebných komisií so zápisnicami, ktoré podpísali, nie je dôvod spochybňovať činnosť

volebných komisií v meste Nemšová a správnosť sčítania hlasov.

Dôkaz: zápisnica mestskej volebnej komisie zápisnice okrskových volebných komisií

1 až 6

10. Zároveň si dovoľujem upriamiť pozornosť Ústavného súdu na skutočnosť, že

volebné urny, v ktorých sú po skončení volieb umiestnené hlasovacie lístky vrátane

neplatných hlasovacích lístkov neboli riadne zabezpečená proti prípadnej manipulácii

s nimi. Táto urna nebola zamknutá v trezore či uzamykateľnej skrini. Nachádzala sa po celý

čas až do dnešného dňa v jednej kancelárii Mestského úradu v Nemšovej, pričom existovalo

viacero kľúčov od tejto kancelárie a nevedelo sa kto tieto kľúče má reálne u seba. Až asi na

štvrtý deň po voľbách bola zámka na dverách kancelárie vymenená. Samotné urny nesú

znaky poškodenia. Jedna z pások je z časti odlepená, jedna páska je pretrhnutá a samotná

papierová urna je v jednom rohu roztrhnutá, prípadne urna je fakticky otvorená, aj keď je

zapáskovaná. Uvedené nasvedčuje, že s obsahom urny bolo po jej uložení na Mestskom

úrade za ktorého chod zodpovedá sťažovateľ, manipulované. Vyjadrujem obavu z toho, že

v prípade prepočítavania hlasov môže dôjsť k rozdielnemu výsledku nie z dôvodu

nesprávnej činnosti volebných komisií, ale z dôvodu manipulácie s riadne nezabezpečenými

volebnými lístkami po skončení volieb.

Dôkaz: výsluch svedka - zamestnanec MÚ Nemšová

- predseda miestnej volebnej komisie -

člen miestnej volebnej komisie fotografie č. 1 až 3 volebnej urny a jej umiestnenia na MÚ

Nemšová

Na záver uvádzam, že konanie sťažovateľa je v rozpore z morálkou, etikou a dobrými

mravmi a právnom štáte predsa nie je možné, aby bola poskytnutá právna ochrana tomu,

kto sám právo zneužil.

S poukazom na argumenty uvádzané v článku II. z ktorých vyplýva, že sťažovateľ ešte

pred samotným konaním volieb dňa 10.11. 2018 vedome nekonal vo veci prekážky práva byť

volený v prípade odporcu U, že nepreukázal nesprávne posúdenie platnosti ním uvádzaného

hlasovacieho lístka a taktiež neuniesol dôkazné bremeno v prípade ním tvrdeného

nesprávneho spočítania hlasovacích lístkov navrhujem, aby Ústavný súd SR odmietol

prípadne zamietol volebnú sťažnosť sťažovateľa v celom rozsahu.»

Sťažovateľ k uvedeným vyjadreniam odporcov zaujal stanovisko doručené

ústavnému súdu 14. decembra 2018, v ktorom uviedol:

«2. V bode 2. Vyjadrenia 1 uvádza, že trest zákazu činnosti bol vykonaný dňa

08.11.2018, a to s poukazom na v spojení s

, a teda uvádza, že ku dňu konania volieb neexistovala prekážka práva byť

volený podľa . K uvedenému sťažovateľ uvádza:

Sťažovateľovi nie sú zrejmé konkrétne skutočnosti týkajúce sa súdneho konania vedeného na

Okresnom súde Trenčín pod č.k. . Sťažovateľ vychádzal zo znenia Rozsudku

Okresného súdu Trenčín č. zo dňa 26.04.2018 a právnej úpravy tak ako to

popísal v čl. II. písm. A/ body 1. a nasl. volebnej sťažnosti. Vyslovil svoj názor vychádzajúci

z právnej úpravy a zistených skutočností tak ako popísal vo volebnej sťažnosti. Za účelom

preukázania kedy a či došlo k zahladeniu odsúdenia u sťažovateľ navrhol vykonať

dôkazy tak ako sú popísané vo volebnej sťažnosti, najmä v čl. II., písm. A/ bod 7. a tiež

v doplnení volebnej sťažnosti zo dňa 21.11.2018. Sťažovateľ uvádza, že svoje tvrdenia

vo Vyjadrení 1 ohľadom zahladenia nijakým spôsobom nepreukázal. S ohľadom na uvedené

je sťažovateľ toho názoru, že je nutné vykonať ním navrhnuté dôkazy za účelom riadneho

zistenia skutkového stavu. Je potrebné však uviesť, že Mestská volebná komisia v Nemšovej

(ďalej aj ako ,,MVK“) vydala dňa 18.09.2018 Rozhodnutie č. 825-5/3/2018, ktorým bol

registrovaný za kandidáta pre voľby primátora mesta Nemšová, a to i na podklade

Vyhlásenia zo dňa 03.09.2018, v ktorom vyhlásil, že nemá prekážky práva byť volený. Ak

by sme i pripustili, že tvrdenie o zahľadení odsúdenia ku dňu 08.11.2017 je pravdivé, čo

však sťažovateľ zatiaľ popiera, ako nepreukázané tvrdenie, v predmetom písomnom

vyhlásení uviedol nepravdivé informácie na základe ktorých bol zaregistrovaný na

kandidáta pre voľby primátora. Je evidentné, že v čase rozhodnutia Mestskej volebnej

komisie o zaregistrovaní za kandidáta pre voľby primátora mesta Nemšová u

existovali prekážky práva byť volený a teda nemal byť vôbec zaregistrovaný a nemal ani

právo zúčastniť sa volieb primátora mesta Nemšová. K týmto skutočnostiam sa vôbec

nevyjadril, neuviedol prečo doručil ako podklad pre rozhodnutie Mestskej volebnej komisie

svoje písomné vyhlásenie, ktoré bolo zrejme nepravdivé. Je však zrejme nesporné, že

nemal byť registrovaný za kandidáta pre voľby primátora mesta Nemšová. Nemal právo

zúčastniť sa politickej súťaže a nemal právo byť volený, ak by Mestská volebná komisia

postupovala zákonne a nezaregistrovala za kandidáta na primátora mesta Nemšová.

Sťažovateľ sa domnieva, že samotná účasť ako kandidáta na primátora Mesta Nemšová

či už v rámci predvolebnej kampane, pôsobením na obyvateľov mesta Nemšová v rámci

predvolebnej kampane ale i samotnou účasťou v procese volieb predstavovala porušenie

princíp rovnosti šancí v politickej súťaži, predstavovala tak zásadné porušenie zákona, ktoré

malo vplyv na výsledok volieb primátora mesta Nemšová.

3. V tejto súvislosti sťažovateľ považuje za potrebné reagovať i na tvrdenia

uvedené v bode 4. a bode 7. Vyjadrenia 1, k nim sťažovateľ uvádza nasledovné: Sťažovateľ

má za to, že podmienky pre každého z kandidátov neboli rovnaké minimálne v tom, že sa

vo voľbách zúčastnil ako kandidát hoci ním nemal byť, nakoľko nesplnil podmienky pre

účasť v politickej súťaži, bol, možno povedať zvýhodnený v tom, že hoci nespĺňal zákonné

podmienky pre možnosť (právo) byť volený, napriek tomu sa tejto politickej súťaže

a procesu byť volený zúčastnil. Je samozrejme hypotetickou úvahou ako by voľby dopadli

nebyť účasti vo voľbách, sťažovateľ však nemôže súhlasiť s argumentáciou že kto

chcel voliť sťažovateľa mal takú možnosť napriek jeho účasti vo voľbách. Takáto

argumentácia by znamenala, že ak by sa nezúčastnil volieb, 152 voličov by vôbec

nevolilo primátora, resp. ak by sa zvolený primátor nezúčastnil volieb, 1143 voličov by

vôbec nevolilo primátora, prípadne ak by sa zúčastnil volieb primátora iba a

primátora by volilo iba 204 voličov, čo je prirodzene veľmi nepravdepodobné,

či už pokiaľ ide o voličov alebo voličov primátora. Je naopak pravdepodobné, že voliči

by sa rozhodli pre iného kandidáta a práve účasť v tomto smere voľby primátora mesta

Nemšová a ich výsledok podľa názoru sťažovateľa ovplyvnila. Ku príkladu takisto

sťažovateľ dáva i napr. dvojkolové voľby (napr. prezidenta) kde kandidáti, ktorí postúpili do

druhého kola získavajú i hlasy tých voličov, ktorí dali hlas v prvom kole inému kandidátovi.

4. Pokiaľ ide o tvrdenia uvedené v bode 3. Vyjadrenia 1 sťažovateľ uvádza:

Sťažovateľ nepopiera, že vedel o odsúdení Je však potrebné uviesť, že podľa názoru

sťažovateľa o odsúdení vedeli i členovia Mestskej volebnej komisie v Nemšovej,

a napriek tomu vydali dňa 18.09.2018 rozhodnutie č. 825-5/3/2018, ktorým bol registrovaný

za kandidáta pre voľby primátora mesta Nemšová. Je však potrebné uviesť, že pri tomto

rozhodnutí zrejme vychádzali práve z Vyhlásenia nezávislého kandidáta zo dňa

03.09.2018, kde o. i. uviedol, že nie sú dané prekážky práva byť volený. Naviac právna

úprava v , resp. 177 podľa názoru sťažovateľa nedáva

Mestskej volebnej komisii priestor pre určitú prieskumnú činnosť pri posudzovaní splnenia

podmienok pre zaregistrovanie kandidátov, naopak zákon v § 177 ods. 1 uvádza, „Miestna

volebná komisia predložené kandidátne listiny preskúma a...“ z uvedeného vyplýva, že

rozhodnutie o registrácii je podmienené splnením formálnych náležitostí listín podľa § 176

uvedeného zákona. Naviac je potrebné uviesť, že sťažovateľ nepovažoval za vhodné

a napokon i zákonné najmä pokiaľ ide o ochranu osobných údajov informovať Mestskú

volebnú komisiu o okolnostiach odsúdenia, resp. o odsúdení Bez ohľadu na uvedené,

sťažovateľ má za to, že Mestská volebná komisia vedela o odsúdení a napriek tomu rozhodla

o zaregistrovaní za kandidáta na primátora. Za účelom preukázania uvedeného

sťažovateľ navrhuje vypočuť všetkých členov Mestskej volebnej komisie mesta Nemšová,

ktorá rozhodovala o zaregistrovaní za kandidáta na primátora mesta Nemšová, a to:

, predseda MK, , ,

, , členovia MK.

5. Sťažovateľ kategoricky odmieta tvrdenia v bode 8. Vyjadrenia 1 o tom, že

mal poslúžiť ako dôvod na podanie sťažnosti. Toto je absurdné a nepravdivé tvrdenie,

postrádajúce akúkoľvek logiku. Ak by vyhral voľby sťažovateľ, hociktorý z ostatných

kandidátov by mohol podať rovnakú sťažnosť ako podal sťažovateľ. Už minimálne z tohto

dôvodu sú tvrdenia absurdné a nepravdivé.

II.

1. Sťažovateľ obdržal tak tiež písomné vyjadrenie (ďalej aj ako

„ “) zo dňa 03.12.2018 (ďalej aj ako „Vyjadrenie 2“), ku ktorému podáva nasledovné

vyjadrenie:

2. Sťažovateľ k tvrdeniam uvedeným v čl. H., bod 4, Vyjadrenia 2 o tom, že

úmyselne a vedome vo volebnej sťažnosti neuviedol kedy sa o odsúdení dozvedel, že

údajne sťažovateľ mal kalkulovať a úmyselne neoznámil túto skutočnosť MK v plnom

rozsahu odkazuje na svoje vyjadrenie uvedené v čl. L, bod 4. tohto podania. Sťažovateľ

popiera, že by úmyselne a vedomie niečo neuviedol vo volebnej sťažnosti, naopak sťažovateľ

nepopiera, že vedel o odsúdení napokon i na Mestskom zastupiteľstve dňa 20.06.2018

oznámil stratu mandátu poslanca

3. Pokiaľ ide o tvrdenia uvedené v bodoch 5. až 7. Vyjadrenia 2 sťažovateľ

v plnom rozsahu odkazuje na svoju argumentáciu uvedenú v čl. I, bod 2. a 3. tohto podania.

4. Pokiaľ ide o tvrdenia uvedené na str. 2 dole Vyjadrenia 2 o tom, že prečo

sťažovateľ ako primátor mesta Nemšová nevykonal úkony pred voľbami, ktorými by

inicioval vylúčenie z politickej súťaže, sťažovateľovi nie je celkom zrejmé ako to mal

urobiť, najmä z pozície primátora mesta. O registrácii kandidátov rozhodovala MK, ktorá

podľa názoru sťažovateľa o odsúdení vedela, táto však zrejme vychádzala z písomného

vyhlásenia o tom, že neexistujú prekážky práva byť volený. Sťažovateľovi i tak nie je

zrejmé ako mal iniciovať vylúčenie z politickej súťaže.

5. uvádza, že sťažovateľ mal zneužiť informáciu o prekážke práva byť volený

a túto využiť na čas po voľbách. Takéto úvahy sú absurdné, tieto sťažovateľ namieta ako

nepravdivé a sťažovateľ sa k nim vyjadril v čl. L, bod 5. tohto podania.

6. K tvrdeniam o hrubej nečestnosti konania sťažovateľa o oslabovaní

demokratických princípov a pod. sťažovateľ uvádza, že podľa jeho názoru práve konanie

v procese registrácie jeho osoby ako kandidáta a jeho následná účasť na podklade, podľa

názoru sťažovateľa, nezákonného rozhodnutia MK je takýmto konaním ako uvádza

7. Pokiaľ ide o tvrdenia uvedené v čl. 11., bod 8 Vyjadrenia 2 sťažovateľ sa

v plnom rozsahu pridržiava svojich vyjadrení uvedených vo volebnej sťažnosti, len pre

úplnosť razantne vylučuje, že by fotku volebného hlasovacieho lístka, ktorá bola zverejnená

na sociálnej sieti Facebook získal od členov okrskovej komisie alebo zapisovateľky

okrskovej komisie.

Predmetná fotka bola zverejnená na uvedenej sociálnej sieti, dá sa povedať, že bola

verejne prístupná, sťažovateľ túto fotku nezverejnil. Prečo by sťažovateľ túto fotku žiadal od

osôb tak ako uvádza keď táto bol verejne prístupná na sociálnej sieti ?

8. Pokiaľ ide o tvrdenia uvedené v bode 10. Vyjadrenia 2 k nim sťažovateľ

uvádza nasledovné: Počas predošlých troch komunálnych volieb boli volebné urny

s lístkami uschovávané tak ako teraz, t. z. v kancelárii pani . Sťažovateľ

nemá vedomosť o akejkoľvek manipulácii s obsahom urny, takúto manipuláciu však zásadne

odmieta. Podľa vyjadrenia sťažovateľa volebné urny v stave v akom boli uložené

v kancelárii u , t. z. odlepené časti, pretrhnutá páska, roztrhnutá urna a pod

už boli do kancelárie v takomto stave umiestnené, pričom k ich poškodeniu zrejme došlo

počas ich prevozu. Podľa vyjadrenia sťažovateľa, v čase jeho odchodu z postu primátora

boli volebné urny umiestnené v uzamykateľnom trezore.

9. Sťažovateľ sa pripája k návrhu na vykonanie dôkazov a to výsluchu svedkov:

a to za účelom vyjadrenia sa k otázke nakladania

s volebnými urnami a tiež výsluchu , predsedu MK a

, člena MK, a tiež i ostatných členov MK tak ako to sťažovateľ navrhol v čl. I,

bod 4. tohto podania, za účelom vyjadrenia sa k otázke, či MK vedela o odsúdení v čase

vydania rozhodnutia registrácii za kandidáta pre voľby primátora mesta Nemšová.

10. Sťažovateľ uvádza, že trvá na podanej volebnej sťažnosti v znení jej doplnenia

v plnom rozsahu.»

Odporca 1 doručil ústavnému súdu 14. decembra 2018 tri fotografie volebnej urny

a jej umiestnenia na Mestskom úrade Nemšová.

II.

Ústavný súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín

tvoriacich prílohu sťažnosti, s obsahom zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku

volieb, s obsahom zápisnice okrskovej volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách,

s vyjadreniami odporcov, ako aj vlastným zisťovaním.

Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že odporca 2 podal 4. septembra 2018

žiadosť o podmienečné upustenie od výkonu trestu zákazu činnosti uloženého rozsudkom

sp. zn. z 26. apríla 2018. O žiadosti menovaného pozitívne rozhodol okresný

súd na verejnom zasadnutí uznesením sp. zn. z 20. novembra 2018 a súčasne

uložil odporcovi 2 skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.

Na žiadosť ústavného súdu odpovedala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky

(ďalej len „generálna prokuratúra“) listom č. k. -3 z 13. decembra 2018

doručeným ústavnému súdu 20. decembra 2018, v ktorom uviedla, že „na základe lustrácie

v systéme registra trestov bolo zistené, že , nemá

zahladené odsúdenie Okresného súdu Trenčín vo veci sp. zn. , nakoľko nebola

z príslušného súdu doručená správa, ktorá by odôvodňovala vyznačenie zahladenia

odsúdenia“.

Zo zápisnice miestnej volebnej komisie považoval ústavný súd za preukázané, že

počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby primátora mesta bol 2 835.

Odporca 1 ako kandidát č. 4 získal 1 143 hlasov, sťažovateľ ako kandidát č. 1 získal 1 141

hlasov a odporca 2 ako kandidát č. 2 získal 152 hlasov. Zápisnicu miestnej volebnej komisie

podpísali všetci jej piati členovia.

III.

Východiská pre rozhodnutie ústavného súdu

A. Námietky sťažovateľa

Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažovateľom namietaná nezákonnosť

a neústavnosť volieb primátora mesta uskutočnených 10. novembra 2018. Sťažovateľ

svojou sťažnosťou namieta aj samotný volebný výsledok. Ťažiskovými argumentmi

sťažovateľa sú (i) existencia prekážky pasívneho volebného práva odporcu 2 ako

nezávislého kandidáta na primátora mesta z dôvodu jeho právoplatného odsúdenia pre

úmyselný trestný čin, ktoré (odsúdenie) nebolo zahladené, a ktorý vo voľbách primátora

získal 152 hlasov, a (ii) námietka nesprávneho posúdenia platnosti jedného hlasovacieho

lístka okrskovou volebnou komisiou vo volebnom okrsku č. 2. Uvedená argumentácia

sťažovateľa je umocnená okolnosťou, že rozdiel v počte získaných platných hlasov

vo voľbách primátora medzi odporcom 1 (zvoleným primátorom) a sťažovateľom (druhým

v poradí z hľadiska dosiahnutého volebného výsledku) sú dva hlasy.

B. Právne východiská

Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do

orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne

zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Podľa v prípadoch uvedených v odseku 1

písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených

v , t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo,

ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov, resp. obyvateľov obcí

v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať

pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie

za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť

volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké

postavenie.

Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé,

závažné alebo viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo

zakladá právomoc ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby

za neplatné, pretože namietané porušenie práva mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb.

Pojem „priebeh volieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony

subjektov zúčastnených na voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami

().

Voľby môžu byť v zmysle judikatúry ústavného súdu (a tiež podľa teórie ústavného

práva) spochybnené v zásade troma spôsobmi, a to tým, že došlo k volebnej chybe (napr.

nesprávne sčítanie hlasov a iné číselné omyly), k volebnému deliktu (úmyselne nesprávne

sčítanie alebo iné falšovanie volieb počas ich priebehu) alebo k neprípustnému

ovplyvňovaniu výsledku hlasovania (oblasť nekalej volebnej súťaže a použitých

prostriedkov volebnej kampane) (uznesenie sp. zn. z 3. júla 2008).

Právomoc zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa

uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou

judikatúrou len vtedy, ak k porušeniu volebného zákona [zákona Slovenskej národnej rady

č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí“)] dôjde spôsobom ovplyvňujúcim

slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia

ústavného súdu sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie

zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. , ,

). Nie každé porušenie zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí teda

vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad

posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel zákona o voľbách do orgánov

samosprávy obcí, ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom

demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také

závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré

odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej

vôle voličov ().

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach rozlišoval prípravnú fázu

volieb (schvaľovanie kandidátnej listiny príslušnou volebnou komisiou, volebná kampaň

a pod.) a fázu samotných volieb, keď sa tvorí výsledok volieb (v čase od otvorenia

volebných miestností do vyhlásenia výsledkov volieb, kam patrí hlasovanie voličov

a spočítavanie hlasov). Konkrétne v rozhodnutí sp. zn. ústavný súd uviedol,

že „Porušenie ústavnosti a zákonnosti v prípravnej fáze volieb môže mať za následok iba

vyhlásenie volieb za neplatné [ ]. Naproti tomu

vo fáze samých volieb porušenie ústavnosti a zákonnosti môže mať za následok tak

vyhlásenie za neplatné, ako aj zrušenie výsledku volieb podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona

o ústavnom súde. V prípade, keď boli zistené také závažné ústavné, resp. zákonné

nedostatky, ktoré nemožno kvantifikovať z hľadiska správnosti výsledku, prichádza do

úvahy záver o neplatnosti volieb. Naproti tomu základným predpokladom na zrušenie

výsledku volieb je podľa názoru ústavného súdu preukázanie takých porušení zákona, ktoré

odôvodňujú záver o inom výsledku volieb, ako bol vyhlásený. Preukázaný nedostatok musí

byť kvantifikovateľný (napr. výsledky dokazovania nasvedčujú tomu, že zvolený bol iný

kandidát, než ktorý bol vyhlásený za zvoleného, kandidujúca strana nedosiahla zákonom

ustanovenú percentuálnu hranicu, ústavným súdom bol zistený iný počet platných hlasov

než volebnou komisiou a pod.).“.

Volebné súdnictvo je založené na predpoklade objektívnej príčinnej súvislosti medzi

volebnou vadou a výsledkom zastupiteľského zboru alebo aspoň na možnej príčinnej

súvislosti (potenciálnej kauzalite). Túto možnú príčinnú súvislosť však treba vykladať nie

iba ako abstraktnú možnosť, ale treba ju v konaní riadne preukázať ().

Z tohto treba vyvodiť, že rozhodnutie voličov ako suveréna môže ústavný súd zmeniť len

vo výnimočných prípadoch, keď vady volebného procesu spôsobili, že (by) voliči rozhodli

inak a bol (by) zvolený iný kandidát. Podstatné však je, že zrušenie výsledkov volieb alebo

vyhlásenie volieb za neplatné nemožno brať ako trest za porušenie volebného zákona, ale

ako prostriedok na zaistenie legitimity zvoleného orgánu ().

Zmyslom rozhodovania ústavného súdu o volebných sťažnostiach nie je

sankcionovanie kandidáta, ktorý porušil zákon alebo v prospech ktorého bol porušený

zákon, ale posúdenie, či volebné vady mohli ovplyvniť výsledok volieb. Z toho však

vyplýva, že je nutné posúdiť nielen volebné vady spôsobené priamo kandidátmi, ale vziať

do úvahy aj volebné vady spôsobené inými osobami (ochrana objektívneho volebného

práva) (uznesenie sp. zn. z 23. februára 2011).

S ohľadom na uvedené zásady ústavný súd v okolnostiach danej veci skúmal, či

skutočnosti namietané sťažovateľom mohli vyvolať také porušenie a zákona

o voľbách, ktoré boli spôsobilé v konečnom dôsledku reálne ovplyvniť výsledok

napadnutých volieb primátora mesta.

C. Relevantné ustanovenia a zákona o voľbách

Podľa občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných

vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa

tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

Podľa orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce.

Podľa starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej

území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným

hlasovaním na štvorročné obdobie...

Podľa § 5 zákona o voľbách podmienky práva byť volený ustanovuje zákon

v osobitných častiach.

Podľa § 6 zákona o voľbách prekážkou práva byť volený je

a) výkon trestu odňatia slobody,

b) právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené,

c) pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.

Podľa § 165 zákona o voľbách za starostu obce môže byť zvolený obyvateľ obce,

ktorý má trvalý pobyt v obci a najneskôr v deň konania volieb dovŕši 25 rokov veku.

Podľa § 176 ods. 1 prvej vety zákona o voľbách kandidátnu listinu môže podať

politická strana, ktorá je registrovaná podľa osobitného predpisu, a nezávislý kandidát.

Politická strana doručí kandidátnu listinu v listinnej forme prostredníctvom svojho

splnomocnenca a nezávislý kandidát osobne najneskôr 60 dní predo dňom konania volieb

zapisovateľovi miestnej volebnej komisie.

Podľa § 176 ods. 6 zákona o voľbách kandidátna listina nezávislého kandidáta

obsahuje meno, priezvisko, titul, dátum narodenia, zamestnanie, ktoré kandidát vykonáva

v čase podania kandidátnej listiny, adresu trvalého pobytu a vlastnoručný podpis kandidáta.

Podľa odseku 7 tohto ustanovenia ku kandidátnej listine nezávislého kandidáta musí

byť pripojené vlastnoručne podpísané vyhlásenie kandidáta, že súhlasí so svojou

kandidatúrou, nekandiduje na inej kandidátnej listine a nemá prekážky práva byť volený.

Podľa odseku 10 tohto ustanovenia zapisovateľ miestnej volebnej komisie zisťuje, či

predložené kandidátne listiny obsahujú náležitosti podľa odsekov 3 a 6 a i sú k nim

pripojené písomnosti podľa odsekov 4, 7 a 8. Ak to tak nie je, zapisovateľ vyzve

splnomocnenca politickej strany alebo koalície, alebo nezávislého kandidáta, aby v ním

určenej primeranej lehote kandidátnu listinu upravil alebo doplnil.

Podľa § 177 ods. 1 zákona o voľbách miestna volebná komisia predložené

kandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta,

a) ktorý má prekážku práva byť volený podľa § 6,

b) ktorý nespĺňa podmienku uvedenú v § 165,

c) ktorý ku kandidátnej listine nepripojil vyhlásenie podľa § 176 ods. 4 písm. a) alebo

ods. 7...

Podľa § 177 ods. 2 prvej a druhej vety zákona o voľbách miestna volebná komisia

zaregistruje kandidátov najneskôr 45 dní predo dňom konania volieb a registráciu

kandidátov vyznačí na kandidátnej listine. Registrácia kandidátov je podmienkou vytlačenia

hlasovacích lístkov. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia o zaregistrovaní kandidátov alebo

nezaregistrovaní kandidátov vyhotoví miestna volebná komisia bezodkladne rozhodnutie,

ktoré podpíše jej predseda, a vyzve politické strany, koalície a nezávislých kandidátov, aby

si rozhodnutie prevzali do 24 hodín. Podľa odseku 4 tohto ustanovenia proti rozhodnutiu

miestnej volebnej komisie o nezaregistrovaní kandidáta môže dotknutá politická strana

alebo koalícia a dotknutý nezávislý kandidát podať návrh na vydanie rozhodnutia

o zaregistrovaní kandidáta na správny súd.

D. Závery

Prekážky volebného práva možno definovať ako či volebnými zákonmi

ustanovené podmienky výkonu volebného práva, ktorých nesplnenie neumožňuje fyzickým

osobám, ktorým inak volebné právo patrí, jeho reálny výkon, a to až dovtedy, kým táto

prekážka trvá (Orosz, L. a kol. Volebné právo. Košice : UPJŠ, 2015. s. 45). Cieľom právnej

úpravy, ktorá pre všetky druhy volieb zaviedla prekážku výkonu pasívneho volebného práva

z dôvodu právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin, bolo zabezpečiť verejný záujem

na tom, aby sa o volené funkcie uchádzali iba osoby, ktorých bezúhonnosť je

nespochybniteľná. Vylučujúcou podmienkou v danom prípade je iba zahladenie odsúdenia,

ktorého právny dôsledkom je zákonná fikcia neodsúdenia.

V podmienkach Slovenskej republiky je registrácia kandidátov do orgánov

samosprávy obcí zákonom o voľbách zverená miestnej, resp. mestskej volebnej komisii ako

nezávislému volebnému orgánu. Proces registrácie kandidátnych listín spočíva v podstate

len vo formálnom overovaní, či kandidát na volenú funkciu včas predložil zákonom

o voľbách predpokladané náležitosti. Výsledkom procesu registrácie je kladné, resp.

záporné rozhodnutie miestnej volebnej komisie, ktoré má významné konštitutívne účinky

pre ďalší priebeh volieb. Vzhľadom na tieto mimoriadne závažné právne účinky rozhodnutí

o registrácii kandidáta, resp. jeho nezaregistrovaní, na základe ktorých sa konkrétna fyzická

osoba buď stane oficiálnym kandidátom v nadchádzajúcich komunálnych voľbách alebo

stratí možnosť uchádzať sa o volenú funkciu, zákon o voľbách priznáva nezaregistrovanému

kandidátovi na ochranu jeho práv oprávnenie podať na príslušný všeobecný súd žalobu

v zmysle a nasl. , ktorou sa bude domáhať vydania

rozhodnutia o svojom zaregistrovaní pre voľby do konkrétneho orgánu samosprávy obce.

Naopak, proti kladnému rozhodnutiu miestnej volebnej komisie o registrácii kandidáta

zákon o voľbách žiadny opravný prostriedok nepripúšťa a také rozhodnutie nepodlieha ani

súdnemu prieskumu.

Z uvedeného vyplýva, že miestna volebná komisia svojimi rozhodnutiami

o ne/registrácii v rámci prípravnej fázy volieb môže významne zasiahnuť do pasívneho

volebného práva jednotlivých kandidátov vo voľbách do orgánov samosprávy obcí. Napriek

tejto nenahraditeľnej rozhodovacej právomoci neposkytuje zákon o voľbách miestnej

volebnej komisii akúkoľvek možnosť overiť materiálne slnenie podmienok

predpokladaných zákonom o voľbách. Ak zapisovateľ miestnej volebnej komisie po

formálnej stránke skontroluje kandidátmi predložené dokumenty a zistí, že kandidátna

listina obsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti, miestna volebná komisia

najneskôr 45 dní predo dňom konania volieb rozhodne o registrácii kandidáta pozitívne.

Ústavný súd na základe predložených listín a vlastných zistení konštatuje, že tvrdenia

sťažovateľa o existencii prekážky práva byť volený spočívajúcej v právoplatnom odsúdení

odporcu 2 za úmyselný trestný čin, ktoré (odsúdenie) nebolo v čase registrácie tohto

kandidáta na funkciu starostu zahladené, boli nespochybniteľným spôsobom preukázané.

Odporca 2 ako nezávislý kandidát predložil miestnej volebnej komisii svoju kandidátnu

listinu spolu s nepravdivým vyhlásením, že nemá prekážky práva byť volený, hoci

v relevantnom čase bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a jeho odsúdenie

nebolo zahladené, čo vyplynulo jednak z odpovede generálnej prokuratúry, ako aj

z uznesenia okresného súdu sp. zn. z 20. novembra 2018, ktorým rozhodoval

o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti uloženého rozsudkom

tohto súdu sp. zn. z 26. apríla 2018 a určení skúšobnej doby v trvaní jedného

roka.

Na základe uvedených skutkových okolností ústavný súd konštatuje, že odporca 2

nespĺňal všetky podmienky výkonu volebného práva, teda nebol nositeľom pasívneho

volebného práva v čase registrácie jeho kandidátnej listiny, a preto nemal byť

zaregistrovaný ako kandidát na primátora mesta Nemšová a zúčastniť sa komunálnych

volieb.

Ústavný súd zastáva názor, že závažné porušenie zákona o voľbách v jeho prípravnej

fáze spočívajúce v nezákonnej registrácii kandidáta na funkciu primátora je závažným

porušením zákona o voľbách spôsobilým podstatným spôsobom ovplyvniť slobodnú súťaž

politických síl, ako aj samotný volebný výsledok.

Ústavný súd v tejto súvislosti nemôže akceptovať argumentáciu oboch odporcov, že

kto vo voľbách primátora chcel voliť sťažovateľa, mohol tak urobiť bez ohľadu na to, či

kandidoval aj odporca 2, teda postavenie všetkých kandidátov bolo rovnaké. Podľa názoru

ústavného súdu je naopak vysoko pravdepodobné, že tí voliči, ktorí na hlasovacom lístku

označili za primátora odporcu 2, by sa v prípade jeho vylúčenia z volebnej súťaže rozhodli

pre iného zo zostávajúcich štyroch kandidátov na primátora mesta, prípadne by časť voličov

neodovzdala hlas žiadnemu kandidátovi, čo by ovplyvnilo samotný volebný výsledok

(v prospech i v neprospech sťažovateľa). Pokiaľ odporcovia namietajú, že sťažovateľ ako

doterajší primátor mesta vedel o existencii prekážky práva byť volený na strane odporcu 2

už v júni 2018, túto neoznámil a jeho postup bol iba kalkulovaním s volebným výsledkom,

ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nebol členom miestnej volebnej komisie, nemohol

predpokladať, že odporca 2 predloží nepravdivé vyhlásenie o splnení podmienok pre účasť

vo voľbách, a v zmysle platného zákona o voľbách nemal k dispozícii žiaden opravný

prostriedok, ktorým by kladné rozhodnutie miestnej volebnej komisie zvrátil, prípadne

zmenil.

Pokiaľ odporca 2 namieta, že jemu uložený trest zákazu činnosti bol vykonaný

8. novembra 2018 (uvedenú skutočnosť nijako nepreukázal), teda 2 dni pred konaním

komunálnych volieb, čím splnil všetky podmienky vyplývajúce z § 6 zákona o voľbách

ku dňu konania volieb, ústavný súd konštatuje, že zo zákona o voľbách tým, že vyžaduje

predloženie vyhlásenia o neexistencii prekážok práva byť volený v čase predkladania

kandidátnej listiny, vyplýva, že vyžaduje splnenie všetkých podmienok výkonu volebného

práva pre účasť vo voľbách už v čase registrácie. Ako jedinú podmienku volebného práva

(nie podmienku výkonu volebného práva), ktorú zákon o voľbách umožňuje splniť

najneskôr v deň konania volieb, je dosiahnutie stanovenej vekovej hranice.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd po starostlivom zvážení okolností

daného prípadu dospel k záveru, že voľby primátora mesta konané 10. novembra 2018

prebehli nezákonným a neústavným spôsobom.

Zistené závažné hrubé porušenie zákona o voľbách priamo ovplyvňujúce výsledok

volieb znamená zároveň aj neústavnosť týchto volieb spočívajúcu v zásahu do základného

práva občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných slobodnou voľbou svojich

zástupcov, do princípu rovnosti a priamosti volebného práva a do základného práva

občanov na prístup k voleným funkciám za rovnakých podmienok, ktoré sú garantované

, 3 a 4 , a oprávňuje ústavný súd uplatniť svoju právomoc podľa

ods. 2 a .

Ústavný súd nemal pochybnosti o tom, či vzhľadom na rozdiel dosiahnutého

volebného výsledku u odporcu 1 a sťažovateľa (2 hlasy) zistená volebná vada spočívajúca

v nezákonnej registrácii odporcu 2 ako kandidáta na primátora mesta Nemšová, ktorý

dosiahol vo voľbách primátora volebný výsledok 152 hlasov, je právne dostatočná na

vyhlásenie volieb primátora mesta za neplatné.

Vzhľadom na predchádzajúcu argumentáciu, keď ústavný súd zistil závažné

pochybenie už v prípravnej fáze volebného procesu, nepovažoval za potrebné zaoberať sa

osobitne námietkou sťažovateľa o nesprávnom posúdení platnosti jedného hlasovacieho

lístka ani s tým spojeným návrhom na prepočítanie hlasov vo voľbách primátora, pretože

táto skutočnosť už nebola spôsobilá podstatnejším spôsobom ovplyvniť výrok tohto

rozhodnutia. Totožná argumentácia platí aj vo vzťahu k námietke odporcu 1 o manipulácii

s volebnou urnou po voľbách.

Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností ústavný súd o sťažnosti sťažovateľa

vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti označených volieb rozhodol podľa § 63

ods. 1 písm. a) tak, že ich vyhlásil za neplatné (bod 1 výroku tohto

rozhodnutia).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Vzhľadom na okolnosť, že

odporca 2 svojím konaním zavinil, že voľby primátora mesta Nemšová boli vyhlásené za

neplatné, ústavný súd uplatnil svoju právomoc a rozhodol o priznaní trov sťažovateľovi. Pri

výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z príslušných

ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov.

Právny zástupca sťažovateľa si uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej sume

390,51 € s DPH za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava

zastúpenia sťažovateľa, písomné podanie sťažnosti), teda za každý úkon právnej služby

odmenu vo výške 153,50 € spolu s paušálnou náhradou 9,21 €. Ústavný súd priznal

sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia v požadovanej sume 390,51 € s DPH, keďže

právny zástupca je platcom DPH (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

Priznanú úhradu trov konania je odporca 2 povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s Civilného

sporového poriadku) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. januára 2019